Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203610
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8114203610.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanému H. Q., bytom v E. T. č. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13,
zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska č. 8, v konaní o

969,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 10C/146/2014-90 zo dňa 24.3.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom uvedeným v záhlaví žalobu
zamietol a vyslovil, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu
trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 118,98
eura na účet zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 969,56 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75

% ročne od 24.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej splátky vyplývajúcej
žalovanému zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver. Do konania dňa 28.4.2014 na strane žalovaného vstúpil vedľajší
účastník. Vo svojom vyjadrení namietal uplatnené neprimerane vysoké úroky vo výške 87,72 % ročne,
ktoré považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že RPMN je v zmluve o úvere klamlivo a nesprávne
uvedená v neprospech spotrebiteľa, teda zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom
na to, že žalovanému bola vyplatená suma 3.214,56 eura a žalovaný doposiaľ žalobcovi zaplatil sumu
4.854,04 eura, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,

keďže bol v konaní neúspešný. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Priznal však právo
nanáhradutrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi,pretožejehoúkonybolivtomtokonaníúčelné,nakoľko
procesnými úkonmi poukázal na dôvody a skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Priznal mu preto
trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci á 54,45
eura, 2x režijný paušál á 8,04 €, na ktorých úhradu zaviazal žalobcu.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal
odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovinepriznávanáhradutrovkonania.Namietalneúčelnosťpriznanýchtrovprávnehozastúpeniavedľajšieho
účastníka, keďže neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Účelnosť vynaložených
trov na právne zastúpenie je spochybnená aj vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník je

subjektom odborne spôsobilým, znalým problematiky ochrany spotrebiteľa, ktorý musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských
veciach. Navyše predložené podanie vedľajšieho účastníka je zhodné, ako predkladá v iných veciach.
Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2013, ktoré sa priamo týka účelnosti náhrady trov
konania vedľajšieho účastníka. Uzavrel, že združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto

toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne vyškolených“
zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne
vo všetkých konaniach a bez výnimky, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu, čo je aj
prejednávaný prípad.

Vedľajší účastník zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
v sume 118,98 eura vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto špecifikované
v odôvodnení jeho rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu dňa 10.2.2014. Vedľajší účastník vstúpil
do konania dňa 28.4.2014. Dňa 27.5.2015 vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom doručil
súdu vyjadrenie k žalobe. V tomto vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na neprijateľnosť
zmluvného dojednania v časti nepremerane vysokých úrokov, ktoré považoval v rozpore s dobrými

mravmi. Následne na to súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým okrem iného žalobu zamietol z dôvodu, že
v zmluve o úvere je klamlivo a nesprávne uvedené RPMN, v dôsledku čoho je zmluva o úvere bezúročná
a bez poplatkov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obrana žalovaného prednesená vedľajším účastníkom bola právne

relevantná, vecná a v konečnom dôsledku vedúca k jeho procesnému úspechu vo veci, keď súd žalobu
zamietol z dôvodu neprijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Vyjadrenie k žalobe podal
vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu po tom, čo sa právny zástupca oboznámil
so žalobou a všetkými jej prílohami a jeho argumentácia bola obsiahnutá v jednom písomnom podaní.
Následne trovy právneho zastúpenia neboli navyšované ďalšími nadbytočnými podaniami, či inými

úkonmi, ktoré neboli potrebné pre procesný úspech žalovaného.

Za tejto situácie nepochybne právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovaného, teda poskytol právne služby, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie

trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom
odvolaní.

Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka
došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací
súd uvádza nasledovné:V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné

právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také
združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka
konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia
združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej
pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a

vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru
odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným
spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť
procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany
spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie
je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom.

Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b,
19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá
takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom
alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na
právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba

pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa
názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre

posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods.
4 zák.č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p.,
osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom.Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomoci,

spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže
byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi

možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142
ods.1, 2 O.s.p.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju

opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl.
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočnostíapod.Toplatíajnapodaniaadvokáta,

ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali
medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že žalobca ani vedľajší účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili,
odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.