Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26P/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224757
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114224757.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danu Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. A.,

J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, dieťa rodičov otca: S. A., J.. X.XX.XXXX, G. O. XXX a matky: K. Š., J.. XX.X.XXXX, G. G.
XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá U. A., J.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný s účinnosťou od 29.9.2014 prispievať na výživu maloletej U. sumou 80,-eur mesačne
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 29.9.2014 do 23.11.2015 vo výške 950,33 eur súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 30,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý nepárny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod.; v utorok v každom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., vo
štvrtok v každom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.; počas vianočných sviatkov
dňa 23.12. každý nepárny rok v čase od 17.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod.; dňa 31.12. každý párny

rok v čase od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 17.00 hod., s tým že maloletú si prevezme a
po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Otec a matka sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu každý vo
výške 87,40 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojim návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 29.9.2014 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým súd zverí maloletú U. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže prispievať na jej výživu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonal znalecké dokazovanie
znalkyňou v odbore psychológia, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to daňovým priznaním otca za rok
2014; zárobkami matky; výpisom z účtu matky a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec uviedol, že maloletú U. žiada zveril do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch

s tým, že by sa dieťa odovzdalo druhému rodičovi vždy v nedeľu o 18,00 hod. S matkou maloletej
spolu nežijú od konca augusta 2014. Býva u otca, má vlastnú prístavbu, má tam dve miestnosti,
maloletá má samostatnú izbu. Na domácnosť otcovi prispieva sumou 50,- eur mesačne. Je živnostník,podniká v odbore stavebníctvo, jeho príjem je rôzny, okolo 450,- eur mesačne. Maloletá je alergička,
iné vyživovacie povinnosti nemá.
Po vypracovaní znaleckého posudku otec uviedol, že žiada, aby maloletá bola zverená do jeho

starostlivosti a to z toho dôvodu, že matka je nezodpovedná, nevie sa postarať a nevie čo je dobré
pre výchovu a pre budúcnosť jeho dcéry, napr. napísala na Pokec, že či maloletej kúpi topánky a či
jej tie topánky aj nechá, on to robí tak, že čo kúpi malej tak to jej nechá u neho doma, matka býva
iba v garsónke, majú pleseň na stene, maloletá spáva blízko pri kuchynskom drese. Keď má maloletú
cez víkend nechce skôr spať ako o 23.00. Oni chcú u matky pozerať televízor, takže nechápe ako má

maloletá spávať v kľude. To je všetko v čom je nezodpovedná. Maloletá sa v noci strháva zo sna, je
nepokojná, dá sa povedať, že je hyperaktívna. Maloletú počul i vulgárne zahrešiť a nemá žiadny systém,
nemá návyky, aké by malo dieťa mať, napr. čo sa týka umývania zubov, umývania rúk. Výživné na
maloletú neplatil pravidelne, zaplatil asi každý druhý mesiac 40-50 eur.
Na otázku kolíznej opatrovníčky kedy naposledy bol otec v byte matky?
Otec uviedol: ,,Pred rokom a 8 mesiacmi. Ja si myslím, že tie plesne sú tam aj teraz, pretože ten byt

je problematický.“
Otec žiadal, aby maloletú mohol mať v nepárnych týždňoch v roku, pretože má partnerku, ktorá má dve
deti a tiež má upravený styk a vychádza to tak, že maloletá sa s nimi nebude stretávať a on chce, aby
sa deti spolu stretávali. Styk navrhol upraviť tak, že s maloletou bude každý nepárny týždeň až od 17.00
hod. lebo na 16.00 hod. to nestíha do nedele do 17.00 hod..

Matka uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, žiada maloletú zveriť do svojej osobnej
starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou, výživné žiada vo výške 100,- eur mesačne. Býva v byte u
svojej matky, ide o 1 izbový obecný byt, býva tam s maloletou, s matkou a bratom. Sporadicky matke
prispieva na energie sumou 30,- až 40,-eur, stravu zabezpečuje ona i matke. Maloletá tam má svoj kútik,

majú tam rozťahovací gauč, chcela by som sa osamostatniť. Od 22.10.2014 pracuje ako operátor výroby
cez agentúru, jej čistý mesačný zárobok je 350,- eur. V mesiacoch júl a august nemala žiaden príjem,
nakoľko bola s maloletou doma, MŠ bola zavretá, maloletá mala tiež ovčie kiahne, musela s ňou byť
doma, keďže pracuje brigádnicky, nemala žiadny príjem.
Maloletá má atopický ekzém, tento jej ale už ustúpil, takže s týmto nie sú zvýšené výdavky, je zdravá

sú s ňou len bežné výdavky. Maloletá navštevuje škôlku, platí 8,- eur školné, 10,- eur polročne poplatok
asi ZRPŠ, obedy stoja okolo 20,- eur. Nesúhlasí so striedavou starostlivosťou z dôvodu psychického
týrania zo strany otca maloletej voči nej, a to prostredníctvom sociálnych sietí, čo však nemá vplyv na
maloletú. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Otec si do Vianoc roku 2014 maloletú brával pravidelne každý druhý víkend, po Vianociach si ju zobral

jeden víkend, potom tri mesiace po ňu vôbec neprišiel, začal si ju brávať teraz až po tom ako prišiel
znalecký posudok. Predtým chodil po ňu nepravidelne, nie každý druhý víkend, čo pre maloletú nie je
dobré, pretože ho má rada, rada s ním trávi čas, chce, aby sa s ním stretávala tak ako je to navrhnuté
v znaleckom posudku tak by to bolo pre maloletú najlepšie.
Otec posiela okolo 40 - 50 eur mesačne alebo zaplatil škôlku, kúpil maloletej topánky. Výživné jej posiela

na účet, za obdobie od 8.9.2014 do 3.8.2015 poukázal na výživné nasledovné sumy: dňa 8.9.2014
poukázal sumu 30,-eur, dňa 19.9.2014 poukázal sumu 20,-eur, dňa 28.10.2014 poukázal sumu 40,-eur,
dňa 10.12.2014 poukázal sumu 40,-eur, dňa 24.4.2015 poukázal sumu 45,-eur, a dňa 3.8.2015 poukázal
sumu 50,-eur. Raz v marci 2015 jej dal v hotovosti sumu 50,-eur s tým, že má ísť za malou do nemocnice
aby tam s ňou bola, aby tam nebola sama, dal jej to na to, aby si zaplatila pobyt v nemocnici s maloletou

a kúpila maloletej veci do nemocnice. Túto sumu použila na zaplatenie pobytu v nemocnici, kupovala si
stravu pre seba a niečo aj pre maloletú, nevie presne uviesť aká to bola suma, ktorá bola použitá iba
pre veci pre maloletú.
Nie je pravdivé tvrdenie otca, že maloletá by spávala pri drese, spáva na gauči s ňou, nie je pravdou ani
to, že by bola pleseň v byte v takom rozsahu ako uviedol otec, je pravdou, že tam pleseň je, v tom čase

keď bol otec u nich to sám on odstraňoval, vysekal to celé, vyúčtoval si to od obce, sám otec povedal,
že tá pleseň ešte vyjde na povrch. Ide o nájomný byt od obce, pleseň majú i v ostatných bytoch v tomto
bytovom dome, ak by to bolo v takom rozsahu, že by to bolo nevyhovujúce, nebolo by umožnené obcou
v tomto dome bývať, chodia z obce vykonávať kontrolu, naposledy to bolo pred rokom. Maloletá nemá
žiadne zdravotné problémy.

Matka navrhla styk upraviť tak ako je to uvedené v závere znaleckého posudku, teda každý druhý
víkend od piatku 16.00 hod. do nedele do 16.00 a v každom týždni v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod.
do 18.00 hod.Rodičia zhodne uviedli, že počas sviatkov v roku žiadajú styk upraviť nasledovne:
Dňa 23.12. každý nepárny rok bude maloletá v čase od 17.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod.. u otca a
dňa 31.12. každý párny rok bude maloletá v čase od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 17.00

hod. u otca.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že boli prešetrené pomery u matky, matka býva v 1 izbovom nájomnom
byte,kdemákdispozíciijednuizbu,ktorájepredelená,jetamdvojlôžkovýrozťahovacígauč,samostatná
posteľ a matrace. Maloletá má vlastný kútik, má samostatné lôžko, domácnosť bola primerane

zariadená.
Navrhuje rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku.

Zo Znaleckého posudku č. 20/2015 PhDr. S. E., PhD., znalkyne v odbore psychológia, zo dňa 14.5.2015
súd zistil, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, v rozhovore povedala, že chce bývať s
otcom, cíti sa uňho dobre, teší sa aj na dedka. Na projektívnej úrovni inklinuje viac k matke, identifikuje

sa s ňou. V súčasnosti neodporúča zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, hlavnou prekážkou je vzájomné negatívne nastavenie rodičov, na strane matky sa prejavujúce
ľahostajnosťou a bojovnosťou a na strane otca striedavo konfrontáciou a vyhýbaním. Tieto prekážky u
oboch rodičov sú odstrániteľné psychologickým poradenstvom a rodičovskou terapiou.
Dieťa na vonkajšej úrovni viac inklinuje k otcovi, na hlbšej úrovni k matke. Slovne vyjadrilo túžbu bývať

u otca, pretože sa jej viac uňho páči, pomenovalo záhradu a dobrý vzťah s dedkom.
Maloleté dieťa bolo v spoločnej domácnosti rodičov väčšinou vychovávané matkou, so svojou matkou sa
identifikuje na hlbšej úrovni. Pre malé dievčatko je matka prirodzenejšou rodičovskou osobou vzhľadom
na citovú blízkosť, porozumenie a identifikačné modely - s presahom do obdobia dospievania. Matku
trápi konfliktný vzťah s otcom je ochotná na sebe pracovať.

Preto navrhuje, aby v súčasnosti bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Navrhuje upraviť
styk maloletej s druhým rodičom na každý druhý víkend od piatku 16.00 hod do nedele 16.00 hod a
v bežnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod. Matka by mala vedieť a uznať, že
bezpečnejšie a radostnejšie sa maloletá cíti vo výchovnom prostredí svojho otca (kde do odchodu matky
vyrastala), otca za to oceniť a vytvárať široký priestor pre pobyt dieťaťa u otca a dedka.

Z daňového priznania otca za rok 2014 súd zistil, že základe dane bol 0,00 eur, daň 0,00 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - R - servis, s.r.o. Trnava súd zistil, že priemerná čistá mesačná
mzda matky v období od 10/2014 do 06/2015 bola 246,08 eur.

Z výpisu z účtu matky súd zistil, že otec v rozhodnom období, t.j. od podania predmetného návrhu dňa
29.9.2014 do dňa vyhlásenia rozhodnutia dňa 23.11.2015 poukázal nasledovné sumy: dňa 28.10.2014
poukázal sumu 40,-eur, dňa 10.12.2014 poukázal sumu 40,-eur, dňa 24.4.2015 poukázal sumu 45,-eur,
a dňa 3.8.2015 poukázal sumu 50,-eur (spolu sumu 175,- eur)

Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode. (ods. 2)

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniťsvoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletej U. spolu nežijú od
konca augusta 2014, kedy matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť.

Otec spočiatku v predmetnom konaní žiadal zveriť maloletú U. do striedavej starostlivosti, s čím matka
nesúhlasila žiadala zveriť maloletú U. do svojej starostlivosti. Preto súd nariadil v danej veci znalecké
dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia pre maloletú U..
Následne po vykonaní znaleckého dokazovania otec žiadal zveriť maloletú U. do svojej výlučnej
starostlivosti. Matka trvala na zverení maloletej do svojej starostlivosti.

Zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah, znalkyňa
neodporučila maloletú U. zveriť do striedavej starostlivosti, keď za hlavnú prekážku takejto úpravy
považovala vzájomné negatívne nastavenie rodičov. Zo znaleckého dokazovania ďalej vyplýva, že
maloletá vyjadrila túžbu bývať u otca, pretože sa jej viac uňho páči. Súd je toho názoru, že vzhľadom na
útly vek maloletej a tým na jej rozumovú vyspelosť nemožno tento názor maloletej brať za ,,smerodajný“

pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov ju zveriť do starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o tom
ktorému z rodičov zveriť maloletú do osobnej starostlivosti bral do úvahy tak vyjadrenie znalkyne,
že ,,maloletá sa s matkou identifikuje na hlbšej úrovni, pre maloletú, keďže je dievčatko je matka
prirodzenejšou rodičovskou osobou vzhľadom na citovú blízkosť, porozumenie a identifikačné modely“,
ako i skutočnosť, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti maloletá zostala v starostlivosti matky

a neboli zistené žiadne nedostatky. Skutočnosti tvrdené otcom, že: ,,matka je nezodpovedná, nevie sa
postarať a nevie čo je dobré pre výchovu a pre budúcnosť jeho dcéry; matka býva iba v garsónke, majú
pleseň na stene, maloletá spáva blízko pri kuchynskom drese; keď má maloletú cez víkend nechce
skôr spať ako o 23.00 hod.; maloletá nemá návyky - umývanie zubov, rúk,“, nemôžu byť dôvodom pre
nezvereniedieťaťadostarostlivostirodiča,keďvpredmetnomkonanínebolopreukázané,žebymaloletá

U. žila v nevyhovujúcich bytových podmienkach, otec bol v byte matky naposledy pred rokom a ôsmimi
mesiacmi, teda ešte pred tým ako začalo predmetné konanie, následne boli kolíznym opatrovníkom
šetrené pomery a neboli zistené žiadne nedostatky. Napokon nedostatočné bytové podmienky ani nie
sú dôvodom pre odobratie dieťaťa rodičovi. Pokiaľ má otec za to, že maloletá nemá návyky - umývanie
zubov, rúk, včas ísť spať a pod. - má možnosť v čase keď je maloletá uňho podieľať sa i v tomto smere

na jej výchove.
V konaní nebolo preukázané, že by matka akokoľvek zanedbávala starostlivosť o maloletú U., nebolo
ani preukázané, že výchovné prostredie u matky nie je pre maloletú vhodné, preto súd i vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd zohľadnil skutočnosť, že rodičia nemajú iné
vyživovacie povinnosti, maloletá U. navštevuje materskú školu s čím sú mesačné výdavky približne 28,-
eur, má atopický ekzém, s čím už v súčasnosti nie sú žiadne výdavky, s maloletou sú len bežné výdavky.
Matka v súčasnosti pracuje s príjmom 246,08 eur, čo vyplýva z predloženého potvrdenia o príjme, podľa
jej vyjadrenia je to 350,- eur mesačne, pracuje len brigádnicky, v lete nepracovala, bola s maloletou

doma.

Súd zohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť, že v konaní neboli zistené, žiadne skutočnosti,
ktoré by bránili matke zamestnať sa na plný úväzok, preto súd pri určení výživného vychádzal zoskutočnosti, že príjem matky by mohol byť minimálne vo výške čistej minimálnej mzdy, ktorá v roku 2015
je vo výške 355,01 eur (Nariadenie vlády SR č. 297/2014 Z.z.), ktorú by matka dosahovala v prípade ak
by sa riadne, nielen brigádnicky zamestnala, v čom jej nič nebráni.

Otec je živnostník, podľa daňového priznania za rok 2014 bol základ dane 0,00 eur, otec sa vyjadril že
jeho príjem v roku 2015 je približne 450,- eur mesačne, z ktorej sumy súd vychádzal pri určení výšky
výživného.
Súd bol toho názoru, že určená výška vyživovacej povinnosti zodpovedá citovaným zákonným
ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam

povinného - otca.

Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, určené spätne odo dňa
začatia konania (návrhu podaného otcom dňa 29.9.2014), otcovi vniklo dlžné výživné voči maloletej U.
vo výške 950,33 eur ( pomerná časť za mesiac september 2014 t.j. 80,- eur deleno 30 dní v mesiaci
krát 2 dni = 5,33 eur + október 2014 až november 2015 t.j. 80,-eur krát 14 mesiacov = 1.120,- eur od

ktorej sumy súd odrátal sumu zaplateného výživného otcom vo výške 175,- eur v období od 29.9.2014,
t.j. od podania návrhu až do vyhlásenia rozhodnutia). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, výšku
určeného bežného výživného zohľadňujúc príjem otca, súd otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil dlžné výživné splácať v splátkach tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Súd nezohľadnil pri výpočte výživného, ktoré otec v rozhodnom období (od 29.9.2014 do 23.11.2015)
zaplatil, sumu 50,- eur, ktorú otec dal matke v marci 2015, keď ako vyplýva z výpovedí matky i otca
túto sumu otec matke poskytol za účelom pobytu matky s maloletou v nemocnici, teda tieto finančné
prostriedky neboli použité výlučne na zabezpečenie bežnej výživy maloletej U..

Zároveň súd v súlade s citovaným ustanovením § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine upravil styk otca s
maloletou U. a to v súlade so záverom znaleckého posudku a návrhmi oboch rodičov, keď mal za to,
že takáto úprava styku otca s maloletou je v záujme maloletej. Súd dáva do pozornosti vyjadrenie/
odporúčanie znalkyne, ktorá uviedla: ,, Matka by mala vedieť a uznať, že bezpečnejšie a radostnejšie
sa maloletá cíti vo výchovnom prostredí svojho otca (kde do odchodu matky vyrastala), otca za to oceniť

a vytvárať široký priestor pre pobyt dieťaťa u otca a dedka.“

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku, keď predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.

O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že zaviazal oboch účastníkov konania na náhradu trov, ktoré štátu vznikli v súvislosti so
znaleckým dokazovaním v celkovej výške 474,80 eur (uznesením č.k. 26P/38/2014-65 zo dňa 15.6.2015
bolo znalkyni PhDr. S. E., PhD. priznané znalečné vo výške 474,80 eur, ktoré bolo poukázané vo výške
300,- eur z preddavkov zložených matkou vo výške 150,- eur a otcom vo výške 150,- eur a suma 174,80

bola poukázaná zo štátnych prostriedkov). Súd uložil otcovi i matke povinnosť zaplatiť trovy ktoré štátu
vznikliuhradenímzvyškuznalečnéhovovýške174,80eurrovnakýmdielom,t.j.87,40eur(174,80delene
2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.