Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/399/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203559
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: M. Y., bytom W. I., D. XXXX/XX, o zaplatenie 1.709,37 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
8C/97/2014-20 zo dňa 13. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.

8C/97/2014-20 zo dňa 13.10.2014 v časti výroku, ktorým zamietol návrh o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.739,37 Eur od 12.01.2011 do 13.11.2012 a zo sumy 1.709,37 Eur od
14.11.2012 do zaplatenia z r u š u j e a v tomto rozsahu konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým návrh zamietol o zaplatenie zmenkovej sumy vo
výške 1.709,37 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.739,37 Eur od 12.01.2011
do 13.11.2012 a zo sumy 1.709,37 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia, 6 % úroku zo zmenkovej sumy

1.739,37 Eur od 25.04.2011 do 13.11.2012 a zo sumy 1.709,37 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 5,80 Eur a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už

len "Nariadenie") vydal bez pojednávania proti odporcovi rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie
žalovanej istiny a príslušenstva. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 02.08.2010 na zmenkovú sumu 1.739,37 eur, keď odporca sa
zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.01.2011. Odporca ako
vystaviteľ zmenky doposiaľ zaplatil 30.- eur.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/2490/2012, zmenka zo dňa 02.08.2010) a citujúc viaceré ustanovenia

Nariadenia, Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom
texte už len "Smernica"), zmenkového a šekového zákona (v ďalšom texte už len "zák. č. 191/1950
Sb."), ako i ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
konštatoval, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. V prvom rade zdôraznil, že predmetom konanianemôže byť plnenie zo zmenky, takže súd sa jej platnosťou či neplatnosťou nezaoberal. Ak by
predmetom konania bolo plnenie zo zmenky, na konanie by bol príslušný Okresný súd Žilina v zmysle
§ 10 ods. 1, 2 písm. e/ zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Krajský

súd v Žiline však vo viacerých rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. vo veci
sp.zn. 13Ncb/21/2013) uviedol, že na konanie je podľa čl. 4 Nariadenia príslušný Okresný súd Liptovský
Mikuláš ako všeobecný súd odporcu, nakoľko ide o cezhraničný spor s nízkou hodnotou. Súd teda vec
posudzoval len z hľadiska platnosti zabezpečenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou
a na vec aplikoval spotrebiteľské právo. V súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia vyzval navrhovateľa na

doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Navrhovateľ napriek výzve súdu návrh na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil a neopravil, o tomto procesnom dôsledku bol riadne poučený. Z pripojeného
spisu sp. zn. 10Er/2490/2012 mal preukázané, že zmenka priložená k návrhu na začatie konania bola
vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 (veriteľom) odporcovi (dlžníkovi). Výška úveru bola podľa úverovej
zmluvy dohodnutá na 300,- eur, výška poplatku na 288,- eur, odporca ako dlžník mal celkovo vrátiť

vyššie označenému veriteľovi sumu 588,- eur. Právna úprava platná v čase vystavenia zmenky (§ 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z.) zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s
poskytovaním úveru. Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 240,- eur (30 % istiny
z 800,- eur poskytnutého úveru). Navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie istiny 1.709,37 eur a jej
príslušenstva, čo znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie
vydať dlžníkovi. Táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom potom

súdnemoholžalobevyhovieťanisčasti.Vzávereodôvodneniasúdzdôraznil,žeprizmenkeakocennom
papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a
šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstata rozsiahleho odvolania navrhovateľa spočívala v tvrdení, že požiadavka okresného súdu
na doplnenie návrhu bola irelevantná, čo vysvetlil v odpovedi na výzvu súdu. V súlade s
konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a pokiaľ okresný súd sa nezaoberal jednotlivými ustanoveniami zák. č. 191/1950
Sb., odignoroval predmet sporu. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že súd bol v tomto konaní

oprávnenýzúradnejčinnostiskúmať,čiideospotrebiteľskývzťah.Nakoľkosúdvtomtosmereneuviedol
žiadne konkrétne argumenty, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.
Skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom v predmetnom
konaní netvrdil, a preto nebol v tomto smere nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril
pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o

tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a odporcom mohol existovať iný záväzkový
vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zák. č. 191/1950
Sb., z ktorého vyplýva, že odporca nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky. Odporca podľa označeného ustanovenia síce môže vzniesť určité námietky, ale
dôkazné bremeno je na ňom. Odporca v prejednávanej veci žiadne námietky nevzniesol, okresný súd

nebol legitimovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke
za odporcu. Okresný súd v rozpore s označeným ustanovením O.s.p. vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie účastníci sporu nenavrhovali.
Ak navrhovateľ v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd mal rozhodnúť
o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3,

6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté. Navrhovateľ v súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného
papieru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
podľa ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodomjeho vzniku. Nakoľko zmenkový záväzok je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný
a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky, súd nemôže od navrhovateľa požadovať, aby
preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom. Navrhovateľ poukázal i na § 17 zák.

č. 191/1950 Sb. (ktorým sa obsahovo prebral čl. 17 Ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom
zákone), ktorý zakotvuje zásadu zmenkového práva v tom smere, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže
vznášať určité námietky následnému majiteľovi zmenky. Navrhovateľ v závere odvolania citoval pasáže
z niektorých rozhodnutí odvolacích súdov (Krajský súd v Prešove, v Banskej Bystrici).

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne (pôvodne žiadaný 0,25% denne) s tým, že zotrváva na zmenkovom úroku 0,06% denne.

Krajský súd vyzval odporcu, aby súdu oznámil či s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí alebo

nesúhlasí. Výzvu odporca obdržal dňa 04.02.2016, napriek tomu ostal nečinný a na výzvu nereagoval.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania späť, a to aj sčasti i po rozhodnutí súdu I. stupňa,
avšak iba do tej doby, pokiaľ toto rozhodnutie sa nestalo právoplatným. Čiastočné späťvzatie návrhu
bolo súdu doručené po tom ako bol rozsudok okresného súdu dňa 13.10.2014 vyhlásený. Rozhodnutie

o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu I. stupňa, je
závislé na stanovisku druhého účastníka. Ak druhý účastník s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasí,
odvolací súd čiastočné späťvzatie návrhu nepripustí. Dôvody nesúhlasu druhého účastníka neskúma.
Vzhľadom na to, že odporca nevyjadril s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa nesúhlas, odvolací
súd rozhodol, že čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania ohľadom zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne zo sumy 1.739,37 eur od 12. 01. 2011 do 13. 11. 2012 a zo sumy 1.709,37 eur od
14. 11. 2012 do zaplatenia pripúšťa, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušuje a konanie v tejto
časti zastavuje.

Následne sa krajský súd zaoberal ostatnou časťou rozsudku okresného súdu, ktorá bola napadnutá

odvolaním.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v

rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a tento vo výrokoch, ktorými v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol
a trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Po čiastočnom zastavení konania rozsudok okresného súdu je napadnutý čo do zaplatenia istiny
1.709,37 eur, zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1.739,37 eur od 12.01.2011 do

13.11.2012 a zo sumy 1.709,37 eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne zo sumy
1.739,37 eur od 25.04.2011 do 13.11.2012 a zo sumy 1.709,37 eur od 14.11.2012 do zaplatenia,
zaplatenia zmenkovej odmeny 5,80 eur. Rozsudok v napadnutej časti je správny. Odvolí súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 219 ods.
2 O.s.p. a nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Podstata odvolacích námietok navrhovateľa spočíva v tvrdení, že okresný súd nebol oprávnený z
úradnej činnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah z dôvodu, že nárok bol uplatnený na základe
zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom akcesorickej povahy. Ak navrhovateľ v konaní
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto

ním predloženého dôkazu. Súd nemôže vzhľadom na charakter zmenky od navrhovateľa požadovať,
aby preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom.Odvolací súd považuje odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné. Poukazuje predovšetkým
na spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 pod č. 93. Z bodu II.
tohto stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení
k uvedenému spoločnému stanovisku poukázal, že vo vzťahu k aplikácii nariadenia [Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu] možno konštatovať, že toto nekladie žiadne preukážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notor
jeti) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva
povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity navrhovateľa v konaní,
pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh

zamietne. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať rovnakou mierou ingerencie ako
k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať
aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Keďže navrhovateľ v posudzovaných prípadoch nežiadal vydanie

zmenkového platobného rozkazu, tak nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje,
ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 smernice
87/102/EHS. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovoprávnu doktrínu, že zo zmenky
samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa.
Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera odporca, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť
namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na strane odporcu ide o spotrebiteľa, poskytne mu

ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal Najvyšší
súd Slovenskej republiky na rakúsku právnu prax, ako aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl ÚS 16/12
zo dňa 16.10.2012. Najvyšší súd SR konštatoval, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne
akceptovaných výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Podľa odvolacieho súdu je tu potrebné tiež
akcentovať už v citovanom českom náleze vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než

dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom.
Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v
rozpore s ústavou chránenými právami.

Navrhovateľ uplatnil v danom prípade nárok na základe zmenky, na ktorú sa vzťahuje špeciálny
zákon, Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb.. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom
stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba (zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť
v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame,
bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť záväzku pritom znamená, že zákon neviaže

vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít, ktoré predpisuje, pričom nie
je možné skúmať ani hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky sa prejavuje tým,
že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
nič iné, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo
zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zo zmenky vzniká celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý

existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jej vzniku. Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti
abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri
jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka.

UvedenézásadyvyplývajúzoZmenkovéhoašekovéhozákonač.191/1950Sb.akozákonašpeciálneho

vo vzťahu lex generalis, ktorým je ako Občiansky, tak aj Obchodný zákonník. Súd však nemôže
akceptovať výkon práva účastníka na základe Zmenkového a šekového zákona, pokiaľ tento výkon
práva zneužíva na škodu iného účastníka (spotrebiteľa). Takémuto výkonu práva súdy nemôžu
poskytnúť právnu ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.Povahu špeciálnej úpravy má však aj úprava ochrany spotrebiteľa vyplývajúca jednak z ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj z osobitných špeciálnych zákonov (napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa). Súdy sú povinné z úradnej povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi v súdnom konaní
právnu ochranu tak, ako vyplýva z vnútroštátneho práva a z ustanovení smernice 93/13/EHS. Táto
právna ochrana musí byť spotrebiteľovi poskytnutá aj pri vymáhaní nárokov zo zmenky, ako to vyplýva
aj z citovaného spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR. Ochranu spotrebiteľa akcentuje aj právna
úprava Zákona zmenkového a šekového, keď v znení účinnom do 31.12.2010 umožňovala v striktne

stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a od 01.01.2011 sa zmenka
v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať
hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená.

Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
a odporcom za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.

Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky. Súd potom
v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu.

Navrhovateľ si uplatnil žalovaný nárok v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007.

Ide však len o procesný prostriedok pre uplatnenie nároku. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu
automaticky návrhu vyhovieť. Z čl. 4 bod 4 nariadenia vyplýva možnosť súdu, ak sa pohľadávka zdá
zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo v návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh zamietnuť. Tento postup je možný
aj v prípade absencie aktivity navrhovateľa v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti,

ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, alebo nedôjde k jeho doplneniu alebo oprave v rámci
určenej lehoty.

Okresný súd v rámci svojej úradnej činnosti zistil pripojením vlastného spisu sp. zn. 10Er/2490/2012,
že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie

spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava pri výkone
podnikateľskej činnosti dlžníkovi, nepodnikajúcej fyzickej osobe M. Y.. Výška úveru bola v úverovej
zmluve uzavretej dňa 03.06.2010, dohodnutá na 300,- eur, výška poplatku 288,- eur a dlžník mal celkovo
vrátiť 588,- eur. Túto skutočnosť navrhovateľ nespochybnil. Pri takomto zistení, že účastníkom na strane
odporcu je spotrebiteľ, bolo povinnosťou okresného súdu preskúmať uplatnený nárok v zmysle zásad

spotrebiteľského práva na ochranu slabšieho účastníka právneho vzťahu.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou navrhovateľa vyplývajúcou z čl. 4 bod 4 nariadenia na
výzvu súdu doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky o údaje uvedené okresným
súdom v tlačive B, keďže išlo výlučne o skutočnosti a listiny, ktoré súviseli s poskytnutím ochrany

spotrebiteľovi, na ktorú je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať. Navrhovateľ na výzvu súdu
žiadané údaje riadne nedoplnil, boli tak splnené procesné podmienky na zamietnutie návrhu v zmysle čl.
4bod4nariadenia.Odvolacísúdsastotožnilsrozhodnutímprvostupňovéhosúduanapadnutýrozsudok
potvrdil s tým, že postup navrhovateľa pri výkone práva považuje za rozporný s dobrými mravmi,
a preto mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. Úlohou súdu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie

vzťahov medzi účastníkmi (§ 1 O.s.p.). Navrhovateľ je nástupcom práv zo zmenky po spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že už v minulosti táto spoločnosť
využívala viaceré nekalé praktiky, pre ktoré jej bola odopretá súdna ochrana. Odvolací súd podotýka,
že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou
mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Navrhovateľ ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým,
že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu. Postup podľa vyššie uvedeného Nariadenia odvolací súd považuje za vedomé, nečestné
a nedobromyseľné konanie navrhovateľa na škodu odporcu. Obidve spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako aj navrhovateľ sú prepojené cez spoločného právneho zástupcu spoločnosť Fridrich Paľko,

s.r.o.. Navrhovateľovi preto musela byť zrejmá spotrebiteľská povaha úverovej zmluvy zabezpečenej
zmenkou. Keďže zmenky obsahujú priamy odkaz na úverovú zmluvu, musel si byť teda vedomý
osobitnej ochrany, ktorá na spotrebiteľov dopadá. Takýto výkon práva nemôže požívať v právnom štáte
právnu ochranu.Navyše odvolací súd dodáva že i napriek tomu, že odporca v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka
je neplatná, prvostupňový súd je oprávnený skúmať jej platnosť, pretože hoci aj keď platí princíp

"vigilantibusiurasriptasunt"(právopatríbdelým),vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval
Najvyšší súd SR (sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo 1/2012, sp.zn. 5Cdo 61/2012). Všeobecne totiž
platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite

praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon
o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné,
že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý
z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejtooblasti,munemôžebyťnaujmu.Účelomspotrebiteľskéhoprávajeposkytnúťspotrebiteľoviochranu

v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje
zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Prvoradou úlohou každého súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných
podmienok a v prípade, že sú tieto neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V

rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti
K. Q.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal
postavenieodporcuakospotrebiteľa.Podľazáverovtohtorozhodnutianapriektomu,ževdanomprípade
sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1 s poukazom na ustanovenie

§ 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol úspešným účastníkom odvolacieho konania, trovy odvolacieho konania
si však neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýva. Odvolací súd mu preto náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.