Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/428/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105235010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1105235010.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:

X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX P. W., zast. Mgr. Peter Belica, advokát, Konventná
9, Bratislava, proti žalovanému: VB LEASING SK spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava,
IČO: 31 378 528, o zaplatenie 16 506,06 € príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Súd o trovách konania právneho zástupcu žalobcu a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, X. X., bytom Z. XX/XX, XXX XX P. W., H.: XX XXX XXX (na základe výpisu zo živnostenského
oprávnenia živnostenské oprávnenie žalobcu bolo pozastavené od 28.02.2005 do 27.02.2015), sa
žalobou zo dňa 14.09.2005, doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 16.09.2005, domáhal
voči žalovanému, obchodnej spoločnosti VB LEASING SK spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821 08
Bratislava, IČO: 31 378 528, vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 497 261,60 Sk/ 16 506,06 € s príslušenstvom a trovami konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici postúpil spis v predmetnej veci listom zo dňa 19.09.2005 Okresnému
súdu Bratislava I, ktorý mu bol doručený dňa 14.10.2005, a to z dôvodu vecnej nepríslušnosti ako vecne
a miestne príslušnému súdu podľa § 9 ods. 1 a § 84 a nasl. O.s.p.

Súd uznesením zo dňa 03.04.2006 rozhodol o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov
tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 31.05.2006 zmenil tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal.

Žalobca návrhom zo dňa 08.11.2007 žiadal súd, aby vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému
uložil povinnosť predložiť všetky podklady, aby mohla byť naplnená žaloba. Ďalej žiadal, aby žalovaný
poskytol do úschovy súdu všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci, ktoré vlastní na plnenie žaloby, taktiež,
aby bol žalovanému zablokovaný účet a zakázané nakladanie s finančnými prostriedkami, či majetkom,
tak aby nedošlo k prevodu do iného štátu.

Súd návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 21.01.2008 zamietol. Krajský
súd v Bratislave napadnuté uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 21.08.2008 zrušil.Súd uznesením zo dňa 06.10.2008 ustanovil žalobcovi pre konanie 32Cb/428/2005 právneho zástupcu
z radov advokátov Mgr. Petra Belicu, Dunajská 4, Bratislava (po zmene sídla Konventná 9, Bratislava).

Súd návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 20.10.2008 zamietol. Krajský
súd v Bratislave napadnuté uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 18.02.2009 potvrdil.

Na základe návrhu žalobcu zo dňa 08.11.2007 súd uznesením zo dňa 14.03.2012 pripustil, aby do
konania na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade vstúpila obchodná spoločnosť VB - Leasing

International Holding GmbH, Wasagasse 2, 1090 Wien, Rakúsko, a ako žalovaný v 3. rade, aby vstúpila
do konania obchodná spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123.
Súd zároveň pripustil zmenu petitu nasledovne:
„Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 465 038 420,65 € z titulu nárok na
náhradu škody z leasingovej zmluvy č. LZF/02/00114.
Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 465 038 420,65 € z titulu nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy č. LZF/02/00114.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 465 038 420,65 € z titulu nároku na náhradu škody
z leasingovej zmluvy č. LZF/02/00115.
Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 465 038 420,65 € z titulu nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy č. LZF/02/00115.“

Súd na základe návrhu žalobcu - späťvzatia návrhu v časti istiny rozhodol takto:

32Cb/428/2005 - 218

1105235010

Uznesením zo dňa 14.03.2012 súd konanie v časti nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy č.
LZF/02/00114 vo výške 465 038 420,65 € a v časti nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy č.
LZF/02/00115 vo výške 465 038 420,65 € voči žalovanému v 1. rade uznesením zo dňa 14.03.2012

zastavil.

Uznesením zo dňa 14.03.2012 súd konanie z titulu nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy
č. LZF/02/00114 vo výške 465 038,65 € a z titulu nároku na náhradu škody z leasingovej zmluvy č.
LZF/02/00115vovýške465038420,65€vočižalovanémuv2.radeavočižalovanémuv3.radezastavil.

Súdpripustiluznesenímzodňa22.11.2010zmenunávrhunazačatiekonanianazákladenávrhužalobcu
zo dňa 11.05.2010 takto:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16 506,06 € spolu s ročným úrokom z omeškania
v príslušnej zákonnej výške od prvého dňa po splatnosti výzvy žalobcu doručenej žalovanému, a to až

do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vyplývajúcu zo súdneho spisu, v deň
vyhlásenia rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume, aká bude dodatočne
vyčíslená v deň vyhlásenia rozsudku, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.“

Súd pripustil uznesením na pojednávaní zmenu návrhu na začatie konania dňa 15.11.2011 takto:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16 506,06 € spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 16,5 % od 06.05.2003 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré budú vyčíslené, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.“

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomnými vyjadreniami zo dňa 18.10.2006, zo dňa 18.02.2011, zo dňa
11.11.2011 a zo dňa 24.01.2012.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2006 uviedol, že žalovaný ako leasingový prenajímateľ
uzatvoril dňa 12.02.2002 so žalobcom ako leasingovým nájomcom, leasingové zmluvy č. LZF/02/00114
a LZF/02/00115, v ktorých sa, ako to vyplýva z ustanovení bodu 12.1 Všeobecných leasingovýchpodmienok LB-LEASING, spol. s r.o. (ďalej tiež „VLP“), že zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy
založené týmito leasingovými zmluvami sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami slovenského
práva, predovšetkým Obchodným zákonníkom. Žalobca sa ako leasingový nájomca zaviazal uhrádzať

riadne a včas jednotlivé leasingové splátky, ako aj plniť ďalšie svoje záväzky vyplývajúce alebo vzniknuté
z leasingových zmlúv a ich príloh. Žalovaný predčasne ukončil obe uvedené leasingové zmluvy, a
to písomne listami zo dňa 30.09.2002 v zmysle čl. 9 ods. 9.1 VPL z dôvodu omeškania žalobcu s
úhradami leasingových splátok splatných v dňoch 20.06.2002 až 20.09.2002 v celkovej sume á 117
068,80 Sk pre každú leasingovú zmluvu. Po zhodnotení predmetov leasingu, formou ich predaja tretím

osobám, žalovaný listami zo dňa 26.03.2003 zaslal žalobcovi záverečné finančné vysporiadania z oboch
leasingovýchzmlúvspolusvýzvounazaplateniedlžnejsumy470036,90Sksosplatnosťou10dníodich
doručenia. Žalobca prevzal záverečné finančné vysporiadania dňa 25.04.2003. Žalobca vyššie uvedenú
pohľadávku žalovaného v stanovenom termíne neuhradil. V zmysle ustanovení článku 4 leasingovej
zmluvy a čl. 6 ods. 6.3 VLP sa žalobca zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,1 %
za každý deň omeškania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca za účelom zabezpečenia svojich záväzkov vyplývajúcich z
leasingových zmlúv vystavil a odovzdal žalovanému po 2 ks biankozmeniek ku každej leasingovej
zmluve, pristúpil žalovaný v súlade s ustanoveniami Zmlúv o vyplnení a použití biankozmeniek k
doplneniu biankozmeniek chýbajúci údaj splatnosti zmeniek a zmenkových súm. Nakoľko žalobca svoj
dlh z vystavených zmeniek riadne a včas neuhradil, podal žalovaný na Okresnom súde Bratislava V,

žalobu o zaplatenie 568 141,20 Sk s príslušenstvom. V danom konaní vedenom pod č. k. 2Zm/93/2005
bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, na základe ktorého bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému
sumu vo výške 568 141,20 Sk s príslušenstvom, a rovnako bol vydaný aj rozsudok o ponechaní
zmenkového platobného rozkazu v platnosti.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol jasný právny dôvod, na základe ktorého sa domáha

žalovanej sumy, nešpecifikoval spôsob, akým dospel k žalovanej čiastke, ani dôvod, prečo požaduje
od neho úhradu úrokov z omeškania vo výške 20 % odo dňa odovzdania motorového vozidla, a či
predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 248 630,80 Sk alebo v dvojnásobnej sume,
tak ako to uvádza žalobca v podaní zo dňa 14.09.2005.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.02.2011 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu,
že by mali byť leasingové zmluvy neplatné. Podľa názoru žalovaného sú ustanovenia leasingových
zmlúv a jej príloh zrozumiteľné a jasné, jednoznačne stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán,
najmä povinnosť žalobcu riadne a včas uhrádzať dojednané leasingové splátky. Keďže si žalobca
túto svoju povinnosť nesplnil, došlo v súlade s ustanoveniami leasingovej zmluvy k predčasnému

ukončeniu leasingových zmlúv a následnému vyčísleniu nárokov žalovaného v záverečnom finančnom
vysporiadaní leasingovej zmluvy, pričom boli zohľadnené žalobcom uskutočnené úhrady záväzkov
vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, t. j. uhradené leasingové splátky vrátanie zálohy na leasingové
splátky (akontácie). Celkový nárok žalovaného vyplývajúci z predmetného vysporiadania teda
predstavuje iba rozsah investícií žalovaného do daného leasingového obchodu, ktoré neboli uspokojené

splatenými leasingovými splátkami, resp. výnosmi zo zhodnotenia predmetu leasingu.
Poukazovanie žalobcu na striedanie pojmov „nájom“ a „leasing“ v zmluvne dokumentácii nemôže byť
podľa názoru žalovaného dôvodom na to, aby boli leasingové zmluvy považované za neplatné. Žalovaný
poukazuje na ustanovenia zákona o dani z príjmov, resp. dani z pridanej hodnoty, ktoré používali
(používajú) pre finančný leasing termíny prenájom, finančný prenájom a pod. a teda používanie takýchto

pojmov nie je dôvodom na spochybňovanie správnosti predmetných zákonných ustanovení.
Žalovaný ďalej voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Podľa názoru
žalovaného malo byť v žalobe určené, na základe čoho a z akého dôvodu sa žalobca domáha svojho
nároku. V danom prípade uvedené splnené nebolo, nakoľko premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia plynula odo dňa, kedy sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť, t. j. odo dňa prijatia prvej

leasingovej splátky (keďže podľa tvrdení žalobcu je iba táto predmetom sporu), t. j. od 19.03.2002.

32Cb/428/2005 - 219
1105235010

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2011 uviedol, že mu vznikla povinnosť umožniť žalobcovi
užívanie predmetu leasingu a taktiež zabezpečiť žalovanému opčné právo na kúpu predmetu leasingu.
Opcia kúpy predmetu leasingu príjemcom leasingu je znakom, ktorý jednoznačne odlišuje finančný
leasing od operatívneho leasingu. Pri finančnom leasingu je už pri uzatvorení leasingovej zmluvyzrejmé, že príjemca leasingu za podmienok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy má prednostné právo na
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Naopak, pri operatívnom leasingu nesmie takáto
opcia príjemcu leasingu existovať. Žalovaný má za to, že z ustanovení leasingovej zmluvy jednoznačne

vyplývajú podmienky, za ktorých môže byť prevedené na príjemcu leasingu vlastnícke právo k predmetu
leasingu ( čl. 10 VLP), pričom medzi takéto podmienky patrí aj uzatvorenie osobitnej písomnej kúpnej
zmluvy. Žalovaný uviedol, že už dojednaním podmienok prevodu vlastníckeho práva k predmetu
leasingu bola zmluvne upravená otázka opcie príjemcu leasingu na nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetu leasingu, a preto nemožno spochybňovať platnosť leasingovej zmluvy. Žalovaný je toho

názoru, že dôvody, o ktoré opiera svoj nárok žalobca, sú dôvodmi spochybňujúcimi platnosť kúpnej
zmluvy, táto sa však v danom prípade vôbec neuzatvorila, keďže neuplynuli ostatné podmienky tzv.
riadneho ukončenia leasingu a prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu, ako napr. uplynutie
dojednanej doby trvania leasingu.
Z uvedeného vyplýva, že sa nemožno dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže táto ešte ani nebola
uzatvorená, a teda neexistuje. Ustanovenia čl. 10 VLP leasingovej zmluvy možno chápať ako určitý

rámec budúcej kúpnej zmluvy, ktorá sa dá uzatvoriť po uplynutí dojednanej doby trvania leasingu a po
splnení všetkých záväzkov príjemcu leasingu vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. V čl. 1 leasingovej
zmluvy je uvedená kúpna cena predmetu leasingu ako aj zostatková hodnota, a to z toho dôvodu, aby
bolo zrejmé, či sa celá obstarávacia cena predmetu leasingu splatí v rámci jednotlivých leasingových
splátok,alebosazleasingovýchsplátoksplatíibačasťobstarávacejcenypredmetuleasinguazvyšoksa

uhradíakokúpnacenapritzv.riadnomskončeníleasingu.Zmluvnýmstranámvšakboloužpriuzatvorení
leasingovej zmluvy zrejmé, že kúpnu cenu predmetu leasingu pri tzv. riadnom ukončení leasingu bude
tvoriť čiastka uvedená ako jeho zostatková hodnota. V danom prípade je nesporné, že zmluvné strany
leasingovej zmluvy a budúcej kúpnej zmluvy mali vôľu previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu
za sumu 8 388,60 Sk.

Žalobca sa vyjadril písomnými vyjadreniami zo dňa 21.03.2006, 19.12.2006, 08.01.2007, 06.11.2007 a
19.04.2010 a právny zástupca žalovaného sa vyjadril písomnými vyjadreniami zo dňa 11.05.2010 a zo
dňa 16.01.2012.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.05.2010 uviedol, že si voči žalovanému si uplatňuje
nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
žalovaný prijal bez právneho dôvodu, resp. prijal plnenie žalobcu z neplatného právneho úkonu, nakoľko
obe leasingové zmluvy sú absolútne neplatné, a to preto, že leasingová zmluva č. LZF/02/00114 ako aj
leasingová zmluva č. LZF/02/00115 sú pre svoju nezrozumiteľnosť v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Leasingová zmluva je nepomenovaná zmluva uzatvorená podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Jej predmetom je v zmysle všeobecnej obchodnej praxe využívanie predmetu leasingu
za stanovenú odplatu a dohoda o kúpe predmetu leasingu po splnení podmienok za určitú cenu.
Tieto náležitosti sú podstatné. Obe leasingové zmluvy obsahujú dojednania ohľadom kúpy predmetu
leasingu pri riadnom skončení leasingovej zmluvy (bod 1.3 VLP po splnení všetkých záväzkov z

leasingovej zmluvy voči prenajímateľovi a uplynutí minimálnej doby leasingu, je nájomca oprávnený
odkúpiť predmet leasingu do svojho vlastníctva za zostatkovú hodnotu alebo dohodnutú kúpnu cenu za
podmienok uvedených v leasingovej zmluve a VLP, bod 10.2 d) VPL vlastnícke právo môže prejsť na
nájomcu po splnení týchto podmienok … pripísaní sumy zostatkovej hodnoty predmetu leasingu (resp.
dohodnutej kúpnej ceny) na účet prenajímateľa, bod 10.3 VLP …prenajímateľ predloží nájomcovi návrh

na odkúpenie predmetu leasingu formou kúpnej zmluvy za zostatkovú hodnotu dohodnutú v leasingovej
zmluve, resp. za dohodnutú kúpnu cenu…, čl. 1 u oboch leasingových zmlúv je dojednaná zostatková
hodnota vo výške 8 338,60 Sk, odpredajná cena vo výške 0 Sk a splátkový kalendár predmetu leasingu
vo výške 0 Sk, žiadna dohoda o výške kúpnej ceny. Žalovaný zdôraznil, že uvedené dojednania o výške
kúpnej ceny a či má ísť o odplatný prevod (kúpu) alebo o bezodplatný prevod (darovanie) sú neurčité,

a teda neplatné. Nakoľko ide o podstatnú náležitosť oboch leasingových zmlúv, nie je možné oddeliť
toto dojednanie od ostatných dojednaní zmluvných strán v oboch leasingových zmluvách, a preto sú
neplatné.
Výška kúpnej ceny je neurčitá, nie je jasné, či sa má na konci leasingového vzťahu platiť suma
zostatkovej hodnoty alebo suma kúpnej ceny. Neurčité je dojednanie o prevode predmetu leasingu, ak

má platiť dohodnutá kúpna cena, tá je ustanovená v nulovej výške, t. j. nepôjde o kúpu, ale o darovanie.
Ďalej z leasingových zmlúv nie je jasné, či ide o leasingovú zmluvu ako nepomenovanú zmluvu, alebo o
nájomnú zmluvu. Dojednanie o predmete zmluvy teda nie je určité. V zmysle splátkových kalendárov (pri
rozpočítaní súčastí jednotlivých splátok) sa záloha na leasingové splátky rozpočítala na 60 leasingovýchsplátok(každásplátkajetvorená1/60-tinouzálohy)tak,žesanakaždúsplátkuzapočíta1/60-tinazálohy.
Do ukončenia oboch leasingových zmlúv bolo splatných 10 leasingových splátok. Každou leasingovou
zmluvou sa skonzumovala suma 3 410 Sk zo zálohy, t. j. celkovo sa malo zo zálohy skonzumovať 34

100 Sk. Na splatné leasingové splátky sa neskonzumovala časť 170 500 Sk, ktorá by sa mala vrátiť
žalobcovi a o ktorú sa teda bezdôvodne obohatil žalovaný.
Žalobca uviedol, že si voči žalovanému uplatňuje sumu vo výške 16 506,06 €, ktorá pozostáva zo zálohy
na leasingové splátky a z prvej leasingovej splátky.
Žalobca sa vyjadril k uplatnenej námietke premlčania žalovaného a uviedol, že daný záväzkový vzťah

sa riadi Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je stanovená 4-ročná premlčacia doba. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca si žalobou zo dňa 14.09.2005 voči žalovanému riadne a včas uplatnil svoj nárok a
to bez ohľadu na skutočnosť, že dôvod svojho nároku presnejšie právne kvalifikoval počas konania.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.05.2010 uviedol, že leasingová zmluva obsahuje
iba dohodu o prevode vlastníckeho práva k predmetu leasingu, buď za zostatkovú cenu predmetu

leasingu alebo za dohodnutú cenu. Z danej dohody nie je zrejmé, akú sumu mal žalobca ako príjemca
leasingu uhradiť v prípade prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Z dojednaní uvedených
v leasingovej zmluve nevyplýva, že sa mala uhrádzať zostatková hodnota (8 388,60 Sk) nakoľko toto
bola len jedna alternatíva popri „dohodnutej kúpnej cene“. Pojem „zostatková hodnota“ nenahrádza
pojem „dohodnutá kúpna cena“, keďže z ustanovení bodov 1.3, 10.2 d), 10.3 VLP a čl. 1 leasingovej

zmluvy je zrejmé, že ide o dva odlišné pojmy s rozličným obsahom. Z tohto dôvodu je kúpna zmluva,
obsiahnutá v leasingovej zmluve, neplatná. Kúpnu zmluvu pritom nie je možné oddeliť od leasingovej
zmluvy. Podstatnými náležitosťami leasingovej zmluvy je prenechanie leasingu do užívania príjemcovi
leasingu za určitú odplatu a právo príjemcu leasingu na odkúpenie predmetu leasingu. Všetky tieto
náležitosti leasingovej zmluvy pre svoju platnosť

32Cb/428/2005 - 220
1105235010

predpokladajú určitú a jasnú dohodu zmluvných strán o nich. Je nepochybné, že opcia príjemcu leasingu
nie je platne dojednaná. Z tohto dôvodu absentuje jedna z podstatných náležitostí leasingovej zmluvy,

a preto zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je možné považovať za zmluvu
o finančnom leasingu.

Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 19.05.2010, 02.12.2010, 22.02.2011, 24.05.2011, 15.11.2011,
17.01.2012, 21.02.2012 a 24.04.2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom zo
živnostenského registra žalobcu z 18.10.2005 - záznamom o pozastavení podnikateľskej činnosti
žalobcu a z obchodného registra žalovaného, technickým preukazom č. 575106, žiadosťou žalobcu
na záverečné finančné vysporiadanie, urgenciou žalobcu žiadosti zo dňa 03.03.2004, vyjadrením

žalovaného zo dňa 18.10.2006, podaním žalobcu zo dňa 21.11.2006, vyjadrením žalobcu, podaním
žalobcu zo dňa 08.01.2007, podaním žalobcu zo dňa 06.11.2007, podaním žalobcu zo dňa 06.11.2007,
podaním žalobcu zo dňa 22.02.2008, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalovaného zo dňa
29.10.2008 k odvolaniu žalobcu o zamietnutí predbežného opatrenia zo dňa 20.10.2008, podaním
žalobcu zo dňa 19.04.2010, vyjadrením PZ žalobcu zo dňa 11.05.2010, vyjadrením žalovaného

zo dňa 30.11.2010, zápisnicou z pojednávania zo dňa 02.12.2010, podaním žalovaného zo dňa
30.11.2010, vyjadrením žalovaného k doplňujúcemu vyjadreniu žalobcu (zaslaného mailom), zápisnicou
z pojednávania zo dňa 22.02.2011, vyjadrením žalovaného k doplňujúcemu vyjadreniu žalobcu
(zaslaného poštou), poštovou obálkou adresovanou žalobcom žalovanému - dokladom o doručení výzvy
žalobcu žalovanému zo dňa 30.04.2003, zápisnicou z pojednávania zo dňa 24.05.2011, zápisnicou z

pojednávania zo dňa 15.11.2011, podaním žalovaného - zhrnutie doterajšieho priebehu dokazovania,
vyjadrením žalobcu zo dňa 16.01.2012 k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2011,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.01.2012 a vyjadrením odporcu zo dňa 24.01.2012, zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 21.02.2012, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaniach, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný

stav:

Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných ustanovení zákona:Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami toho zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak

tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku
1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý

sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 266 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto
podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré

je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32Cb/428/2005 - 221
1105235010Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§133O.s.p.skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienka,ktorápripúšťadôkazopaku,
má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo

Súd zistil že, dňa 21.04.2005 bol vydaný zmenkový platobný rozkaz č. k. 2Zm/93/2005-15, ktorým
bolo uložené žalobcovi (v konaní 2Zm/93/2005-15 ako odporca) uhradiť žalovanému (v konaní
2Zm/93/2005-15 ako navrhovateľ), zmenkovú sumu vo výške 568 141,20 Sk s úrokom vo výške 6 % od
21.02.2004 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1 893,80 Sk, trovy konania vo výške 28 500 Sk
alebo, aby v tej istej lehote podal proti zmenkovému platobnému rozkazu odôvodnené námietky na súde.

Súd v konaní zistil, že zmenkový platobný rozkaz zo dňa 21.04.2005 bol vydaný na zaplatenie
zmenkovej sumy z titulu porušenia povinností žalobcom (v konaní 2Zm/93/2005-15 ako odporca)
z uzatvorenej leasingovej zmluvy č. LZF/02/00115 medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a
žalovaným ako leasingovým prenajímateľom.

Súd v konaní zistil, že žalobca (v konaní 2Zm/93/2005-15 ako odporca), podal v zákonnej lehote
námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu.

Súd zistil z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 2Zm/93/2005-15

zo dňa 21.04.2005 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

Súd zistil z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Zm/93/2005-89 zo dňa 08.08.2006, ktorý
rozhodol o odvolaní žalobcu (v konaní 2Zm/93/2005-15 ako odporca) voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava V - č. k. 2Zm/93/2005-15 zo dňa 21.04.2005, že odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku.

Súd sa pred posúdením otázky platnosti zmlúv a v tej súvislosti možného vzniku bezdôvodného
obohatenia, zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným voči uplatnenému nároku žalobcu,
s tým, že začiatok a trvanie premlčacej doby na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia sa riadi

ust. § 391 - 401, Obchodného zákonníka.

Podľa názoru súdu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa uplatňuje v obchodnoprávnych
vzťahoch, sa vzťahuje právna úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka. V danom prípade
leasingové zmluvy boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, ktorého osobná pôsobnosť je

vymedzená v ust. § 4, z ktorého vyplýva, že okrem podnikateľov sa ustanoveniami zákona spravujú aj
iné osoby - o.i. aj fyzické osoby nepodnikatelia (ust. § 263 ods. 3 a ust. § 262 Obchodného zákonníka).
Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa aplikuje aj
na obchodné vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného
zákonníka pre ich absenciu. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania

ide o špecifický vzťah medzi právnou úpravou Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
Spočíva v tom, že samotný inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník (§§ 451 -
459), Obchodný zákonník má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia iba v ust. § 351 ods. 2, kde sa
rieši prípad odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho zákon ukladá stranám vrátiť si poskytnuté plnenie.
Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ako interpretačné pravidlo rieši vzťah medzi Obchodným

a Občianskym zákonníkom na základe zásady subsidiarity a na základe zásady lex specialis derogat
legi (osobitný zákon ruší všeobecný zákon). Na aplikáciu Občianskeho zákonníka v prípade premlčania
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia absentuje základná podmienka požadovaná ust. § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka, a to že túto otázku (dĺžku premlčacej doby) nemožno riešiť podľa
Obchodného zákonníka. Dĺžku premlčacej doby pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia však

podľaObchodnéhozákonníkamožnoriešiť,atoajvzhľadomnakomplexnosťprávnejúpravypremlčania
v Obchodnom zákonníku podľa ust. § 397. Preto netreba použiť ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, t. j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe je potrebnéposudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch, a s tým pristupovať, ak k výkladu a aplikácii
Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Úprava premlčania v prípade neplatnosti zmluvy je
špeciálnou úpravou vrátenia plnenia, ktoré je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

bezdôvodným obohatením. Podľa judikatúry nie je rozhodujúca vedomosť strany o neplatnosti zmluvy,
ale moment kedy k plneniu z neplatnej zmluvy skutočne došlo. Objektívne zistenie, že určitá zmluva je
neplatná (napr. rozhodnutím súdu o neplatnosti zmluvy), nebude mať na počiatok plynutia premlčacej
doby vplyv.
R NS SR z 23.10.2001, sp. zn. M Obdo V 2/2002, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí

súdov, 2002, č. 2 pod číslom 34, s. 66 a nasl., v ktorom bolo judikované: „Právo na vrátenie plnenia
uskutočneného podľa neplatnej obchodnej zmluvy sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe podľa §
397 obchodného zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď ku plneniu došlo.“ V odôvodnení rozsudku
sa uvádza, že „Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné, vzhľadom na ustanovenie § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka, na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka

použiť. Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby i pre určenie jej dĺžky.“
Názor, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahoch, ktoré sa riadia
Obchodným zákonníkom, sa aplikuje Obchodný zákonník, uvádza aj komentár: Štenglová, I.- Plíva, S.-
Tomsa, M. a kol.: Obchodná zákonník. Komentář.10.vyd. C.H.BECK, Praha 2005, s. 1119 - 1120.
Na základe uvedeného v danom prípade ide o vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom, preto sa

na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 389
- 401), tzn. že toto právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe a začiatok premlčacej doby sa riadi
ustanovením § 391 Obchodného zákonníka.
V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná na poštu dňa 14.09.2005, doručená súdu dňa
16.09.2005 a ak by súd posúdil, že sa jedná o neplatné zmluvy a v dôsledku toho došlo na jeho strane

k bezdôvodnému obohateniu, premlčacia doba by mohla začať plynúť od momentu, kedy k plneniu z
neplatnej zmluvy skutočne došlo, teda najskôr od 19.03.2002. Žalobca si teda mohol na súde uplatniť
svoj nárok do 19.03.2006.

Súd sa zaoberal otázkou platnosti leasingových zmlúv a vznikom prípadných nárokov (bezdôvodného

obohatenia) v prípade ich neplatnosti.
32Cb/428/2005 - 222
1105235010

Súd zistil z uzatvorených leasingových zmlúv - LZF/02/00114 a LZF/02/00115 zo dňa 12.02.2002,

ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné leasingové podmienky LB -LEASING, spol. s r.o. (VLP),
že leasingový nájomca má prednostné právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu
a sú v nich presne stanovené podmienky, za ktorých môže byť prevedené na leasingového nájomcu
vlastnícke právo k predmetu leasingu (čl. 10 VLP) a dojednaním podmienok prevodu vlastníckeho
práva k predmetu leasingu bola zmluvne upravená otázka opcie príjemcu leasingu na nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetu leasingu.

Súd zistil v konaní na základe vykonaného dokazovania, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z
leasingových zmlúv LZF/02/00114 a LZF/02/00115, tým, že riadne neplatil leasingové splátky v určenej
lehote splatnosti a že žalovaný postupoval v zmysle dojednaných podmienok v týchto zmluvách a

čl. 9 a 10 VLP. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z právoplatne skončeného konania na
Okresnom súde Bratislava V vo veci žalobcu VB LEASING SK spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821
08 Bratislava, IČO: 31 378 528, proti žalovanému X. X., K. A., miesto podnikania P. W. XX, XXX XX o
zaplatenie 568 141,20 Sk s príslušenstvom, č. k. 2Zm/93/2005-15, kde bol z vyššie uvedených dôvodov
vydaný Okresným súdom Bratislava V zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 21.04.2005 ponechaný v platnosti v celom rozsahu.

Súd sa zaoberal otázkou platnosti leasingových zmlúv a výkladom prejavu vôle účastníkov obchodného
záväzkového vzťahu, ktorý posudzoval v súlade s všeobecnou úpravou právnych úkonov upravenou v
ust. § 34 až 51 Občianskeho zákonníka a ktorý platí aj pre vzťahy upravené Obchodným zákonníkom,

pričom je nutné prihliadať na osobitosti týkajúce sa prejavu vôle a neplatnosti právnych úkonov a
výkladové pravidlá upravené § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje len určité
doplnenie občianskoprávnej úpravy právnych úkonov a má povahu špeciálnej právnej úpravy. Dané
ustanovenie je kogentné, upravuje pravidlá výkladu prejavu vôle pre vzťahy upravené Obchodnýmzákonníkom. Výklad prejavu vôle sa predovšetkým spravuje úmyslom konajúcej osoby, pričom sa
vyžaduje, aby bol tento úmysel známy, resp. musel byť známy aj strane, ktorej bol určený. Pri výklade
vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp.

vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na
okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax ktorú si strany zaviedli a
ich správanie po uzavretí zmluvy. (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Obdo/16/2002).
Podmienku platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci
obchodných záväzkových vzťahov je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne, vážne, určite a

zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle účastníka obchodného záväzkového
vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ust. § 266 ods. 1 až 4 Obchodného
zákonníka. Pri výklade sporného ujednania v obchodnej zmluve, ktoré každý z účastníkov interpretuje
odlišne je dôležité, aby výklad vychádzal z komplexného pohľadu na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu. Práve s prihliadnutím na osobitnú, doplňujúcu právnu úpravu právnych úkonov v obchodných
záväzkových vzťahov, osobitne zameranú na výklad na výklad prejavu vôle, možno dospieť k záveru,

že kritérium v rámci týchto vzťahov bude menej prísne.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že leasingové zmluvy č. LZF/02/00114
a č. LZF/02/00115 zo dňa 12.02.2002, boli uzatvorené medzi zmluvnými stranami v súlade so
zákonom podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovení upravujúce jednotlivé typy

zmlúv uvedené v II. HLAVE tretej časti Obchodného zákonníka, ktoré sa použijú aj na zmluvy,
ktorých obsah zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto
zmlúv a to slobodne, vážne a zrozumiteľne, a teda nedošlo zo strany žalovaného na úkor žalobcu
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ako získania určitého
majetkového prospechu na strane neoprávneného nadobúdateľa, t. j. zväčšenia majetku (priameho

obohatenia)aujmy,ktorávznikladruhémusubjektu,ktorémusamajetokzmenšil,nakoľkopredpokladom
vzniku nároku bezdôvodného obohatenia je existencia priamej príčinnej súvislosti vyvolanej rovnakou
okolnosťou (príčinou), ktorá môže spočívať tak v konaní obohateného či poškodeného, prípadne v
spoločnom konaní oboch, tak v úkone tretieho subjektu alebo udalosti, pričom predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je jeho bezdôvodnosť, ktorá sa viaže na prípady taxatívne vymenované

v zákone s tým, že prvok zavinenia nie je preto pravidelnou nutnou podmienkou vzniku nároku na
bezdôvodné obohatenie.

Leasingové zmluvy majú znaky zákonom neupravenej tzv. finančnej leasingovej zmluvy. Tento
typ zmluvy je vo všeobecnosti charakterizovaný dlhodobým prenájmom veci za podmienok v nej

dohodnutých, v rámci ktorej vlastník prevádza na užívateľa v podstate všetky riziká a výnosy spojené
s vlastníctvom veci. Je založený na zmluvnom vzťahu, ktorý je charakteristický oddelením právneho
vlastníctva a ekonomického používania predmetu za účelom jeho prefinancovania počas celej alebo
podstatnej časti jeho životnosti. Uzatvorenie takejto zmluvy kladie zvýšené nároky na jej účastníkov pri
dohodnutí zmluvných podmienok a vyžaduje od nich zvýšenú dávku obozretnosti a opatrnosti pri ich

uzatvorení.
Z VLP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o nájme s následným predajom predmetu leasingu,
uzatvorených medzi účastníkmi 12.02.2002, vyplýva, že užívanie veci nájomcom, čo do rozsahu jeho
práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho pomeru, sa veľmi podobá užívaniu veci samotným
vlastníkom. Nájomca bol povinný platiť dohodnuté splátky bez ohľadu na výskyt vád veci alebo jej

funkčnosť, hradiť všetky náklady spojené s prevádzkou prenajatej veci, niesol zodpovednosť za jej
technicky stav a okrem záručných opráv, mal zabezpečovať a hradiť všetky náklady opravy veci a pod.
VLP sú pre účastníkov zmluvy o nájme s následným predajom záväzné. Táto záväznosť mohla zaniknúť
len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. marca 1996, sp. zn. 1Cdo/94/1995).

Preto ak si zmluvné strany riadne dohodli zmluvné podmienky, nájomca (žalobca) sa nemôže na súde
úspešne domáhať svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, iba ak by bolo v konaní preukázané,
že zmluvy boli absolútne neplatné z dôvodov stanovených zákonom.
Z uvedeného vyplýva, uzatvorené leasingové zmluvy č.LZF/02/00114 a č. LZF/02/00115 zo dňa
12.02.2002, boli uzatvorené zrozumiteľne a určite, nakoľko pomocou výkladových pravidiel možno

ustáliť, čo chceli zmluvné strany v nich vyjadriť a ich obsah je jasný a neexistujú vecné nedostatky
spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu zmlúv.Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, bolo v konaní
preukázané, že žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j., že by bolo plnené z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý by nemal právne

účinky a preto nemohla byť stanovená ani zodpovednosť toho, kto by bol jeho neplatnosť spôsobil.
32Cb/428/2005 - 223
1105235010

Súd z týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak žiadne trovy si neuplatnil, lebo mu žiadne trovy nevznikli, preto
mu súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).