Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512207598
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512207598.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ Y. Y., H. I.
Č.. XX, H., 2./ G. Y., H. G. Č.. XX, H., proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
č. 5, Bratislava, IČO : 36613843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie navrhovateľov 1./,

2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C 85/2012-89 zo dňa 24.októbra 2013, v pomere
hlasov 3: 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1./,2./ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy
právnehozastúpeniavovýške83,89€naúčetadvokátskejkanceláriiTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o., Bratislava,

Pajštúnska č. 5 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1./,2./, ktorým sa domáhali
voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp. zn. II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovatelia
1./, 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z odmeny

právneho zastúpenia vo výške 240,62 € na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovatelia svoj návrh odôvodňovali tým, že vzhľadom na ich
platobnú neschopnosť podali dňa 24.10.2008 návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok. Pohľadávku
Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola predmetom rozhodcovského konania a ktorú sporiteľňa už po

podaní návrhu na konkurz previedla na EOS KSI Slovensko, s.r.o zahrnuli v návrhu na konkurz. Okresný
súd Bratislava I návrh navrhovateľa 1./ uznesením 4K/27/2008 zo dňa 15.12.2008 zamietol pre
nedostatok majetku a rovnako zamietol aj návrh navrhovateľky 2./ a to uznesením 2K/39/2008 - 34 zo
dňa 13.01.2009 tiež pre nedostatok majetku. Uznesenia boli riadne uverejnené v Obchodnom vestníku.
V súlade s § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii mohla Slovenská sporiteľňa,
a. s. ako pôvodný veriteľ podať odvolanie voči uzneseniu konkurzného súdu. To sa však nestalo a

veriteľ postúpil pohľadávku EOS KSI Slovakia, s.r.o.. Tieto skutočnosti navrhovateľ namietal aj vo svojej
žalobnej odpovedi pre rozhodcovský súd. Tento však odpoveď vôbec nebral do úvahy a rozhodol v
prospech EOS KSI Slovensko, hoci ten v čase získania pohľadávky vedel, že je zahrnutá v konkurze,
resp. mu túto skutočnosť mal oznámiť postupiteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s.. Ďalej prvostupňový súd
uviedol, že zistil, že Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, sp. zn. II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012 boli navrhovatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne

zaplatiť odporcovi 2.009,70 €, úroky z omeškania vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 1.603,51 € od
16.10.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodom boloneplnenie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca odporcu
poskytol navrhovateľom úver vo výške 50.000,- Sk. Navrhovateľ 1./ rozhodcovský rozsudok prebral dňa
28.03.2012 a navrhovateľka 2./ si rozsudok neprebrala. Stálemu rozhodcovskému súdu sa jej zásielka

vrátila 18.04.2012.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 3, § 40
ods. 1,2, § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Žalobný návrh bol síce podaný na súd včas,

ale jeho dôvodnosť navrhovatelia nepreukázali. V podanom návrhu poukazovali na to, že z dôvodu
platobnej neschopnosti podali návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok a pohľadávka sporiteľne
bola v návrhu zahrnutá. Konkurzný súd uznesením konkurzné konanie zastavil pre ich nemajetnosť.
Boli toho názoru, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a. s. sa mal voči tomuto
uzneseniu o zastavení konania odvolať postupom podľa § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a nie postúpiť pohľadávku EOS KSI Slovensko, a. s.. Podľa nich rozhodcovský súd

nemal čo po začatí konkurzu konať. Prvostupňový súd mal zato, že v danom prípade sa však nejedná
o prípad, kedy by rozhodcovský súd nemohol rozhodovať vo veci z dôvodu, že ide o pohľadávku, ktorá
vznikla v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania. Tým, že bolo konkurzné konanie zastavené
pre nemajetnosť dlžníkov samo osebe neznamená, že ich dlhy zanikajú a nie je možné sa domáhať
ich zaplatenia. Zastavením konkurzného konania pre nemajetnosť pri fyzických osobách nedochádza k

zániku subjektu - dlžníka tak, ako tomu je v prípade právnických osôb, kedy po právoplatnosti takéhoto
uznesenia dochádza k ich výmazu z obchodného, resp. iného registra. Nakoľko konkurzné konanie
bolo zastavené a nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, pohľadávka veriteľa nezanikla a
tento si ju mohol uplatňovať na rozhodcovskom súde tak, ako so na tom účastníci uzavretej zmluvy o
splátkovom úvere dohodli. Taktiež mohol voľne svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka tretej

osobe. Rozhodcovský súd teda nekonal v čase, kedy prebiehalo konkurzné konanie a o veci, ktorá
nemôže byť predmetom konkurzného konania, ale až po tom, čo konkurzné konanie bolo zastavené
bez toho, aby bol na majetok dlžníkov vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných
navrhovateľov zaviazal k povinnosti úspešnému odporcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce z
odmeny právneho zastúpenia. Súd priznal zástupcovi odporcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony právnej služby a to
prevzatie a príprava zastúpenia 19.11.2012 1/13 výpočtového základu - 58,69 € + 7,63 € režijný paušál,

písomné podanie na súd 20.11.2012 - 58,69 € + 7,63 € režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa
24.10.2013 - 60,07 € + 7,81 € režijný paušál. Nakoľko zástupca odporcu je platcom DPH, súd mu
priznal aj 20 % DPH - 40,10 €, spolu odmena právneho zastúpenia predstavuje sumu 240,62 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1./, 2./ , ktorí

žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uviedli, že návrh bol podaný najmä preto, že konaním
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie bol porušený zákon č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Prvostupňový súd podľa ich názoru vec
nesprávne právne posúdil, keď trvali na tom, že došlo k porušeniu zákona č. 7/2005 Z.z., kedy bolo

neprípustné začínať, pokračovať a vydávať rozhodnutia ohľadne pohľadávok uvedených v konkurze.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. mohol oprávnený podať odvolanie. Nakoľko tak
neurobil, nie je možné teraz pohľadávku vymáhať a vydanie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie bolo teda neprípustné. Záverom namietal, že výška úrokov je v rozpore
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.

K odvolaniu navrhovateľov 1./,2./ sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že navrhovatelia
nepreukázali naplnenia dôvodov § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z.z. s poukázaním na ktoré
sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ukončenie konkurzného konania jeho zastavením a
konštatovaním, že majetok dlžníka - fyzickej osoby nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, nie

je riešením insolventnosti fyzickej osoby a neznamená automaticky zánik jej dlhov. Fyzická osoba môže
insolventnosť vyriešiť v maximálnej miere v prípade ak súd povolí takémuto dlžníkovi oddlženie podľa §
171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď zákon neuvádza žiadne iné prípady, resp. inú možnosť, kedy by
sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stali nevymáhateľnými.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľov 1./,2./ nie je dôvodné.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného do
31.12.2014 / ďalej len „ zákon“ / v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory ktoré vzniknú
v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa § 40 ods. 1 zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd
vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval príslušné ustanovenia zákona § 3
ods. 1 písm. d) , § 40 ods.1, § 41 ods. 1 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k správnemu
právnemu záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40
ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona ako to odôvodňovali navrhovatelia 1./, 2./. Prvostupňový súd svoje
rozhodnutie dbajúc na jeho presvedčivosť tiež náležitým spôsobom odôvodnil, a to tak, ako to má na

mysli ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal
sovšetkýmiokolnosťami,naktorýchzaložilsvojerozhodnutieaktoréboliprejehorozhodnutiepodstatné
a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.
Navrhovatelia v odvolaní namietali, že vydaním rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie bol porušený zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov z dôvodu, že bolo neprípustné začínať, pokračovať a vydávať rozhodnutia
ohľadne pohľadávok uvedených v konkurze.
Odvolací súd považuje túto námietku právne irelevantnú. V rozhodcovskom konaní by sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. nemali rozhodovať spory, v ktorých aspoň jeden z účastníkov je

v konkurznom (alebo vyrovnacom) konaní. To znamená, že ak bol podaný návrh na konkurz na určitý
subjekt, tak spor, ktorého účastníkom by bol tento subjekt, sa v rozhodcovskom konaní už nemôže
prejednávať, keď zákon upravuje vo všeobecnosti, aké sú účinky vyhlásenia konkurzu / § 47 /. V
danom prípade bol návrh navrhovateľa 1./ na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku uznesením
OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.4K27/2008zodňa15.12.2008a návrhnavrhovateľky2./zamietnutý

z rovnakého dôvodu tým istým súdom uznesením sp. zn. 2 K 39/2008 zo dňa 13.1.2009. To znamená ,
že v čase začatia konania na rozhodcovskom súde / konanie začalo dňa 26.11.2010 / nebol ani jeden z
navrhovateľov v konkurznom (alebo vyrovnacom) konaní a nič nebránilo rozhodcovskému súdu Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie spor v rozhodcovskom konaní rozhodnúť.Pohľadávka, ktorá bola predmetom konania pre rozhodcovským súdom zostala aj po zamietnutí návrhov
na vyhlásenie konkurzov aj naďalej vymáhateľná, keďže nedošlo k oddlženiu v zmysle § 166 a nasl.
zákona č. 7/2005 Z.z.. Situácia po zrušení konkurzu u právnických osôb a u fyzických osôb je zásadne

odlišná. Zrušením konkurzu končí „život“ právnickej osoby a spravidla nastáva jej zánik v dôsledku jej
výmazu z príslušného registra (najmä obchodného registra, pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť). Pravidlo
o tom, že neuspokojené pohľadávky zrušením konkurzu nezanikajú, nemajú preto u nich väčší význam.
Naproti tomu u fyzických osôb má uvedené pravidlo zásadný význam, pretože ich život pokračuje ďalej
aj po zrušení konkurzu. Z tohto dôvodu zákona ponúka fyzickým osobám možnosť domáhať sa po

zrušení konkurzu zbavenia svojich dlhov. Domáhať sa zbavenia dlhov možno len po zrušení konkurzu.
Preto procesu oddlženia musí vždy predchádzať konkurz. Nemôže ísť pritom o akýkoľvek konkurz, ale
len taký, ktorý nebol zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval na úhradu pohľadávok proti
podstate (pozri § 102 ods. 1) čo bol daný prípad a v tomto prípade zákon o konkurze možnosť oddlženia
výslovne vylučuje.
Za daného stavu teda rozhodcovský rozsudok nebo vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) a tiež nebol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 O.s.p. keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov
konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89€,
ktorú zaviazal navrhovateľov 1./,2./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu
zástupcovi odporcu do troch dní.
Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné

vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.2.2014, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za rok 2014 sumu 61,87 a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm.
a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 69,91€ / 61,87€ + 1 x 8,04€ režijný paušál / pričom táto odmena
advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z. o sumu 13,98€ / 69,91€ x 20% /. Celková odmena potom predstavuje sumu 83,89€ / 69,91€ +
8,04€ režijný paušál /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.