Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Heinrich
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/562/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231598
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115231598.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Československá obchodná banka, a.s. so sídlom
v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpená advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B proti odporcovi: Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, o zaplatenie sumy 922,67 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 789,18 eura s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 716,86 eura od 20.10.2015 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať
v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou
tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. v sume 220,72 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú
sumu splácať v mesačných splátkach po 10 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 922,67 eura s úrokom výške
18,90 % zo sumy 663,88 eura od 20.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05% zo sumy
850,35 eura od 20.10.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy o bežnom
účte zo dňa 12.05.2004 zmluvy o prečerpaní zo dňa 18.09.2007. Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa
01.10.2014 oznámil splatnosť záväzku ku dňu 30.09.2014.
Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 101
O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhuje vyhovieť návrhu v plnom rozsahu. Má za to, že v
zmysle zmluvných dojednaní účastníkov má navrhovateľ nárok na úrok, až do úplného splatenia úveru.
Poukazuje na rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 1Co 29/2014, 14Co 83/2012. Čo sa týka otázky súdu,
úrok do 01.10.2014 bol vyčíslený v sume 52,98 eura a do 20.10.2015 v sume 133,49 eura. Uplatňuje
si náhradu trov konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.
Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení.
Odporca na pojednávaní uviedol, že uznáva dlh. Ako už hovoril v konaní sp. zn. 25C/526/2015 dostali
sa do fin. problémov, keď prišiel o zamestnanie pre zdrav. dôvody dieťaťa. Využíval všetky možnosti,
kde mal možnosť zohnať peniaze a to aj z prečrpania účtu. Je ochotný dlžnú sumu uhradiť, avšak v
splátkach. A vzhľadom na dané okolnosti v čo najnižších.
Odporca v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zást. navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o bežnom účte zo dňa 12.05.2004, oznámením o povolenom
prečerpaní zo dňa 18.09.2007, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru, úrokovými
sadzbami, vyčíslením pohľadávky, vyjadrení m navrhovateľa zo dňa 29.12.2015, výpisom z účtu a
prehľadom platobnej disciplíny odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :
Navrhovateľ s odporcom dňa 12.05.2004 uzavrel zmluvu o bežnom účte a dňa 18.09.2007 zmluvu
o prečerpaní na základe čoho povolil navrhovateľ odporcovi prečerpanie na bežnom účte. Odporca
nedodržal zmluvné dojednania a navrhovateľ ku dňu 30.09.2014 určil splatnosť celého dlhu čo odporca
neurobil. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňoval sumu sumy 922,67 eura s úrokom výške 18,90 %
zo sumy 663,88 eura od 20.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 850,35
eura od 20.10.2015 do zaplatenia. Suma 922,67 eura pozostáva z istiny 663,88 eura, vyčísleného úroku
ku dňu 19.10.2015 v sume 186,47 eura z toho v sume 52,98 eura do 01.10.2014 a v sume 133,49
eura od 01.10.2014 do 19.10.2015, vyčísleného úroku z omeškania do 19.10.2015 v sume 72,32 eura.
Navrhovateľ mal za to, že ide o obchodnoprávny vzťah a má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu.
Odporca prestala uhrádzať dlh pre finančné problémy, z rovnakého dôvodu vzhľadom na výšku príjmu
a dlžôb žiadala o úhradu dlhu v splátkach.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou
(ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv.
absolútny obchod (§ 708 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre
záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou
o vkladovom účte (§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt
tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp.
spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie §
52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy
účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto
ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahoch pri určitých vzniknutých právnych otázkach či sporoch na možnosť postupu podľa Obchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve,
ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe
podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi
osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov.
Odporca nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Navrhovateľ nemôže
tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd napríklad
poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty.
Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná
podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia,
podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa
Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom.
Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k
ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania
uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená
menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia
ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia
si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky
voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na
vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných
konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom
prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že
rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR.
Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade
účastníci uzatvorili z hľadiska názvu zmluvu o vkladovom účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným
vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako
aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre
podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali
možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z. Súd posudzoval vec podľa
Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by to
nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce sa
aj obchodných vzťahov.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporca nesplnil
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny 663,88 eura, vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 52,98 eura, vyčísleného
úroku z omeškania v sume 72,32 eura za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa odporca dostal do
omeškania. Odporcu ako dlžníka súd zaviazal na úhradu sumy 789,18 eura s 8,05 % úrokom z
omeškania zo sumy 716,86 ( istina, úrok), tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v
súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné
prostriedky, ktoré nevrátil. Z dokladov bola jasná výška dlhu. Odporca nesplatil svoju zmluvnú povinnosť
voči navrhovateľovi.
Odporca nedisponuje žalovanou sumou. Súd preto povolil odporcovi dlžnú sumu splácať v mesačných
splátkach po 30 eur v zmysle § 160 O.s.p. pod hrozbou straty výhody splátok. Súd nemohol prihliadať
len na tvrdenia odporcu o jeho finančnej možnosti splatiť dlh, ale aj na práva veriteľa - navrhovateľa. Bol
to odporca ktorí porušil zmluvné dojednanie účastníkov. Odporca si na seba po finančnej stránke zobral
viac pôžičiek ako je ekonomicky vhodné. Veriteľ má právo aby i v prípade povolenia splátok dlhu bol dlh
splatený v prijateľnej lehote. Podľa názoru súdu je táto v rozsahu 12 až 24 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo výnimočných prípadoch, ako je napr. zdravotné dôvody a súhlas navrhovateľa je možná
dlhšia splatnosť. Súd určil splácanie dlhu v splátkach v rozsahu cca28 mesiacov. Súd bral do úvahy
skutočnosti konštatované v konaní sp. zn. 25C/526/2015.
V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok,
teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od
zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa do konečnej
úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto
stanoviskom nestotožňoval, zmluva o bežnom účte bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými
stranami, po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu
aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to
len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmluvy účastníkov si navrhovateľ a odporca dohodli
úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená ( formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti vyčísleného úroku
v sume 133,49 eura a 18,90 % úroku zo sumy 663,88 eura od 20.10.2015 do zaplatenia súd zamietol z
dôvodu, že nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že
dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký
právny názor. S poukazom na uvedené rozhodnutia sa súd nestotožnil s uvádzanými rozhodnutiami
KS v Prešove. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia
dlhu (30.09.2014). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení
na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za
splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z
úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia
od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy.
Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Nemôžu zákonné
ustanovenia na niektoré subjekty platiť a na iné nie. Treba mať objektívny celoplošný postoj pri každom
veriteľovi. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník
tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho
zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
pomerné právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastupovania. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 39,50 eur. Trovy právneho zastupovania zo
žalovanej sumy pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci (prevzatie zastupovania, podanie návrhu,
účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016) v sume za úkon51,45 eura, dvoch režijných paušálov po 8,39
eura, jedného v sume 8,58 eura, všetko s 20% DPH, straty času a cestovných náhrad v sume 55,45 v
zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004
Z.z.. Spolu predstavovali trovy sumu 310,61 eura. Navrhovateľ bol úspešný v sume 789,18 eura - 85,53
% a odporca v sume 133,49 eura (zamietnutá časť) - 14,47 %. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v
rozsahu 71,06 % (85,53 - 114,47), čo predstavuje sumu 220,72 eura. Tak ako istinu aj trovy konania súd
povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur v zmysle § 160 O.s.p. z rovnakých dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.