Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/504/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207883
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713207883.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni U. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 660,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/220/2013 - 79 zo dňa 09. 06. 2014 v
spojení s opravným uznesením Zvolen č. k. 14C/220/2013 - 93 zo dňa 21. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške 99,08 Eur, na špecifikovaný účet jeho právneho
zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok), p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 34,55 Eur, na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v X. Y., a. s., Y., pobočka O., číslo účtu : XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 09. 06.
2014 konanie zastavil (prvý výrok). O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že odporkyni
náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva (druhý výrok) a navrhovateľ je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 99,08 Eur, na špecifikovaný účet
jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok). Zároveň rozhodol
o vrátení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 32,80 Eur prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia
(štvrtý výrok).
O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2,
prvá veta (ďalej aj „O. s. p.“). Pretože navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania svojim
späťvzatím, prvostupňový súd potom priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy
právneho zastúpenia vo výške 99,08 Eur (za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia
vo výške 33,20 Eur, vyjadrenie vo veci samej vo výške 41,50 Eur, 2 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur).
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani ich nenavrhla priznať.

Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne proti jeho tretiemu výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne, podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru v prípade trov vedľajšieho účastníka nie je možné hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania súd
neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, z ktorého vyplýva: „Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.“ Uviedol,
že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je možné priznať, ak sa určité procesné podanie
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho
účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou
nedôvodnou námietkou premlčania. Vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať určenú podporu
ministerstva. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a
to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že odporcom je
spotrebiteľ, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a naplniť tak podstatu právneho
úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania opakuje
bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Poukázal na to,
že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., ktoré sleduje hlavne
jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov a to, aby strana, ktorá nemala v konaní
úspech bola zaviazaná len na úhradu trov konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú
nevyhnutné.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne. Žiadal, aby odvolací
súd uznesenie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom výroku potvrdil a uložil navrhovateľovi
zaplatiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že po jeho písomnom vyjadrení a po oboznámení sa
s jeho obsahom navrhovateľom, navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť bez odôvodnenia, čo
nasvedčuje naplnenie primárneho účelu jeho vstupu, t.j. ochranu práv žalovanej spotrebiteľky. Podľa
jeho názoru ak by nepodal písomné vyjadrenie v merite veci, navrhovateľ by nevzal späť návrh.
Nebolo preukázané späťvzatie návrhu v súvislosti so správaním sa odporkyne. Pokiaľ by združeniu
nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia, viedlo by to následne k ohrozeniu až
znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom
navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Práve navrhovateľ
masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní
za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť
ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Ďalej poukázal na súvisiacu
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Ústavného súdu SR. Zdôraznil, že práve právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka je možné hodnotiť ako dôvodné, účelné, sledujúce legitímny cieľ. V posudzovanej
veci sa vyjadril len raz, preto nešlo k nadbytočnému opakovaniu procesných podaní z jeho strany bez
uvedenia nových skutočností. Združenie je založené prevažne z laikov v oblasti práva. Z uvedeného
dôvodu je právne zastúpené advokátmi.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne

vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane
ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie
však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do
konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj
nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ v pozícii veriteľa voči
odporkyni domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 17. 05. 2013 bolo okresnému súdu
doručené oznámenie vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu odporkyne.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty
X. E.“ zo dňa 20. 08. 2004. Vedľajší účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je
ochrana práv spotrebiteľov.

K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z vyššie uvedených
ustanovení O.s.p. jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“,
pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva
priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu
(bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup
do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po tom, ako vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil
do konania a podal vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom okrem iného namietal pasívnu
vecnú legitimáciu odporkyne v konaní.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako vedľajší účastník na strane odporkyne
namietal pasívnu vecnú legitimáciu odporkyne v konaní, možno konštatovať len jediný záver a to, že k
zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa.
Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať
v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie
účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto
navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporkyni a (z vyššie
uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, predstavujúce trovy
právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ
v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia,
odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (tretí
výrok) ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý, druhý, štvrtý výrok) zostali nedotknuté
(§ 206 ods. 3 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom
prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane,
preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy
odvolacieho konania si odporkyňa do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnila (§ 151 ods. 1
O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, preto jej odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
(predstavujúce trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní) vo vyjadrení k odvolaniu.
Za uvedený úkon právnej služby zo dňa 11. 11. 2014 - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo
rozhodnutia vo veci samej patrí odmena vo výške 20,75 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená
z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška“), režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16
ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,04 Eur, DPH 20% zo sumy 28,79 Eur, vo výške 5,76 Eur (18 ods. 3 vyhlášky),
súhrnne trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú 34,55 Eur.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho
konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.