Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2712200141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná
banka, a. s. Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenej advokátom: JUDr. Branislav Zuberec,
Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: L. I., nar. X. R. XXXX, bytom O. XXX/X, F., o zaplatenie
12.853,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6.
októbra 2014 č. k. 3C/33/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvných podmienok za
neprijateľné a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému (nesprávne označenému za odporcu;
k správnemu označovaniu účastníkov tzv. sporového konania a podania začínajúceho takéto konanie,
porovnaj § 79 ods. 1 a § 90 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení, ďalej len O.s.p. - pozn. odvolacieho súdu) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni (nesprávne
uvedené navrhovateľovi) 8.082,80 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2011 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu (nesprávne uvedené návrh)

zamietol; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 198,61 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 182,17 eur k rukám jej advokáta do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; určil, že zmluvné podmienky v zmluve od I. spotrebiteľskom úvere uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 2. septembra 2009 v časti 4 úročenie a poplatky za úver a v časti
6 úrok z omeškania (v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku) sú podmienky neprijateľné
a neplatné. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanoveniami § 497 Obz. (z. č.
513/1991 Zb. v znení zmien Obchodný zákonník), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2

O. z., § 517 ods. 2 (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), § 3 ods. 1 a 2 Nar. vlády 586/2008 Z. z..
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 4 ods. 1 až 4 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch), § 142 ods. 2 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
zmien a noviel). Vecne súd prvého stupňa dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že žaloba je dôvodná len v časti, keď medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 2. septembra 2009 k
platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí I. spotrebiteľského úveru č. 003330054R, ktorá je absolútnym
obchodom, ale zároveň i spotrebiteľským úverom, keď skutočnosť, že ide o zmluvu sporiteľskú nebola

v konaní rozporovaná. Zmluvu posúdil súd prvého stupňa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
zistil, že zmluva o poskytnutí I. spotrebiteľského úveru obsahuje údaj RPMN, ročnú úrokovú sadzbu,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, má ustanovenia o konečnej splatnosti úveru a
výške bežnej mesačnej splátky. Na základe takejto zmluvy žalovaný získal od žalobkyne úver vo výške10.000 eur a odo dňa čerpania úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru zaplatil žalobkyni celkom
1.917,20 eur a zvyšnú časť úveru neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni nesplatenú
časť istiny vo výške 8.082,80 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 27. marca 2011 do zaplatenia.

Nárok v časti úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov súd prvého stupňa posúdil v zmysle § 4 ZoSÚ
a dospel k záveru, že absencia týchto náležitostí síce nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale sankcionuje
veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Dodal, že žalobkyňa síce uvádza, že jednotlivé splátky boli rozrátané na úhradu
istiny, úroku, úroku z omeškania a poplatkov, ale zmluva ich nečlení, splátka je vyjadrená iba jednou

sumou 244,53 eur, pričom aj zo žaloby vyplýva špecifikácia, že žalobkyňa požaduje priznať pohľadávku
12.853,85 eur pozostávajúcu z nesplatenej istiny 9.478,21 eur, z úrokov z úveru 2.343,06 eur, úrokov
z omeškania 985,78 eur, z debetného zostatku 1,61 eur, z poplatkov 45,19 eur, avšak nakoľko ide o
úver bezúročný a bezpoplatkový nebolo možné žalobkyni nárok v celom rozsahu priznať. Súd prvého
stupňa ďalej uviedol, že preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o I. spotrebiteľskom úvere
zo dňa 2. septembra 2009 ako aj zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach pre

I. spotrebiteľské úvery a zistil, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania, keď čistý úspech žalobkyne predstavuje 25,76% a preto jej súd i v tomto rozsahu
priznal náhradu a to ako za zaplatený súdny poplatok tak i za náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v časti
zvyškového zamietnutia žaloby, v časti trov konania a v časti určenia zmluvných podmienok v časti
4 úročenie a poplatky za úver a v časti 6 úrok z omeškania za neprijateľné a neplatné. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil, žalobe vyhovel v celom
rozsahu, priznal žalobkyni i plnú náhradu trov konania. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že žalovaný si u žalobkyne otvoril
bežný účet na základe zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb I. Pohoda zo dňa 2.
septembra 2009 a následne uzavreli zmluvy s I. o spotrebiteľskom úvere dňa 2. septembra 2009, na
základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do
výšky úverového limitu 10.000 eur. Dôvodila, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Ob.z.

a nakoľko dlžník neurčil spôsob zaúčtovania splátok na svoj dlh, žalobkyňa postupovala v súlade s §
330 ods. 2 Ob.z. a pri plnení započítala platenie najprv na úroky a potom na istinu. Namietala, že nie
je správnym ani posúdenie, že by sa jednalo o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, keďže zmluva o
úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), b), d),
i), j), k) a l). Dodala, že pokiaľ ide o poplatky, sám žalovaný žiadal o poistenie úveru, mal možnosť si

vybrať alternatívu, ale tak neučinil. Namietala, že i posúdenie úrokov je nesprávne, keď zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nevyplýva, že úroky z omeškania
patria veriteľovi len pri omeškaní s plnením istiny, ale uvádza sa, že ak sa dlžník dostane do omeškania s
plnením peňažného dlhu žalobkyni prináleží okrem dlžnej sumy i nárok na úhradu úrokov z omeškania z
úrokov z úveru. K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedla len, že v odôvodnení absentuje

vysvetlenie, pre ktoré dospel k takémuto záveru a uvádza, že zmluva o úvere je dvojstranný právny
akt a nebolo povinnosťou dlžníka predmetnú zmluvu podpísať a podpisom zmluvy vyjadril súhlas so
všetkými podmienkami, ktoré zmluva obsahuje, teda i s poplatkom za predčasné splatenie istiny. V časti
trov konania namietala, že súd nesprávne posúdil vec samú, na základe čoho žalobu v časti zamietol a
tým sa stala žalobkyňa úspešná len v časti 25,76% , avšak v prípade navrhovanej zmeny napadnutého

rozsudku a vyhovenia žalobe v celom rozsahu jej prináleží náhrada trov konania za súdny poplatok 771
eur a na trovách právneho zastúpenia 1.060,64 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutých častiach je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok
odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutých častí rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa
pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou ním zvolený spôsob rozhodnutia,
najmä záver o tzv. zvyškovom zamietnutí žaloby a záver o tom, že dojednania, z ktorých si žalobkyňa
uplatňovala v tomto konaní svoje nároky boli neplatnými pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto
dojednanie. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo
bytakzásadnepostačovaloilenkonštatovaťichsprávnosť(ikeďjepotrebnékonštatovaťinadbytočnosť

všeobecných teórií o ochrane spotrebiteľa) a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.),
odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2
O.s.p. in fine) nasledovné:

Predmetom tohto sporu je posúdenie nároku žalobkyne na plnenie zo zmluvy o I. spotrebiteľskom úvere,

ktorú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa je potrebné
vzhľadom na jej účastníkov ako aj obsah práv a povinností v nej dohodnutých považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy tjs. 2. septembra 2009, upravujúci okrem iného aj formu a
podstatné náležitosti takejto zmluvy (§ 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ) vrátane právnych následkov ich absencie v

reálne uzatvorenej zmluve (§ 4 ods. 3 a 4 ZoSÚ).

Námietka odvolateľky týkajúca sa prednostného použitia Obchodného zákonníka na daný vzťah je
nedôvodná. Jedná sa o právny vzťah spotrebiteľský, i keď o úver, tjs. absolútny obchod upravený v
Obchodnom zákonníku. Aplikácia Obchodného zákonníka by znamenala spochybnenie režimu ochrany

práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou
právnou úpravou (lex specialis).

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bola spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Tunajší odvolací súd sa obdobným problémom zaoberal už v minulosti analyzujúc náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa čl. I § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy tjs. 2. septembra 2009, teda v čase účinnosti z. č. 258/2001 Z. z. od 1.1.2008 , v tejto súv. por.

najmäzákonč.270/2008Z.z.)avovecivedenejna KrajskomsúdevTrnavepodsp.zn. 10Co/294/2013
a výsledkom takejto jeho analýzy bol záver sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy
normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy
veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami (výška“), „počet“

a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy
úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by pri

rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí
byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena,
za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od
spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka

uvedených v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj nepredkladaných) na podpis.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa so skutkovými i právnymi závermi súdu
prvého stupňa preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil i v časti rozhodnutia o trovách
konania, nakoľko súd prvého stupňa správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. žalobkyni
ako účastníčke majúcej v spore prevažný úspech, priznal náhradu trov konania v pomere úspechu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, majúcemu v odvolacom konaní plný úspech náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnili
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.