Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Cb/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413204545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413204545.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci žalobcu: Entepro,

s.r.o., Istebné č. 278, IČO: 36743704, v zast. Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., Radlinského
č. 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: Sporthouse, s.r.o. (pôvodné obchodné
meno - Sagacita, s.r.o.), Palisády č. 33, Bratislava, IČO: 36 426 245, v zast. FIAČAN & PARTNERS,
s.r.o., Ul. M. Pišúta č. 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 v konaní o zaplatenie 11.483,50 €
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.483,50 € a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 11.483,50 € od 21.10.2009 až do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 688,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.816,84 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 12.07.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 11.483,50 €,
úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 21.10.2009 až do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že pre žalovaného na základe ústnej zmluvy o dielo
vyhotovil projektovú dokumentáciu s názvom „Zmena palivovej základne v LDCH Štiavnička“.
Projektovú dokumentáciu odovzdal žalovanému dňa 25.08.2009, čo tento potvrdil svojím podpisom na

odovzdávacom protokole (č.l. 8). Následne vystavenú faktúru vo výške 11.483,50 € žalovaný doteraz
neuhradil. Faktúra sa stala splatnou dňa 20.10.2009 (č.l. 7).
K námietkami žalovaného žalobca prostredníctvom svojich dvoch konateľov (č.l. 61, 128) uviedol, že
projektová dokumentácia sa síce týkala prestavby kotolne v Liečebni pre dlhodobo chorých Štiavnička,
IČO: 17 336 171 (ďalej len „LDCH“), ale priamo LDCH si u neho nikdy neobjednala vypracovanie
projektovejdokumentácie.Vtejtosúvislostižalobcavždyrokovallensožalovaným,ktorýsivypracovanie
projektovej dokumentácie u žalobcu aj objednal. Rokovanie medzi ním a konateľom žalovaného sa

uskutočnilo na podnet svedka Ing. Ď. v máji 2009 v Dolnom Kubíne v sídle žalobcu (sídlo platné do
06.08.2014). Na stretnutí boli prítomní obaja konatelia žalobcu I. Š., Ing. Ď. a konateľ žalovaného. Hneď
na prvom stretnutí žalobca oznámil žalovanému (objednávateľovi) predpokladanú cenu za vypracovanie
projektu v rozpätí 10 až 12 tisíc eur s tým, že konkrétnu výšku ceny mu oznámi až po ohliadke na
mieste samom. V súvislosti s cenou za objednané dielo sa žalobca výslovne pýtal žalovaného, či je
platcom DPH. Keďže žalovaný uviedol, že je platcom DPH, projektovú dokumentáciu vyhotovil žalobca
ako obchodná spoločnosť a nie konateľ žalobcu ako živnostník (č.l. 143), keďže ten nie je platcom

DPH. Následne došlo k ohliadke kotolne na mieste samom, kde bol prítomný aj zamestnanec LDCH,
ale žalobca naďalej v tejto veci rokoval len so žalovaným. S ním komunikoval priebežne, a to buď
osobnealeboformoue-mailov.Žalovanývznášalrôznepripomienkykobsahuspracovávanejprojektovej
dokumentácie, ktoré žalobca potom aj zohľadnil. Projektová dokumentácia bola odovzdaná konateľovižalovaného v sídle žalobcu za prítomnosti oboch konateľov žalobcu. Potvrdenie o jej odovzdaní bolo
spísané na obvyklom „hlavičkovom“ papieri. V súvislosti s označením odovzdávajúceho na tomto
sprievodnom liste žalobca uviedol, že nemal vo zvyku rozlišovať medzi tým, či koná ako živnostník

alebo ako obchodná spoločnosť. Podstatné bolo označenie vyhotoviteľa projektu na obale projektovej
dokumentácie (č.l. 147). Po odovzdaní projektu žalobca vystavil voči žalovanému faktúru na dohodnutú
cenu za projekt a odoslal ju žalovanému e-mailom a následne aj poštou. Žalovaný ju však neuhradil, čo
odôvodňoval tým, že zatiaľ nedostal peniaze od LDCH, a preto žalobcovu faktúru zaplatí až potom, keď
jemu zaplatí LDCH. K fakturovanej sume ani k dôvodnosti faktúry však žalovaný nemal žiadne výhrady.

Žalobca poukazoval na iný obdobný prípad, kde pre žalovaného vypracoval technickú projektovú
dokumentáciu iný subjekt (R. K.), pričom tiež išlo o zmluvu o dielo dohodnutú ústne a projektovú
dokumentáciu preberal konateľ žalovaného (č.l. 145 - 146; 117 - 122).
Žalobca svoje tvrdenia preukazoval faktúrou č. 09/E/055 (č.l. 7), potvrdením o odovzdaní projektu (č.l. 8),
výzvouMŽPSR(č.l.87-92),usmernenímMŽPSR(č.l.93-96),e-mailovoukomunikáciousožalovaným
(č.l. 97 - 116), zmluvou o dielo medzi žalovaným a iným subjektom, vrátane faktúry a výpisu z účtu (č.l.

117 - 122), čestným vyhlásením riaditeľa LDCH (č.l. 126), listinami založenými v prílohovej obálke na
č.l. 127 (výzva MŽP SR, programový manuál, príručka pre žiadateľa, príloha č. 6) a v prílohovej obálke
na č.l. 147 (krycí list rozpočtu, zoznam neschválených žiadostí).
Žalovaný voči podanej žalobe spočiatku (v podanom odpore - č.l. 16) namietal, že nie je v tomto súdnom
konaní pasívne legitimovaný, tvrdiac, že nebol objednávateľom tejto projektovej dokumentácie, keďže

ako investor projektovanej stavby bola vedená LDCH. Potvrdil, že v sídle žalobcu došlo k prvému
rokovaniu medzi ním a žalobcom, pričom toto stretnutie sprostredkoval svedok Ing. Ď.. Predmetom
rokovania bolo dohodnutie podmienok spolupráce na spracovaní žiadosti o čerpanie eurofondov
na rekonštrukciu kotolne v LDCH. Pre ich čerpanie bolo totiž potrebné podať žiadosť, ktorá mala
ekonomickú časť, ktorú zabezpečoval žalovaný a technickú (projektovú) časť, ktorú zabezpečoval

žalobca. Žalovaný mal na starosti spracovanie a podanie celej žiadosti pre LDCH. Žalovaný však tvrdil,
že on zabezpečoval len tzv. ekonomickú časť celej stavebnej akcie, t.j. vypracovával projekt pre čerpanie
eurofondov. Stavebnú časť (technickú projektovú dokumentáciu) si objednala u žalobcu priamo LDCH.
Projektovú dokumentáciu pre LDCH prevzal konateľ žalovaného len ako fyzická osoba.
Neskôr (v priebehu súdneho konania) už žalovaný priznal, že projektovú dokumentáciu potreboval sám

pre seba kvôli skompletizovaniu ním spracovávanej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku v prospech LDCH. Projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom bola totiž povinnou
prílohou k žiadosti, ktorú pre LDCH spracovával žalovaný. Bolo ju teda potrebné pripojiť k žiadosti
o nenávratný finančný príspevok. Prevzal ju však len v jednom vyhotovení, ktoré si ponechal. Tvrdil,
že ostatné vyhotovenia využila LDCH na stavebné konanie (č.l. 139), ale nevedel uviesť, kto a akým

spôsobom projektovú dokumentáciu odovzdal LDCH. Rovnako žalovaný nevedel uviesť, prečo podpísal
potvrdenieoprevzatí6ksvyhotovenia(paré)projektovejdokumentácie(č.l.8).Žalovanývtejtosúvislosti
ešte namietal, že projektovú dokumentáciu prevzal jeho konateľ ako fyzická osoba od jedného z
konateľov žalobcu, ktorý tiež konal ako fyzická osoba. Žalovaný však uviedol, že nikdy nerozlišoval, či
koná so žalobcom alebo len s jeho konateľmi ako s fyzickými osobami.

Okrem chýbajúcej pasívnej legitimácie žalovaný namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
dohode o cene za objednané dielo. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu oznámil cenu za vypracovanie
projektovej dokumentácie, išlo však len o tzv. orientačnú cenu. Na konkrétnej cene za projektovú
dokumentáciu sa so žalobcom nikdy nedohodol. Potvrdil, že priebežne oznamoval žalobcovi svoje
pripomienky k obsahu projektovej dokumentácie aj k jednotlivým položkám technického projektu, pričom

žalobca podľa pripomienok žalovaného projektovú dokumentáciu súbežne upravoval.
Faktúra zo strany žalobcu bola žalovanému doručená e-mailom dňa 23.09.2009, avšak ju nepovažoval
za oprávnenú. Tvrdil, že žalobcu upozornil na jej nedôvodnosť, toto svoje tvrdenie však nepreukázal.
Žalovaný uviedol, že od LDCH doteraz nedostal odmenu za ním vypracovanú žiadosť na čerpanie
eurofondov. K podaniu takej žiadosti totiž napokon ani nedošlo v dôsledku zavinenia zo strany LDCH.

Žalovaný podal voči LDCH aj žalobu, ohľadom ktorej prebieha na Okresnom súde Ružomberok konanie
sp.zn. 8Cb/5/2014. Žalovaný tvrdil, že toto súdne konanie inicioval z opatrnosti pre prípad ak by bol
zaviazaný uhradiť faktúru žalobcovi (č.l. 132, 137). Túto jeho žalobu okresný súd zamietol vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania. O podanom odvolaní žalovaného zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Svedok Ing. C. Ď. na pojednávaní (č.l. 131) potvrdil, že sprostredkoval stretnutie konateľa žalovaného s

konateľmi žalobcu v sídle žalobcu, pričom predmetom rokovania bolo prerokovanie možností čerpania
eurofondov na rekonštrukciu kotolne LDCH. Žiadosť o čerpanie eurofondov mal spracovať žalovaný,
ktorý „... bol šéfom a organizátorom celého projektu“. Žalovaný sám požiadal svedka, aby mu odporučil
spracovateľa technickej projektovej dokumentácie, ktorá bola potrebná k žiadosti o čerpanie eurofondov.Svedok tvrdil, že žalobca sa so žalovaným dohodli, že náklady na spracovanie projektovej dokumentácie
bude v konečnom dôsledku znášať investor (LDCH). Svedok ale nevedel uviesť, akým spôsobom mala
byť cena za projekt zaplatená. Pripustil, že mohlo dôjsť k dohode aj v tom smere, že cenu za technickú

projektovú dokumentáciu zaplatí žalovaný ako spracovateľ žiadosti.
Súd si vyžiadal kópiu spisu Okresného súdu Ružomberok vo veci sp.zn. 8Cb/5/2014, ohľadom ktorého
súdne konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené (č.l. 71 - 84).
Keďže mimosúdne rokovania medzi účastníkmi sporu neviedli k uzavretiu dohody (č.l. 37, 45, 48, 52,
56), súd na pojednávaní konanom v dňoch 09.09.2014 (č.l. 61), 06.11.2014 (č.l. 128) a 11.12.2014 (č.l.

148) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne okresný súd ustálil
skutkový a právny stav veci nasledovne:
V danom prípade bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie týkajúcej sa rekonštrukcie kotolne
v LDCH. Žalobca dohodnuté dielo vykonal a odovzdal žalovanému, čo tento potvrdil svojím podpisom
(č.l. 8). Existencia diela a jeho riadne vykonanie nebolo medzi účastníkmi sporné a jedno vyhotovenie

projektovej dokumentácie (paré č. 7) žalobca v priebehu konania aj predložil a je súčasťou súdneho
spisu (č.l. 147). Zmätočné označenie odovzdávajúceho na tzv. sprievodnom liste nie je dôvodom
pre spochybnenie aktu odovzdania, keďže jeho priebeh potvrdzujú obaja konatelia žalobcu, vrátane
žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj emailová komunikácia bola realizovaná z e-
mailovýchadries,ktorýchoznačeniezodpovedáobchodnýmnázvomžalobcuažalovaného(č.l.97-113).

Výhrada žalovaného ohľadom toho, že prevzal len jedno vyhotovenie (paré) projektovej dokumentácie,
neobstojí, keďže obaja konatelia žalobcu potvrdili, že došlo k odovzdaniu šiestich vyhotovení projektovej
dokumentácie a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu spísaného protokolu o odovzdaní. Rovnako
neobstojí jeho námietka, že dokumentáciu prevzal len ako fyzická osoba. Sám totiž v priebehu
súdneho konania priznal, že dokumentáciu potreboval priamo žalovaný (s.r.o.) pre spracovanie

(skompletizovanie) žiadosti spracovávanej pre LDCH.
Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že spracovateľom žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku pre LDCH bol žalovaný. Obligatórnou súčasťou (prílohou) ním spracovávanej
žiadosti bola aj projektová dokumentácia (technická časť). Táto skutočnosť vyplýva zo zverejnených
podmienokpreposkytovaniepríspevkovtohtodruhu(č.l.127),pričomžalovanýnapokontútoskutočnosť

ani nepopieral. Je preto nepochybné, že žalobca bol len tzv. subdodávateľom pre žalovaného, keďže
nímvyhotovenédielo(projektovádokumentácia)následnetvorilosúčasťinéhodielaakoprílohažiadosti,
ktorú spracovával pre LDCH žalovaný. Obvyklosť takého postupu žalovaného preukázal žalobca
predložením listín súvisiacich s iným, obdobným prípadom (č.l. 117-122).
O tom, že objednávateľom diela (projektovej dokumentácie) bol práve žalovaný svedčia nielen výpovede

oboch konateľov, ale aj čestné vyhlásenie riaditeľa LDCH, ktorý uviedol, že od žalobcu si nikdy nič
neobjednal (č.l. 126). Aj svedok Ing. Ď. potvrdil, že „šéfom a organizátorom celého projektu“ bol práve
a len žalovaný. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca skutočne
komunikoval len so žalovaným, ktorý (ako objednávateľ) dokonca určil aj názov celého projektu - diela
(č.l. 97). Je pritom nepodstatné, či a kto mal z vypracovanej projektovej dokumentácie napokon osoh,

t.j. či ho LDCH využila v stavebnom konaní ako to namietal žalovaný (č.l. 139).
Žalovaný namietal, že nedošlo k dohode o cene medzi ním a žalobcom. Vzhľadom na neexistenciu
písomnej zmluvy o dielo bolo možné v tomto smere vychádzať len z nepriamych dôkazov, ktoré v danom
prípade v súhrne a pri ich komplexnom hodnotení umožňujú súdu vysloviť záver, že medzi účastníkmi
zmluvy o dielo došlo k dohode o cene. Tu treba uviesť, že dohoda o cene mohla byť dosiahnutá aj

dodatočne (po vykonaní diela).
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 23.09.2009 bola žalovanému doručená faktúra
e-mailom, pričom v nej bolo výslovne uvedené, že k fakturácii dochádza na základe objednávky
žalovaného (č.l. 7). Žalovaný voči takto vystavenej faktúre nevzniesol žiadne výhrady. Práve naopak.
Žalovaný namiesto výhrad k fakturovanej sume inicioval osobitné súdne konanie, v rámci ktorého žiada

priamo od LDCH zaplatenie vlastnej pohľadávky z titulu spracovania žiadosti o čerpanie nenávratného
finančného príspevku. Do fakturovanej sumy pritom žalovaný výslovne zahrnul aj cenu za projektovú
dokumentáciu, ktorú pre žalovaného vypracoval žalobca. V konaní vedenom na Okresnom súde
Ružomberok (8Cb/5/2013) teda žalovaný priznal, že si u žalobcu objednal vypracovanie projektovej
dokumentácie, pričom potvrdil, že žalobca si túto svoju povinnosť splnil a dielo vykonal.

Isteže, žalovaný ako účastník sporu má právo brániť sa voči vzneseným nárokom a uplatňovať
vlastné nároky spôsobom, ktorý sám uzná za vhodný. Podstupuje tým však riziko, že takéto zásadne
protichodné tvrdenia v dvoch súbežne prebiehajúcich súdnych konaniach podstatným spôsobom
uberajú na hodnovernosti jeho vyjadrení v tomto smere. V kontexte s ďalšími dôkazmi potom budemožné vyvodiť záver, ktorý nie je pre neho žiaduci a ním želaný. Ak teda žalovaný v inom súdnom konaní
(súbežne prebiehajúcom) tvrdí diametrálne odlišné skutočnosti, ktorých existenciu v tomto súdnom
konaní popiera, nemôže očakávať, že súd nebude brať tento zásadný rozpor do úvahy.

Okresný súd preto zaviazal žalovaného na úhradu fakturovanej istiny vo výške 11.483,50 €, t.j. vo výške
fakturovanej sumy.
V danom prípade nebola preukázaná osobitná dohoda strán o splatnosti fakturovanej sumy. Súd preto
pri určovaní splatnosti žalovanej istiny vychádzal z § 369 ods. 2 písm. b) Obch. zák. v znení platnom
do 31.01.2013 (§ 768k ods. 2, ods. 3 Obch. zák.). Žalovaný priznal, že faktúra od žalobcu mu bola

doručená e-mailom dňa 23.09.2009. Následne, dňa 14.10.2009 žalovaný vystavil faktúru voči LDCH
(č.l. 76), pričom vo fakturovanej sume zahrnul o.i. aj cenu, ktorú mu za projektovú dokumentáciu
vyfakturoval žalobca (č.l. 73, 84). Je teda zrejmé, že už vtedy žalovaný vedel a poznal cenu za projektovú
dokumentáciu od žalobcu. Preukázané doručenie faktúry e-mailom však nie je doručením daňového
dokladu, preto súd určil, že žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty 30 dní odo
dňa dodania projektovej dokumentácie (25.08.2009). Súd však bol viazaný obsahom podanej žaloby, a

preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania až od toho dňa, ako si ich uplatnil žalobca. Výšku
úrokov z omeškania súd určil podľa návrhu žalobcu v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do
31.01.2013, v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže výška tzv. základnej úrokovej sadzby ECB bol k prvému
dňu omeškania vo výške 1% ročne.

Súd osobitne nerozhodoval o zmene žaloby ako to navrhoval žalovaný, keďže žiadny z prejavov žalobcu
v priebehu tohto súdneho konania neobsahoval taký procesný návrh. Žalobca celý čas poukazoval na
tie isté skutkové okolnosti, z ktorých odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odhliadnuc
od toho, že žalobca výslovne ani alternatívne nenavrhol posudzovať uplatnený nárok ako nárok z
bezdôvodného obohatenia, treba uviesť, že súd nikdy nie je viazaný právnym posúdením sporovej veci.

Práve a len súd môže subsumovať konkrétny skutkový prípad pod konkrétne ustanovenie právneho
predpisu a tak konštatovať, o aký právny vzťah (nárok) v danom prípade ide (R-33/2010, ZSP č.
61/2000).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému
právo na ich náhradu, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.

Priznané trovy konania v celkovej sume 3.505,34 € predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú
žalobu vo výške 688,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.816,84 €, ktoré pozostávajú z
odmeny za osem úkonov právnej pomoci [príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd - žaloba
+ účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 + účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 v čase od 08.30 hod.
do 13.26 hod. (3 úkony) + účasť na pojednávaní dňa 11.12.2014 v čase od 09.00 hod. do 11.24 hod. (2

úkony)] podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume po 270,54 €/úkon (2.164,32
€) a za jeden úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa 31.12.2014) podľa § 13a ods. 4 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 135,27 €/úkon. Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu tzv. hotových
výdavkov za dva úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €/úkon (15,62 €) a za štyri úkony vykonané v
roku 2014 po 8,04 €/úkon (32,16 €), ako aj DPH 20% z trov právneho zastúpenia.

Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je žalovaný
povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalobcu na účet č. D., VS:
958813. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP).
V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade súd neurčil dlhšiu

lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným márnym uplynutím
zákonom určenej lehoty.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo
dňa doručenia tohto rozsudku.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.