Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/437/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204445.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 8C/54/2013-32 zo dňa 15. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Súčasne sa
žalobca domáhal, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaná mu je povinná zaplatiť z titulu majetkovej
škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 501,57 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu, nemal za preukázaný vznik škody, chýbala
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z vykonaného dokazovania,
z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 9Er/370/2011, súd zistil, že exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.5.2011, ktoré konanie
bolo u exekútora vedené pod sp. zn. EX/5546/11, pričom súd nakoľko zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom, uznesením č.k. 9Er/370/2011-14 zo dňa 2.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože rozhodcovská doložka dojednaná vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy bola
neplatnou a teda ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, v dôsledku čoho aj rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská , a.s. sp.zn. SR 19086/09, zo dňa 20.11.2009 je nulitný a ako exekučný titul
neúčinný. Na základe uvedeného súd mal za to, že v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. nakoľko
exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd nebol povinný
do 15 dní od doručenia žiadosti písomne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie jej zamietnutím, pretože pre toto rozhodnutie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
nestanovuje lehotu. Exekučný súd nepostupoval úradne nesprávne, keď v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o nej nerozhodol jej zamietnutím, ale o nej rozhodol

až uznesením z 2.12.2011 (nie však ako udáva žaloba 4. 1. 2012, z čoho sa odvíja i prípadný počet
dní omeškania).
Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre
ľudské práva. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa konštatoval, že absentuje prvotná podmienka
pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Návrh žalobcu
preto súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnený. Žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená 19. 5. 2011, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 1. 2012, kedy sa žalobca o škode, ktorá mu mala vzniknúť,
dozvedel, žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty dňa až 27. 9. 2012, a teda nárok je premlčaný,
pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania a táto skutočnosť je ďalším dôvodom zamietnutia žaloby.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, §
4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.1, 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) a ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. i), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani
nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie s poukazom na dôvody obsiahnuté
v § 221 ods. 1 - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP), § 221 ods. 1 (s použitím v § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP). Namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V právnom
štáte a osobitne spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Odvolateľ s poukazom na § 144 ods. 1 Ústavy SR uviedol,
že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
§ 9 ods. 2 citovaného zákona v znení zák. č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de iure i de
facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám
nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd
tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše
súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj
práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.
Nesúhlasil s tým ako súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Svoj nárok žalobca
za premlčaný nepovažuje. Poukázal na to, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je subjektívna
premlčacia doba 3 roky a začína plynúť dňom, ktorý sa poškodená fyzická alebo právnická osoba
dozvedela o škode. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle súdnej praxe sa za okamih začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby považuje prípad, keď sa poškodený reálne o škode dozvedel a nie prípad,
keď sa o škode už mohol dozvedieť. Podľa publikovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 145/2004 sa za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
považuje deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že mu vznikla
škoda a kto za jej vznik zodpovedá; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť

sa potrebné skutočnosti už skôr. Pritom žalobca sa v zmysle § 19 ods. 1 zákona dozvedel o škode
vtedy, keď zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej rozsah, tak aby bolo
možné určiť výšku škody v peniazoch. Žalobca pritom uplatnil právo na úhradu majetkovej škody a právo
na úhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa jednotlivé práva pri posudzovaní premlčania vôbec
nerozlišoval, čo rozhodne bolo potrebné. Pripomenul, že podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody na súde je predbežné prerokovanie nároku, počas predbežného prerokovania nároku premlčacie
doby neplynú, a to od doby podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku až do skončenia
predbežného prerokovania. Navyše v tomto prípade mal byť aplikovaný všeobecný právny predpis - §
102 Občianskeho zákonníka a to z toho dôvodu, že aj pri nesprávnom úradnom postupe zákon
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá podmienku uplatniť právo na
náhradu škody voči zodpovednej osobe, a to formou písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Je nesporné, že ak došlo zo strany orgánu štátu k nesprávnemu úradnému postupu,
bude poškodená osoba povinná najskôr uplatniť svoj nárok na náhradu škody písomnou žiadosťou
voči zodpovednostnému orgánu (čo žalobca aj učinil). Premlčacia lehota potom začne plynúť až dňom
uplatnenia toho nároku u zodpovednostného orgánu. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku- zákon č. 99/1963
Zb., v ďalšom texte „OSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 OSP písm. a)), nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a <... K námietke interpretácie ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. „inšpirovanej“ ustanovením
§ 9 ods. 2 cit. zákona v znení zák. č. 412/2012 Z.z. odvolací súd uvádza, že namietanú retroaktivitu
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvého stupňa správne aplikoval
ustanovenie § 9 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. účinné v čase vzniku tvrdenej škody a ujmy.

Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s
ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou s argumentáciou prvostupňového súdu),
ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

Čo sa týka námietky premlčania , ktorá mala byť vznesená žalovanou v podaní zo dňa 27. 6. 2013 (č.l.
20 až 25 spisu) odvolací súd dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovanou na uvedený
prípad nedopadá a žalovaná v spornom konaní námietku premlčania neuplatnila. K námietke premlčania
totiž uviedla, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v niektorých konaniach malo dôjsť
v období pred marcom 2009. V zmysle § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody
sa premlčí za 3 roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po pätnásťdňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch
rokoch od momentu uplynutia pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania, ak
došlo k uplynutiu pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009 (porovnaj č.l. 23 spisu).

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom preto,
že dňa 19. 5. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v zákonnej
pätnásťdňovej lehote nebolo o nej rozhodnuté, keďže súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a

uznesením č.k. 9Er/370/2011-14 zo dňa 2.12.2011, právoplatným 21.1.2011, žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, takže uvedený prípad nezahrňuje deň, na ktorý
žalovaná poukazuje vo svojom vyjadrení a ku ktorým sa vzťahuje ňou vznesená námietka premlčania.
Preto odvolací súd v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za dôvodné a jeho nárok, i keď nie dôvodný,
ale nie je ani premlčaný, pretože k vzneseniu námietky premlčania zo strany žalovanej v danej veci
neprišlo.

Nedôvodná je námietka žalobcu, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza.
Nedôvodný je aj poukaz na zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie súdom prvého stupňa -
tento návrh žalobcu z obsahu spisu nevyplýva. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani
polemizovanie súdu prvého stupňa o limitácií dĺžky súdnych konaní.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú preto nedôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia §
224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej neboli odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.