Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211600
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714211600.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Q. Q., T..Q..
Q. Q. V. B., K.D. XX, IČO: 00 151 653 zastúpeného JUDr. Pavlom Novákom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mostová 2 proti žalovanému F. B., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX L. K. XXX v konaní o zaplatenie
2 483,11 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 2 483,11 € spolu s 11,75 % úrokom zo sumy 1 786,62 € od

22. 08. 2014 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 351,28 € od 22. 08. 2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 410,80 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 08. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2 483,11 € spolu s 11,75 % zmluvným úrokom zo sumy 1 786,62 € za obdobie od 22. 08. 2014
do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 381,28 € od 22. 08. 2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom

dňa 02. 10. 2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému
poskytol splátkový úver vo výške 67 000 Sk, čiže 2 223,99 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01. 08. 2002 a obchodné podmienky
žalobcu pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom ako
aj sadzobník žalobcu. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vždy k 20-temu dňu v
mesiaci vo výške 1 019 Sk, čiže 33,82 € pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 11. 2007

a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. 09. 2017. Žalovaný porušil svoj záväzok splácať úver
riadne a včas, a splátky dohodnuté v zmluve nedodržiaval. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. listom z 28. 05. 2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok
a upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť
celéhoúveru.Nakoľkožalovanýdlžnúsumu,napriekvýzvez28.05.2014nezaplatil,žalobcadňa24.06.
2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.6 všeobecných obchodných podmienok.

Žalobca potom preukázal svoje nároky výpisom z úveru a prehľadom o transakciách na úverovom účte
a konštatoval, že k 21. 08. 2014 eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 2 483,11 €, z čoho
istina úveru predstavuje sumu 1 786,62 €, riadne úroky predstavujú sumu 516,82 €, úroky z omeškania
predstavujú sumu 131,83 € a poplatky sumu 47,84 €. Svoje nároky potom odôvodnil ustanoveniami
Obchodného zákonníka o úverových zmluvách a ustanovením § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák..

Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu však včas podal odpor žalovaný a dôvodnosť žaloby namietal. Žalovanýpotvrdil, že uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu uvedenú v žalobe, podľa ktorej ročná percentuálna
miera nákladov bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov vo výške 15,20 % ročne. Vyslovil však
podozrenie, že žalobca svojim konaním pri uzatváraní spotrebiteľského úveru zmluvnými podmienkami

v ňom uvedenými porušil kogentné ustanovenia dané právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.
Poukázal tiež na skutočnosť, že pri posudzovaní nárokov z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
neprichádza do úvahy použitie Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zák..
Podľa jeho názoru zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, pretože v nej absentujú povinné
údaje podľa zákona č. 258/2001 Z. z., mala dojednania o neprimeranom zabezpečení poskytnutého

úveru, a to najmä vzhľadom na jeho výšku, obsahovala dojednanie neprimeraných sankcií podľa
Obchodného zákonníka, a to zmluvných pokút a úrokov z omeškania, obsahovala výhradu, že podľa §
262 ods. 2 Obch. zák. sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom a obsahovala
ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru. Podľa názoru žalovaného v
zmluve absentujú údaje ako celková výška poskytnutého úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, čím dochádza k sankcii uvedenej v § 4 ods.

1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda spotrebiteľský úver by sa mal považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Jednotlivé splátky podľa jeho tvrdenia nerozlišujú koľko zo splátky
pripadá na istinu, úroky a na iné poplatky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky a ďalších súdov Slovenskej republiky. Žiadal, aby žalobca predložil podrobný
rozpis jeho čerpania úveru a taktiež splácania, teda, aby preukázal súdu a aj žalovanému, že na

sumu, ktorú požaduje zaplatiť má legitímne právo. Súčasne vzniesol námietku premlčania tvrdiac,
že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť od 19. 07. 2012, pretože žalobca má nárok len na
bezdôvodné obohatenie a subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
plynúť 19. 07. 2012, kedy nastali účinky zosplatnenia pohľadávky. Táto lehota potom uplynula 18. 07.
2014 a keďže žaloba bola podaná neskôr, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. V dôsledku tejto

skutočnosti nemožno uplatnené právo žalobcovi podľa § 100 ods. 1 priznať.

Na odpor žalovaného reagoval žalobca podaním z 10.04.2015, v ktorom uviedol, že výška, počet a
termíny splátok istiny úroku a iných poplatkov sa nachádzajú v časti I. bod 1. ods. 1 Zmluvy o úvere,
v ktorej sa nachádza aj adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať sťažnosť, alebo reklamáciu.

Žalobca so žalovaným sa podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že súčasťou zmluvy o
úvere budú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.08.2002, obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro
podnikateľom a sadzobník žalobcu a podmienky určené zverejnením. Ďalšie obligátorne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca podrobne upravil v súčastiach zmluvy o úvere. Žalovaný v

zmluve o úvere vyhlásil, že sa so súčasťami zmluvy o úvere oboznámil, čo potvrdil aj svojim podpisom.
Pokiaľ šlo o omeškania žalovaného, žalobca poukázal na znenie ust. § 365 prvá veta Obchodného
zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o úvere
žalovaný bol povinný platiť žalobcovi z omeškaných splátok úroky z omeškania, a to vo výške určenej
žalobcom zverejnením. Pričom zverejnením sa rozumie sprístupnenie dokumentu, alebo informácie

vo verejne prístupných priestoroch obchodných miest, alebo prostredníctvom elektronických služieb,
alebo na internetovej stránke banky, alebo inou po úvahe banky vhodnou formou, čím dokument, alebo
informácia nadobúda účinky, ak nie je určené inak. Žalobca zverejnením platným do 14.07.2009 určil
výšku úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne a následne zverejnením zo dňa 15.03.2013 určil výšku
úrokov z omeškania na výšku 5 % ročne. K tvrdeniu žalovaného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere

došlo zo strany žalobcu k dojednaniu neprimeraných sankcií a zmluvných pokút, žalobca poukázal
na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, teda pričom sa jedná
o úroky nižšie, než určujú právnej predpisy platné na území SR a zmluvnú pokutu si žalobca voči
žalovanému neuplatňuje vôbec. V súlade s bodom I. ods. 1 Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal
zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za správu úveru. Jednalo sa o štandardný a

obvyklý postup v bankovej praxi, nielen na území SR, ale aj na území Európskej únie. Spracovateľský
poplatok je spojený s reálnym zabezpečením finančných prostriedkov pre klienta a predstavuje aj
náhradu reálne vynaložených nákladov banky spojených s poskytnutím úveru. Skúmanie bonity klienta
vypracovaním úverovej a zabezpečovacej dokumentácia atď. V prípade, že banka uzatvorí s klientom
úverovú zmluvu musí pre klienta sľúbené finančné prostriedky zabezpečiť a pripraviť. Ak klient úverovú

zmluvu uzatvorí a úver nenačerpá, banke náklady spojené s rezervovaním finančných prostriedkov,
vyhotovením zmluvnej dokumentácie, preverením schopností klienta splácať úver, atď. vždy vzniknú.
Uplatňovanie spracovateľského poplatku je preto aj vecne opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na
ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. Poplatky za správu úveru boli splatné ku koncu mesiacaa dňom ich splatnosti sa stávali súčasťou istiny. Výška poplatku za správu úveru bola dohodnutá vo
výške 60,- Sk, teda 1,99 € a od 01.10.2010 sa na základe zmeny sadzobníka platného od 01.10.2010
sa na základe zmeny sadzobníka platného od 01.10.2010 zmenila na sumu 2,99 € mesačne. Žalovaný

mal v zmysle bodu 16. 1.3. všeobecných obchodných podmienok banky právo v lehote 15 dní odo
dňa účinnosti zmeny sadzobníka písomne odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou. Ak v tejto
lehote od zmluvy neodstúpi, platí, že s príslušnou zmenou sadzobníka súhlasí. Žalovaný toto svoje
právo nevyužil. Poplatok za správu úveru v účtovaní žalobcom predstavuje cenu za plnenie služieb
klientovi napr. zasielané informácií ohľadne úveru napr. zaslanie výpisu z úverového účtu, sprístupnenie

elektronickej služby internet banking a vykonávanie inkasa splátok úveru. V sume poplatku za správu
úveru je zahrnutá aj náhrada nákladov banky za administratívne úkony, ktoré je banka povinná v
súvislosti so správou úveru vykonávať podľa Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Od mája roku
2013 si však žalobca prestal voči žalovanému poplatok za správu úveru uplatňovať. V súvislosti s
námietkou premlčania poukázal na skutočnosť, že žalobca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Zákona č.
40/1964 Zb., teda Občianskeho zákonníka listom z 28.05.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných

splátok a upozornil žalovaného, že ak nedôjde k zaplateniu vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže
žalovaný na výzvu nereagoval žalobca 27..06.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s
bodom 7.6. všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky.
Ani po tomto liste si však žalovaný dlh nezaplatil. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to,
že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, teda

28.06.2014, pričom vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa stal splatný celý dlh a žalovaný bol povinný
splatiť celú pohľadávku, ktorá mu vznikla zo zmluvy o úvere. Žalobca však ku dňu podania žaloby eviduje
ako najstaršiu neuhradenú splátku zo dňa 20.02.2012. Žalobca bol preto toho názoru, že žaloba je plne
dôvodná a žiadal, aby jej súd vyhovel.

Dňa 02.07.2015 ešte do spisu pripojil výzvu žalovanému z 28.05.2014.

Na toto posledné podanie žalobcu už žalovaný nereagoval.

Dňa 09.07.2015 súd vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného pojednávanie,

na ktorom vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a listín do spisu
pripojených žalovaným. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal a žiadal, aby súd rozhodol na základe predložených
listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 02.10.2007 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý bankou úver vo výške 67.000,- Sk, a
to ako spotrebný bezúčelový úver pri premenlivej výške úrokovej sadzby 11,75 % v deň uzatvorenia

úverovej zmluvy, poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne za spracovateľský poplatok 2.000,- Sk z
prostriedkov úveru a poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. Pri výške splátky 1.019,- Sk mesačne,
splatnosti prvej splátky k 20.11.2007 a pri konečnej splatnosti úveru 20.09.2017. Periodicita a splatnosť
splátok bola dohodnutá ako mesačná k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Ročná percentuálna
miera nákladov bola stanovená na 15,20 %. Žalovaný súhlasil s tým, že banka pri splácaní pohľadávky

vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplývalo,
že žalovaný sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktoré sú všeobecné obchodné podmienky,
banky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa
ich dodržiavať.

Ako potom súd zistil z prehľadu o transakciách na úverovom účte je skutočne pravdou, že posledná
splátka, ktorú žalovaný poslednú splátku úveru zaplatil dňa 15.02.2012. Po tomto dátume už žiadnu
splátku úveru nezaplatil a od tohto momentu ako vyplýva z prehľadu o transakciách na úverovom účte
urobenom až do 19.08.2014 sa mu pripisovali úroky z omeškania, riadne úroky a do 20.04.2013 aj
poplatok za správu úveru. Je teda zrejmé, že v čase, keď banka v zmysle § 52 ods. 9 Občianskeho

zákonníkapristúpilakzosplatneniuúveruažalovanéhonatútoskutočnosťnatútoskutočnosťupozornila
listom zo dňa 28.05.2014 bol už žalovaný vyše roka v omeškaní s úhradou ďalšej splátky, ktorá mala
byť zročná 20.02.2012. Žalovaný totiž neprodukoval dôkaz preukazujúci, že by po 20.02.2012 eštežalobcovi na úhradu dlhu poskytol nejaké plnenie. Listom z 27.06.2014, ktorý bol žalovanému doručený
02.07.2014 po tom banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a žiadala zaplatiť sumu 2.425,61 €.

Podľa presvedčenia súdu banka konala v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v zmysle,
ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania od zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Pohľadávka žalobcu, ktorá pozostávala zo sumy 1.786,62 € titulom dlžnej úverovej istiny, zo sumy
516,82 €, ktorá predstavovala riadne úroky, zo sumy 131,83 € predstavujúcej úroky z omeškania
vyčísľované od 20.02.2012 do 20.08.2014 a z nároku na poplatky vo výške 47,84 €, ktoré boli
požadované do 20.05.2013, nachádza oporu v zmluve a aj v prehľade o transakciách na úverovom účte
a premlčaná nie je.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by úverová zmluva, ktorá bola uzavretá v roku 2007
nemala náležitosti požadované vtedy platným zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
Náležitosti tejto zmluvy vymedzovalo ust. § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je
nesporné, že úver poskytnutý žalovanému mal charakter spotrebiteľského úveru. Podľa presvedčenia
súdu uzavretá úverová zmluva bola platná, a preto existuje právo žalobcu domáhať sa plnenia z úverovej

zmluvy a nielen plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré by žalobcovi prináležalo, ak by šlo o
plnenie poskytnuté na základe neplatnej zmluvy, tak ako to konštatoval vo svojom odpore žalovaný.

V čase, keď úverová zmluva vznikla platili ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
v zmysle, ktorých musela mať písomnú formu, musela obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2 a 3,

pričom pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného k 02.10.2010 bola zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru spôsobovala v tom čase len absencia údajov RPMN, ktorá ale nie je nedostatkom preskúmavanej
zmluvy.

V zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky,
ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa presvedčenia súdu tu však opätovne nejde o takúto situáciu, úroky boli v zmluve dohodnuté

a jej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky banky a tie úročenie upravovali v článku 7.4.
spôsobom, v ktorom súd nevidel porušenie zákona. Banka bola oprávnená úrokovú sadzbu, ktorá je
premenlivá určovať v aktuálnej výške zverejnením a tiež pravdou, že žalovaný v zmysle článku 16. 1.4.
všeobecných obchodných podmienok žalobcu ako spotrebiteľ bol oprávnený v lehote 15 dní odo dňa
účinnosti zmeny sadzobníka, v ktorom boli zverejňované úroky banky, písomne odstúpiť od zmluvy s

okamžitou účinnosťou.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by bol žalovaný predmetné právo využil.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v odpore, súd sa s takýmto názorom

nestotožnil, žaloba bola podaná 27.08.2014 a s prihliadnutím na všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu,
v ktorej sa mohli premlčovať nároky banky ako veriteľa vo veci spotrebiteľského úveru poskytnutého
žalovanému v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, (ktorý je nutné aplikovať na tento právny vzťah
vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) mohli by byť premlčané nároky žalobcu, ktoré
sa stali zročné pred 27.08.2011. Ako však žalobca uviedol a ako vyplynulo z prehľadu v transakciách

na úverovom účte, nároky na istinu, úroky, úroky z omeškania boli v rámci nárokov na zaplatenie istiny,
úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov boli uplatňované len tie nároky, ktoré vznikli po nezaplatení
splátky, zročnej 20.02.2012 a je preto vylúčené, aby tieto nároky mohli byť premlčané, keďže boli
uplatnené v priebehu 3 ročnej premlčacej doby, ktorá plynula od ich zročnosti.

Žalobca má nárok aj na dohodnuté poplatky za správu úverového účtu, nakoľko zákaz požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov a náhradu nákladov, alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu, alebo
správu spotrebiteľského úveru, alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver,
a ktorého zriadenie, alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo poskytnutiespotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok bol vnesený novelou zákona o spotrebiteľských
úveroch vykonanou zákonom č. 132/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 10.06.2013. Žžalobca
uplatňoval nárok na poplatky, ktoré boli zročné do mája 2013 vo výške 47,84 €. Podľa presvedčenia

súdu uplatňoval ich v súlade so zákonom. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny vo výške 1.786,62
€ a riadnych úrokov vo výške 516,82 € nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, teda v ustanoveniach v úverovej zmluve, ktorá predstavuje základný právny rámec pre
úpravu úverového vzťahu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Nárokžalobcunaúroky zomeškanianachádzaprávnuoporuvust.§369ods.1Obchodnéhozákonníka
v znení účinnom vo februári 2012, keď už bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátok a žalobca mu
začal účtovať úroky z omeškania.

V zmysle ust. § 369 ods. 1, vtedy platného Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), ak je dlžník

v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom jej spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Jezrejmé,žežalobcavyhlásenímurčilúrokyzomeškania,(čopreukázalajsadzobníkomod14.07.2009)
vo výške 8 % ročne a následne od 15.03.2013 vo výške 5 % ročne. Žalobca tým, že od 14.07.2009 určil
výšku úroku z omeškania vo výške 8 % reagoval na vtedy platné limity stanovené nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a na skutočnosť,

že výška úrokov z omeškania aj v roku 2011 bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Ak v roku 2013 uplatňoval nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, opäť ich uplatňoval
v súlade s limitmi stanovenými týmto vykonávacím nariadením, nakoľko od 01.02.2013 výška úrokov z
omeškania bola novelizáciou Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vykonanou Nariadením č. 20/2013

stanovená tak, že bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, avšak toto sa vzťahovalo
len na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli od 01.02.2013. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013
výška úrokov z omeškania sa riadila podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania
po 31.01.2013. Je zrejmé, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred 01.02.2013 a

teda žalobca požadoval úroky z omeškania vždy v sledovanom období nižšie ako boli limity stanovené
občianskoprávnymi predpismi. Za takýchto okolností po tom je dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkovzasprávuúveruspoluvovýške47,84€tak,akobolipripisovanéod20.02.2012do20.08.2014,
pretože nárok na ňu nachádza priamo oporu v úverovej zmluve a žalobca uplatňoval len do obdobia,
keď ich podľa zákona o spotrebiteľských úveroch uplatňovať mohol.

Súd preto žalobe vyhovel a žalobcovi priznal popri sume 2.483,11 € aj 11,75 % zmluvný úrok z úverovej
istiny vo výške 1.786,62 € od 22.08.2014 až do zaplatenia úverovej istiny a 5 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 2.351,28 €, čo predstavuje súčet úverovej istiny, zmluvných úrokov a poplatkov (bez sumy
131,83 €, teda bez vyčíslených úrokov z omeškania, ktoré boli priznané v sume 2.483,11 €), čím žalobe

v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi,
ktorý bol v konaní plne úspešný priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovyžalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 148,50 € a z
trov právneho zastúpenia vyčíslených a priznaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 262,30 €. Trovy právneho zastúpenia

sú tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za 2 úkony právnych služieb po 101,25 € a režijným
paušálom za 2 úkony právnej služby po 8,04 € ako aj s 20 % DPH. Spolu predstavujú sumu 262,30 €
a spolu trovy konania predstavujú sumu 410,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.