Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/40/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7603895470
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7603895470.2

Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému
A. X., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, E. I. U., U. S.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr.
Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 145/03, o
vymoženie 1.050,99 Eur (31.662,-- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská
Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 40,96 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy
uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho
predchodcu oprávnenej - Národného úradu práce - Okresného úradu práce Spišská Nová Ves na
vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia č. j.: 769/2003- OEaS zo dňa 30.1.2003, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 24.2.2003 a vykonateľnosť dňom 25.2.2003, vydal dňa 28.5.2003 poverenie
na výkon exekúcie pod číslom 5810 019054* pre súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslav Kešeľak,
Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 31.662,--
Sk a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie voči povinnému z dôvodu zistenia súdneho exekútora, že povinný zomrel dňa 15.9.2013,
teda po začatí exekučného konania. Na základe uvedeného súdny exekútora žiadal, aby súd zastavil
exekúciu voči povinnému v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže povinný nezanechal žiaden majetok a dedičské
konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. Zároveň si v podnete uplatnil trovy exekúcie, ktoré mu v
priebehu konania vznikli, v sume 51,08 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Na
náhradu trov exekúcie navrhol zaviazať v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnenú. K podnetu súdneho exekútora bolo priložené vyúčtovanie trov exekúcie, oznámenie o zmene
oprávneného vo veci EX 145/03, kópia uznesenia č. k. 9D 197/2013-21 zo dňa 2.12.2013 a taktiež s
podnetom bol doručený exekučný spis EX 145/03.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenej Sociálna poisťovňa, pobočka
Spišská Nová Ves. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.10.2014 oprávnená vyjadrila súhlas s
podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania. Zároveň uviedla, že si je vedomá,

že v prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného znáša trovy exekúcie,
avšak žiadala, aby súd prihliadol na účelnosť ich vynaloženia.

Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až
3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1
sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (toto znenie je účinné do
dnešného dňa - poznámka súdu), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (toto znenie je účinné
do dnešného dňa - poznámka súdu), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (toto znenie je účinné do
dnešného dňa - poznámka súdu), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (toto znenie je účinné do
dnešného dňa - poznámka súdu), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania.
Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná,
to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky
súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti
neexistujúcemu subjektu.

Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9D/197/2013, preukázané, že povinný zomrel dňa
15.9.2013, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 12.5.2003. Po nebohom prebehlo
dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 2D/197/2013-21 zo dňa 2.12.2013 zastavené v zmysle
§ 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 9D/197/2013-21
nadobudlo právoplatnosť dňom 24.1.2014, čo do zastavenia konania a dňom 11.2.2014, čo do trov
konania.

Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči
povinnému zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho
exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie
v tomto konaní je skutočnosť, že povinný zomrel po začatím exekučného konania, pričom dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. V zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov v danom prípade sa
jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 51,08 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov
exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne a účelne vynaložené vo
výške 40,96 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej
len „ vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 33,20 Eur (získanie
poverenia na vykonanie exekúcie 1 x 3,32 Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 11.4.2005 1 x 3,32
Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 10.2.2005 1 x 3,32 Eur, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie 1 x 3,32 Eur, doručenie exekučného príkazu 11.4.2005 1 x 3,32 Eur, doručenie upovedomenia
o spôsobe exekúcie 1 x 3,32 Eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 x 3,32 Eur, zisťovanie účtu
povinného 1 x 3,32 Eur, ďalšie zisťovanie majetku povinného 7.12.2012 zoznam vozidiel 1 x 3,32 Eur a
ďalšie zisťovanie majetku povinného 18.2.2014 Okresný súd Spišská Nová Ves 1 x 3,32 Eur) v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b) určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1
vyhlášky a náhrady hotových výdavkov vo výške 7,76 Eur (poštovné 1 x 1,30 Eur + 3 x 1,60 Eur + kolková
známka 1,66 Eur) v zmysle § 22 vyhlášky. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdny exekútorom
v priebehu exekúcie 40,96 Eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 1,40 Eur (poštovné), keďže
nemal preukázané, že tieto boli nevyhnutne vynaložené na výkon exekúcie ku dňu rozhodovania o
trovách exekúcie a sumu 0,24 Eur ako poplatok za výpis zo zoznamu vozidiel povinného, keďže súd
rovnako nemal z exekučného spisu EX 145/2003 preukázané, že súdny exekútor tento poplatok uhradil
v priebehu výkonu exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu 8,19 Eur predstavujúcu
DPH za trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané, keďže ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.8.2005, neupravovalo povinnosť priznať DPH súdnemu exekútorovi, ktorý je
registrovaným platiteľom DPH. Povinnosť navýšiť priznané trovy exekúcie, konkrétne odmenu, o sumu
DPH bola zákonodarcom zavedená zákonom č. 341/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.9.2005.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

K zmene účastníka na strane oprávneného súd uvádza, že nebol povinný postupovať v súlade s
ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, keďže prechodné ustanovenia

Exekučného poriadku, konkrétne § 238 ods. 2, podľa právneho názoru súdu jasne určujú, že v danom
prípade sa aplikuje ustanovenie § 37. ods. 3 v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j v znení platnom a
účinnom do 31.8.2005. Pričom súdny exekútor v danom prípade k povereniu mal len priložiť originál
alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.