Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221014
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Murásnekj a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. X.X.XXXX, I.
XXX, XXX XX I., proti žalovanému: X. P.U. Z., a.s., M. 2, D., U.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobcu Občianske zduženie „Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytom", Škultétyho 3 0450
01 Košice, IČO 42 249 708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 13C/185/2013-236 zo dňa 24.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 449/2012. Odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO
44 325 452 z 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 449/2012. do právoplatného skončenia konania v tejto veci.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania rovnako

nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým:

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných
na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu
považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej

požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je
zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných
dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík
výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej
strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne
odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi
požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj v

ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred,
a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah,
a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané.

Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo
nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v
tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o
dohodunaosoberozhodcu(rozhodcov)alebonapostupejehododatočnéhoustanoveniapodľačastiXV.
Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku

aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na
predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom,
ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská
doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými

ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však,
okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne,
svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a
osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2
OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako

neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu

(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred

týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.

Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK,
podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako
aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou
zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných

strán (každá zmluvná strana jedného rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho
súd pripomína, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia

v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie),
v neprospech spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné
znenie výkladového pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmi výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv

spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky
všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom
ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia
iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne

predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej
dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany
(hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaným spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa
podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť

jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť
už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

Žalobkyňa požiadala súčasne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, a keďže
súd považoval jej žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom rozsahu
zrušil, na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel aj tomuto jej návrhu a
vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o tejto veci
(zrušenia rozhodcovského rozsudku).

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods. l písm. c) ZoRK, po
právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne
zistil skutkový stav a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ďalej uviedol, že závery prvostupňového súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v

skutkovom stave a súd vec nesprávne posúdil.

Poukázal na to, že tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
rozhodcovskú doložku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvádza, že žalobkyňa mala na výber,
či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nepodpíše, pričom jej nepodpísaním by nebol dotknutý zvyšok

poistného vzťahu. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

Žalovaný v odvolaní uvádza, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil námietku žalovaného týkajúcu
sa nesprávneho prekladu a následne nesprávnej implementácie ustanovenia § 53 ods. 4 pís. r) OZ do

nášho právneho poriadku, čo má za následok úplne nesprávne právne závery prvostupňového súdu.
Poukázal na test primeranosti zmluvnej podmienky. Podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku využitia
dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo ku zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej
výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Žalovaný ďalej uvádza, že samotný žalobný návrh má vadu v petite. Žalobca formuloval petit žaloby
tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný prvostupňový súd vo
výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.Žalovaný namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní prihliadal na rozhodovaciu prax iných súdov
SR, ak ich výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom prvostupňový súd

opomenul konkretizovať, o ktoré rozhodnutia išlo.

Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a správny. Podľa jej názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie úplne a riadne a na jeho základe
aj správne rozhodol. Ďalej uvádza, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta absolútne nesvedčí

o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej doložky, a teda preukázanie individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky na jeho základe je neprípustné. Uviedla, že rozhodcovská doložka
je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými
podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovská doložka znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka bráni spotrebiteľovi uplatniť si akékoľvek

práva, a to z dôvodu, že vylučuje právomoc všeobecného sudu a spotrebiteľ nie je objektívne schopný
určiť, ktorý rozhodcovsky súd je príslušný na rozhodnutie sporu. Vo vyjadrení poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013, ako aj rozhodnutia
Ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS 2164/2010. Podľa jej názoru bol nárok žalovaného v čase podania
návrhu na rozhodcovský súd premlčaný. Na základe uvedených dôvodov žiadala odvolací súd, aby

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 212 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX dňa 28.7.2007, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné
dojednania č. 1/2007) a podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a ak nie, či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanoveniasa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.

01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2713/2012 zo dňa 19. 01.
2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému 154,90 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený 16. 4. 2013. Súd prvého stupňa zistil, že príslušnosť

rozhodcovskéhosúduboladanánazákladerozhodcovskejdoložkyuvedenejvčastiXV.VPPpodmienok
tak, aby všetky spory so žalovaným sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2713/2012.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná

transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica. ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie

opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu

neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu

na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní azmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16 Co 2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom
01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej

doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných
obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení
všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená
ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej

zmluvnejpodmienky.Osobitnézmluvnédojednaniasúsúčasťouvšeobecnýchpoistnýchpodmienokasú
súčasťouuzavretejpoistnejzmluvy,čovylučujeprijatýzáveroosobitnedojednanejzmluvnejpodmienke.

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej

obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber

možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi

žalobkyňou a žalovaným.

Namargonámietkyžalovanéhotýkajúcejsaodňatiamožnostikonaťpredsúdomodvolacísúdpoukazuje
na to, že v danom prípade kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na
rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie naliehavého dôvodu na

odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach
dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť
osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne
využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi,
ktorého zastupuje" - do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie

žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere
najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ
nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom
upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom
vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3 O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto

zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného
účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a
účastníkmi dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiska
možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený v oboch kolidujúcich prípadoch zhodne (t.j.
buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak, pripúšťa), rozhoduje sa advokát medzi dvomi

možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska rovnocenné. Odlišná je však situácia vtedy,
keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie iným advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný
dôvod, ktorý ho nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii), a v prípade druhého pojednávania
zastúpenie advokáta iným advokátom nie je podľa § 16 ods. 3 zákona o advokácii vylúčené. Podľaprávneho názoru dovolacieho súdu v takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní
nebráni iný dôležitý dôvod, v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a
rozhodnutiu veci v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví

sa na súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním zvolený
advokát nebol zastúpený iným advokátom); v prípade druhého (kolidujúceho) súdneho pojednávania
prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom pripustených prostriedkov a
spôsobov poskytovania právnej služby. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011, sp.
zn. 1Cdo 100/2011).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, ktoré vedľajšiemu
účastníkovi neboli priznané, odvolanie vedľajší účastník. Vo svojom odvolaní uviedol, že občiansky
súdny poriadok nevylučuje možnosť, aby sa účastník spôsobilý odborne hájiť svoje záujmy, nedal
zastupovať advokátmi. To znamená, že aj advokát patrí, resp. sudca (napr. predseda NS SR JUDr
Harabin) sa dali zastupovať advokátom. Zaručuje to tiež čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Citoval uznesenie

KS Banská Bystrica sp. zn. 15Co 169/2012, 17Co 87/2012, a uznesenie IV. ÚS 499/2011 a IV. ÚS
209/2010. Žiadal priznať trovy konania pred súdom prvého stupňa a tiež odvolacieho konania.

Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Určite možno súhlasiť
s odvolacími námietkami, že vedľajší účastník, ktorým je občianskym združením, ma právo dať sa

zastúpiť advokátom. V danom prípade však zastupovala vedľajšieho účastníka JUDr. O. Z. (na základe
substitučnej plnej moci), ktorá je zároveň predsedníčkou vedľajšieho účastníka. Túto situáciu možno
hodnotiť ako neúčelnosť vzniknutých trov konania za právne služby, ktoré de facto poskytol zástupca
vedľajšieho účastníka a zároveň advokát v jednej osobe.

Z uvedených dôvodov bol správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže

žalovaný ani vedľajší účastník nemali úspech v odvolacom konaní a žalobkyňa trovy odvolacieho
konania neuplatnila, žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.