Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/757/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234428
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113234428.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,
usadenou euroadvokátkou, Advokátska kancelária Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporkyni U.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W. W., o zaplatenie 2 369,42 Eur s príslušenstvom, na
základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/71/2014-46
zo dňa 16. 07. 2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením konanie
zastavil (prvý výrok). Navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal (druhý výrok).
Okresný súd uznesenie odôvodnil tým, že jednou zo základných podmienok konania
je právomoc súdu. Podľa jeho názoru v danej veci ide o spor s cudzím prvkom s ohľadom na bydlisko
alebo štátnu príslušnosť odporkyne. Uviedol, že nariadenia Európskej únie sú priamo aplikovateľné a
majú prednosť pred národným právom (čl. 7 Ústavy SR), a preto právomoc súdu na vydanie platobného
rozkazu sa určuje podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006,
ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej aj „Nariadenie o
EPR“) a Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie Brusel Ibis“). Ďalej uviedol, že
bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, v ktorej osoba býva s úmyslom sa trvale zdržiavať,
a teda bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, eventuálne kde pracuje, ak
tam tiež býva. Okresný súd zistil, že odporkyňa sa na adrese označenej navrhovateľom
nezdržiava. Vychádzajúc z listu matky odporkyne zo dňa 02. 07. 2014 ustálil, že odporkyňa má trvalý
pobyt v W. na adrese: D. - - X. XX, W. XX XXX.
Podľa jeho názoru, odporkyňu je možné žalovať v mieste, kde má bydlisko, teda v zmysle ustálenej
judikatúry v mieste, kde sa zdržiava prevažnú časť roka, kde pracuje a pod., t. j. v A.,
preto konanie zastavil pre nedostatok právomoci.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože vychádzal jedine z listu matky odporkyne
a nebolo zo strany okresného súdu ohľadne bydliska vykonané iné šetrenie. Podľa jeho názoru, nie je
možné konanie zastaviť iba na základe listu osoby, ktorá je blízka odporkyni. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a uznesenie okresnéhosúdu zrušil (§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p.) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221
ods.2 O. s. p.) z týchto dôvodov:
Podľa § 7 ods.1, 3 O. s. p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory
a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Citované ustanovenie § 7 ods.1 O. s. p. vymedzuje právomoc občianskoprávnych súdov metódou
konkrétneho výpočtu právnych vzťahov, o ktorých súdy konajú a rozhodujú. Zisťovanie danosti
právomoci občianskoprávnych súdov sa spravuje zásadou, že to, či právny vzťah a jeho riešenie patrí
do ich právomoci alebo nie, je závislé od jeho obsahu, a nie iba jeho úpravy konkrétnym právnym
odvetvím hmotného (najčastejšie) súkromného práva. Zúženie právomoci občianskoprávnych súdov
obsahuje záver § 7 ods.1 O. s. p. Právomoc je jednou z procesných podmienok. Splnenie tejto procesnej
podmienky súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) v každom štádiu konania a na každom stupni. Jej
nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods.1, prvá veta O. s. p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej
republike.
Odporkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky, ktorej bydlisko navrhovateľ v návrhu na začatie
konania označil D. XXXX/X, XXX XX W. W.. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR a Sociálnej poisťovne
(č.l.19, 20 spisu) vyplýva, že odporkyňa je prihlásená k trvalému pobytu na adrese D. XXXX/X, XXX XX
W. W. a nie je prihlásená k inému pobytu mimo územia Slovenskej republiky.
Predmetom konania je zaplatenie istiny 2369,42 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 10. 05. 2011, ktorú uzavrela odporkyňa s navrhovateľom v pozícii
spotrebiteľky (č.l. 5 spisu). Navrhovateľ v návrhu na začatie konania navrhol, aby okresný súd v danej
veci vydal platobný rozkaz, eventuálne rozsudok. Okresný súd dňa 27. 12. 2013 vydal platobný
rozkaz č. k. 17Ro/104/2013-15, ktorý uznesením č. k. 17Ro/104/2013-28 zo dňa 09. 04. 2014 zrušil
podľa ustanovenia § 173 ods. 2 O. s. p., pretože odporkyni nebolo možné doručiť platobný rozkaz do
jej vlastných rúk.
Na základe výzvy okresného súdu zo dňa 16. 06. 2014 (č.l. 43 spisu) matka odporkyne oznámila súdu
adresu odporkyne, a to „D.-X. XX, W.-XXXXX“ (č.l. 45 spisu)
Následne okresný súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci.
Odvolací súd zdôrazňuje, že Nariadenie o EPR striktne ustanovuje postup pri podávaní návrhu na
vydanie európskeho platobného rozkazu v čl.7. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa
podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A uvedeného v prílohe I Nariadenia o EPR a nie
je ho možné vydať pokiaľ ho samotný navrhovateľ výslovne nenavrhuje.
Odvolací súd z obsahu návrhu na začatie konania zistil, že navrhovateľ sa domáhal vydania platobného
rozkazu (§ 172 O. s. p.) a nie vydania európskeho platobného rozkazu (§ 174a O. s. p.) podľa
osobitného predpisu, t.j. Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006,
ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkazu. Z uvedeného dôvodu je postup okresného
súdu, ktorý skúmal svoju právomoc v zmysle Nariadenia o EPR nesprávny, preto sa odvolací súd sa
nestotožňuje s právnym záverom a výsledkom skúmania tejto právomoci, teda s rozhodnutím súdu o
zastavení konania pre nedostatok právomoci konať vo veci podľa § 104 ods.1 O. s. p.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že termín bydlisko účastníka nie je totožný s
obsahom pojmu trvalý pobyt.
Pri ustálení bydliska účastníka v cudzom štáte musí mať ale súd veľmi starostlivo preukázaný skutkový
stav, t.j. že si účastník v cudzom štáte vytvoril centrum svojich záujmov (pracuje nielen sezónne, má
úmysel žiť tam dlhodobo, vytvoril si sociálne väzby a pod.), pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať,
že súd cudzieho štátu, v ktorom má odporca domnelé bydlisko, sa vyhlási za nepríslušný a navrhovateľ
sa nedomôže spravodlivosti.
Odvolací zhodne s odvolacími námietkami navrhovateľa konštatuje, že jedine na základe
oznámenia matky týkajúceho sa adresy odporkyne, nie je možné ustáliť, že odporkyňa má bydlisko v
cudzom štáte.Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o zastavení konania
vychádzal z toho, že odporkyňa má v W. trvalý pobyt (nie bydlisko).
Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel Ibis súd ex offo môže
bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc v prípadoch, ak vec patrí do výlučnej právomoci
súdov iného členského štátu jedine podľa čl. 22.
Z vyššie uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť
na ďalšie konanie, keďže nesprávnym postupom okresného súdu došlo de facto k odňatiu možnosti
účastníka konania (navrhovateľa) konať pred súdom.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).
Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.