Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214058
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO
36613843, proti odporcom: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a 2. P. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., F. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č.

5/A, o zaplatenie 4.892,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 9. októbra 2014, č. k. 12C/15//2013-430, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,05
eur, do rúk ich zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.596,14
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 08.08.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach
po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku, najneskôr do posledného dňa
kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok a zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia
jednej zo splátok riadne a včas. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi
uložil zaplatiť odporcom, do rúk ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 497,84 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil
skutkovým zistením na základe doplnenia dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení zo dňa 17.12.2013, č. k. 6Co/450/2013-218. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že
účastníci konania uzavreli dňa 09.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorý je potrebné považovať za
spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na takýto
charakter zmluvy, podrobil zmluvu súdnej kontrole podľa článku 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, či
táto neobsahuje pre spotrebiteľa nevýhodné dojednania. Zistil, že predmetná zmluva síce má uvedenú

RPMN vo výške 5,89%, táto však nie je uvedená správne, a to vzhľadom na ďalšie poplatky za správu
úverového účtu, ako aj výšku úroku - 11,60%. Za týchto okolností je preto potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
do 30.06.2006. Navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 150.000 Sk - 4.979,09 eur, títo zaplatili
3.382,95 eur, zostáva im zaplatiť navrhovateľovi 1.596,14 eur. Pokiaľ právny zástupca odporcov v
priebehu konania tvrdil, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vylučujemožnosť,abyeštenesplatnúúverovúbankovúpohľadávkut.j.tzv.„živýúver“spravovalsubjekt,
ktorý nie je nositeľom bankového povolenia, súd sa s jeho právnym názorom nestotožňuje, pretože to nie
je v žiadnom právnom predpise zakotvené. Pokiaľ právny zástupca odporcov v konaní tvrdil, že Zmluvaa Všeobecné obchodné podmienky k tejto Zmluve obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky v
dôsledku ich neprijateľnosti, pričom poukázal na možnosť jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby
alebo termínov splatnosti úrokov zo strany úverového veriteľa, ktorá je účinná rozhodnutím veriteľa

zverejnením iba prostredníctvom internetovej stránky alebo na obchodných miestach veriteľa (bod
7.4.7 VOP), na to, že úroky z omeškania mali byť uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý banka tiež
mohla meniť jednostranne (čl. 7.4.4 a čl. 16.1.3 VOP), na to, že pokiaľ dlžníkovi nie je úverový veriteľ
povinný podľa VOP zaslať informáciu o zmene úrokovej sadzby písomne, dlžník nemá možnosť o takej
zmene sa reálne dozvedieť a v prípade jednostrannej zmeny úrokovej sadzby a jej splatnosti zmluvný

vzťah nemá možnosť dlžník ani ukončiť (bod 7.6.3. VOP) a na nemožnosť ukončenia úverovej zmluvy
zo strany úverového dlžníka, súd na tomto mieste uvádza, že obaja odporcovia si pred podpisom
podľa ich vyjadrení Zmluvu i VOP prečítali, s ich obsahom sa oboznámili a teda o vyššie uvádzaných
ustanoveniachvedomosťmali,súhlasilisnimiapocelúdobutrvaniazmluvnéhovzťahutietoustanovenia
aj akceptovali a teda nemožno hovoriť o ich neprijateľnosti. Odporcovia nesplácali poskytnutý úver
v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom celkový dlh z titulu poskytnutého a nevráteného úveru

nezaplatilianinazákladevýzvyzodňa12.6.2012(doručeniektorejodporcomnavrhovateľnepreukázal),
súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne so súdom
priznanej istiny úveru v sume 1.596,14 eur od podania návrhu na súd, teda od 8.8. 2012 do zaplatenia, v
súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na

žiadosť odporkyne v 2. rade a so súhlasom navrhovateľa, z dôvodu vysokých mesačných nákladov
odporcov a vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, s prihliadnutím tiež na spoločný mesačný
príjem odporcov, a výšku dlhu, povolil súd odporcom zaplatiť navrhovateľovi súdom priznanú istinu aj
s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1
O.s.p. V prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.296,84 eur a úrokov z omeškania

prevyšujúcich vo výroku rozhodnutia navrhovateľovi priznaných úrokov) súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní si náhradu
trov uplatnil navrhovateľ i odporcovia. Odporcovia boli v spore úspešní v 67,4 % - ách a neúspešní v
32,6 % - ách. V konaní si právny zástupca odporcov uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa §
10, § 13 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby

po 170,97 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 8.11. 2012, písomne podaný odpor proti platobnému
rozkazu 9.11. 2012 - tento úkon si uplatnil len za odporkyňu v 2. rade, písomné vyjadrenie vo veci samej
18.2. 2013, písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci samej 18.6. 2013, doplnenie vyjadrenia k odvolaniu
27.11. 2013, písomné vyjadrenia vo veci samej 18.2. 2014, 7.3. 2014 a 4.4. 2014) a režijný paušál 2 x
po 7,63 eur, 3 x režijný paušál po 7,81 eur a 3 x režijný paušál po 8,04 eur. Spolu tak vznikli odporcom

trovy v konaní v celkovej výške 1.430,57 eur z ktorých trovy vo výške 178,42 eur vznikli len odporkyni v
2. rade a zvyšné trovy vo výške 1.252,15 eur vznikli v konaní obom odporcom. Keďže odporcovia boli
v konaní úspešný v 67,4 % - ách a neúspešný na 32,6 % - ách, ich čistý úspech v spore bol vo výške
34,8 % a preto súd priznal odporcom náhradu trov konania vo výške 497,84 eur, z čoho suma 62,09 eur
predstavuje náhradu trov konania vzniknutých len odporkyni v 2. rade a suma 435,75 eur predstavuje

náhradu trov konania vzniknutých obom odporcom.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať
mu proti odporcom aj nárok na zaplatenie 3.296,84 eur s prísl., alternatívne rozsudok okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci a v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Súd v odôvodnení rozsudku pri
výpočte RPMN vychádzal z prílohy k zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladoch pri spotrebiteľských úveroch. Použitím predmetného vzorca
súd vyvodil ten právny záver, že uvedená RPMN v zmluve o splátkovom úvere vo výške 5,89%

nebola správne vypočítaná a v zmluve bola nesprávne uvedená. Ide o nepravdivý údaj o RPMN, ktorý
nezodpovedá podmienkam poskytnutého úveru, ako keby tam ani nebola uvedená, nakoľko ide o
klamlivý, nesprávny a zvádzajúci údaj, a z toho dôvodu je potrebné spotrebiteľský úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 09.08.2005. V zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa ročná

percentuálna miera nákladov vypočíta nasledovne: r= (F/P)1/T-1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje
ročnú percentuálnu mieru nákladov, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c) zákona, P
predstavuje súčasnú hodnotu, t. j. nominálnu hodnotu poskytnutého úveru, a T predstavuje časové
obdobie splácania úveru. Výška RPMN je v zmluve uvedená a vypočítaná správne v súlade s prílohouzákona platného v čase uzavretia zmluvy. Nesúhlasí s názorom súdu, že v danom prípade nemohla
byť účinne vyhlásená mimoriadna splatnosť, keďže minimálne jednému z manželov sa oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti dostalo do jeho dispozičnej sféry. Zasielal oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti odporcovi v 1. rade na adresu vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, keďže inú adresu
na odporcu v 1. rade navrhovateľ nemal k dispozícii. Aj zo všeobecných podmienok k zmluve o úvere
vyplýva, že prípadnú zmenu adresy je odporca povinný navrhovateľovi oznámiť, k čomu však nedošlo.
Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, navrhovateľ zasielal odporcovi v 2. rade predmetné oznámenie na
adresu Prievidzská 13, Handlová z dôvodu, že na uvedenej adrese odporca v 2. rade prevzal a podpísal

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a rovnako pokus o zmier zasielaný právnym
zástupcom navrhovateľa, keďže po jeho doručení bol navrhovateľ telefonicky kontaktovaný odporcom
v2.rade,poukazujúcnadoručenýpokusozmier. Zastávanázor,žeoznámeniaomimoriadnejsplatnosti
boli odporcom zasielané na poslednú známu adresu, teda sa dostalo do dispozičnej sféry odporcov,
pričom pokiaľ uvedenú zásielku neprevzali, nemožno ich prístup k takémuto spôsobu vybavovania
veci zohľadňovať na ťarchu navrhovateľa. Ani jedna zásielka mu od odporcov nebola vrátená, teda je

možné predpokladať jej prevzatie a tvrdenia odporcov za účelové a nepravdivé. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok na navrhovateľa prešli aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Okrem
toho postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom pohľadávky, pričom základným právom
veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Poukazoval na

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/89/2013 zo dňa 30.04.2013. Súd tiež nezohľadnil
rozhodovaciu činnosť vyšších súdov ako aj NS SR, a to najmä v otázke právneho posúdenia zmluvného
vzťahu a aplikácii rozhodného kódexu práva. Súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia
OBZ, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že

jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09.08.2005,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55
OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami OBZ
bez ohľadu na povahu účastníkov. Poukazoval na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa

28.04.2011, sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2014,
sp. zn. 9Co/138/2013. Podľa komentára k § 52 OZ, k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra
Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je však veľmi dôležité
posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva. Či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru

alebo obchodnoprávneho charakteru. Pokiaľ pôjde o ostatné právne prostriedky, bude práve dôležité
posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch (napr. úpravu o premlčaní, výške úrokov z
omeškania, uplatnenia zodpovednosti za vady či o náhrade škody). Vzhľadom na uvedené, zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky

odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky. Zároveň si uplatnil voči odporcom trovy konania
a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 145,40 eur s DPH a režijného paušálu
k právnemu úkonu vo výške 9,65 eur s DPH (podania odvolania), spolu 155,05 eur.

Odporcovia v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa navrhli v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť. Nie je pravdou, tak ako uvádza navrhovateľ, že prvostupňový súd vyhodnotil údaj o
RPMN v predmetnej úverovej zmluve ako nesprávny, nepravdivý v dôsledku použitia neskoršej právnej
úpravy daného vzorca, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola platná ani účinná. Navrhovateľ zrejme
opomenul náležité preštudovanie odôvodnenia rozsudku. Prvostupňový súd nespochybnil výšku

RPMN uvedenú v zmluve o splátkovom úvere s ohľadom na vtedy účinný vzorec jej výpočtu, pričom
navrhovateľ opomína vysporiadať sa s dôvodnou argumentáciou súdu. Uvedenie zavádzajúceho údaja
RPMN je zároveň nedodržaním požadovanej odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Právny
predchodca navrhovateľa (banka) ako odborník musel vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve
je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka môže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy

SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mal a v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene
úveru. V tomto smere poukázali aj na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré zastávajú daný právny názor
(rozsudok KS Prešov sp. zn. 3Co/29/2014 zo dňa 14.05.2014 a rozsudok sp. zn. 2Co/102/2011 zo
dňa 26.09.2012). Prvostupňový súd taktiež zaujal správny záver, že nedošlo k účinnosti vyhláseniamimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko možno tvrdiť, že sa minimálne jednému zo žalovaných nedostala
predmetná listina do dispozičnej sféry. Predmetná skutočnosť zároveň na posudzovanú vec nemá
zásadnejší vplyv s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru a nároku navrhovateľa

len na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľ nedôvodne a
zároveň nesprávne poukazuje na subsidiárnu aplikáciu Obchodného zákonníka na súdenú vec, keď
v konaní uplatňoval splátky splatné od 21.01.2010, t. j. splatnosť ktorých nastala ani nie v 3-ročnej
premlčacej lehote pred podaním žaloby. Nie je dôvodná ani argumentácia navrhovateľa ohľadom toho,
že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv v OZ neodpadali na predmetnú úverovú zmluvu. Dávajú do

pozornosti súdu významné uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013,
ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne
konformná. V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi pohľadávku na základe
prvotného právneho titulu, ktorým je zmluva o spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na to, či dodávateľ
uzatváral zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považujú predmetnú zmluvu jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu. Zastávajú jednoznačne názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere

bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Uplatnili si súčasne náhradu trov
odvolacieho konania každý po 77,53 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho

dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Suspenzívne účinky odvolania nenastali vo výroku rozsudku okresného súdu, ktorým návrhu

navrhovateľa čiastočne vyhovel, pretože tento výrok účastníci nenapadli odvolaním a nejde o súvisiaci
výrok (§ 206 O.s.p.).

Po preskúmaní rozsudku okresného súdu a konania s ním súvisiaceho odvolací súd zistil, že skutkový
záver okresného súdu vychádza z vykonaného dokazovania, tento je správny a správny je aj právny

záver okresného súdu.

V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť a rozhodnúť, či v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorú
uzavreli účastníci dňa 09.08.2005 (účastníkom na strane veriteľa bola pôvodne Slovenská sporiteľňa),
bol správne uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - tzv. RPMN. Navrhovateľ je toho

názoru, že tento údaj bol uvedený správne, lebo korešpondoval s výpočtom podľa vzorca v prílohe k
zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda podľa spomínaného vzorca bol 5,89%,
ako to bolo uvedené v zmluve.

Okresný súd považoval tento údaj za nesprávny, a to vzhľadom na výšku úrokov 11,6% a poplatky

(správa úveru), preto akoby absentoval, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 288/2001 Z. z. v znení účinnom k 30.06.2006).

Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným právnym záverom okresného súdu a akceptuje aj argumenty,
ktorými svoj záver odôvodnil .

1. Účastníci nenamietali, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, založený zmluvou o úvere podľa zákona
č. 288/2001 Z. z. Pre takýto typ zmluvy zákon okrem všeobecných náležitostí vyžadoval aj osobitné
náležitosti, ktorých absenciu sankcionoval bezúročnosťou úveru a bez poplatkov.

Povinnou osobitnou náležitosťou úverovej zmluvy bol aj údaj o RPMN. Ide o údaj o celkových
nákladoch, vrátane úrokov a poplatkov súvisiacich s úverom (uvedeným údajom získava spotrebiteľ
informáciu o tom, aké budú jeho náklady na úver, koľko ho bude stáť úver), čo má pre neho význam aj pri
posudzovaní, či vôbec takúto zmluvu uzavrie. Z definície RPMN je potom zrejmé, že tento nemôže byť
nižší, než sú dohodnuté úroky z úveru, keďže aj úroky predstavujú súčasť nákladov spotrebiteľa na úver.

V prejednávanej veci celkom jednoznačne, vzhľadom na dohodnutú výšku úroku za úver 11,6% ročne,
za situácie, že boli dojednané aj poplatky za správu, nemôže predstavovať RPMN výšku 5,89%.Správne potom okresný súd v dôsledku neplatnej RPMN považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

2. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na to, že RPMN bola určená na základe vzorca, ktorý bol

uvedený v prílohe k zákonu č. 288/2001 Z. z., a preto je tento údaj správny.

V prejednávanej veci uvedená argumentácia navrhovateľa neobstojí. Pokiaľ zákon definuje, čo sa
rozumie pod RPMN spotrebiteľa, že tieto náklady predstavujú aj úroky z úveru, potom neobstojí a je v
rozporeslogickýmipravidlami,abyRPMNbolanižšianežsamotnéúrokyzúveru. Pokiaľalenavrhovateľ

- jeho právny predchodca, aj za týchto okolností vypočítal RPMN podľa tzv. „vzorca“, i keď vzhľadom
na to, že išlo o banku a oprávnene mohol spotrebiteľ očakávať od neho odbornú starostlivosť, možno
konštatovať v postupe pri výpočte RPMN nekorektnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Banke totiž žiadne
kogentné ustanovenie zákona nebránilo uviesť tento údaj pravdivo a reálne.

Pokiaľ zvolil zjavne nesprávny postup (i keď formálne postupoval podľa vzorca), s poukazom na vyššie

uvedené, je v danom prípade potrebné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, keďže v nej
nie je správny údaj o RPMN. Okresný súd preto správne vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a
poplatky, návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na uvedený odvolací dôvod, ktorý uplatnil navrhovateľ - nesprávne právne posúdenie veci

(§ 205 ods. 2 písm. f/), nie je v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní deklaroval aj odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistenom
skutkovom stave, ktorý však nepodložil argumentmi, preto ani tento odvolací dôvod nie je spôsobilým
dôvodom.

V odvolacom konaní mali plný úspech odporcovia, preto majú právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré im vznikli nákladmi na právnu službu advokáta, a to za jeden úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške, ako bola uplatnená - 2 x 60,50 (1/2 zo 121eur) + režijný
paušál 8,04 eur + 20% DPH - 25,84 eur, spolu 155,05 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 16, § 18 ods.

3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.