Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 7C/224/2012-187 zo dňa 09. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 1.341,01 Eur z titulu majetkovej škody a sumu 268,20 Eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie
pohľadávky priznanej exekučným titulom. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd exekučný bol povinný

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní
od doručenia žiadosti, exekučný súd však o tejto žiadosti rozhodol až dňa 27.01.2011, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 425 dní.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/1113/2009 bolo zistené,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa
28.12.2009. Výzvou zo dňa 14.01.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy
o úvere. Písomnosťou doručenou súdu dňa 29.01.2010 súdny exekútor oznámil súdu, že zmluvu o

úvere predkladať nebude. Ďalšou výzvou exekučného súdu zo dňa 20.10.2010 bol vyzvaný príslušný
rozhodcovský súd na predloženie kompletného rozhodcovského spisu. Po predložení zmluvy o úvere
spolu so všeobecnými podmienkami a doručenkami exekučný súd vydal dňa 29.11.2010 pre súdneho
exekútora poverenie, následne uznesením zo dňa 30.11.2010, č.k. 6Er/1113/2009 exekúciu zastavil z
dôvodu, že bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie,
ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc
ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44

ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca nepreukázal
naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
exekučným súdom. Tvrdenie žalobcu o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom
po dobu viac ako 425 dní nebolo pravdivé. Tiež nebolo pravdivé ani tvrdenie žalobcu o zamietnutížiadosti o udelenie poverenia. Z exekučného spisu bolo jednoznačne preukázané, že k vydaniu
poverenia došlo po uplynutí 336 dní, ale dôvodom bola potreba zapožičania spisového materiálu od
príslušného rozhodcovského súdu. Okresný súd považoval za potrebné tiež uviesť, že poverenie na

vykonanie exekúcie nepredstavuje skončenie konania, pričom uplynutie času v trvaní 336 dní mohlo byť
právne významné pri hodnotení primeranosti celého konania. Žalobca však ani minimálnym spôsobom
neodôvodnil zásah do jeho práva prekročením lehoty na vydanie poverenia. V zmysle zásady rovnosti
strán v konaní bol súd viazaný i vymedzením predmetu konania skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe.
Okresný súd tiež poznamenal, že ani v zmysle judikačnej praxe Ústavného súdu SR nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka,
pretože je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Tieto okolnosti prípadu spočívali v postupe
samotného žalobcu, ktorý podáva na súd návrhy na vykonanie exekúcie v enormne hromadnom
počte, ktorý objektívne znemožnil zamestnancom súdu vybavujúcim exekučnú agendu konať v kratších
stagnačnýchlehotách.Okresnýsúdtiežpoukázalnalegislatívnuúpravuust.§44ods.2zák.č.233/1995
Z. z. v znení platnom od 01.06.2010, ktorá vyňala vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov zo

zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora.
Bolo to v dôsledku správania sa podnikateľských subjektov, teda aj žalobcu vo vzťahu k nerešpektovaniu
noriem na ochranu spotrebiteľa. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie
žalobca podal nedôvodne, nakoľko exekúcia vo veci sp. zn. 6Er/1113/2009 bola právoplatne zastavená.
Exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní bol povinný postupovať v súlade s právnou úpravou

na ochranu spotrebiteľa a v súlade s judikatúrou komunitárneho práva, v dôsledku čoho objektívne
nemohlo dôjsť k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. Nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných
princípov konania, najmä kompenzovania nerovného stavu medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby.
Z dôvodu, že nebol preukázaný základ nároku zodpovednosti žalovaného za vznik škody a nemajetkovej

ujmy, okresný súd žalobný návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich
neuplatnil ani nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný

súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Konečné rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj
o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Okresný
súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto

dôkazom a prednesom vyjadriť. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Ak tak okresný súd postupoval, porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. V prípade, ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu, mal okresný súd
rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu v časti o náhradu
skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti, ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá

mu vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a výdajov. V konaní hodlal pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy, ktoré vykonal z úradnej povinnosti. Okresný súd pri svojom rozhodnutí
tiež nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný, nakoľko napriek tomu, že okresný súd
zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietku žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
a vec prejednať v jeho neprítomnosti, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu

mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 09.12.2014, keď
žalobca a jeho právny zástupca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 18.11.2014. Právny zástupca
žalobcu síce mailovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.12.2014 podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom
na prerušenie konania, s ktorým podaním sa prvostupňový súd riadne a náležite vysporiadal v rámci

rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Pokiaľ žalobca podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, odvolací súd v tomto
smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.01.2013, č.k. 7NcC/25/2013-16,
ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7C/224/2012. S odkazom na vyššie označené uznesenie Krajského

súdu v Žiline potom neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená
na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Neobstojí ani námietka žalobcu, že konečné
rozhodnutie neprichádzalo do úvahy, pretože súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, proti ktorému podal odvolanie. Odvolací súd v tomto smere uvádza,
že súdu nič nebránilo rozhodnúť aj o návrhu žalobcu na prerušenie konania, z obsahu zápisnice o

pojednávaní zo dňa 09.12.2014 vyplýva, že okresný súd tak urobil ešte pred rozhodnutím vo veci
samej. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovaného, ktoré okresný súd zachytil do odôvodnenia rozsudku. Zo spisového materiálu
vyplýva, že vyjadrenie žalovaného (č.l. 30 a nasl. spisu) bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
už dňa 04.06.2013 (č.l. 29 p.v. spisu). Okresný súd, ako vyplýva z jeho odôvodnenia, nezaložil svoje

rozhodnutie na tvrdeniach žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe. Námietka žalobcu, že okresný
súd nemohol v danej veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania je zjavne nedôvodná, nakoľko
okresný súd rozhodol vo veci po nariadení pojednávania. Ako zjavne nedôvodná je i námietka žalobcu,
že predložil ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý okresný súd nevykonal. Odvolací súd zo
spisového materiálu nezistil, že by žalobca takýto dôkaz v predmetnom konaní predložil, eventuálne

že by sa na Znalecký posudok č. 1/2014 vo svojich doterajších podaniach odvolával. Pokiaľ ide o
poslednú námietku žalobcu, že okresný súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, odvolací súd k tejto námietke uvádza,
že je síce čiastočne dôvodná, ale neovplyvnila vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z exekučného
spisu síce vyplýva, že exekučný súd bol v exekučnom konaní nečinný od februára 2010 do 19.10.2010

(čo znamenalo prekročenie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), avšak
nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR, napr. I.ÚS 63/2000, resp. I.ÚS 16/2002. Odvolací súd považuje za potrebné tiež

uviesť, že žalobca v predmetnom konaní ničím nepreukázal majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu.
Žalobcom tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť rozhodnutím exekučného
súdu a navrhovateľom tvrdenými prieťahmi. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, znalecký posudok,
na ktorý sa žalobca v odvolaní odvolával, v predmetnom konaní predložený nebol. Nakoľko v danom
prípade neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v znení

platnom do 31.12.2012, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, eventuálne v
tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .