Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108204478
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108204478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu L.. K. M. a členov senátu U.. U. B.

a L.. E. E. v právnej veci žalobcu: W. X. „erni", V. 6, P., C. XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou L..
T. L., G. XX, M., proti žalovanému: P. M., U. 3, M., C. XX XXX XXX, zastúpenému advokátom L.. U.
M., U. 3, M. o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku D. súdu M. I zo dňa
XX.XX.XXXX č. k. XXCb/XX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške XX,XX eur so XX,XX % úrokom
z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo výške XXX,XX eur so XX,XX % úrokom z omeškania
od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie XXX,XX eur s XX,XX % úrokom z
omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania
XXX,XX eura, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX
zmluvu o dielo - vykonanie prepravy č. XXXXXXXX podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
Predmetom zmluvy bolo vedenie kamiónu žalovaného žalobcom z M. do O. a späť. Žalobca cesty
vykonal a žalovanému vyúčtoval faktúrou č.XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou XX.XX.XXXX za
prepravu tovaru sumu XX.XXX,- Sk (XXX,XX eura). Žalovanú sumu vypočítal z tachografu podľa
najazdených kilometrov XXXX km za cenu X,XX Sk za Xkm. Žalovaný s poukazom na objednávky
prepravy a faktúry za cesty vykonané z M. do Y. a späť, za ktoré vyúčtoval prepravné XX.XXX,XX Sk bez

DPH, namietal výšku uplatnenej sumy, lebo podľa dohody mal zaplatiť žalobcovi XX% z prepravného
bez DPH, t. j. sumu X.XXX,XX Sk, v prevyšujúcej časti žiadal preto žalobu zamietnuť. S nárokom žalobcu
započítal žalovaný sumu XXX,XX eura, ktorú uhradil za žalobcu v novembri XXXX ako jeho záväzok
voči F. a zostatok žalobcom uplatnenej pohľadávky započítal s nárokom na náhradu škody, ktorú mu
žalobca spôsobil nadspotrebou pohonných hmôt v dôsledku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti
ťahača. Žalobca namietal premlčanie nároku žalovaného na náhradu škody.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 610, § 358, § 373, § 379, § 380 § 397 a § 398
Obchodného zákonníka a námietku premlčania neuznal, lebo právny vzťah účastníkov konania sa riadi
Obchodným zákonníkom, preprava bola vykonaná v dňoch XX.XX.XXXX až X.XX.XXXX a započítací
prejav vykonal žalovaný najneskôr dňa X.XX.XXXX, teda v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote.Výšku prepravného posudzoval súd prvého stupňa podľa zmluvy účastníkov konania, v ktorej sa dohodli
na XX% z ceny prepravy bez DPH. Žalovaný predložil faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX s celkovou
cenou prepravy X.XXX,XX eura (XX.XXX,XX Sk bez DPH) na základe ktorých uzavrel, že vzhľadom

na dohodu účastníkov konania patrí žalobcovi odmena vo výške XXX,XX eura. V zostávajúcej časti v
sume XX,XX eura žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. Súd prvého stupňa prihliadol na započítanie
vykonané žalovaným vo vzťahu k pohľadávke žalobcu vo výške XXX,XX eura (X.XXX,- Sk) z dôvodu,
že účastníci konania sa dohodli na preddavku na odmenu a sumu preddavku žalovaný poukázal
na úhradu záväzku žalobcu voči F. dňa XX.XX.XXXX. Žalovaným započítavaný nárok na náhradu

škody považoval súd prvého stupňa za dôvodný, lebo mal za preukázané tachografom, dĺžkou cesty
XXXX km z M. do Y. a späť, cenou nafty vo výške X,XX eura za X/liter, spotrebou ťahača XX litrov/
XXX km, skutočnou spotrebou ťahača XX litrov/XXX km a tiež výpoveďou žalobcu a žalovaného,
že došlo k vzniku nadspotreby na ťahači E. U. v dôsledku porušenia povinností žalobcu ako vodiča
motorového vozidla neprispôsobením jazdy konštrukčným vlastnostiam vozidla, v dôsledku čoho zvýšil
spotrebu. Rozdiel medzi priemernou spotrebou a skutočnou spotrebou bol XX litrov na XXX km, čo

pri vzdialenosti XXXX km predstavuje XXX,XX litrov v cene XXX,XX eura (X,XX eura za X liter).
Pretože žalovaný uplatnil na započítanie svoju pohľadávku len do výšky žalobcom žalovanej sumy a
vzájomné pohľadávky a záväzky účastníkov konania sa kryjú, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Návrh
žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania o spotrebe ťahača E. U. súd prvého stupňa zamietol ako
zbytočný a neefektívny, lebo žalovaný dostatočne preukázal, že došlo k zvýšenej spotrebe ťahača tým,

že pred jazdou z M. do Y. natankovali plnú nádrž a pri vrátení do M. tankovali opätovne a zistili skutočnú
spotrebu nafty počas jazdy, čo potvrdili obaja účastníci konania a nadspotrebu započítal žalovaný už
pri vrátení vozidla žalobcom.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov konania vo výške XXX,XX eura, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku XX,XX eura
a z trov právneho zastúpenia XXX,XX eura podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, d/ vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a to z odmeny za deväť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci
samej a účasť na siedmich pojednávaniach, z toho dve nemeritórne) 7x po XX,XX eura a 2x po X,XX
eura, z režijného paušálu 2x po X,XX eura, 3x po X,XX eura a 4x po X,XX eura.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nedostatočne
zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ktorý nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho zistenia veci. Predovšetkým vytýkal
súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s jeho námietkou neplatnosti zmluvy ako neurčitého, nejasného
a nezrozumiteľného právneho úkonu, pretože z nej nevyplýva určitosť fakturovania sumy za prepravu
žalobcom i žalovaným. Pokiaľ súd prvého stupňa prihliadol na započítanie vykonané v konaní
žalovaným, namietal, že medzi účastníkmi konania existovala dohoda o splatení záväzku žalobcu voči

F. vo výške X.XXX,- Sk žalovaným, túto dohodu však nepovažoval za dôvod započítania platby. Tvrdil,
že k započítaniu môže dôjsť až na základe dokladu, z ktorého vyplýva, kedy a koľko uhradil žalovaný
za žalobcu SPP, pričom takýto doklad žalovaný nepredložil. Žalobca mal za to, že v konaní žalovaný
nepreukázal vznik škody. Účastníci konania síce zhodne potvrdili, že žalovaný natankoval pred začatím
jazdy a po jej skončení, žiaden doklad o množstve natankovanej nafty žalovaný nepredložil. Nebola

preukázaná ani nadspotreba nafty a to aj s prihliadnutím na to, že vozidlo, s ktorým jazdil žalobca,
bolo upravené, aby dosiahlo iný výkon a na preukázanie tejto skutočnosti žalobca navrhol vykonať aj
dokazovanie, jeho návrhu však súd prvého stupňa nevyhovel. Súd prvého stupňa preto z vykonaného
dokazovania nemohol zistiť výšku skutočnej pohľadávky na strane žalovaného a tiež termín splatnosti
jeho pohľadávky, čím by bola preukázaná spôsobilosť na započítanie vzájomných pohľadávok ku dňu,

kedy sa stretli. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a navrhol, aby
v novom konaní bolo doplnené dokazovanie na skutočnú spotrebu nafty, na zistenie priemernej spotreby
a tiež na zistenie, ku ktorému dňu považuje súd pohľadávky za spôsobilé na započítanie, pretože táto
skutočnosť má vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie, úplne
zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku a následne vyvodil aj
správny právny záver, ktorý náležite zdôvodnil. Zdôraznil, že žalobcom uplatnená suma bola o XX,XXeura vyššia, ako si zmluvne dohodli odmenu, žalobca pritom neuviedol, v čom vidí nezrozumiteľnosť
a neurčitosť zmluvy o vykonaní prepravy a z tohto dôvodu aj jej neplatnosť. Okolnosť, že žalovaný
zaplatil za žalobcu F. sumu XXX,XX eura, žalobca v konaní výslovne potvrdil. Žalobca tiež výslovne

uviedol, že neprispôsobil jazdu konštrukčným vlastnostiam vozidla a nedodržiaval najvyššiu konštrukčnú
rýchlosť vozidla XX km/hod, v dôsledku čoho došlo k rapídnemu zvýšeniu spotreby vozidla, čím spôsobil
žalovanému škodu. Táto skutočnosť vyplýva podľa žalovaného z „kotúčov“ zaznamenávajúcich priebeh
jazdy žalobcu a poukazovanie žalovaného na nadspotrebu okamžite po dojazde potvrdil aj samotný
žalobca.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým neplatnosť zmluvy uzavretej účastníkmi konania,
pretože je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná a to z dôvodu, že z nej nevyplýva určitosť fakturovania
sumy za prepravu žalobcom i žalovaným.

Účastníci konania tvrdili, že uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dielo, podľa ktorej sa žalobca ako

vykonateľ - prepravca zaviazal vykonať prepravu pre žalovaného ako objednávateľa podľa potreby
(žalovaného) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za vykonanú prepravu odmenu na základe
faktúry. Cenu za vykonané prepravy si dohodli zmluvné strany vo výške XX% z fakturovanej ceny za
prepravu bez dane z pridanej hodnoty.

Zmluva účastníkov konania nie je zmluvou o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, ktorá
predpokladá určitý hmotný výsledok činnosti, a to aj pri takých činnostiach, ako je napríklad
programovanie alebo vedenie účtovníctva, kde hmotným výsledkom je program na určitom médiu alebo
určitá účtovná zostava v písomnej forme. Nemožno ju však posudzovať ani ako zmluvu o preprave
veci, pretože z obsahu zmluvy, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že žalobca bol ďalším

dopravcom (§ 621 Obchodného zákonníka). Účastníci konania zhodne uviedli, že žalovaný potreboval
vodiča na kamión, žalobca so žalovaným uzatváral zmluvu ako vodič kamiónu a na vedenie cudzieho
motorového vozidla mal aj živnostenské oprávnenie. Okrem toho, vo vzťahu medzi účastníkmi konania
chýba podstatná náležitosť zmluvy o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka, a to záväzok
dopravcu voči odosielateľovi prepraviť zásielku z určitého miesta do určitého iného miesta a záväzok

odosielateľa zaplatiť prepravné. Zo zmluvy o preprave bol dopravcom žalovaný, ktorý zodpovedal za
riadne a včasné vykonanie prepravy vo vzťahu k objednávateľovi prepravy Ladislavovi V., ktorý mal
povinnosť zaplatiť žalovanému dojednané prepravné. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu len k žalovanému
akovodičmotorovéhovozidla,ktorýrealizovalprepravu,naktorejvykonaniesazaviazalobjednávateľovi
žalovaný. Zmluvu účastníkov konania je potrebné preto posudzovať ako nepomenovanú zmluvu (§

269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že zmluvné strany si dostatočne určili predmet
svojich záväzkov - záväzok žalobcu vykonávať prepravy podľa potreby žalovaného ako objednávateľa
a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu za vykonané prepravy, ide o platnú zmluvu, ktorá je
rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, t. j. ako zmluva v zákone výslovne upravená ako určitý
zmluvný typ.

Základom pre výpočet odmeny bola podľa zmluvy účastníkov konania cena prepravy bez dane z
pridanejhodnotytak,akojuvyúčtovalžalovanýobjednávateľoviavýškaodmenyžalobcubolastanovená
dohodnutým percentom z tejto ceny prepravy. Jednoznačne si teda zmluvné strany dohodli základ, z
ktorého sa pri určení odmeny vychádza i spôsob výpočtu odmeny. Spôsob, akým žalovaný ako dopravca

vyúčtoval cenu prepravy objednávateľovi, nebol teda pre určenie odmeny žalobcu podľa podmienok
stanovýchúčastníkmikonaniavzmluvepodstatnýanemalanivplyvnaspôsobvýpočtuodmenyžalobcu.

Žalovaný predložil faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktorými vyúčtoval objednávateľovi G. V.
prepravné za prepravu tovaru z M. do Y. a späť vo výške X.XXX,XX eura, z toho XXX,XX eura DPH

a XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura), z toho X.XXX,- Sk (XXX,XX eura) DPH. Súčet prepravného bez DPH
vo výške X.XXX,- eur (X.XXX,XX eura - XXX,XX eura) + X.XXX,XX eura (X.XXX,XX eura - XXX,XX
eura) činí X.XXX,XX eura a z toho dojednaná odmena za vykonanie prepravy žalobcom vo výške XX
% je XXX,XX eura.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že účastníci konania si v zmluve určili
spôsob výpočtu odmeny za prepravu jasne a určito a pokiaľ žalobca vypočítal svoju odmenu iným

spôsobom (počet najazdených XXXX kilometrov násobených paušálom X,XX Sk pripadajúcim na l
km), v konaní žalobca nepreukázal, že neplatila predložená písomná zmluva a že na výpočte odmeny
sa dohodli so žalovaným inak. Súd prvého stupňa preto správne ako nedôvodnú zamietol žalobu o
zaplatenie XX,XX eura, čo je rozdiel medzi žalovanou sumou XXX,XX eura a žalobcovi patriacou
odmenou XXX,XX eura, vrátane uplatneného úroku z omeškania zo sumy XX,XX eura vo výške XX,XX

% od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

V konaní žalovaný uviedol, že so žalobcom sa kontaktoval na odporúčanie iných jeho vodičov, pretože
mal voľný kamión. Podľa žalovaného mal žalobca vykonať jednu skúšobnú jazdu, s čím žalobca súhlasil,
žiadal však poskytnúť zálohu, lebo nemal vyplatený plyn. Žalobca potvrdil, že žalovaný za neho určitú
platbu pre F. aj zaplatil. Žalovaný tvrdil, že za žalobcu uhradil platbu F. v O. Podľa oznámenia F. platba,

ktorú dostal dňa XX.XX.XXXX, bola realizovaná vo výške X.XXX,- Sk (XXX,XX eura).

Obchodný zákonník poskytnutie preddavku všeobecne neupravuje (len pri niektorých typoch zmlúv),
preto podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa
ako na preddavok.

Preddavok sa poskytuje spravidla na základe dohody účastníkov záväzkového vzťahu na potvrdenie

uzavretia zmluvy a započítava sa na plnenie záväzku, ktorý vznikne uzavretím zmluvy.

V posudzovanej veci účastníci konania uzavreli zmluvu dňa XX.XX.XXXX. Išlo v podstate o určitú
rámcovú zmluvu, pretože účastníci konania si v zmluve nedohodli vykonanie konkrétnej prepravy. V
danom prípade žalobca vykonal dve prepravy, a to z M. do Y. v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX a

z Y. do M. v dňoch XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX. Pokiaľ na vykonanie týchto prepráv žalovaný poskytol
žalobcovi podľa vzájomnej dohody určitú zálohu tou formou, že za neho zaplatil platbu F., potom sa
preddavok započítava na plnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za vykonanú prepravu v rozsahu

poskytnutého preddavku zanikla splnením zmluvy o vykonaní prepravy žalobcom, čo sa malo prejaviť
aj vo faktúre žalobcu, ktorou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie dojednanej odmeny. Ak
teda žalobca vyúčtoval a následne uplatnil proti žalovanému návrhom na začatie konania aj nárok
na zaplatenie sumy XXX,XX eura s prísl., v tejto časti jeho žaloba nebola dôvodná a súd prvého
stupňa správne nárok žalobcu o zaplatenie XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške XX,XX% od

XX.XX.XXXX do zaplatenia zamietol.

Odvolanie žalobcu je však dôvodne proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti, t. j. v sume XXX,XX eura s prísl. V tejto časti súd prvého stupňa rozhodol predčasne,
lebo nevykonal dokazovanie na objasnenie skutočností rozhodných pre posúdenie nároku žalobcu na

náhradu škody.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia je protiprávny úkon,
vznik škody a príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Obchodný zákonník
je založený na princípe objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu, to znamená, že strana, ktorá
porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinná nahradiť škodu spôsobenú druhej strane

porušením zmluvnej povinnosti pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené
v § 374 Obchodného zákonníka.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť, pretože ako vodič motorového vozidla nedodržal
konštrukčnú rýchlosť vozidla a jazdil vyššou rýchlosťou, čo malo vplyv na spotrebu pohonných

hmôt vozidla. Prekročenie rýchlosti žalobca nespochybnil ani v odvolaní, namietal však, že žalovaný
nepreukázal vznik, ani výšku škody, ktorá mu týmto konaním mala vzniknúť.

Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch.

Spočiatku žalovaný tvrdil, že nadspotrebu zistil tak, že pred jazdou žalobcu do Y. zabezpečil plné
natankovanie nádrže (nádrží) a po návrate z jazdy dotankovaním nádrže doplna zistil za prítomnosti
žalobcu a ďalšieho vodiča p. M. skutočnú spotrebu, a tým aj nadspotrebu P.. V priebehu celého konania
však nepreukázal, aké množstvo nafty bolo natankované pred jazdou a aké po jazde a v dôsledku toho
aká bola nadspotreba P..

Následne v podaní zo dňa X.XX.XXXX s poukazom na priemernú spotrebu (iného) ťahača E. U.
XXX T tvrdil, že z dôvodu nadspotreby mu vznikla škoda vo výške XXX,XX eura. Vychádzal pritom z
priemernej skutočnej spotreby vozidla (ktorým jazdil žalobca) počas jazdy podľa palubného počítača
vo výške XX litrov na XXX km. K výpočtu pripojil mapu z T. maps preukazujúcu ubehnutú vzdialenosť

počas prepravy, pripojil doklad preukazujúci cenu nafty v rozhodnom období, technický preukaz ťahača s
poukazom na najvyššiu konštrukčnú rýchlosť vozidla XX km/h a priemernú spotrebu preukazoval údajmi
zrejme predávaného rovnakého typu ťahača. Nepripojil však výstup z palubného počítača vozidla,
ktorým by preukázal skutočnú priemernú spotrebu ťahača počas jazdy vykonanej žalobcom a v spise sa
nenachádza ani tachograf z tejto jazdy, na ktorý odkazuje súd prvého stupňa a má preukazovať rýchlosť,

ako jazdil žalobca.

Odvolací súd nespochybňuje, že vyššia rýchlosť vozidla môže mať vplyv na zvýšenú spotrebu
pohonnýchhmôtamôžesvedčiťotom,žežalovanémuvzniklaškoda,lebozapohonnéhmotyvdôsledku
nadspotreby zaplatil viac, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku. Je však na žalovanom, aby preukázal,

že škoda mu skutočne nadspotrebou vznikla a že mu vznikla v takej výške, ako tvrdí. Súd prvého stupňa
sa tiež nezaoberal tvrdením žalobcu, že vozidlo bolo „načipované“ a nezisťoval, o aký technický zásah
do motora vozidla ide a či má a aký vplyv má na spotrebu pohonných hmôt.

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,

pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 Občianskeho
zákonníka).

Pokiaľ žalovaný urobil v konaní započítací prejav a žiadal započítať svoju pohľadávku z náhrady škody

s pohľadávkou žalobcu, nepreukázal vzhľadom na vyššie uvedené, že má pohľadávku spôsobilú na
započítanie, preto započítaním nemohlo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov
konania v zostávajúcej žalovanej sume XXX,XX eura (XXX,XX eura - XX,XX eura - XXX,XX eura) s prísl.

Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je výsledok hodnotenia dôkazov

súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 132 O. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré z vykonaného dokazovania
nevyplynuli, keďže žalovaný nepredložil dôkaz o skutočnej priemernej spotrebe nákladného motorového
vozidla v čase, keď ho riadil žalobca, nepredložil tachografový krúžok, ktorý by preukazoval, že žalobcas vozidlom jazdil vyššou, ako konštrukčnou rýchlosťou a nepreukázal ani množstvo nafty, ktorú tankoval
do vozidla pred jazdou vykonanou žalobcom a po nej, preto jeho záver o dôvodnosti nároku žalovaného
na náhradu škody nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým
žalobu o zaplatenie XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške XX,XX% ročne od XX.XX.XXXX do
zaplatenia zamietol a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec v
zrušenom rozsahu vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyzvať žalovaného, aby predložil dôkazy o skutočnej
spotrebe ťahača, s ktorým jazdil žalobca počas prepravy do Y. a späť v čase od XX.XX.XXXX do
X.XX.XXXX, predložil tachografový krúžok z tejto jazdy na preukázanie jazdnej rýchlosti, prípadne
preukáže spotrebu P. tohto ťahača na predchádzajúcich obdobných prepravách (čo do vzdialenosti a
prepravovanej tonáže). Žalovaný predloží tiež vyjadrenie k „čipovaniu“ vozidla, o aký zásah zrejme do

motora ide a či má a aký vplyv má na spotrebu P., prípadne predloží alebo navrhne vykonať aj iné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak pre vyhodnotenie týchto dôkazov budú potrebné odborné
znalosti, súd prvého stupňa nariadi znalecké dokazovanie na zistenie, či vznikla nadspotreba pohonných
hmôt počas prepravy vykonanej žalobcom, či dôvodom bolo prekročenie konštrukčnej rýchlosti vozidla,
keďže ku škode došlo podľa žalovaného v dôsledku porušenia tejto povinnosti žalobcu, aký vplyv

malo čipovanie na spotrebu P. a v akej výške nadspotreba vznikla. V novom rozhodnutí súd prvého
stupňa posúdi podľa § 373 Obchodného zákonníka existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu
a postupom podľa § 132 O. s. p. vyhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a bude prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Právnym názorom odvolacieho súdu vyslovením v tomto zrušujúcom rozhodnutí je súd prvého stupňa

podľa § 226 O. s. p. viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.