Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/199/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8111224459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: O. B.Ý., G..
XX.XX.XXXX, K. O., V. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 19, proti žalovanému: RNDr. Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O., A. X, zastúpený LAWCORP, s.r.o.,
IČO: 36 847 437, Advokátska kancelária, Búdková cesta 22, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 11.306,82 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 26. 08. 2008 domáhal sa žalobca, aby súd určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve číslo XXXXX, k.ú. O. ako parcely C. Č.. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 434 m2, C. Č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
54 m2 a bytového domu súpisné číslo 3325 stojaceho na parcele C. Č.. XXX. V žalobe uviedol, že
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 07. 2005, žalovaný od
žalobcu odkúpil nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXXX k. ú. O.. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam bol povolený dňa 11. 08. 2005. Tieto nehnuteľnosti boli neskôr zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXXX. Ako vyplýva z článku III. kúpnej zmluvy, kúpna cena mala byť zaplatená tak,
že prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,-- Sk zaplatil žalovaný pri podpise zmluvy a zvyšok kúpnej
ceny vo výške 6.030.000,-- Sk mal zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu do 15 dní odo dňa povolenia
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t.j. najneskôr do 26. 08. 2005. Podľa toho istého
článku kúpnej zmluvy, v prípade, ak kupujúci neuhradí druhú časť kúpnej ceny v celej výške v lehote 15
dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, má predávajúci právo od
tejto zmluvy odstúpiť. Vzhľadom k tomu, že do 21. 12. 2005 žalovaný nezaplatil zostatok kúpnej ceny
vo výške 30.000,-- Sk, žalobca využil citované ustanovenie kúpnej zmluvy a od zmluvy odstúpil listom
zo dňa 21. 12. 2005. Žalovaný si svoju povinnosť splnil až 21. 12. 2005.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že údajné odstúpenie od zmluvy malo byť žalovanému
doručené v čase, keď už celá kúpna cena bola zaplatená, pretože žalovaný zaplatil zvyšných 30.000,--
Sk dňa 21. 12. 2005 a teda žalobca už nemal právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný popieral, že by mu bolo
doručené nejaké odstúpenie od zmluvy od žalobcu. Postup žalobcu žalovaný považoval za rozporný s
dobrými mravmi, pretože žalovaný od roku 2005 do predmetnej nehnuteľnosti investoval raz takú sumu,
za ktorú túto nehnuteľnosť kúpil. Žalobca sa chce len obohatiť.

V danej právnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.02.2009 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie
žalobcu odvolací súd - Krajský súd v O. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa
09.09.2009. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. M. XXXX bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v O. zo dňa 09.09.2009. Následne Krajský súd v O. uznesením zo dňa 10.08.2011 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v O. uviedol, že „ predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu jej nezaplatenia. V tejto súvislosti
prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobca nedoručil list zo dňa 21. 12. 2005 žalovanému,
obsahom ktorého bolo odstúpenie od zmluvy, ale zrejme jeho manželke. Keďže kúpna zmluva zo
dňa 14. 07. 2005 zakladala práva a povinnosti len medzi účastníkmi konania z dôvodu nedoručenia
odstúpenia od zmluvy žalovanému, toto odstúpenie od zmluvy považoval prvostupňový súd za neúčinné.
Prvostupňový súd sa pritom vôbec nezaoberal tým, že v prejednávanej veci ide o občianskoprávny
vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie pri riešení
zmluvných vzťahov vychádza z toho, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k
nej dôjde (§ 45 Občianskeho zákonníka).

Vo všeobecnosti sa akceptuje taký výklad, že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnej osobe) vtedy,
keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície (pozri Svoboda J. a kol.: Občiansky zákonník I. diel, Komentár,
Bratislava : EUROUNION 2000, s. 107). Pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú
formu; ak však bola zmluva uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné (§ 40
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný právny úkon stáva perfektný
už tým, že dôjde do dispozície adresáta. To znamená, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu (napr. poštová zásielka obsahujúca prejav vôle bola doručené do jeho bytu,
na adresu, ktorá je v uvedenom prípade miestom výkonu jeho podnikateľskej činnosti). Pri hodnotení
„dispozičnej sféry“ žalovaného nie je rozhodujúce, že zásielku prezvala manželka adresáta a nie je
ani právne významné, či sa adresát s dôjdeným prejavom vôle aj skutočne oboznámil. K perfektnosti
odstúpenia od zmluvy nie je potrebný ani súhlas adresáta, ani rozhodnutie súdu.

Prvostupňový súd na rozdiel od všeobecne akceptovanej interpretácie § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vychádzal z konštrukcie, že manželka žalovaného nebola účastníčkou právneho vzťahu -
kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2005. Podľa úvahy prvostupňového súdu odstúpenie od zmluvy nadobúda
účinnosť, len keď dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu právneho vzťahu a tým podľa názoru
súdu bol len žalovaný a nie aj jeho manželka. Takáto úvaha súdu nie je správna.

Podľa ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime
Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že
sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane sa do sféry jeho dispozície“ nie je
možné stotožňovať s pojmom doručenia v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je tým treba rozumieť
konkrétnu možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória a
súdna prax takou možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresáta, ale aj tie prípade, keď doručením listu obsahujúcemu prejav vôle (hmotnoprávny úkon) do
bytu adresáta, členovi jeho domácnosti (napr. námietke), nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť,
resp. príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.“

Krajský súd v O. uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal podriadením skutkového stavu pod
ustanovenia príslušného právneho predpisu v danom prípade § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prvostupňový
súd tiež opomenul zaujať stanovisko k aplikácii § 497 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podľa
citovaného ustanovenia od zmluvy nemôže odstúpiť ten kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci
len čiastočné plnenie. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu príslušného ustanovenia, ak sa začalo
s plnením aspoň s časti, alebo sa prijalo hoci len čiastočne plnenie, odstúpenie od zmluvy ani uplatnenie
tohto práva už nie je možné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, odstúpením od zmluvy, potvrdením o doručení
odstúpenia od zmluvy, potvrdením o platení kúpnej ceny a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14. 07. 2005 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Žalobca bol predávajúci, žalovaný bol kupujúci. Vklad zmluvy bol povolený dňa 11. 08. 2005. Predmetom
zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na L. Č.. XXXX a to parcely C. XXX o výmere 434 m2, C. XXX/X o
výmere 54 m2 a dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN číslo XXX.

V článku III. zmluvy bolo dojednané, že časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,-- Sk zaplatil kupujúci
predávajúcemu pri podpise zmluvy a druhú časť kúpnej ceny vo výške 6.030.000,-- Sk sa kupujúci
zaväzuje zaplatiť predávajúcemu do 15 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. V prípade, že kupujúci neuhradí druhú časť kúpnej ceny v celej výške v lehote 15 dní odo
dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, má predávajúci právo od zmluvy
odstúpiť.

Žalovaný po povolení vkladu vlastníckeho práva viacerými čiastkovými platbami zaplatil druhú časť
kúpnej ceny, nie však v dojednanej lehote.

Žalobca dňa 21. 12. 2005 vyhotovil odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2005 z dôvodu, že
do dňa 21. 12. 2005 nebola uhradená druhá časť kúpnej ceny vo výške 30.000,-- Sk. Táto zásielka
bola odovzdaná na prepravu dňa 22. 12. 2005 a bola doručená dňa 22. 12. 2005, pričom túto zásielku
neprevzal žalovaný (ale zrejme jeho manželka). Žalovaný poprel vedomosť o doručení odstúpenia od
zmluvy.

Časť kúpnej ceny vo výške 30.000,-- Sk žalovaný uhradil žalobcovi dňa 21. 12. 2005.

Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka: Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

V danom prípade bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti dňa 14. 07. 2005. Žalobca bol predávajúci, žalovaný bol kupujúci, predmetom zmluvy boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctve číslo XXXXX, k.ú. O.. Z článku III. vyplýva spôsob zaplatenia
kúpnej ceny. Časť kúpnej ceny bola zaplatená pri uzavretí zmluvy, druhá časť mala byť zaplatená do
15 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný nedodržal dojednanú lehotu na zaplatenie druhej časti kúpnej zmluvy - k 21.12.2005 nebola
zaplatená časť kúpnej ceny vo výške 30.000,-Sk. Žalovaný dňa 21. 12. 2005 vyhotovil odstúpenie od
zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutej lehote a toto odstúpenie doručoval poštou
žalovanému.

V konaní bolo preukázané, že žalobca doručoval žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.12.2005.
V konaní bolo preukázané, že toto odstúpenie sa dostalo do dispozície žalovaného (prevzala ho zrejme
jeho manželka), a teda bez ohľadu na to, či ho žalovaný fyzicky prevzal, je možné usúdiť, že toto
odstúpenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a preto sa považuje za doručené. Toto vyplýva
z vysloveného právneho názoru jednak Ústavným súdom ako aj odvolacím súdom. Z právneho názoru
odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že od zmluvy nemôže odstúpiť ten kto prijal hoci len čiastočné plnenie.
V danom prípade bolo v konaní preukázané, že žalobca prijal od žalovaného čiastočné plnenie - prvú
splátku kúpnej ceny a prevažnú časť druhej splátky kúpnej ceny, a preto žalobca nemal právo odstúpiť
od zmluvy pre nezaplatenie zvyšku kúpnej ceny (na toto ustanovenie rovnako poukázal vo svojom
rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky). Ak teda žalobca nemal právo odstúpiť od zmluvy, ale
urobil tak, je toto odstúpenie neplatné pre rozpor so zákonom. Vlastníkom nehnuteľnosti je teda stále
žalovaný, a preto súd žalobu zamietol.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že v danom prípade nie je možné vychádzať z § 497 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že existuje rozdiel medzi postupom podľa § 48 a podľa § 497 Občianskeho
zákonníka. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu o potrebe aplikovania tohto ustanovenia v danom spore. Rovnako prvostupňový súd
poukazuje na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky na toto ustanovenie poukázal vo svojom
rozhodnutí.

Prvostupňový súd naviac uvádza, že v ustanovení § 497 je upravená možnosť dojednania odstupného
pre prípad odstúpenia od zmluvy. Ustanovenie § 497 nezakladá možnosť odstúpenia od zmluvy, táto
možnosť vyplýva už z § 48 Občianskeho zákonníka. Ust. § 497 dáva účastníkom zmluvy právo pre prípad
dojednaného odstúpenia od zmluvy dojednať aj odstupné. Ďalšia úprava (druhá veta) tohto ustanovenia
je všeobecná a vzťahuje sa na všetky prípady odstúpenia od zmluvy (či s odstupným alebo bez neho).

Dojednanie odstupného pre prípad odstúpenia od zmluvy je prísnejším zmluvným dojednaním ako len
samotná možnosť odstúpenia od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy zmluva odstúpením zaniká,
účastníci majú len povinnosť vrátiť si všetko čo podľa zmluvy plnili. V prípade odstúpenia od zmluvy, kde
bolo dojednané odstupné, účastník, ktorý odstupuje musí naviac zaplatiť odstupné - dojednanú finančnú
čiastku. Pokiaľ teda ust. § 497 nedáva možnosť odstúpiť od zmluvy účastníkovi po prijatí čiastočného
plnenia ani keď by bol ochotný poskytnúť odstupné, o to viac to musí platiť v prípadoch, kedy odstupné
dojednané nebolo.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný žalovaný, má preto
právo na náhradu trov konania.

Žalovanému vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci
po 990,84 Eur (prevzatie zastúpenia AK NIŽNÍK, podanie protistrane zo dňa 27.08.2008 vyjadrenie k
žalobe, účasť na pojednávaniach dňa 28.01.2009, 25.02.2009, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
27.04.2009, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 09.09.2009, vyjadrenie na súd zo dňa
02.08.2001 a účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011. K týmto úkonom ďalej patrí režijný paušál 3 x 6,31
Eur, 4 x 6,95 Eur a 2 x 7,41 Eur. Právnemu zástupcovi ďalej patrí cestovné za účasť na pojednávaniach
dňa 28.01.2009, 25.02.2009 a 09.09.2009 vo výške 18,37 Eur + 18,43 Eur + 20,36 Eur a náhrada za
stratu času v súvislosti s uvedenými pojednávaniami vo výške 3 x 46,36 Eur. Ďalej náhrada za stratu
času v súvislosti s pojednávaním dňa 26.10.2011 vo výške 247 Eur. K odmene právnemu zástupcu je
ďalej potrebné pripočítať 20 % DPH vo výške 1.884,47 Eur. Trovy konania celkovo činia 11.306,82 Eur.

Súd nepriznal žalovanému odmenu za úkon príprava a prevzatie zastúpenia ďalším právnym zástupcom
a to z dôvodu, že tento úkon považuje za neúčelný. Žalovanému bola priznaná odmena za prevzatie
zastúpenia pôvodným právnym zástupcom. V konaní nebola preukázaná nevyhnutnosť zmeny právneho
zastúpenia (napr. v dôsledku zdravotných problémov advokáta a pod). Súd rešpektuje skutočnosť, že
účastník konania si vyberá advokáta, ktorý ho v konaní zastupuje, a má právo advokáta počas konania
zmeniť. Bez preukázania dôležitých dôvodov, ktoré viedli k zmene právnemu zastúpenia, súd nemôže
priznať úkony právnej pomoci spočívajúce v prevzatí zastúpenia novými právnymi zástupcami. Takáto
nevynútená zmena musí ísť na ťarchu účastníka konania, ktorý zmenil právneho zástupcu. Pri opačnom
výklade by sa trovy konania zbytočne navyšovali.

Súd rovnako nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 24.10.2011,
pretože tento úkon nebol v konaní preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.