Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/230/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203940
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711203940.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v právnej veci navrhovateľa: A. Q., XX

N. W., N..V.. D. XXX, N. XXX, W. T., D. N. V. C. W. V. U.Ž. D. N. V. (W. V. P. O. V. T. D. C. X.) pod číslom
XXXXXX, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., Námestie SNP 16, Bratislava, adresa na doručovanie
Timravina 9, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. X N., št.
občan SR, zastúpená opatrovníkom D. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie
2.885,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.885,62 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo szmy 2.523,04 Eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 173 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom Okresnému súdu Pezinok dňa 25.03.2011 domáha, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.885,62 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
2.523,04 Eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že právny
predchodca navrhovateľa I. I. O..I.. uzavrela s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.194,98 Eur (36.000,- Sk) s úrokovou sadzbou

vo výške 18,4% ročne, s dobou splatnosti úveru do 20.08.2011. Zmluvné strany sa dohodli na výške
mesačných splátok 32,76 Eur (987 Sk). Pre prípad omeškania odporcu s platením splátky úroku bol
dohodnutý úrok z omeškania vo výške 26,4% ročne. Odporca sa dostal do omeškania so splácaním
úveru, úver nesplácal ani na základe písomných výziev banky. Dlžná suma ku dňu 10.01.2011 pozostáva
z istiny vo výške 2.523,04 eura, úroku z omeškania vo výške 362,58 eura, spolu 2.885,62 eura.

Dňa 21. 10. 2010 banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku voči

odporcovi na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 12. 11.
2010. Navrhovateľ opakovane písomne vyzýval odporcu na úhradu dlžnej sumy, na ktorú výzvu však
odporca nereagoval. Z tohto dôvodu žiada návrhu vyhovieť.
Navrhovateľ, jeho právny zástupca, ani opatrovník odporcu sa pojednávania nezúčastnili, svoju
neúčasť neospravedlnili. Súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen"OSP").

V rámci dokazovania sa súd oboznámil najmä s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky,
špecifikáciou dlžnej sumy, výpisom z účtu odporcu, všeobecnými podmienkami, úrokovými sadzbami a
po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne zistil nasledovný skutkový a právny stav:Právny predchodca navrhovateľa I. I., O..I.., D. (ďalej len "banka") uzavrela s odporcom dňa 23.01.2006
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla odporcovi úver vo výške

1.194,98 Eur (36.000,- Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 18,4% ročne, ročnou percentuálnou mierou
nákladov vo výške 24,03% ročne, s dobou splatnosti do 20.08.2011. Zmluvné strany sa dohodli na
splátke vo výške 32,76 eura (987 Sk) a poplatku za správu úveru vo výške 1,99eura (60 Sk) mesačne.
Mesačné plátky sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Odporca sa
dostal do omeškania so splácaním úveru, preto banka zaslala odporcovi upozornenie, odporca však

dlžnú sumu neuhradil.

PredmetnápohľadávkabankyvočiodporcovibolanazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa21.
10. 2010 postúpená z banky na spoločnosť O. I., O..I..,H. X, D., IČO: XXXXXXXX. Banka postúpenie
pohľadávky oznámila odporcovi písomne dňa 12. 11. 2010. Dňa 10. 11. 2010 uzavrela spoločnosť O.
I., O..I.. ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok s navrhovateľom, ako postupníkom, predmetom

ktorej bola i pohľadávka voči odporcovi. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky odporcovi písomne
dňa 10. 1. 2011.

Keďže odporca žiadnu ďalšiu splátku nezaplatil, navrhovateľ žiada, aby mu súd priznal nárok na úrok z
omeškania vo výške 9% ročne. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška
MS SR číslo 87/1995 Z.z.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008 vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred

1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V danej veci bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že medzi odporcom a bankou
bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere, ktorú s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskehozákonníka je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a to predovšetkým z toho dôvodu, že
dodávateľom bola banka, ktorá má v predmete činnosti poskytovanie finančných služieb a odberateľom
bol odporca, ktorý je fyzickou osobou, a ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu súd preto aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, skúmal dohodnuté podmienky z hľadiska ich prijateľnosti a to aj napriek tomu, že odporca
nenamietal jednotlivé ustanovenia zmluvy. Ani jedna z podmienok, ktorá je v zmluve dohodnutá,
resp. je obsahom všeobecných podmienok, neodporuje zákonu a nie je možné konštatovať, že by
bola dohodnutá v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a ako neprijateľná podmienka, majúca za

následok neisté postavenie odporcu. Taktiež nebolo možné skonštatovať, že išlo o podmienky, ktoré
boli dohodnuté v neprospech odporcu. Odporca jednoznačne nedodržal zmluvné podmienky, dohodnuté
splátky neplatil.

Súd po preskúmaní predložených Zmlúv o postúpení pohľadávok najskôr uzavretej dňa 21. 10. 2010
medzi bankou a spoločnosťou O. I., O..I.., ako aj zmluvy uzavretej dňa 10. 11. 2010 medzi spoločnosťou

O. I., O..I.. a navrhovateľom, skonštatoval, že obe zmluvy boli v časti pohľadávky voči odporcovi
uzavreté platne, bol pripojený zoznam postúpených pohľadávok, ako aj celková výška pohľadávky voči
odporcovi. Banka a aj O. I. po postúpení pohľadávky oznámila písomným podaním odporcovi postúpenie
pohľadávky a teda zmenu v osobe veriteľa. Navrhovateľ je teda aktívne legitimovaným účastníkom
domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha uhradenia dlžnej

sumy od odporcu vo výške, ktorú prevzal od pôvodného veriteľa. Súd sa stotožnil i s dohodnutým úrokom
z omeškania, podľa ktorého má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne.

Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvou každú zmluvu,
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže v danom prípade bola

takátozmluvauzavretá,podmienkyuvedenévzmluve,musiabyťvsúladesustanoveniamiObčianskeho
zákonníka. S poukazom na túto skutočnosť, keďže každý spotrebiteľský vzťah je občianskoprávnym,
vzťahom, úrok z omeškania sa môže posudzovať iba podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka
a jeho výška podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia, platného
v čase omeškania, môže byť úrok z omeškania vyšší o 8 percentuálnych bodov ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods.
1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ďalej len "nariadenie vlády SR").

Odporca bol so splatením dlžnej sumy v sume 2380,57 eura v omeškaní od 12. 11. 2010, ku ktorému dňu

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00%, zvýšenie o 8 percentuálnych
bodov predstavuje zákonnú výšku úroku z omeškania 9,0% ročne. Navrhovateľ si v predmetnom konaní
uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,0%
ročne, ktorá výška zodpovedá výške zákonného úroku podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR.
Z tohto dôvodu súdu priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne.

Ohľadom náhrady trov konania súd uvádza, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 19.12.2013, pričom navrhovateľ si náhradu trov
konania nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto mu súd priznal náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 173 Eur.Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom Okresnému súdu Pezinok dňa 25.03.2011 domáha, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.885,62 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.523,04 Eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci