Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Er/273/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407203955
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4407203955.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Linde Gas, k.s., Odborárska 23, Bratislava,
IČO:31 373 861, právne zastúpený: JUDr. Pavol Sabol, advokát, AK Bratislava, Malý trh 2/A proti
povinnému: INTER - S spol. s r.o., Viničná 1, Nové Zámky, IČO:31 411 720 o zaplatenie 816,71 € (24
604,30 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 12
náhradu trov exekúcie vo výške 183,62 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu
816,71 € (24 604,30 Sk), keď poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 14Cb/222/2006 zo dňa 28.9.2006.

Poverením tunajšieho súdu 10Er/273/2007-10 zo dňa 3.4.2007 bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor JUDr. Beata Boncseková, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 12 (ďalej

len exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.7.2009 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 321,52 €.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu

trov exekúcie, ktoré platil.

Vdanomprípadesúdexekúciuzastavilpodľa§57ods.lpísm.h) Exekučnéhoporiadku,nakoľkopovinný
bol dňa 25.11.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva,
že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 28CbR 93/2008-68 zo dňa 15.10.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 06.11.2010, bola zrušená obchodná spoločnosť INTER - S spol. s r.o. bez likvidácie. Z
obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 2958/N sa vymazáva dňom 25.11.2010
obchodná spoločnosť INTER - S spol. s r.o. so sídlom Viničná 1, Nové Zámky, IČO: 31 411 720.

Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko
ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho

exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného
poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému
výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii
pristupujesúdvzmysleustanoveníObchodnéhozákonníkavtedy,akobchodnáspoločnosťnemážiaden
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť
spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1
písm. h).

Obdobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa
24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu,
že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať...“

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 112,88 € /za 17 hodín exekučnej
činnosti/,podľa§14ods.1písm.b),ods.3vspojenís§15ods.1citovanejvyhláškyvovýške36,52€(11
úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 3x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3x
doručenieexekučnéhopríkazu,3xzisťovaniemajetku),náhraduhotovýchvýdavkovpodľa§22citovanej
vyhlášky vo výške 14,80 € (poštovné), 44,61 € (cestovné), vo výške 59,75 € (výdavky na zisťovanie

účtu v bankách), náhrada za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky vo výške 3,98 € a DPH vo výške
47,10 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 321,52 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný
(§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného

registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod
pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania
zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko
oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu

konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej
časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na
náhradu trov exekúcie.

Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov
exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.Súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať všetky nim vyčíslené trovy a priznal
mu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vo

výške 6,64 € (1 hodinu exekučnej činnosti a to za: vyhotovenie predvolania, 5x vyhotovenie žiadosti o
poskytnutie súčinnosti, ČSOB, a.s., VÚB, a.s., Tatra Banka, a.s., ORPZ DI NZ, DÚ NZ). Súd je toho
názoru, že jednotlivé úkony exekútorovi nemohli trvať takú dobu ako uviedol vo vyúčtovaní, t.j. 1 hodina
za úkon, a z tohto dôvodu za každý z uvedených úkonov súd priznal dĺžku exekučnej činnosti v trvaní 10
min ako maximálnu dĺžku takéhoto úkonu, nakoľko sa jedná spravidla o úkon totožný v každej exekúcii a

je teda predpoklad, že ide o úkon líšiaci sa iba nepatrne od úkonov v iných exekúciách robený na vopred
vypracovaný vzor, a teda náročnosť takéhoto úkonu nemôže byť časovo náročná. Súd musí skúmať
účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, nakoľko je predpokladom na priznanie odmeny súdneho
exekútora. Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor určí vo vyúčtovaní iba formálne dĺžku trvania úkonu a
nešpecifikujepresnýčaspotrebnýnajehovykonanie,súdmusídĺžkutrvaniatakéhotoúkonuprehodnotiť
a určiť mu taký čas, ktorý je najprimeranejší k trvaniu daného úkonu. Podobný záver konštatoval i

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28. mája 2007.
Ďalej súd priznal odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), b), c),
d), j) citovanej vyhlášky vo výške 23,24 € (7 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 1x
doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 3x zisťovanie majetku). Ďalej
súd priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 14,80 € (poštovné),

44,61 € (cestovné Komárno- Nové Zámky), vo výške 59,75 € (výdavky na zisťovanie účtu v bankách),
náhrada za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky vo výške 3,98 € a DPH vo výške 30,60 € (20% zo
sumy 153,02 €). Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 183,62 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky

za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko tento úkon si duplicitne uplatňoval v odmene
podľa § 15 citovanej vyhlášky, ktorý mu bol v plnej výške priznaný (získanie poverenia). Súd je toho
názoru, že sa jedná o totožný úkon iba rozdielne pomenovaný. Súd taktiež poznamenáva, že odmena
za administratívne práce so spisom, teda i za prevzatie návrhu a jeho zaevidovanie je zahrnutá v zmysle
§ 25 citovanej vyhlášky v odmene exekútora. Ďalej nepriznal úkon vyhotovenie návrhu na zastavenie

exekúcie a vyhotovenie časovej špecifikácie, nakoľko sa nejedná o úkon potrebný na účelné vymáhanie
nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda sa jedná o úkony,
ktoré nie sú úkonmi exekútora pri výkone exekučnej činnosti.
Ďalej súd nepriznal odmenu podľa § 14 písm. a) citovanej vyhlášky za úkony vyhotovenie
upovedomenia, 3x vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, 3x vyhotovenie exekučného príkazu,

nakoľkotietoúkonysiduplicitneuplatňovalvodmenepodľa§15ods.1písm.b),c),d)citovanejvyhlášky.
Súd je toho názoru, že sa jedná o totožné úkony, ktoré exekútor robil v jeden deň a líšia sa iba malými
odlišnosťami, a teda nie je dôvod odmeňovať tieto úkony tak časovou odmenou ako i odmenou za úkon,
keďže ide o totožné úkony týkajúce sa upovedomenia či exekučných príkazov a príkazov na začatie
exekúcie.

Napokon súd nepriznal 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 2x doručenie exekučného príkazu
(ďalej len príkazy). Uvedené nepriznal z toho dôvodu, že exekútor si nemôže v rámci odmeny podľa § 15
ods. 1 písm. b), d) citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jedno doručenie, nakoľko sa jedná
ibaojednorázovúpaušálnunáhradu.Akbymalzákonodarcanamysliodmenuzakaždéjednodoručenie

predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení podobne ako to
upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j) citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená slovom „každé“.
Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že všetky príkazy sú zhodné a jediné čo exekútor musel v
jednotlivom prepísať je označenie inštitúcie, ktorej bolo adresované. Nebolo by teda správne priznať
náhradu všetkých príkazov, nakoľko ich tvorba nemohla trvať viac ako 10 min a priznanie náhrady za

jeden príkaz je postačujúcou finančnou náhradou. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor
zbytočne umelo navýšil trovy exekúcie, keď príkazy doručoval naraz viacerým peňažným inštitútom bez
toho aby počkal na vybavenie dožiadanie, ktoré im krátko predtým adresoval a na ktoré dostal neskôr
negatívnu odpoveď. Dožiadaním bánk navýšil trovy exekúcie a vzápätí ich ďalej navýšil nevyčkaním na
odpoveď od bánk a rozposlaním exekučných príkazov týmto inštitúciám, bez ohľadu na to či vedel, že

tam povinný má alebo nemá vedený účet. Ak už exekútor zvolil cestu dožiadania bánk, mal každopádne
čakať na odpoveď bánk a následne po oboznámení sa s odpoveďou podniknúť ďalšie kroky, a tým trovy
exekúcie zbytočne nenavyšovať. Ako následne zistil povinný nemá nikde u dožiadanej banky vedený
účet, a teda ďalšie úkony smerom k bankám boli zbytočné.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto
uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.