Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/537/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218536
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113218536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum I. K. V. AG, so sídlom W. XXC, CH-XXXX X.,
E., IČ: Q.-XXX.XXX.XXX, v konaní zastúpeného I.. I. E., advokátom, so sídlom T. 8, J. proti odporkyni I.
I., bytom I. 9, Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne M. združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom D., G. XX, W. XX XXX XXX, v konaní zastúpeného I.. I. T., advokátom
so sídlom Q. N., L.. I. S. X o zaplatenie 765,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/411/2013-63 zo dňa 25. marca 2015, v senáte jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, vo výroku III. o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e p

r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie /výrok I./, odporkyni náhradu trov
konania nepriznal /výrok II./, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,75 eur, do rúk I.. I. T., advokáta, do troch dní
odprávoplatnostiuznesenia/výrokIII./anariadilvrátiťnavrhovateľovičasťsúdnehopoplatkuznávrhuvo

výške 38,80 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s. /výrok IV./. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. s tým,
že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť a preto bolo konanie zastavené. Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ
vzal návrh späť a preto procesne zavinil zastavenie konania. Podľa uvedeného ustanovenia je preto
navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania protistrane. Odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila a

zo spisu nevyplýva, žeby jej nejaké boli vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší
účastník na strane odporkyne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,75 eur. Jeho
právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia 2013, podanie
písomného vyjadrenia k návrhu na súd 31.3.2015, za ktoré pri hodnote sporu 765,77 eur podľa §
10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 51,45 eur
x 2 úkony, režijný paušál vo výške 7,81 eur za úkon z roku 2013, 8,04 eur za úkon z roku 2014. Súd

tak zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia 118,75 eur do
rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Vrátenie
súdneho poplatku navrhovateľovi súd odôvodnil tým, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu
pred začatím pojednávania, a preto podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nariadil navrhovateľovi vrátiť zo súdneho poplatku
zaplateného v sume 45,50 eur po krátení o 6,70 eur sumu 38,80 eur, prostredníctvom príslušného

orgánu.Proti tomuto uzneseniu, do výroku II., ktorou mu bolo uložené zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne náhradu trov konania, podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v
tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

neprizná. Poukázal na to, že dôvodom zamietnutia jeho návrhu bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky,
pričom s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok /§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa/ určuje, že
na premlčanie musí orgán konajúci o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez
návrhu, teda bez toho aby ju musel vzniesť hlavný účastník alebo vedľajší účastník. Súd je tiež povinný
ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu a všetky jej náležitosti za pohľadu spotrebiteľských práv.

Odporkyňa by teda v konaní dosiahla rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Ten ani
neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám
z úradnej povinnosti. Povinnosť nahradiť trovy konania sa okrem toho týka len trov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, nie iných trov, ktoré účastník vynaložil zbytočne. Tu si
je treba uvedomiť, že vedľajší účastník paušálne vstúpil do stoviek súdnych konaní, hromadne, bez
akejkoľveknadväznostinaosobuodporcu,bezznalostiopredmetekonania.Vkaždomztýchtokonaníje

aj zastúpený advokátom, a to bez ohľadu na právnu či skutkovú náročnosť sporu. V tomto prípade preto
podľa navrhovateľa trovy vynaložené vedľajším účastníkom na jeho právne zastúpenie nie sú trovami
účelnými a nemala by mu byť priznaná ich náhrada. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám dostatočne personálne a finančne vybavený, aby
mohol svedomito vykonávať svoju činnosť a teda pomáhať občanovi spotrebiteľovi. Je opäť potrebné

prihliadnuť na to, že vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom vstupoval do stoviek konaní, bez
akejkoľvek znalosti ich predmetu a v každom sa dal zastúpiť advokátom, bez ohľadu na skutkovú alebo
právnu zložitosť veci. Takýmto spôsobom vynaložené trovy na právne zastúpenie nemožno pokladať za
účelne vynaložené a to aj so ohľadom na to, že zákonodarca sám pripravil vysoký štandard ochrany práv
spotrebiteľa. Priznať pritom možno k náhrade len také trovy, ktoré boli účelne vynaložené na uplatnenie

alebo bránenie práva.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania

navrhovateľa, t.j. vo výroku II. o náhrade trov vedľajšieho účastníka a zistil, že v tejto napadnutej
časti je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
a to bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p..

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým

bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie súdu prvého stupňa v
zostávajúcichvýrokochozastaveníkonania,onáhradetrovkonaniaodporkyneaovráteníčastisúdneho
poplatku navrhovateľovi, neboli odvolaním navrhovateľa dotknuté a v týchto častiach je uznesenie súdu
prvého stupňa právoplatné /§ 206 O.s.p./.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,

sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník,
ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Zavinenie zastavenia sa
posudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska,t.j.podľaprocesnéhovýsledku.Zavineniezastaveniakonania
môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie konania

proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia konania je
i späťvzatie návrhu na začatie konania.

V predmetnej právnej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť s odôvodnením, že
uplatnená pohľadávka je premlčaná a došlo k zmene právnej úpravy, v zmysle ktorej teraz súd na

premlčanie práva v spotrebiteľských veciach prihliada ex offo. Z procesného hľadiska tak navrhovateľ
späťvzatím svojho návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania a je tak povinný podľa § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p. uhradiť jeho trovy, teda trovy, ktoré účelne vynaložila v konaní protistrana, v tomtoprípade odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane. Súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o náhrade
trov konania správne aplikoval uvedené zákonné ustanovenie.

Ako už bolo uvedené v zmysle § 142 a nasl. O.s.p. možno k náhrade uložiť len tie trovy konania,
ktoré účastník účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojho práva v konaní. V tomto prípade
navrhovateľ namieta, že u vedľajšieho účastníka, ktorému má nahradiť podľa napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa trovy konania nejde o trovy, ktoré boli vynaložené účelne. Súd prvého stupňa
pritom uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy jeho právneho zastúpenia v konaní,

spočívajúce v odmene a náhradách za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a prípravu zastúpenia a
písomné vyjadrenie vo veci samej.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje v zásade za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník

dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Preto úkon prevzatia a prípravy
zastúpenia ako aj trovy naň vynaložené nemožno hodnotiť ako neúčelné. Rovnako tak aj ďalšie úkony
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a trovy na ne vynaložené musí odvolací súd hodnotiť ako
účelné. Vedľajší účastník konania má právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Jeho písomné
vyjadrenie bolo meritórne, skutkovo i právne vyargumentované, spojené i s námietkou premlčania práva

uplatneného navrhovateľom a je preto bez významu, že na skutočnosti tam uvedené musí
konajúci súd prihliadnuť aj sám, ex offo.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho

zastúpenia. Keďže podľa prieskumu odvolacieho súdu boli uvedené trovy právneho zastúpenia aj
súdom prvého stupňa vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov
vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní tak bol úspešný vedľajší účastník, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho
konaniapodľa§142ods.1O.s.p.vspojenís§224ods.1O.s.p..Keďžesivšaknáhradutrovodvolacieho
konania neuplatnil a súd o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje len na návrh,
odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .