Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203039
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203039.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, 110 00
Praha 1, Nové Město, Česká republika, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: X. I., nar. XX. Y. XXXX, trvalo bytom U. XXX, naposledy bytom P.-
U., H. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: P. W., zamestnankyňa Okresného
súdu Senica, o 306,70 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Senica z 1. apríla 2014 č. k. 11C/85/2013 - 91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu (ktorou sa žalobkyňa na žalovanej
domáhala zaplatenia zmenkovej sumy 306,70 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 23. júna
2009 do zaplatenia, úrokom 6% ročne od 27. októbra 2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,02 eur)

a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie o žalobe podanej podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej tiež len „nariadenie o bagateľných sporoch“ alebo iba „nariadenie“)
odôvodnil vo veci samej právne čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu
2 a § 75 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej tiež iba „zmenkový zákon“); § 37 ods. 1
O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); poukazom na § 101

ods. 2 a § 104a ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení); čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1 nariadenia a § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene O. s. p. v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1
a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom; vecne potom záverom
o nedôvodnosti žaloby pre neplatnosť zmenky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobkyňoupredloženázmenkajevlastnouvistazmenkou(zmenkou„navidenie“),súvšakvnejuvedené

až dva údaje splatnosti a to ju činí neurčitou. Takýto záver bol podľa súdu prvého stupňa namieste pre
zápisy na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ (čo je uvedenie splatnosti na nahliadnutie)
aj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ (čo je naopak uvedenie splatnosti na určitý čas).
Druhý údaj súd nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona,
keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu
predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov

od vystavenia“, uzavrel tiež súd prvého stupňa, poukazujúci pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky(ďalejtiežlen„NS“)sp.zn.1Obdo59/2010z26.januára2011,ktorý(rozumej„NS“)
jednoznačne konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do
dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2 zmenkového
zákona (keďže pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus). Rozhodnutie o
trovách konania potom odôvodnené bolo právne len paušálnym odkazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

a vecne plným úspechom žalovanej, ktorej však v konaní žiadne trovy nevznikli a ani nepodala návrh
na priznanie jej náhrady.Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie len žalobkyňa a to s návrhom na jeho
zmenu (rozsudku) plným vyhovením žalobe. Odvolanie založila na existencii odvolacích dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p. Napadnutý rozsudok je podľa nej prekvapivým rozhodnutím
a spôsobuje i odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť tu podľa odvolateľky vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu došlo k zamietnutiu žaloby, pričom
napadnutý rozsudok je tiež v rozpore s konštantnou judikatúrou NS. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na

zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v
lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zmenkového zákona môže byť splatnosť zmenky
určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo
spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vistazmenka). Zákon explicitne neudáva, akým
spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej
doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna

úprava. Pri vistazmenkách je zaužívané používať na označenie údaja zročnosti najmä nasledované
slovné spojenia : „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj,
ktorý je uvedený na predloženej zmenke z prejednávanej veci ako údaj splatnosti je jedným z takýchto
tradičných údajov. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenku splatnú na videnie je potrebné
predložiť na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, vystaviteľ však môže lehotu na platenie

predĺžiť alebo skrátiť a predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto
prípade v zákone nie je explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť
a dôležité je len, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným
údajom. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje
právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom (rubopisom) a preto sa pri posudzovaní jej

podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť
náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá osoba, ktorá zmenku nikdy
predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky
náležitosti. Ak potom v tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“, pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slov „na platenie“ a „predložiť“.

Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená
počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od
vystavenia) dokedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Tento
posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie
v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas

ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie
bolo predĺžené na 4 roky. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu
na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“ a text by tak mal znieť „na platenie predložiť v lehote
do štyroch rokov od vystavenia“, pretože tu ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z
pohľadu zmenkového, ktorými nie je založený vnútorný rozpor zmenky (keď prvý údaj určuje zročnosť

zmenky a charakterizuje jej typ a druhý naopak určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie). Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí NS sp. zn. 1 Obdo 59/2010, o túto skutkovú
situáciu sa tu podľa odvolateľky nejedná a preto sa ani nie je možné na také rozhodnutie odvolávať, ale
relevantnými sú podľa nej závery z iného rozhodnutia v obdobnej veci (a to z uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013).

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne
celú vec (nakoľko popri napadnutí rozsudku ako celku tu malo rozhodnutie o trovách konania povahu

rozhodnutiazávisléhonarozhodnutívovecisamej)atopodľa§214ods.2O.s.p.bezpojednávania,keď
dospel k záveru, že s prihliadnutím k potrebe stotožnenia sa s názorom žalobkyne o existencii vytýkanej
vady nesprávneho (nie celkom úplného) právneho posúdenia veci, ako aj k založeniu napadnutého
rozsudku na prakticky jedinom (odvolaním však úspešne spochybnenom) dôvode nemohlo ísť o žiaden
z prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu.

Na úvod je ale žiadúce predoslať, že žalobkyňa požadovala priznanie ňou uplatnenej pohľadávky podľa
nariadenia o bagateľných sporoch. Preto je potrebné mať na zreteli, že európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“, t.j. spory, v ktorýchmá aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, než je členský štát
súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci (na čo správne poukázal aj súd prvého stupňa za stavu
splnenia takejto podmienky v prejednávanej veci). Nariadenie o bagateľných sporoch neobsahuje

pravidlá určovania súdnej právomoci (presnejšie medzinárodnej súdnej príslušnosti) a preto sa na takýto
účel musia uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení nazývanom tiež Brusel I. [nariadenie Rady (ES)
č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych
a obchodných veciach]. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa tak riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie; rozhodným právom (tu rozumej tzv. hmotným)

však nemusí byť právo takéhoto členského štátu. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že
žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, z obsahu predloženej zmenky voľba rozhodného
práva nevyplýva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
(Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti vylučuje článok 1 ods. 2 písm. d/ záväzky vyplývajúce zo
zmeniek a právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek.

Súd prvého stupňa preto správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa
slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného
vzťahu (vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky,
pôvodnou majiteľkou zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sídliaca na území Slovenskej

republiky, žalobkyňa ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie
zmenkovej sumy s príslušenstvom, spôsobilosť žalovanej a indosanta, čiže prvého majiteľa zmenky sa
spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa zmenky bolo
urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom
Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,

811 09 Bratislava, atď.). Pre úplnosť je tu však vhodné poznamenať, že právna úprava zmenky vychádza
v oboch častiach dnes už zaniknutej československej federácie, teda v Českej i Slovenskej republike
z rovnakého právneho základu, ktorým je práve zmenkový zákon (na čom nič nemení jeho dotknutie v
Slovenskej republike dvoma pre posudzovanú vec nevýznamnými novelizáciami, vykonanými zákonmi
č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z.).

Z doterajšieho obsahu spisu v prejednávanej veci niet pochybností o tom, že žalovaná vystavila
blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka aj riadne podpísala. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy
(2280689)azáväzokžalovanejzaplatiťzatútozmenkupripredloženínaradspoločnostiPOHOTOVOSŤ
s.r.o. (v zmenke bližšie identifikovanej tiež identifikačným číslom, sídlom a údajmi o zápise takejto

spoločnosti v obchodnom registri) sumu, ktorá bola do zmenky doplnená takouto spoločnosťou. Po
údaji, komu sa má platiť sú uvedené doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
na rad žalobkyne (označenej inak ešte jej niekdajším sídlom), ktorá je zahraničnou právnickou osobou
a to bez uvedenia dátumu. Žalovaná na zmenku žalobkyni nezaplatila žiadnu sumu, preto žalobkyňa

žalobouuplatnilanielenpožiadavkunazaplateniezmenkovejsumyvrátanetaktiežvzmenkeuvedeného
úroku 0,25% denne, ale aj na zákonný 6% úrok a zmenkovú odmenu. Po doručení žaloby na tlačive „A“
nariadenia spolu s tlačivom „C“ nariadenia žalovanej sa táto nevyjadrila a nenavrhla ani nariadiť vo veci
pojednávanie, súd prvého stupňa o veci rozhodol na pojednávaní.

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní potom pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
bolo to, či v prejednávanej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti
zmenky (od ktorej žalobkyňa odvodzovala ňou uplatnenú zmenkovú pohľadávku), zapríčinenej
uvedením v zmenke viacerých lehôt splatnosti (a teda či môže obstáť tomu zodpovedajúci záver súdu
prvého stupňa).

Podľa čl. I § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 33 zmenkového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň (ods. 1) a zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné (ods. 2).Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky a 7. podpis vystaviteľa.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a s rovnako zákonom ustanoveným
obsahom. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase
vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“,
pričom toto označenie nie je možné nahradiť iným slovom (a ak sa tak stane, nemôže už ísť o
zmenku). Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku

vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať indosamentom
(rubopisom). Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku, čo principiálne
znamená, že majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,

než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi vystaviteľom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi vystaviteľom, remitentom
a zmenečníkom, resp. i príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenkybolnanejvyznačený,nemátoobvyklevplyvnaexistenciuzmenkovéhozáväzku.Právnaúprava

zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje a zmenka je tak zároveň štandardne i
záväzkomnesporným.Podstatajevtom,ževlastníkzmenkynemusípripredkladanízmenkynaplatenie,
ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie
je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje, keď
zmenka sama (samozrejme ak je platná), je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej

uvedenú.

Navzdory práve uvedenému (alebo práve pre špecifický charakter zmenkovoprávnych záväzkov) sa
všakvždypripúšťajúurčiténámietkyvočizmenkovýmnárokom(hocitrebakonštatovať,žejenadlžníkovi
zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom konaní preukázal a pokiaľ sa mu

to nepodarí, zostane mu spravidla povinnosť zmenku zaplatiť). Je teda možné, že proti zmenke bude
platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané, alebo nároky z hier a
stávok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery. I keď však abstraktnosť
a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia, tieto rysy majú (a musia mať) svoje hranice.

Uzmenkypredloženejžalobkyňouvprejednávanejveciidenepochybneozmenkuvystavenúnavidenie,
teda tzv. vistazmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení zmenky.
Aj keď potom ďalšie taktiež vyššie citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona upravuje
povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku

vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcové obmedzenie splatnosti tejto
zmenky, prejavujúce sa tým, že sa zákonom ustanovená ročná lehota na predloženie zmenky na jej
zaplatenie môže z rozhodnutia vystaviteľa zmenky nahradiť buď lehotou dlhšou alebo aj naopak skrátiť.
Majiteľ potom môže či už v rámci lehoty zákonnej alebo odchýlky od nej ktorýmkoľvek smerom, určenej
vystaviteľom zmenky, zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená,

lebo splatnou sa táto stáva už samotným predložením. Aj v tomto prípade žalovaná v zmenkovom
vyhlásení podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona určila dlhšiu než zákonnú lehotu na predloženie
vistazmenky a to 4 roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje celkom jednoznačný údaj o tom, že sa
jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa
jej vystavenia (tu teda od 4. decembra 2008).

Odvolací súd tak v zhode s právnym názorom žalobkyne a odlišne od súdu prvého stupňa uzavrel, že
zo zmenky predloženej žalobkyňou, obsahujúcej vyhlásenie žalovanej: „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení ...“ a takto splatnej na videnie, vyplýva len jeden údaj splatnosti (zo štyroch predpokladanýchustanovenímčl.I§33ods.1zmenkovéhozákonatenprvý),kýmďalšíúdaj„naplateniepredložiťvlehote
4 rokov od vystavenia“ je nutné chápať ako zákonom výslovne umožňované určenie dlhšej než zákonnej
lehoty na predloženie zmenky. O iný zákonom nepredpokladaný čas sročnosti (dnes splatnosti), majúci

byť do zmenky zanesený či už popri údaji nasvedčujúcom charakteru zmenky ako vistazmenky, alebo
samostatne, tu i odhliadnuc od práve podaného výkladu ísť nemohlo, keďže ustanovenie čl. I § 33 ods.
2 zmenkového zákona pokladá za neplatné len zmenky s iným časom splatnosti než tým uvedeným v
odseku1turozoberanéhoustanoveniaalebospostupnousplatnosťouakýmnaprvýztakýchtodôvodov
neplatnosti by šlo usudzovať výlučne pri jedinom zákonom netolerovanom údaji (čo v prejednávanej veci

pre len zdanlivú konkurenciu tu diskutovaného údaja s údajom nasvedčujúcim charakteru zmenky ako
vistazmenky do úvahy neprichádzalo), o druhý pri pojatí do zmenky práve vyššie opísaných vyhlásení
nemohlo ísť v žiadnom prípade. Aj neurčitosť opierajúca sa o jedno zo všeobecných ustanovení O. z.
o právnych úkonoch by tu mohla byť len v prípade dvoch vzájomne si odporujúcich, zákonom však
samostatnepripúšťanýchúdajovsplatnosti(turozumejaspoňdvezoštyrochalternatív,tvoriacichsúčasť
výpočtu v čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona) a ani o taký prípad tu ísť nemohlo, pretože údaj

posudzovaný zhora ako predĺženie lehoty na predloženie zmenky nešlo podradiť pod žiadnu z možností
vyjadrených v zákone slovami „na určitý čas po videní“, „na určitý čas po dátume vystavenia“ alebo „na
určitý deň“.

Ak teda splatnosť zmenky nastáva (už, resp. až) v momente jej predloženia, pričom predložiť tú z

prejednávanej veci bolo možné v súlade s ust. čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona v lehote 4 rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote 4 rokov od vystavenia mohla nastať
splatnosť; odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené
dve splatnosti a to má spôsobiť neplatnosť zmenky.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil. Rozsahom odvolania nie je
viazaný iba v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (tu o taký prípad s už vyššie spomenutou
výnimkou závislosti rozhodnutia o trovách konania od rozhodnutia vo veci samej nejde), vždy však musí

prihliadnuť k vadám zakladajúcim tzv. zmätočnosť konania a to aj vtedy, ak neboli v odvolaní uplatnené.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry) rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu O. s. p. za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov priznáva (tu por. napr. II. ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto
vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne

záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom v prejednávanej
veci súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky len z pohľadu jej splatnosti, jeho závery vo vzťahu k tejto
otázke s poukazom na už uvedené vyššie neboli správne a poskytol len jediný dôvod zamietnutia žaloby,
šlo tu o špecifický prípad niekdajšej nepreskúmateľnosti rozhodnutia v prvom stupni pre nedostatok jeho
dôvodov (tu por. i ust. § 221 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2005

vrátane), keď po „vyradení“ jediného súdom prvého stupňa použitého dôvodu tu už neboli žiadne ďalšie,
spôsobilé presvedčiť o tom, že zamietnutie žaloby je naozaj vecne správnym rozhodnutím.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. (pre odňatie možnosti konať pred súdom i pre vadné právne posúdenie

veci nasledované nevykonávaním už ďalšieho dokazovania) zrušiť a podľa odseku 2 tu spomínaného
ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Aj keď so zreteľom k vytýkanej vade konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolacísúdpovažujezaúčelnéapreďalšiekonanieajvhodnépodotknúť,žezjehočinnosti(nedostatok

dôvodu pre dokazovanie podľa § 121 O. s. p.) mu je známe, že Krajský súd v Prešove vo veci ním
vedenej pod sp. zn. 6Co/132/2013 (v konaní vedenom v druhovo totožnej veci tou istou žalobkyňou)
prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej tiež len „SD“) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii predložil predbežnú (prejudiciálnu)otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa

týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

Nech aj takéto konanie (rozumej konanie SD sp. zn. C-328/14) podľa doterajších poznatkov Krajského
súdu v Trnave už skončilo (rovnako ako aj skoršie konanie s prakticky totožným predmetom, iniciované
Krajským súdom v Prešove v jeho veci sp. zn. 6Co/156/2013 a na SD v minulosti prebiehajúce pod
sp. zn. C-558/13), aj s prihliadnutím k uvedenému vyššie nutným bude hľadanie ciest eurokonformného
vyriešenia sporu.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O. s. p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Pre
prípad rozhodnutia sa ďalej konať vo veci (v takom prípade logicky aj za pomoci usmernení plynúcich z
korektného výkladu komunitárneho práva) bude samozrejme jeho povinnosťou zvážiť potrebu doplnenia
dokazovania (s črtajúcim sa priestorom urobiť tak prinajmenšom vo vzťahu k podmienkam preskúmania

dodržania dohody o vyplňovacom práve podľa čl. I § 10 zmenkového zákona), výsledky celého konania
náležite zhodnotiť (§ 132 O. s. p.) a v rámci nového rozhodnutia rozhodnúť aj o náhrade trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.