Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207042
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114207042.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX Q., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin
Chlapík s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339, proti odporcom: v rade 1/ mal. G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, R.-A., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, v rade 2/ JUDr. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, R.-A., právne zastúpená
JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou so sídlom A. E., T. X, o určenie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/68/2014-292 zo dňa 03. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti matke, o
úprave styku otca s mal. G., p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom m e n í tak, že otec
je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. za obdobie od 21.01.2014 do 31.07.2014 sumou 270,-
Eur mesačne, za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 sumou 150,-Eur mesačne, s účinnosťou od
01.03.2015 sumou 180,-Eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 21.01.2014 do 30.06.2015 vo výške 1.927,09 Eur je otec p o v i n
n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení otcovstva zostáva n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je otcom mal. G.. Zároveň mal. G. zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal

prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne za obdobie od 21.01.2014 do 30.11.2014 a sumou
350,-Eur mesačne od 01.12.2014. Zameškané výživné za obdobie od 21.01.2014 do 28.02.2015
v celkovej výške 2.920,97 Eur povolil otcovi splatiť v splátkach v sume 1.500 Eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám matky a v sume 1.420,97 Eur zaplatiť v mesačných splátkach po 200,-
Eur splatným spolu z bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Upravil
styk otca s mal. G. na každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu v párnom
kalendárnom týždni od 13.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od

13.00 hod. do 18.00 hod. v mieste obvyklého pobytu maloletého s tým, že počas stretnutí v prvých
štyroch kalendárnych mesiacoch sa stretnutie vykoná vždy za prítomnosti matky. Matka je povinná
maloletého na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v určenom čase a mieste a otec je pouplynutí určenej doby povinný dieťa odovzdať matke v mieste prevzatia. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie v časti určenia otcovstva odôvodnil tým, že nakoľko v osobitnom konaní nedošlo k

súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, ale došlo k zhode o podmienkach určenia otcovstva súdom
podľa tretej zákonnej domnienky, prevzal a osvojil si zhodné skutkové tvrdenia oboch účastníkov a
navrhovateľa určil za otca maloletého. Vo vzťahu k zvereniu maloletého do výchovy sa zhodli na zverení
do osobnej starostlivosti matky, ako aj jej poverením správou majetku dieťaťa. Pri určení výživného
vychádzal z toho, že matka nastúpila do práce 5.9.2014 a jej priemerný mesačný príjem dosahuje 750,-

Eur v čistom. Zvýšili sa jej náklady na bývanie až na 500,-Eur mesačne. Otec bol v pracovnom pomere v
spoločnosti W-Com, s.r.o., keď konštatoval, že mal o svojom skutočnom disponibilnom príjem zavádzať
a neuvádzať pravdu, skresľovať údaje o príjem, od tehotenstva odporkyne 2/ umelo znižoval až na sumu
500,-Eur v hrubom, pričom výrazné zníženie príjmu nedokázal odôvodniť a vykazoval fiktívne príjmy
na jeho brata. Ustálil, že jeho skutočné príjmy dosahujú minimálne cez 1.200,-Eur v čistom. Matka
vyčíslila náklady na výživu maloletého priemerne od narodenia do septembra 2014 mesačne 424,66

Eur, keď len na výbavičku - kočiar, postieľku minula 1.539,63 Eur. Vyššie výživné od 1.12.2014 odôvodnil
presťahovaním sa matky do R. a s tým súvisiace zvýšené náklady na bývanie. Pri úprave styku otca
s maloletým prihliadal na práva dieťaťa na stretávanie sa s oboma rodičmi, ale aj oprávnené záujmy a
práva oboch rodičov. Rozsah styku určil tak, aby dieťa si pravidelným stretávaním nadviazalo s otcom
vzťah, spoznalo ho a uvedomovalo si aj jeho prítomnosť. Prítomnosť matky počas prvých stretnutí má

zabezpečiť nadviazanie vzťahov otca so synom a zároveň odbúrať určité bariéry a rozpory, ktoré bránia
aj komunikácii rodičov.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec, a to v časti zverenia maloletého G. do
osobnej starostlivosti matke, určenia výživného a úpravy jeho styku s maloletým. Navrhoval maloletého

zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov v 7-dňových intervaloch. Výživné za obdobie od
21.1.2014 do 28.2.2015 stanoviť vo výške 80,-Eur mesačne, za obdobie od 1.3.2015 do právoplatného
rozhodnutia o striedavej starostlivosti mesačne sumou 150,-Eur, s tým, že splatné výživné bude splatené
v jednej splátke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Od určenia striedavej starostlivosti navrhol neurčiť
vzájomné výživné na maloletého. Alternatívne navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na nové konanie. Namietal, že matka neuviedla všetky svoje príjmy, ako napríklad ošatné, 13.
a 14. plat, jednorazové a pravidelné odmeny, vykonávanie vydavateľskej činnosti, konkrétne písanie
rigoróznych prác za odmenu najmenej 350,-Eur za jednu. Nesúhlasí s položkou 150,-Eur mesačne na
oblečenie maloletého, ako aj 30,-Eur mesačne na jeho bezpečie, nakoľko má vedomosť, že maloletý
nosí aj obnosené veci, ktoré dostala a určite nekupuje každý mesiac autosedačku, zábrany a pod. Na

osobné stretnutia s maloletým tiež priniesol plienky alebo hračky. Náklady na výbavičku maloletého
zarátala 2-krát, a to aj do mesačných nákladov na jeho výživu. Čo sa týka jeho príjmov, hoci je cca 15%
podielnik v spoločnosti W-com, s.r.o., avšak nepriaznivá situácia tejto spoločnosti ho donútila nájsť si iné
zamestnanie.Spoločnosťnerozdeľovalaziskaposlednérokyvykazovalaveľkústratu.Vovymeriavacom
základe 996,6 Eur za rok 2013 bolo aj preplatenie nespotrebovanej dovolenky, rozpustenie sociálneho

fondu. Svoj účet používal spoločne s bratom, ktorý nevlastní účet, a preto mzda brata bola zasielaná
na jeho účet. Vyhodnotenie jeho príjmu okresným súdom je nesprávne, nakoľko v pracovnom pomere
bol od 1.7.2013 s hrubou mzdou 500,-Eur a mesačná odmena 600,-Eur za prácu na projekte, ktorý sa
skončil v 12/2013. Za jeho čistú mzdu považoval súd aj mzdu brata. Na kúpu bytu si zobral pôžičku
od fyzickej osoby. Od 1.3.2015 pracuje u nového zamestnávateľa bys, s.r.o. Žilina, s miestom výkonu

práce Bratislava, aj z dôvodu aby bol v blízkom kontakte s maloletým a tým sa jeho náklady na bývanie
zvýšili na 700,-Eur. Má k dispozícii byt v R.. Využíva prácu tzv. Home Office. S poukazom na to žiada
zveriť mal. do striedavej starostlivosti, nevidí v tom žiadne prekážky, maloletý je na neho zvyknutý, majú
vybudovaný silný vzťah, je dôležité, aby si vytvoril aj mužský vzor. Maloletý väčšinu času trávi s inou
osobou prípadne v detských jasliach, nakoľko práca matky si vyžaduje aj služobné cesty. Matka počas

stretnutia vystupuje voči synovi agresívne. Matka mu odmieta odpovedať na otázky ohľadne syna, napr.
či nie je na niečo alergický, aké má stravovacie návyky.

K odvolaniu sa vyjadrila matka. Uviedla, že všetky jej príjmy boli riadne zdokladované. Všetky daňové
doklady ohľadom nákladov na maloletého si nezachovala, nakoľko nepredpokladala, že otec podá návrh

na určenie otcovstva vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie. Výdavky na oblečenie maloletého
sú v prvých rokoch vysoké, nakoľko rýchlo rastie. Pokiaľ v odvolaní navrhuje striedavú starostlivosť,
tak ide o zmenu návrhu, nakoľko pred prvostupňovým súdom nežiadal takéto rozhodnutie. Sám z
vlastnej iniciatívy žiadal styk v rozsahu 2 hodín. Vzhľadom na vek maloletého striedava starostlivosťje neprípustná. Otec s maloletým nebol bez jej účasti osamote, nestrávil s ním ani jednu noc. Puto
medzi navrhovateľom a maloletým nie je tak stabilne vybudované. Nie je pravdivé tvrdenie otca o jej
služobných cestách, nakoľko po ukončení materskej dovolenky nebola mimo R. na žiadnej služobnej

ceste. Zabezpečila si bývanie v bezprostrednej blízkosti zamestnania, aby mohla maloletého kojiť počas
pracovnej doby v pravidelných intervaloch. Do práce nastúpila 1.12.2014 ako kojaca matka, pričom
jej zamestnávateľ v prípade nutnosti umožňuje opustiť pracovisko za účelom nakojenia maloletého.
Nie sú pravdivé tvrdenia otca o podliatinách maloletého, o čom predložila lekársku správu. Napriek
neprávoplatnosti rozsudku umožňovala otcovi stretávanie v súlade s týmto rozsudkom. Podľa jej názoru

15- mesačné dieťatko by bolo vystresované z tak veľkej zmeny, ako je striedavá starostlivosť. Nemožno
opomenúť, že od narodenia dieťaťa otec s maloletým neudržiaval nepretržitý kontakt, nie je uzrozumený
s tým, čo sústavná starostlivosť o tak malé dieťa obnáša. Okrem toho otec sám doznal, že bol
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a nie je zrejmé, aký je jeho súčasný psychický stav. Určenú
vyživovaciu povinnosť považuje za správnu a dôvodnú. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamená mechanickú rovnosť. Je reálne nemožné, aby otec skutočne dosahoval výšku príjmu len

v rozsahu 500,-Eur s prihliadnutím na všetky ostatné reálne okolnosti prípadu. Otec pred okresným
súdom nenavrholžiadneďalšiedôkazyohľadnejehopríjmu.Okresnýsúdsprávnevyslovilzáver,žeotec
vykazoval fiktívne príjmy na jeho brata. Poukázala na to, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
v hodnote 65.000 Eur, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou 6.9.2013, kde nie je zriadené záložné právo a
je vlastníkom motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca ostal nečinný, nezaslal súdu žiadne vyjadrenie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), vo veci

vykonal pojednávanie a v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie a zistil nasledovaný
skutkový stav:

Otec sa pred odvolacím súdom vyjadril, že v súčasnej dobe je zamestnaný v spoločnosti bys, s.r.o. so
sídlom Žilina, s miestom výkonu práce v Bratislave ako elektrotechnik. Pracovná zmluva je uzavretá na

dobu neurčitú s dohodnutou mzdou v hrubom 900,-Eur mesačne. Okrem maloletého inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Má výdavky bežného charakteru. Na výživu maloletého od rozhodnutia okresného
súdu uhradil vo februári 2015 sumu 1.050,-Eur, v júni 2015 200,-Eur a 100,-Eur. Výživné hradí poštovou
poukážkou na základe žiadosti matky, z čoho je zrejmé, že komunikácia medzi nimi je ťažká. V tejto
súvislosti vyvinul iniciatívu možnosťou mediácie prostredníctvom mediátorky PhDr. Miroslavy Kristínovej

Wieskowskej v R., ale odporkyňa túto možnosť odmietla. Po rozhodnutí okresného súdu mu zo strany
matky bolo umožňované stretávanie sa s maloletým za jej prítomnosti. 2-krát sa stalo, že maloletý bol
chorý, preto sa nemohol tento styk realizovať. Na stretnutie prichádzal so svojimi svedkami a matka so
svojimi.Stretnutieprebiehalotak,žematkamumaloletéhoodovzdalaaonaišlazanimi.Správaniematky
záležalo od toho s kým bola na stretnutí. Pokiaľ bol prítomný jej otec, stretnutie prebehlo bez problémov,

dokonca sa i vzdialila. Pokiaľ však boli prítomné jemu neznáme osoby, správanie matky bolo agresívne,
aj vo vzťahu k maloletému. Matka sa správala akoby bol maloletý jej majetok. Prezentovala, že má
maloletého zvereného a ona rozhoduje o všetkom. Avšak posledný styk sa realizoval 25. apríla, potom
mu to matka neumožňovala a podľa jeho názoru dôvodom bolo, že sa odvolal proti rozsudku okresného
súdu. Privolal i hliadku OO PZ Ružinov, boli pred dverami bytu matky, avšak odmietla maloletého ukázať,

že nie je na stretnutie pripravený a nie je právoplatný rozsudok. Dňa 31.5. sa domáhal styku s maloletým,
hoci sa nejednalo o deň stanovený rozsudkom na stretnutie, a to z dôvodu, že už maloletého dlho
nevidel, pretože mu matka styk neumožňovala. Jeho právny zástupca sa vyjadril, že mu chcel odovzdať
darčeky pri príležitosti MDD. Pracuje cez tzv. home Office, teda v domácom prostredí, nie je limitovaný
pracovnou dobou. Povinný je zúčastňovať sa len 1-krát týždenne porady. Býva v jednoizbovom byte

príbuzného, ktorý je aktuálne v zahraničí.
Matka uviedla, že pracuje v kancelárii ministra vnútra ako právnička a zároveň ako policajtka, jej čistý
mesačný príjem dosahuje okolo 780,-Eur mesačne, okrem toho dostáva ošatne 200,-Eur 1-krát za
polroka. Býva v prenajatom byte. Do práce nastúpila, keď mal maloleté 11 mesiacov ako kojaca matka.
Keď je v práci o maloletého sa stará jej matka. Otec výživné uhrádzal tak ako uviedol vo svojej výpovedi.

Cestou súdu chce požiadať, aby jej otec hradil výživné na adresu do R. a nie do Q., s ním osobne o
tom nehovorila. Účet v banke nemá zriadený. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým, zo začiatku
ani nevedela, že príde, otec volal policajtov, maloletého zobudili zvonením, maloletý plakal a nechcela
ho v takom stave ukazovať, pretože otec si všetko kameruje. Nikdy sa na stretnutiach nesprávalaagresívne. Otec nerešpektoval jej žiadosť, aby ho dal z hojdačky do kočiara, nakoľko vo februári bola
zima. Otec maloletého so svojou priateľkou ju neustále sledujú a natáčajú, z ktorého dôvodu podala
trestné oznámenie. 31.5. musel ich otec už čakať a byť pripravený, maloletého vytrhol z kočiara, mal

z toho traumu, plakal, niekoľko dní sa zajakával, bol plačlivý. Nevidela, že by mal otec nejaký darček
pre G.. Právna zástupkyňa matky sa vyjadrila, že matka ohľadne stretávania sa otca s maloletým
požiadala o súčinnosť ÚPVSaR Bratislava, kde jej bolo odporučené vyhľadať pomoc Unicefu. Preto
začala komunikovať s Unicefom prostredníctvom e-mailu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§24ods.2ZoR,aksúobidvajarodičiaspôsobilídieťavychovávaťaakmajúoosobnústarostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Maloletý G. v čase rozhodovania dosiahol vek 1 roka a 5 mesiacov. V súčasnej dobe nemá taký vzťah
k otcovi, aby mu bol zverený do striedavej starostlivosti. Je v útlom veku a do súčasnej doby nebol
v jeho celodennej starostlivosti, nestrávil s ním noc. Vzťah otca k maloletému je potrebné postupne
vyvíjať. Z týchto dôvodov nie sú splnené predpoklady na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti.
Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie takejto starostlivosti sú ak obaja rodičia sú spôsobilí

dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť dieťaťa záujem a je to v záujme maloletého dieťaťa.
Doposiaľ neboli zistené ani u jedného z rodičov dôvody, pre ktoré by nemohli vykonávať starostlivosť
o maloletého. Tvrdenie otca, že matka je voči maloletému agresívna nebolo v konaní preukázané.
Pokiaľ matka namietala, že otec bol v minulosti liečený na psychiatrickom oddelení, táto skutočnosť
nebola súdom skúmaná s poukazom na to, že striedavá starostlivosť neprichádza do úvahy jednak z

dôvodu, že otec v súčasnej dobe nemá s maloletým vytvorený taký vzťah a jednak z dôvodu, že medzi
rodičmi je ťažká komunikácia, nevedia riešiť spoločne problémy týkajúce sa ich maloletého syna, ani
len takú banálnu otázku, akým spôsobom a na aké miesto má byť uhrádzané výživné. Predpokladom
na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti
dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb ich spoločného maloletého

dieťaťa. V prvom rade rodičia musia chrániť záujmy svojho dieťaťa. Jedná sa o dospelé osoby, ktoré si
musia uvedomiť, že nie je priaznivé pre zdravý vývoj ich dieťaťa vytvárať nepriateľské prostredie, dieťa
intenzívne vníma napätie medzi svojimi rodičmi, čo sa môže negatívne odraziť na jeho vývoji. V záujme
svojho dieťaťa nemôžu riešiť problémy doterajším spôsobom, ale musia nájsť spoločnú komunikáciu
ohľadne jeho starostlivosti a zdravý vývoj.

Obaja rodičia majú právo stretávať sa s dieťaťom, udržiavať s ním príbuzenské vzťahy. Preto v prípade,
ak rodičia nežijú spolu, ten rodič, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má
právo stretávať sa a udržiavať kontakt s ním. V danom prípade sa jedná o otca a súd mu upravil
stretávaniesasmaloletýmtak,abybolsním2-krátdotýždňaataktosibudovalpostupnevzťah.Odvolací
súd opäť zdôrazňuje, že musí byť len záujme oboch rodičov, aby ich dieťa vyrastalo a bolo vychovávané

bez problémov, pričom deti potrebujú pre svoju výchovu tak mužský, ako aj ženský vzor. Pokiaľ majú
rodičia problémy medzi sebou, nemôžu zaťahovať do nich svoje maloleté dieťa a tieto musia riešiť mimo
neho tým, aby sa ho dospelé problémy nedotýkali, alebo dotýkali čo najmenej. Je len na prospech
dieťaťa, keď toto môže mať aj naďalej kontakt s oboma rodičmi. Preto odvolací súd verí tomu, že rodičia
v budúcnosti budú všetky problémy riešiť len v záujme ich dieťaťa, čo iste neskôr toto dieťa ocení kladne.

Odvolací súd nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne V. ohľadne realizácie styku a
prenasledovania matky maloletej. Skutkový stav ohľadne vzájomných vzťahov rodičov, realizácie styku
s maloletým mal dostatočné preukázaný z iných dôkazov a pokiaľ sa jedná o prenasledovanie matky
maloletej, uvedené bude predmetom skúmania oznámeného trestného konania.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude zároveň spravovať jeho majetok a o úprave styku otca s
maloletým podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Okresný súd v tejto časti, na základevykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a skutkové okolnosti správne vyhodnotil. Krajský
súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa plne stotožňuje a v
dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie vecnej správnosti

len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti.

Podľa § 62 ods. 1, 4 a 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Otec maloletého je spoločníkom v spoločnosti W-com, s.r.o. so sídlom Žilina s výškou vkladu 758,-

Eur a ostatní dvaja spoločníci každý po 2.121,-Eur. Z daňových priznaní tejto spoločnosti za r. 2012,
2013 a 2014, ako aj potvrdení tejto spoločnosti bolo preukázané, že za uvedené obdobie spoločnosť
nedelila zisk medzi spoločníkov, v r. 2009 bola v daňovej strane vo výške 32.390,90 Eur, ktorej odpočet
bol vykonávaný postupne v r. 2010 vo výške 2.123,09 Eur, v r. 2011 vo výške 2.168,07 Eur, v r.
2012 vo výške 11.032,22 Eur a v r. 2013 vo výške 15.009,22 Eur. Otec maloletého mal s predmetnou

spoločnosťou uzavretú pracovnú zmluvu z 28.6.2013 so začiatkom výkonu práce 1.7.2013 na dobu
neurčitú s dohodnutou hrubou mzdou 500,-Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že období od
1.7.2013 do 31.12.2013 mu bola zároveň mesačne vyplácaná odmena v hrubom 600,-Eur. Pracovný
pomer bol ukončený dňa 31.12.2014. Z ročného zúčtovania z príjmov fyzickej osoby navrhovateľa za
r. 2013 vyplýva, že úhrn príjmov činil 6.800,-Eur a základ dane 5.888,-eur. Z grafov o zasielaní platieb

na účet navrhovateľa vyplýva, že na jeho účet boli zasielané platby označené ako „mzda L.“, pričom
z týchto platieb priemerná mzda v r. 2013 vyplýva vo výške 1.053,24 Eur a v r. 2014 423,49 Eur.
Rovnako na tento účet boli zasielané platby označené „mzda L. a“, pri ktorých mesačný priemer v r.
2013 predstavoval 738,93 Eur a v r. 2014 759,82 Eur. Z dohody o brigádnickej práci študenta bolo
preukázané, že K. L. dňa 12.3.2013 so spoločnosťou W-com, s.r.o. mal uzatvorenú dohodu na neurčitú

dobu, a to na vykonávanie pomocných prác súvisiacich s predmetom činnosti zamestnávateľa. K. L.
v čestnom prehlásení z 12.3.2015 uviedol, že na základe vyššie uvedenej dohody vykonával práce a
mzdu si nechal zasielať na účet uvedený v tejto dohode. Porovnaním dohody a predložených grafov
spoločnosťou W-com, s.r.o. o zasielaní platieb na účet otca maloletého, je možné, že sa jedná o
totožný účet. Týmto nebol preukázaný záver okresného súdu, že otec maloletého vykazoval fiktívne

príjmy na jeho brata a uvedené v odvolaní aj náležite odôvodnil prečo to nepreukazoval pred okresným
súdom, a to že nemal vedomosť o produkovaní takýchto dôkazov a na danom pojednávaní nemal k
dispozícii listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré priložil k odvolaniu. Dňa 27.2.2015 uzavrel
otec maloletého pracovnú zmluvu so spoločnosťou bys. s.r.o., so sídlom Žilina. Jedná sa o pracovný
pomer so začiatkom od 1.3.2015 na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce Bratislava a dohodnutou

hrubou mzdou mesačne 900,-Eur. Zo mzdových listov za mesiace marec a apríl 2015 vyplýva, že otcovi
maloletého bola vyplatená mesačná čistá mzda 691,54 Eur. Otec maloletého nadobudol v septembri
2013 nehnuteľnosť - byt v hodnote 65.000,-Eur, pričom na liste vlastníctva č. XXXX v čase rozhodovania
okresného súdu nebolo k danej nehnuteľnosti evidované žiadne záložné právo. Otec na pojednávaní
pred okresným súdom (č.l. 127) predložil písomnú zmluvu na pôžičku vo výške 15.000,-Eur, ktorá

pôžička mala byť použitá na zakúpenie práve uvedenej nehnuteľnosti. Na pojednávaní pred odvolacím
súdom bol predložený výpis z LV č. XXXX, na ktorom už je zaevidované záložné právo v prospech Tatra
banky,a.s. Odporca na pojednávaní uvedené vysvetlil tak, že úver si zobral vo výške 50.000,-Eur, z
ktorého vrátil vyššie spomínanú pôžičku, časť použil na rekonštrukciu bytu a čiastku 20.000,-Eur si uložil
na účet s 2% úrokom. Matka maloletého je zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem činí 780,-

Eur. Matka prezentovala ( s predloženými bločkami) mesačné náklady na výživu maloletého vo výške
424,-eur a náklady na výbavičku v celkovej výške 1.539,63 eur.Vzhľadom na vyššie konštatovaný skutkový stav odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok
okresného súdu vo výroku o výživnom. Otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu za obdobie
od 21.1.2014 do 31.7.2014 mesačne sumou 270,-Eur, keď považoval za primerané a v možnostiach

a schopnostiach otca prispievať na bežné výživné sumou 150,-Eur a na výbavičku 120,-Eur (celkové
náklady na výbavičku 1.539,63 eur, z čoho polovica predstavuje 769,82 Eur). Náklady na obstaranie
detskej výbavičky (postieľka, kočiar, ošatenie a pod.) sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. V
čase od 1.7.2014 do 28.2.2015 stanovil výšku výživného vo výške 150,-Eur, už len ako bežné výživné
bez nákladov na výbavičku. V tomto období odvolací súd okrem príjmu otca maloletého prihliadal i

na skutočnosť, že v septembri 2013 nadobudol nehnuteľnosť v hodnote 65.000,-Eur bez toho, aby
bola nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom (okrem preukázanej pôžičky vo výške 15.000,-Eur).
Nehnuteľnosťzaťažilažvofebruári2015,keďčasťztohtoúverusiuložilnaúčets2%úrokom.Odmarca
2015 na základe novej pracovnej zmluvy dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 691,-Eur. Z tohto
dôvodu súd od 1.3.2015 stanovil výživné mesačne sumou 180,-Eur. Podľa názoru súdu ide o primerané
výživné k oprávneným potrebám maloletého G., aj vzhľadom k spotrebnému charakteru výživného a

tiež k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

V období od 21.1.2014 do 30.6.2015 mal na výživnom otec uhradiť celkovú sumu 3.477,09 Eur (v
januári 2014 alikvótná časť na bežné výživné predstavuje 48,39 Eur a na náklady výbavičky 38,70 Eur).
Otec maloletého za celé obdobie uhradil celkom na výživnom 1.550 Eur ( 100 + 100 + 1.050 + 200 +

100), čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi a matka maloletého túto skutočnosť potvrdila na
pojednávaní pred odvolacím súdom. Preto celková výška zameškaného výživného predstavuje 1.927,09
Eur, ktorú súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
nepovažoval za nutné stanoviť dlhšiu dobu na zaplatenie tohto dlžného výživného jednak s poukazom
na to, že otec maloletého disponuje s finančnými prostriedkami (s prihliadnutím už len na skutočnosť,

že z úveru si uložil na účet istinu 20.000,-Eur) a rovnako z dôvodu, že doposiaľ si vyživovaciu povinnosť
plnil len sporadicky, čo musela nahrádzať matka zo svojich zdrojov.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a
vzhľadom na charakter prejednávanej veci (konanie vo veciach maloletého dieťaťa, ktoré možno začať

aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p.), žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.