Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608206759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7608206759.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Poprad, IČO: 00326470, Nábrežie Jána
PavlaII3,Popradprotipovinnému:Y.P.,nar.XX.X.XXXX,bytomvY.Q.T.,N.32,ovymoženie33,19eura
atrovexekúcievedenejpredsúdnouexekútorkouH..U.F.,Z..X.1,Y.Q.T.,oodvolanísúdnejexekútorky
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.10.2013, č.k. 2Er/196/2008-10, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdnej exekútorky proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bola

exekúcia zastavená.

V prevyšujúcej časti vracia vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 17.10.2013, č.k.
2Er/196/2008-10 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a uviedol, že Stanislav Ettenberger je povinný

zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 32,71 eura do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a žiadosť súdnej exekútorky
vydal dňa 15.5.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdnu exekútorku na základe exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa XX.X.XXXX, č. AA XXXXXXX. Súdna exekútorka

predložila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a žiadala priznať trovy
exekúcie vo výške 81,77 eura. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a uviedol, že nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty sa stalo vykonateľným dňa 25.4.2007,
lehota na jeho vykonanie uplynula dňa XX.X.XXXX. Exekučný titul síce formálne existuje, ale uplynutím
lehoty na jeho vykonanie sa stal neúčinným a stratil spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na zánik

práva má exekučný súd prihliadať z úradnej moci. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu zastavil. Súd
prvého stupňa v zmysle § 196 a nasl. Exekučného poriadku a § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) priznal súdnej exekútorke náhradu
trov exekúcie vo výške 32,71 eura. Na ich náhradu zaviazal povinného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorá

navrhla, aby odvolací súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo
výške 32,71 eura, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdna exekútorka v odvolaní uviedla, že súd ako príčinu zastavenia exekúcie v odôvodnení uvádza
uplynutie prekluzívnej lehoty účinnosti exekučných titulov a návrhom súdnej exekútorky na zastavenie
z dôvodu nemajetnosti sa nezaoberal, nakoľko podľa neho nie je relevantné, či povinný bol alebo

nebol nemajetný v čase priebehu exekučného konania. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie bral
do úvahy jediné hľadisko, a to kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie,pričom konštatoval, že prekluzívna lehota uplynula pred samotným zistením exekútora o majetkových
pomeroch povinného. S týmto tvrdením súdu súdna exekútorka nesúhlasila, nakoľko podstatná časť
zisťovania bola vykonaná pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Teda nemajetnosť bola zistená v čase pred

uplynutím prekluzívnej lehoty a trvala počas celého priebehu exekučného konania. Poukázala na to,
že súd má pri určovaní náhrady trov exekúcie prihliadať na skutočnosti zistené v priebehu exekučného
konania, ako je napr. nemajetnosť povinného. Uvedené vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené mala súdna exekútorka za to, že ako prvotná príčina
zastavenia exekúcie mala byť braná do úvahy nemajetnosť povinného a exekúcia zastavená podľa §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a podľa toho zaviazať na náhradu trov oprávneného.

Krajský súd ako súd odvolací /(§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“)/ po zistení, že odvolanie podala súdna exekútorka v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdil, že predmetom tohto
odvolacieho konania je posúdenie dôvodu zastavenia exekúcie a preskúmanie výroku o náhrade trov
exekúcie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania.

Súdna exekútorka v podanom odvolaní nesúhlasila s dôvodom, pre ktorý súd exekúciu zastavil.
Namietala, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku a na základe toho na náhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený a nie povinný.
Jej odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Nakoľko súdna exekútorka podala odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie

citovaných zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie
odmietol.

Súdna exekútorka však podala odvolanie aj proti druhému výroku uznesenia súdu prvého stupňa, t.j.
výroku, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 32,71 eura,

nakoľko nesúhlasila s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný povinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého uznesenia, zaoberal sa aj v tomto prípade otázkou prípustnosti podania odvolania.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok
v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní

o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit.
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku
vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1.
novembri 2013, súd v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval

podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom

súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.
142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu
súdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje

zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolaniasúdnymexekútoromdošlozozákonakzrušeniuuzneseniasúduprvéhostupňavnapadnutom

rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.