Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214207
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215214207.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom
Námestie M. Benku č. 9, Bratislava, proti odporkyni: F. O. S. L. I. S. L. T. O. Á. , narodená XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Z., Č. Č.. XXXX/XX, zastúpená opatrovníčkou G. W., pracovníčkou Okresného súdu
Bratislava II., o zaplatenie istiny 70,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. septembra 2015, č.k. 21C 224/2015-15, vo výroku o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. septembra 2015, č.k. 21C 224/2015-15,
vo výroku o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho poplatku, v sume
29,99 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 23.09.2015, č.k. 21C 224/2015-15, uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 € a náhradu trov konania v sume 16,50 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., §
11 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, § 760 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že odporkyni, ktorá si ako cestujúca dňa 07.02.2015 nesplnila svoju povinnosť
mať zakúpený cestovný lístok, čím porušila tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa, vznikla
povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo
výške 70,-- €. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1, § 149 ods. l

a § 150 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že nakoľko ide o drobný spor, náhradu trov uplatnenú navrhovateľom
primeraneznížiltak,ženavrhovateľovipriznaltrovyzodpovedajúcevýškezaplatenéhopoplatkuzanávrh
v sume 16,50 € s poukazom na skutočnosť, že uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia v sume
89,96 € a trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 16,50 € predstavuje
spolu (106,46 €), viac ako dvojnásobok dlžnej sumy voči uplatnenej pohľadávke. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si obdobné nároky uplatňuje vzorovou

žalobou,vktorejsúmenenélenidentifikačnéúdajeodporcu,dátumjazdybezplatnéhocestovnéholístka
a variabilný symbol, a preto je príprava týchto žalôb rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou žiadne odborné
znalosti, a pokiaľ navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš
neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, podal

v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie §150 ods. 2 O.s.p. a nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania, ktoré neodôvodnene priznal
vo výške inej od trov, než si navrhovateľ uplatnil. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporkyni
uložiť povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 89,96 €

(tri úkony á 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál á 8,39 €). Poukázal na skutočnosť, že síce je nepochybné,
že ide v danej právnej veci o drobný spor, avšak neprimeranosť trov konania je nutné v takýchto sporoch
voči pohľadávke posudzovať v jednotlivých prípadoch vždy individuálne. Uviedol, že z ustálenej súdnej
praxe, najmä z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 32/2009
a 7Co 64/2009 vyplýva, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať

podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 O.s.p. s tým, že nie je možné ich nepriznať, alebo ich znížiť
iba preto, že ide o drobný spor a iba s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ vo
svojomodvolaníďalejuviedol,žesúdprvéhostupňanesprávneaplikovalustanovenie§150ods.2O.s.p.
aj z dôvodu, že zákon pojem „neprimerané“ nedefinuje s tým, že ani súdna prax rozsah neprimeranosti
nevygenerovala, avšak tento nedostatok nie je možné ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o trovách konania podľa

ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s
účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, z ktorej k ustanoveniu § 150
ods.2vyplýva,žesúdmôžepristúpiťkzníženiuneprimeranýchtrov,ktorésúvočipohľadávkevdrobných
sporoch neprimerané, avšak v týchto konaniach najmä trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu,
ako samotná pohľadávka, pričom niekoľkonásobne vyššiu sumu je v zmysle logického výkladu potrebné

chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina s tým, že v prejednávanej veci o
takýto prípad nejde. Vytkol súdu prvého stupňa, že rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil len tým,
že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa však nezaoberal výškou vzájomného
pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a samotnej pohľadávky. Navrhovateľ v dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo na rozhodnutie o trovách konania

aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok a
navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, priznať náhradu všetkých účelne uplatnených trov, ktoré
spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh (ako obligatórnej povinnosti navrhovateľa) a v
trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení, keďže je povinnosťou právneho zástupcu pristupovať
ku každej pohľadávke individuálne. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť,

že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní
výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na súd, jeho príprava a podanie na príslušný súd je náročný
proces, vyžadujúci primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti
a úplnosti podania a preto trovy, ktoré si v konaní uplatnil, sú účelne vynaložené a najmä uplatnené a
vyčíslené v minimálnej výške, v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004 Z.z., z ktorého dôvodu rozsah zníženia trov v prejednávanej veci odporuje dobrým mravom.
Považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporkyňa neznášala trovy procesne
plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia. V dôvodoch svojho
odvolania ďalej navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (uznesenie pod sp.
zn. 6Co/271/2009), v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom

drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne
účelne vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom
spore poskytol splnomocnený advokát. Navrhovateľ poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je
zákonnou povinnosťou účastníka konania, pričom žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem
v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom

a toto právo nie je obmedzené ani v drobných sporoch, neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 29.04.2009, sp.zn. 11Co 444/2013, v skutkovo totožnej veci, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
argumentoval, že ako odvolací súd sa nemohol stotožniť s mierou zníženia vykonanou súdom prvého

stupňa, nakoľko je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia iba do výšky uplatňovanej pohľadávky.
Odvolateľ žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 20,03 €, ktoré súčasne odôvodnil.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l

O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má
povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej
časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.).Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa
09.06.2015 domáhal zaplatenia sumy 70,70 € odporkyňou s odôvodnením, že odporkyňa v čase kontroly
cestovných lístkov dňa 07.02.2015 na linke MHD č. 88 v Bratislave sa nevedela preukázať cestovným

lístkom a cestovné a ani úhradu spolu v sume 70,70 € doposiaľ nezaplatila; tým porušila tarifné a
prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého
stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému v celom rozsahu, náhradu trov konania v nižšej sume ako
mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
akúčastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť.Aksútrovykonaniavdrobnýchsporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec.

V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ mal právo dať sa zastúpiť advokátom (§ 24, § 25
O.s.p.). Toto jeho právo nie je ničím obmedzené. Je nepochybné, že právny zástupca navrhovateľa v

uvedenej veci účelne vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
podanie návrhu na súd. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený úkon právnej služby, a to predžalobná výzva
na zaplatenie s pokusom o zmier spojená s ďalšou poradou s klientom, tento úkon odvolací súd
nepovažuje za účelný pre súdne uplatnenie pohľadávky, najmä vzhľadom na charakter sporu a bolo
na zvážení samotného účastníka, či právneho zástupcu, či tento úkon ešte predtým, ako začne súdne

konanie, vykoná. Zásadne v zmysle zásady stanovenej v § 142 ods. 1 O.s.p. by teda navrhovateľovi
prináležala náhrada zaplateného súdneho poplatku a náhrada za dva úkony právnej služby spolu s
príslušným režijným paušálom a DPH (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 20.04.2015, podanie návrhu na súd dňa 09.06.2015, a to za použitia § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151
ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
od 1.7.2013).

Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor, v zmysle
ustanovenia § 200ea O.s.p. čiastočne zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvod

pre postup stanovený v § 150 ods. 2 O.s.p., teda pristúpiť k zníženiu priznanej náhrady trov konania. K
takémuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že je nepochybné a súdu známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že tak ako uviedol súd prvého stupňa v predmetnom posudzovanom spore ide o návrh, ktorý
možno označiť aj za tzv. formulárovú žalobu, keď samotný postup advokáta pri prevzatí právneho
zastúpenia, príprave návrhu a spracovanie samotného návrhu nemožno považovať za náročný

a zložitý proces, ktorý by vyžadoval takú časovú náročnosť, ako je to pri ostatných návrhoch na začatie
konania na súde, ktoré vyžadujú individuálny prístup. V danom prípade sa jednotlivé samotné návrhy
odlišujú len minimálne (účastníci na strane odporcu) predmet konania a základná právna argumentácia
a štylizácia sú takmer totožné, odchýlky sú iba minimálne. Pokiaľ teda za tejto situácie prvostupňový súd
dospel k záveru, že je tu dôvod na použitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., možno takémuto názoru

prisvedčiť. Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, že by navrhovateľovi vôbec nemali byť priznané trovy
právneho zastúpenia, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti konania, a tiež
v rozpore s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zvažovať, pokiaľ súd dospeje k záveru, že trovy
sú neprimerané voči pohľadávke, či je namieste ich zníženie, alebo ich nepriznanie, keďže je
nespochybniteľné, že sa navrhovateľ mohol dať zastúpiť advokátom, ktorého služby sú honorované;
nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že nejde o účelne vynaložené trovy. Vzhľadom na

predmet sporu, ktorý je tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť pri
rozhodnutíotrováchkonaniaazvážiť,doakejmierysúdznížitrovy,ktorépovažujezaúčelnevynaložené
tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo spravodlivým, logickým a zákonným ukončením súdneho
konania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné znížiť navrhovateľoviúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby + 2 x režijný paušál + 20
% DPH na polovicu, čo odvolací súd považuje za primerané vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
Úspešnému navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50

€ a v sume 29,99 € titulom trov právneho zastúpenia účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie
práva (2 x 16,60 € + 2 x 8,39 € + 20 % DPH v sume 10,-- € = 59,98 € : 2 = 29,99 €).

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania) a priznal navrhovateľovi zníženú náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie

a bránenie svojho práva spolu v sume 46,49 € (§ 220 O.s.p.; 16,50 € + 29,99 €).

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní
úspech len čiastočný (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.