Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor, so sídlom Námestie mieru č. 804, Trebišov, za účasti: Ž. M., trvale bytom F. Č.. XXX, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04. 12. 2013 č. V 2358/2013, t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 04. decembra 2013 č. V 2358/2013.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s. Banská Bystrica, vedený v Poštovej
banke, a. s. Bratislava, súdny poplatok v sume 35 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 04. 12. 2013 č. V 2358/2013 zamietol odporca podľa ustanovenia § 31 ods.
3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") návrh navrhovateľky zo
dňa 11. 10. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve Ž. M., v
katastrálnom území F., obec F., okres Trebišov, zapísanej na LV č. XXX, ktorá je bližšie špecifikovaná v
Zmluve o zriadení záložného práva č. 394/2013-PTR zo dňa 11. 10. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka

ako záložný veriteľ a ako záložca Ž. M., zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp -
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, IČO :
42 180 139.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.
900401168 zo dňa 19. 12. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom v

pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem
poskytnutej sumy 500,00 eur, spolu s jej príslušenstvom aj úroky z omeškania, poplatky a ostatné
pohľadávky a zmluvné pokuty, vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeprirozhodovaníopovolenívkladuvecnéhoprávajesprávnyorgán
povinný skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca

na základe zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu
konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že
jehopodstatnounáležitosťoujevymedzenierozsahuoprávneniazástupcukonaťvmenesplnomocniteľaa to takým spôsobom, ktorý je v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu
nevzbudzuje pochybnosti.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko

bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 19. 12. 2012
na zabezpečenie jej pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Kvýberusplnomocnencanedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Navyše sa javí, že na základe uvedenej dohody
má splnomocniteľ hájiť skôr práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

Konštatoval, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná s tým, že svoj názor opiera sa aj o
právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007 z 12.12.2007,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29 Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19 Sp/7/2012, ako aj v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžr 28/2012 z 21.01.2013 .

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 25. 11. 2014 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Uviedla, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a
ustanovenia§31ods.1katastrálnehozákonavyplývapresprávnyorgánzákonnápovinnosťonáležitom

zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú
prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi

splnomocniteľom nesprávne právne posúdil.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo
dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného
práva.

Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp -

združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Nesúhlasila s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Poukázala na skutočnosť, že pre odporcu v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia
skutkového stavu veci, pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí

okrem iného, vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že
skutkovézisteniavyvodenézvykonanéhoprešetreniazodpovedajúskutočnémustavuaniesúnepresne
interpretované,aniskreslené,čiužvedomealebonevedome.Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnenca
so záujmami záložcu uviedla, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom

naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Vyslovila
názor, že predmetné plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohodu o

splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno
posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Ďalej navrhovateľka uviedla, že pochybnosť o objektivitezastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol
odporca povinný preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom

uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2015 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je

dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Ž. M. dňa 19. 12.
2012 Zmluvu o úvere č. 900401168, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo
výške 500,00 eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s jej príslušenstvom, vrátane úrokov

z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od
omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 19. 12. 2012 Ž. M. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, P.O.BOX 261, 811 05, IČO : 42 180 139, ktorého

zástupca ju podpísal v Bratislave dňa 20. 12. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia
§ 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie
špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa
zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť

svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o
bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa11.03.2013uzavrelanavrhovateľkasdlžníkomzastúpenýmProHelp-združenímobčianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 394/2013-PTR predmetom ktorej je zriadenie záložného

práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. 900401168 zo dňa 19. 12. 2012.

Zástupca navrhovateľky a odporcu sa na pojednávanie dňa 28. 04. 2015, na ktoré boli riadne a

včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila
elektronickým podaním zo dňa 10. 04. 2015, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním
a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred
neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie.
Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ustanovenia §

250l ods. 2 O.s.p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Účastníčka Ž. M. na pojednávaní dňa 28. 04. 2015 uviedla, že si nie je vedomá toho, že by niekedy
uzatvárala úverovú zmluvu s POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Ďalej uviedla, že v roku 2001 jej zomrel manžel a
v krátkom období na to si vybrala pôžičku v Slovenskej sporiteľni, ktorú spláca v pravidelných mesačných

splátkach, pričom riadne platí poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, v ktorej býva. Zdôraznila,
že sa lieči na psychiatrii, pričom počas jedného z pobytov na tejto liečbe jej bol odcudzený občiansky
preukaz. Nešlo o ten občiansky preukaz, ktorým disponuje v súčasnej dobe. Uviedla, že nie je si vedomá
toho, že by nejakú zmluvu o pôžičke niekedy uzatvárala. Po predložení dohody o splnomocnení uviedla,
že podpis na tejto listine nie je jej. Zároveň jej bola predložená aj na nahliadnutie listina - záznam o

nahliadnutí do spisu č. 1, o ktorom podpise na ňom rovnako tvrdí, že nie je jej. Poukázala aj na to, že síce
bola na Okresnom úrade v Trebišove, katastrálnom odbore, avšak opakovane poprela, že by uzatvárala
niekedy zmluvu o pôžičke, prípadne podpisovala nejakú dohodu s nebankovou spoločnosťou. Pokiaľ
ide o jej tvrdenie, že podpis na uvedenej listine nie je jej uviedla, že nevedela čo tvorí obsah listiny ateda pripúšťa, že by tento podpis mohol byť aj jej. Poukázala na to, že celý život riadne pracovala a
nebola nútená brať si pôžičku od nebankovej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to,
že katastrálny odbor Okresného úradu Trebišov rozhodol správne a preto navrhla rozhodnutie potvrdiť.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon

neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia)" sa prejavuje najmä ako

neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania
(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Ž. M., ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 19. 12. 2012, t. j. deň, keď bola podpísaná aj predmetná
zmluva o úvere zo dňa 19. 12. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 20. 12. 2012.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o
splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka
uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť,
aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v

konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv,
sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je
potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho
do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a
ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade, ako to vyplýva z výpovede účastníčky, táto ani nemala vedomosti o existencii

občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátil so žiadosťou o poskytnutie pomoci
v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Navyše poprela aj uzavretie zmluvy
s navrhovateľkou. Za tejto situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka Ž. M..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania

pred orgánmi verejnej správy.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,
že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom
prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné
potvrdil.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia §
250l ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.