Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205059
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114205059.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľky: C. J., L.. XX. XX. XXXX, J. X. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky,
zastúpenej: AK PRESPERINOVA, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859
583, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904, o zaplatenie 1 534,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1 534,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1 534,44 eura od 21. 02. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
vo výške 92,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 477,30 eura za zastúpenie advokátom

zástupkyni navrhovateľky, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 05. 03. 2014 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy
1 534,44 eura, ktorý odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 22. 06. 1998 poistnú zmluvu UDP-K
č. XXXXXXXXXX. Poistná suma pre prípad smrti bola stanovená na 70 000,00 Sk (2 323,57 eura), pre
prípad dožitia na 105 800,00 Sk (3 511,92 eura). Navrhovateľka platila mesačne poistné v stanovenej
výške 493,00 Sk (16,36 eura). Dohodnutá 15 ročná poistná doba končila dňom 23. 06. 2013. V súlade
s inštrukciami poskytnutými odporcom zaslala navrhovateľke odporcovi dňa 01. 08. 2013 žiadosť o
likvidáciu poistnej udalosti. Listom oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 05. 02. 2014 bola

navrhovateľke odporcom oznámená likvidácia poistnej udalosti spolu s uvedením presnej sumy určenej
k výplate. Dňa 14. 02. 2014 bola navrhovateľke v súlade s oznámením vyplatená suma 1 977,48 eura.
Odporcom vyplatená suma je tak o 1 534,44 eura nižšia ako poistné plnenie pre prípad dožitia stanovené
poistnou zmluvou na sumu 3 511,92 eura. Navrhovateľke tak bolo v rozpore s uzatvorenou poistnou
zmluvou a v nej dohodnutou výškou poistného plnenia pre prípad dožitia 3 511,92 eura vyplatená čiastka
o 1 534,44 eura nižšia, bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu. Na základe uvedeného sa navrhovateľka
podaným návrhom domáhala zaviazania odporcu zaplatiť jej 1 534,44 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,25 % ročne od 21. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 20Ro/74/2014-43 zo dňa 22. 05. 2014, voči ktorému podal
odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím podľa § 174 ods. 2 OSP došlo k zrušeniu vydaného
platobného rozkazu v celom rozsahu.

V podanom odpore odporca vzniesol predovšetkým námietku nedostatku právomoci súdu vo veci konať

z dôvodu, že vo veci má rozhodovať rozhodcovský súd a navrhol konanie z tohto dôvodu zastaviť. Návrh
považoval za nedôvodný z dôvodov, že medzi účastníkmi konania bolo uzatvorené životné poistenie
pre prípad smrti alebo dožitia. Navrhovateľka sa domáha zaplatenia poistného plnenia z dôvodu, že
došlo k poistnej udalosti - dožitiu vo výške, ktorá nezodpovedala právnemu stavu v čase ukončeniapoistenia. Odporca postupoval pri stanovení rozsahu poistiteľa plniť presne v intenciách vzájomnej
dohody v nadväznosti na ustanovenie § 797 ods. 3, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri stanovení
výšky nárokovateľného poistného plnenia použil taký poistno - matematický postup, aký bol dohodnutý.

Výsledné nárokovateľné plnenie odporca zdanil podľa zákona o daniach z príjmov a daň v lehote 15 dní
odviedol príslušnému správcovi dane. Na uplatnený doplatok poistného plnenia nemá podľa odporcu
navrhovateľka právny nárok.

O námietke právomoci súdu vznesenej odporcom rozhodol súd uznesením č.k. 12C/147/2014-110 zo

dňa 15. 10. 2014 tak, že ju zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 07. 2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/337/2015-145 zo dňa 25. 05. 2015.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 10. 2015, na ktorom poverená pracovníčka odporcu
uviedla, cit.: „Pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii sadzby poistného za
poistné plnenie protiprávnosť a síce protiprávnosť sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú

ochranu v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 v znení platnom ku dňu vydania povolenia, citujem:
„Povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov dozorný orgán zistí, že žiadateľ nebude
schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.“ V zmysle § 1 ods. 3
zákona č. 24/1991 Zb., citujem: „Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať
poistenie pre prípad smrti alebo dožitia sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie.“

Koniec citácie. Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia ÚVPK nemohol štátny
orgán v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR zaistiť inak, než schválením
správnychsadziebpoistného,ktoréjejtojedineumožňujú.Tuštátpochybiladôsledkomjehopochybenia
bolo vydanie povolenia z nielen, že poistno-matematicky nesprávnymi, ale logicky podľa vyššieho aj z
nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho

úkonu, akým nepochybne je aj posudzovaná poistná zmluva, a to navyše v podobe jej podstatných
náležitostí, a to je cena plnenia, robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť
záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym. Poistná zmluva nevznikne platne, ak nemá
všetky podstatné obsahové náležitosti. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, ak chýba aj niektorá

podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je bez pochyby
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v
čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu alebo žalobkyne
v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 24/91 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby
vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátnom

schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu
musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzku v obchodnom pláne. Sadzby poistného
obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. Poistné, ktoré sa premietlo do poistnej
zmluvy žalobkyne v protokole z roku 2007 Národná banka skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve
žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 30 1a zákona č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona

č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť
všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Rozpor so zákonom, t.
j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším MFSR, konštatovali napokon aj samotní
na to autorizovaní zamestnanci NBSR. Ako plynie zo strany 2 a 5 notárskej zápisnice č. N 29/2008 zo
dňa 02. 06. 2008. Citujem zo zápisnice: „Ide o zlé a neskôr kalkulované poistné. Poistné bolo počítané

z poistnej sumy pre prípad smrti, pričom správne malo byť počítané z poistnej sumy pre prípad dožitia.
Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.
VytknutienesprávnychsadziebpoistnéhoakalkuláciiproduktuÚDPKvcelkubolzostranydohľadacieho
orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska
zákonov o poisťovníctve o doby schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich

doterajšej, ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich
aplikácia v uzatváraných poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej
viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške
poistného dosiahla až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy
poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Vzhľadom na dikciu § 40 Obč.

zákonníka je zrejmé, že sa jedná nie o relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neprávny právny úkon.
Ergo uplatňovania akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne
neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností t. j. ani práva
na poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon súd prihliada ex offo. Takýto úkon nie jemožné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou ani ratihabíciou. Nie je mysliteľné, aby protiprávny krok
obsiahnutý v právnom úkone bol v dôsledku uplatnenia princípu zmluvnej autonómie na takýto právny
úkon konvalidovaný. Len na margo prípadu uvádzame, že za žiadnych okolností nemožno považovať

prípadnú chybu v rozhodnutí štátu za súčasť podnikateľského rizika odporcu. Rozhodnutie štátu požíva
prezumpciu správnosti. Z toho vyplýva, že poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon v
dôsledku vyššie uvedeného právne nikdy nevznikla. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanovenej
autoritatívnymregulačnýmorgánom -štátomvzastúpeníMFSRsaprejavilinauzavretejpoistnejzmluve
už okamihom jej uzatvárania a teda nesprávny názor, že sa vyvinuli neskôr, alebo že ich odporca svojím

konaním v roku 2007/2008 začal prenášať na navrhovateľa. V zotrvaní v protiprávnom stave podľa
vyššie uvedeného odporuje aj v zásade neminem laedere, a preto prípadné rozhodnutie súdu o plnení
z neplatnej zmluvy by odporovalo tejto zásade. Ani uplatnenie zásady pacta sund servanda v danom
prípade neprichádza do úvahy, pretože táto zásada je vo vzťahu ku zmluvnej autonómii vôle z jednej
mince. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že pri uzatváraní podstatnej náležitosti poistnej zmluvy ceny
poistenia nekonali účastníci v rámci tejto zásady, pretože v súlade so zákonom museli rešpektovať

autoritatívny výsledok štátneho regulačného rozhodnutia stanovené poistné.“

Po vykonanom dokazovaní listinami, z prednesov zástupkyne navrhovateľky, navrhovateľky a poverenej
pracovníčky odporkyne zistil súd nasledovný skutkový stav: navrhovateľka uzatvorila s odporcom (pred
zmenou obchodného mena Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) dňa 22. 06. 1998 poistnú zmluvu

poistenia osôb UDP--K číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 23. 06. 1998,
koncom poistenia 23. 06. 2013, poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov pre prípad
smrti alebo dožitia. Výška poistného bola spolu dojednaná vo výške 493,00 Sk, Poistná suma pre prípad
smrti bola dojednaná 70 000,00 Sk a pre prípad dožitia 105 800,00 Sk. Odporca zaslal navrhovateľke
listom zo dňa 10. 08. 2007 poistku ku zníženiu poistného spolu s potvrdením poistky TS1/07 o znížení

poistného, v ktorom navrhla zníženie poistného z pôvodne dohodnutého 493,00 eur na nové poistné
453,00 Sk. Navrhovateľka akceptovala zníženie poisteného podpísaním potvrdenia dňa 21. 08. 2007.
Podľa listu odporcu zo dňa 10. 08. 2007 znížením poistného nedochádza ku zmene doby platenia
poistného ani ku zmene v poistných sumách. Navrhovateľka sa dožila konca poistného obdobia, teda
dátumu poistnej udalosti dňa 23. 06. 2013 a požiadala o vyplatenie poistného plnenia, vyplnila odporcom

predložený nárokový list na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia dňa 26. 08. 2013.
Odporca oznámil likvidáciu poistnej udalosti navrhovateľke listom zo dňa 05. 02. 2014, podľa ktorej
vyplatil navrhovateľke poistné plnenie vo výške 1 977,48 eura, ktoré prevzala dňa 14. 02. 2014.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v znení

účinnomkudňulikvidáciepoistnejudalosti,t.j.do31.12.2015(ďalejlen„Občianskyzákonník“),poistnou
zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľkou ako poistenou a odporcom
ako poistiteľom došlo dňa 23. 06. 1998 platne k uzatvoreniu poistnej zmluvy poistenia osôb č. UDP-
K Č. XXXXXXXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli na podstatných náležitostiach poistnej zmluvy a to
na začiatku (23. 06. 1998) a konci poistenia (23. 06. 2013), poistnej dobe (15 rokov) spôsobe platenia

poistného (mesačne), dobe platenia poistného (10 rokov), výške poistného (493,00 Sk), poistnej sume
pre prípad smrti poistenej (70 000,00 Sk) a poistnej sume pre prípad dožitia poistenej (105 800,00 Sk).
Navrhovateľkou písomným potvrdením dňa 21. 08. 2007 odporcom vystavenej poistky (§ 791 ods. 2
Občianskeho zákonníka) zo dňa 10. 08. 2007 došlo ku zmene výšky poistného z pôvodne dohodnutej
výšky poistného (493,00 Sk) na novú výšku poistného (453,00 Sk) mesačne.

Navrhovateľka splnila podmienky poistnej zmluvy a dožitím dňa 23. 06. 2013 (poistná udalosť) jej vznikol
právny nárok na výplatu poistnej sumy (poistné plnenie) vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Výška
poistného plnenia (§ 797 Občianskeho zákonníka) je vecou dohody medzi poisteným a poistiteľom. Po
vzniku poistnej udalosti je poistiteľ povinný poistné plnenie poistenému poskytnúť. Určenie poistného

plnenia poistiteľa predstavuje jednu z najdôležitejších častí poistnej zmluvy. Predstavuje peňažné (alebo
naturálne) plnenie poistiteľa pri vzniku poistnej udalosti. Jeho výška je buď vopred daná ako poistná
suma,aleboideopoistiteľomvypočítanúhodnotuškody(navznikktorejsapoistnázmluvaviaže).Obsah
poistného plnenia závisí od druhu poistenia a vyplýva z povahy poistnej udalosti. V prípade poistenia
osôb má plnenie poistiteľa povahu nasporenej poistnej sumy (poistenie pre prípad dožitia), pravidelného

dôchodku alebo povahu poistnej náhrady (úrazové poistenie). Občiansky zákonník ponecháva na vôli
zmluvných strán rozhodnúť sa o forme plnenia poistiteľa, môže to byť pevne dohodnutá poistná suma
(jednorázové plnenie), alebo vyplácanie dôchodku v určitých časových obdobiach. V danom prípade
bolo poistnou zmluvou dohodnutá pevná poistná suma jednorázového plnenia podľa § 816 Občianskeho
zákonníka. Odporca ako poistiteľ bol povinný vyplatiť navrhovateľke ako poistenej dožitím v zmluve

určenéhodňa23.06.2013poistnéplnenie,naktorémalanavrhovateľkapodľa§797ods.2Občianskeho
zákonníka právo a to vo výške v súlade s § 816 Občianskeho zákonníka dohodnutej sumy, teda 3 511,92
eura (105 800,00 Sk).K námietkam odporcu súd uvádza, že tieto sú v celom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ odporca namietal,
že výška poistného plnenia nezodpovedala právnemu stavu v čase ukončenia poistenia súd uvádza,
že odporca nijakým spôsobom nepreukázal písomnou formou (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

zmenu poistnej zmluvy ohľadne dňa 23. 06. 1998 dohodnutej výšky poistného plnenia v poistnej zmluve.
Odporca nepostupoval v intenciách vzájomnej dohody, keď vzájomnou dohodou bola dohodnutá výška
poistného plnenia 3 511,92 eura (105 800,00 Sk), čo potvrdzuje poistka odporcu zo dňa 30. 06. 1998.
Ohľadne tvrdenia odporcu, že pri stanovení nárokovateľného poistného plnenia mal odporca použiť taký
poistno - matematický postup, aký bol dohodnutý súd uvádza, že v poistnej zmluve nie je dohodnutý

žiadnypoistno-matematickýpostup,alepresnoupevnousumoustanovenéjednorázovépoistnéplnenie
pre prípad dožitia, pričom takto stanovená pevná suma plne rešpektuje ustanovenie § 816 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie rešpektuje tri spôsoby vyplatenia poistnej sumy a to: a) vyplatenie
dohodnutej sumy; b) platenie dohodnutého dôchodku; c) poskytnutie plnenia vo výške určenej podľa
poistných podmienok. V danom prípade bolo v poistnej zmluve dohodnuté vyplatenie dohodnutej sumy
a nie poskytnutie plnenia vo výške určenej poistno - matematickým výpočtom. K námietkam uvedeným

na pojednávaní súd uvádza, že tieto sú voči vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako účastníkov
poistnej zmluvy absolútne irelevantné. Prostriedky dozoru nad poisťovňami nezasahujú do dohodnutej
výšky vyplatenia poistného plnenia. Výška poistného plnenia je určená výlučne dohodou zmluvných
strán ako jej podstatná náležitosť. Odporca ponúkal svoje služby za podmienok, ktoré navrhovateľka
akceptovala a konsenzom zmluvných strán bola dohodnutá tak výška poistného, ako aj výška poistného

plnenia. Do týchto podstatných zložiek poistnej zmluvy orgány dozoru nezasahujú a nevstupujú, je
výlučne na zmluvných stranách, či poistnú zmluvu za dohodnutých podmienok výšky poistného a výšky
poistného plnenia uzatvoria alebo nie. Preto uvedené argumenty odporcu bolo potrebné odmietnuť.

Nakoľko odporca uhradil navrhovateľke poistné plnenie iba do výšky 1 977,48 eura v rozpore s

dohodnutou výškou poistného plnenia pre prípad dožitia 3 511,92 eura, súd podanému návrhu vyhovel
a odporcu ako poistiteľa zaviazal zaplatiť navrhovateľke ako poistenej sumu 1 534,44 eura, ktorá
predstavuje nevyplatenú časť zmluvne dohodnutej sumy jednorázového poistného plnenia (3 511,92
eura - 1 977,48 eura).

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu navrhovateľke, vzniklo navrhovateľke podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby
ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol
pred týmto dňom, navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy nevyplateného

poistného plnenia, t.j. zo sumy 1 534,44 eura aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne, a to odo dňa
21. 02. 2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá. Deň omeškania
súd určil podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je plnenie splatné do pätnástich dní,
len čo poistiteľ skončil vyšetrenie. Odporca ukončil vyšetrenie dňa 05. 02. 2014, kedy navrhovateľke jeho
výsledok oznámil, 15 dní uplynulo dňom 20. 02. 2014 a týmto dňom sa stalo poistné plnenie splatným.

Deň, ktorým sa dostal odporca do omeškania je tak 21. 02. 2014.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal v konaní neúspešného
odporcu nahradiť v konaní úspešnej navrhovateľke trovy konania, ktoré si uplatnila vo výške 92,00
eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 477,30 eura za zastúpenie advokátom a to zástupkyni

navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 OSP. Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 356,85 eura
(5 x 71,37 eura) za 5 vykonaných úkonov právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 27. 02. 2014, podľa písm. c) podanie návrhu
na súd dňa 03. 03. 2014, podľa písm. c) vyjadrenie k odporu odporcu dňa 14. 08. 2014, podľa písm. c)
vyjadrenie k odvolaniu odporcu voči uzneseniu súdu dňa 04. 02. 2015 a písm. d) účasť na pojednávaní

dňa 22. 10. 2015 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 40,90 eura (3 x 8,04 eura (3 úkony v roku 2014) +
2 x 8,39 eura (2 úkony v roku 2015)) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje
79,55 eura (základ dane 397,75 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal v konaní neúspešného odporcu nahradiť v konaní úspešnej
navrhovateľke trovy konania vo výške 92,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 477,30 eura
za zastúpenia advokátom.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.