Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202470
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313202470.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou

JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: Jozef Žák SARAH, 17.novembra 198, Prešov
080 01, IČO: 10785248, zastúpený: JUDr. Daniela Straková, advokátka, Konštantínova 6, Prešov 080
01, proti odporcovi: Strojárne potravinárskeho priemyslu a.s., Stará Vajnorská 4, Bratislava 831 04, IČO:
31 393 446, zastúpený JUDr. Ján Ondruš, advokát, Mostová 2, Carlton Savoy Bulding, Bratislava 811
02, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92 eur spolu s 19% p.a. úrokom z omeškania od
01.02.1997 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu trovy konania v rozsahu 100%,
ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 24.10.1997 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
mu zaplatiť istinu vo výške 1,000.000,-- Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že si u odporcu objednal dodávku
bielej fólie v množstve 20.000 kg za cenu 1,000.000,-- Sk. V objednávke bol ako príjemca dodávky
uvedený navrhovateľ (sklad - centrálny). Odporca dodávku dodal inej osobe ako navrhovateľovi, a to
firme Hadopt - L. G.. Neplnil osobe, ktorá bola oprávnená a preto odstúpil od zmluvy.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť. Dôvod zmeny dodania tovaru inej osobe poukázal na ústnu dohodu
medzi navrhovateľom a pánom G.. Navrhovateľ konkludentne schválil zmenu miesta plnenia.

I.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.09.1999 súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie (č.l. 62), v ktorom namietal, že okresný súd v odôvodnení
rozsudku posúdil list navrhovateľ zo dňa 29.01.1997, ktorým reagoval na urgenciu odporcu zo dňa
31.11.1996 vo veci uhradenia faktúry na 208.567,-- Sk a na 10.086,-- Sk ako odstúpenie od kúpnej
zmluvy. S týmto sa odporca nestotožňuje, pretože neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. Navrhovateľ
odporcovizaslanéfaktúrynikdynevrátilakobezpredmetné.Navrhovateľdňa24.04.1996osobnerokoval
s pánom C. a A., uznal ústne dlh a prisľúbil zvyšnú čiastku za dodanú fóliu uhradiť. V prípade, že
ak by nebola uzavretá vyššie uvedená dohoda, navrhovateľ by faktúry za dodávku ihneď vrátil ako

bezpredmetné a nebol by dával prísľub takmer rok po splnení dodávke firme G..

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 25 Cob 13/00-73 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že pre zistenie skutkového stavu je výsluch pána G. na obranuodporcu veľmi dôležitý. Treba ho vypočuť za účasti účastníkov konania, prípadne vykonať konfrontáciu
k akej dohode medzi nimi došlo.

Pán G. bol vypočutý dožiadaným súdom v Trebišove, k veci uviedol: „Pokiaľ si pamätám, tak ja som
bol osobne za navrhovateľom tam sme sa dohodli, že on podá objednávku u odporcu na dodanie fólie.
Nepamätá si, či ho navrhovateľ splnomocnil na prevzatie tovaru od odporcu a že by odporca vedel o
tom kto príde pre fóliu. Na to, či informoval navrhovateľa o tom, že mu bol tovar dodaný, to si nepamätá
vie len že ten tovar došiel, bol u neho, ale kto ho doviezol, bol pritom, na to si nespomína.“

Okresný súd Bratislava III svojim rozsudkom zo dňa 05.05.2003 opäť rozhodol a žalobe vyhovel.

V odvolaní voči rozsudku odporca namietal. V domnení dohody plnil záväzok, tak ako to bolo ústne
dohodnuté-dodávkabolazaslanáfirmeG..Navrhovateľnevrátildodacielistyanifaktúry,naopakvystavil
firmeG.faktúru.Súdprirozhodovanívychádzalzvýpovedisvedkov,A.aC.,ktoríuviedli,žesinezisťovali

akým spôsobom a komu má byť tovar dodaný. Uvedení svedkovia si však nemali dôvod zisťovať komu a
akým spôsobom má byť dodaný tovar, keď bola ústna dohoda. Ústna dohoda bola medzi navrhovateľom
a G..

Krajský súd v Bratislave rozsudok tunajšieho súdu zmenil, žalobu zamietol z dôvodu, že medzi

navrhovateľom a G. išlo o komisionársku zmluvu.

Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ podal dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Obdo/39/2004 rozsudok Krajského súdu v Bratislave

12Cob/231/2003 zo dňa 18.03.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záverom, že odôvodnenie
medzi navrhovateľom a G. išlo o komisionársku zmluvu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nebolo
vykonané dokazovanie ohľadne komisionárskej zmluvy, na základe ktorej odvolací súd založil svoje
rozhodnutie. Bez skúmania ďalších podmienok nemohol odvolací súd prekvalifikovať kúpnu zmluvu na
komisionársku zmluvu. Chýbajú dôkazy, chýba dispozícia, že odporca bol oprávnený predmetný tovar

vydať G.. Je preto potrebné posúdiť kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom sporu z tohto aspektu, či odporca
navrhovateľovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby. Od tohto závisí otázka, či žalobca
má nárok na vrátenie zálohy. Súd uviedol, že „.....Predmetom sporu je kúpna zmluva, ktorú uzavrel
žalobca a žalovaný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ako kupujúci si u žalovaného objednávkou č.
250296/0001 zo dňa 25.02.1996 objednal bielu fóliu...........“ (č.l. 233 - strana 5 rozsudku NS SR).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/217/2006-249 zo dňa 18.01.2007 rozsudok tunajšieho
súdu č.k. 20Cb/397/98-174 zo dňa 05.05.2003 potvrdil. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k vzniku
kúpnej zmluvy.
Z objednávky navrhovateľa bolo nepochybné, že tovar má byť dodaný navrhovateľovi do jeho skladu

do Prešova. Navrhovateľ tvrdil, že iné prepravné dispozície s odporcom nedohodol. Odporca tieto
zmeny preukazoval výpoveďami svedkov, z ktorých je zrejmé, že takúto zmenu dojednal iba s G.,
nie s navrhovateľom a tovar mu aj dodal. G. nebol účastníkom zmluvy, nebol ani navrhovateľom
splnomocnený na jednanie s odporcom ohľadne tejto kúpnej zmluvy, a preto odporca nemal dodať tovar,
inej osobe ako navrhovateľovi.

Odporca podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho
dovolania.

Generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.
V odôvodnení uvádza, že rozsudkami bol porušený zákon. Poukázal na § 345 ods. 1, § 51, § 451
ods. 1, § 452 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tomto prípade nedošlo k uzavretiu štandardnej kúpnej
zmluve medzi navrhovateľom a odporcom, ale išlo o záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a
treťouosobou.Zdoterazvykonanéhodokazovanianiejemožnéjednoznačneoznačiťvzniknutýzáväzok

za kúpnu, komisionársku, alebo zmluvu v prospech tretieho. Súdy neskúmali aký vzájomný vzťah
bol medzi G. a navrhovateľom a k akej dohode medzi nimi došlo. Taktiež sa súdy nevysporiadali
s výsledkami šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko navrhovateľ podal na G. trestné
oznámenie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nemal v úmysle predmetobjednávky kúpiť, tento len objednával v prospech p. G., za ktorého zaplatil preddavok na kúpnu zmluvu.
Jednoznačne vôľa strán smerovala k tomu, aby plnenie, ktoré riadne a včas uskutočnil odporca, obdržal
G.. Odporca plnil riadne a včas v prospech p. G., o čom svedčia aj dodacie listy. Navrhovateľ nenamietal

nedodanie predmetu dodávky, resp. nenamietal plnenie v prospech G.. Až listom z 29.01.1997, po
9 mesiacoch po dodaní tovaru navrhovateľ od údajnej kúpnej zmluvy odstúpil, pričom je zrejmé, že
tak urobil až v dôsledku platobnej neschopnosti G., ktorý si voči navrhovateľovi neplnil svoje záväzky.
Odstúpenie od zmluvy po 9 mesiacoch od plnenia nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy
bez zbytočného odkladu. Súdy sa nevysporiadali so skutočnosťou, akým konaním vzniklo u odporcu

bezdôvodné obohatenie na úkor iného v zmysle § 451 Obchodného zákonníka, keď je nesporné, že
odporcaplnilnazákladeobjednávkyriadneavčasatátoskutočnosťnebolaanivčaseplnenianamietaná
navrhovateľom. Súdy by mali zhodnotiť, prečo považovali vzťah medzi účastníkmi konania za vzťah z
bezdôvodného obohatenia a uviesť aj pod ktorý z prípadov uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2 a
§ 454 Obchodného zákonníka posudzovaný prípad zahrňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania rozsudok Okresného súdu
Bratislava III v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozsudku poukazuje na § 51 Občianskeho zákonníka - tzv. inominátna zmluva. V
predmetnom prípade zrejme nešlo o štandardnú kúpnu zmluvu a súdy pochybili, ak nevykonali riadne

dokazovanieavykonanédôkazynesprávnevyhodnotili,anásledneajskutkovýstavnesprávneajprávne
posúdili, keď uzavreli, že došlo k štandardnej kúpnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom, a to
aj napriek tomu, že dovolací súd konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je predmetom
sporu, či odporca navrhovateľovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, od toho závisí otázka,
či navrhovateľ má nárok na vrátenie zálohy. Súdy neskúmali aký vzájomný záväzkový vzťah bol medzi

navrhovateľom a G. a k akej dohode medzi nimi došlo. Súdy sa nevysporiadali ani s výsledkami orgánov
činných v trestnom konaní. Z doteraz vykonaného dokazovania javí, že navrhovateľ nemal v úmysle
predmet objednávky kúpiť, fóliu objednával prospech G. teda vôľa jednotlivých účastníkov smerovala k
tomu aby bolo plnené tretej osobe. Toto plnenie nespochybňoval ani navrhovateľ, ktorý musel vedieť,
že bolo plnené priamo G.. Súdy sa tiež nevysporiadali s otázkou, či navrhovateľ riadne odstúpil od

kúpnej zmluvy. Ďalej poukázal na § 451 Občianskeho zákonníka. Akým konaním vzniklo u odporcu
bezdôvodné obohatenie, plnil na základe objednávky riadne a včas a táto skutočnosť nebola v čase
plnenia navrhovateľom namietaná.

Tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov p. C. a p. K., pričom sa zameral na otázku, či

odporca mohol plniť dodaním tovaru p. G. a nie do sídla navrhovateľa. Z výpovede svedka p. C.
mal súd za preukázané, že neexistovala dohoda medzi navrhovateľom a p. G., aby odporca dodal
tovar objednaný navrhovateľom priamo F. G. a svedok ani v jednej z výpovedí neuviedol, že dostal
od objednávateľa akýkoľvek pokyn miesta určenia dodávky do Trebišova. Súd ďalej konštatoval,
že nebol rozpor v tom, že navrhovateľ objednal tovar na základe požiadavky p. G., ale vystupoval

ako kupujúci vo vzťahu k odporcovi a teda súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
podľa § 409 Obchodného zákonníka. Odporca riadne nesplnil svoj záväzok, navrhovateľ má právo
odstúpiť od zmluvy a tým má právo aj na vrátenie poskytnutého plnenia. Okresný súd rozsudkom č.k.
20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 vyhlásil výrok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť odporcovi 33
193,92 eur s 19% úrokom z omeškania od 01.02.1997 do zaplatenia a v druhom výroku zaviazal súd

odporcu na zaplatenie trov konania vo výške 100% právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že prvostupňový súd doplnil dokazovanie v intenciách
zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR, a že správne zistil skutkový stav veci a vec i správne
posúdil a preto rozsudkom Krajského súdu č.k. 1Cob/350/2010-506 zo dňa 17.03.2011 potvrdil rozsudok

tunajšieho súdu č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa 20.06.2011 súd opravil prvý
výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 a to tak, že
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 33 193,92 eur s 19% úrokom z omeškania od 01.02.1997 do

zaplatenia.

Odporca voči tomuto opravnému uzneseniu spolu s rozsudkom č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa
31.05.2010 podal odvolanie, v ktorom poukázal na to, že v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. začalaznova plynúť lehota na podanie odvolania od doručenia opravného uznesenia. Mal za to, že vydaním
opravného uznesenia došlo k priznaniu práva subjektu odlišnému od toho, ktorému bolo toto právo
priznané pôvodným výrokom rozsudku.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-522 zo dňa 30.06.2011 súd zaviazal
odporcu k náhrade trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 16 281,04 eur.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/321/2011-582 zo dňa 28.02.2012 súd potvrdil

uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa 20.06.2011. V odôvodnení
Krajský súd uviedol, že je evidentné, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a je to zrejmé aj zo zápisnice
z pojednávania a z vyhlásenia rozsudku zo dňa 31.05.2010. A vzhľadom na skutočnosť, že odporca
využil svoje právo na riadny opravný prostriedok voči rozsudku 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 o
ktorom bolo riadne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu č.k. 1Cob/350/2010-506 zo dňa 17.03.2011.
Lehota na podanie odvolania začne plynúť účastníkovi znova od doručenia opravného uznesenia,

ktoré bolo vydané po právoplatnosti opraveného rozhodnutia vtedy, ak sa účastník neodvolal, pretože
bol spokojný s pôvodným (chybným) znením výroku. Nakoľko odporca riadne využil svoje právo na
podanie odvolania k ukráteniu odporcu nedošlo, nemožno mu teda priznať opakovane právo na podanie
odvolania. Druhým výrokom zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-519
zo dňa 20.06.2011 tak, že odporca je povinný nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa

vo výške 15 923,88 eur a tretím výrokom odmietol odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010, nakoľko vydanie opravného rozhodnutia nemá
za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ani potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu.

Odporca podal voči uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu dovolania, v ktorom uvádza, že mu bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a že uznesením odvolacieho súdu potvrdzujúcom
opravné uznesenie súd riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil a nevysporiadal sa dostatočne s jeho
argumentmi.

V prvom výroku uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/27/2012 - 639 zo dňa 31.08.2012, sa

súd vysporiadal s tým, či je odvolanie odporcu, ktoré Krajský súdu v Bratislave uznesením č.k.
2Cob/321/2011-582 zo dňa 28.02.2012 odmietol a uložil odvolaciemu súdu, aby sa zaoberal vecnou
správnosťou prvostupňového rozsudku( jeho obsahu) v znení po oprave jeho výroku. V druhom
výroku zrušil a vrátil na ďalšie konanie druhý a tretí výrok uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Cob/321/2011-582 zo dňa 28.02.2012, ktorým bolo zmenené uznesenie o trovách konania a bolo

odmietnuté odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-439 zo
dňa 31.05.2010.

Uznesením Krajského súdu č.k. 2Cob/400/2012-660 zo dňa 22.01.2013 súd rozsudok Okresného súdu
20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 v znení opravného uznesenia č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa

20.06.2011 a uznesenie 20Cb/397/1998-522 zo dňa 30.06.2011 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský
súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol: „......Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že
žalobca nemal v úmysle predmet objednávky - fóliu kúpiť, ale túto objednával v prospech F. G., teda
sa javí, že vôľa účastníkov smerovala k tomu, aby sa plnilo v prospech G.. Je nepochybné, že žalobca
sa najneskôr dňa 20.03.1996 dozvedel, že zo strany žalovaného bolo plnené priamo G. a súd prvého

stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo sa žalobca nedožadoval, aby mu žalovaný poskytol
objednané plnenie, keď tvrdil, že žalovaný mal plniť jemu, a nie priamo p. G.. Súd prvého stupňa sa
nevysporiadal dostatočne ani s otázkou, aký zmluvný vzťah bol medzi žalobcom, F. G. a žalovaným,
k akej dohode medzi nimi vlastne došlo, nevykonal dokazovanie a nezohľadnil, prečo žalobca vystavil
dodací list spolu s faktúrou F. G., ktorý tieto doklady podpísal a potvrdil mu prevzatie tovaru, neskúmal,

či vystavením týchto dokladov nedošlo žalobcom k prípadnému dodatočnému schváleniu plnenia zo
strany žalovaného priamo F. G..
Súd prvého stupňa taktiež neskúmal, ako skončilo šetrenie orgánov činných v trestnom konaní v
súvislosti s trestným oznámením žalobcu na F. G., súčasťou ktorého bol aj nárok na náhradu škody
vo výške 1.396,042,-Sk, neskúmal, prečo žalobca až do 29.01.1997, t.j. do odstúpenia od zmluvy,

nereklamoval nedodanie tovaru, ani sa nedožadoval vrátenia zaplatenej sumy 1.000.000,-Sk.
Súd prvého stupňa tým, že nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie, aká dohoda bola medzi
stranami a p. G. uzavretá, nevysporiadal sa dostatočne ani s otázkou, či žalobca mohol odstúpiťod zmluvy a či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže z jeho strany v zmysle
objednávok p. G. a p. Žáka plnené bolo.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nezdôvodnil, prečo opätovne nevypočul p. G., hoci jeho adresa

mu bola po šetrení známa a jeho výsluch za účasti oboch strán sa javí byť potrebný......“

II.

Navrhovateľ, odporca a pán G. sú podnikateľmi (§ 1 Obchodného zákonníka a podľa § 2 Obchodného

zákonníka). Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Preto ak navrhovateľ s pánom
G. vstúpil do obchodného vzťahu, jeho záujmom bolo dosiahnutie zisku. Z toho dôvodu aj objednal tovar
za ktorý zaplatil s tým, že tento tovar zo ziskom predá G.. Rovnaká motivácia dosiahnutia zisku bola na
strane odporcu. Tento tovar vyrobili a zo ziskom predali. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo/39/2004, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „.....Predmetom sporu

je kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca a žalovaný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ako kupujúci
si u žalovaného objednávkou č. 250296/0001 zo dňa 25.02.1996 objednal bielu fóliu...........“ (č.l. 233 -
strana 5 rozsudku NS SR).
V ďalších zrušujúcich rozhodnutiach, ktoré nasledovali nebol zo strany súdov vyslovený záväzný právny
názor. Bola uložená povinnosť tunajšiemu súdu sa zaoberať aj tým, či nedošlo k uzavretiu iných zmlúv,

inej zmluvy napr. nepomenovanú zmluvu, zmluvu v prospech tretej osoby (§ 50 a 51 Občianskeho
zákonníka).
To, či sa na daný záväzkový vzťah bude aplikovať obchodný zákonník sa posúdi z povahy účastníkov
záväzkového vzťahu pri jeho vzniku, to znamená pri uzavretí zmluvy. Zákon vyžaduje, aby skutočnosť,
že strany sú podnikateľmi a že zmluva súvisí s ich podnikateľskou činnosťou, bola obidvom stranám

zrejmá. Avšak zákon nevyžaduje, aby strany dané skutočnosti naozaj poznali, ale stačí ak boli uvedené
skutočnosti objektívne poznateľné, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, za ktorých bola zmluva
uzavretá.„Priposudzovanítejtozrejmostijetrebapoužívaťobjektívnehľadiskoodpovedajúceobchodnej
praxe, pričom východiskom bude spôsob vystupovania strán pri uzatvorení zmluvy.“( KOPÁČ, L.:
Obchodní kontrakty. I. díl. Praha: Prospektrum, 1993, s. 21.).

Jedná sa teda jednak o zrejmosť, že zmluvná strana je podnikateľom, čo by malo vyplývať najmä zo
spôsobu vystupovania zmluvnej strany a z označenia jej obchodného mena pri písomnom styku. Ak
pri uzavieraní zmluvy nie je jasné, že zmluva sa uzaviera medzi podnikateľmi, následkom bude to, že
zmluva nebude mať obchodne právny režim. Môže totiž nastať situácia, kedy podnikateľ ako kupujúci
nakupujevecislúžiacejednakprejehopodnikanieajednakprejehoosobnúpotrebu.Akpodnikateľnedá

predávajúcemu najavo, že všetky nakupované veci sú určené pre jeho podnikanie, nemôže vzniknúť
obchodný záväzkový vzťah.
Ďalej sa jedná o zrejmosť súvislosti s podnikateľskou činnosťou, ktorá sa posudzuje najmä z
prihliadnutím k predmetu zmluvného záväzku.
Navrhovateľ objednávkou č. 250296/00001, v ktorom je označený ako objednávateľ : Sarah, sklad 01

centrálny, IČO:, dodávateľ SPP, a.s.. Objednávku objednával podnikateľ v zmysle § 1 Obchodného
zákonníka. Rovnako predmet objednávky slúži za účelom podnikania s ohľadom na objednané
množstvo. Odporca vystavil proforma faktúru č. 60022 vo výške 1,000.000,-- Sk, pričom v poznámke
uviedol: „odber možný 14 dní po úhrade predfaktúry!“ Preto na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve §§ 409 a nasl.

K otázke aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka §§ 50 a 51 súd uvádza nasledovné :
Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať
obsahu alebo účelu tohto zákona. (§ 51). Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
(§ 50 ods. 1). Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo

zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti
tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že
v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. (§ 50 ods. 2).
Ak sa bude jednať o vzťahy medzi podnikateľmi, je použite ustanovení občianskeho zákonníka
obmedzené len na zvláštne ustanovenie dané občianskym zákonníkom pre príslušný zmluvný typ,

a všetko ostatné, čo občianskym zákonníkom priamo pre príslušný zmluvný typ upravené nie je, sa
riadi obecnými ustanoveniami obchodného zákonníka, týkajúcimi sa záväzkových vzťahov. V týchto
prípadoch sa podľa obchodného zákonníka budú posudzovať napríklad splnenie, omeškanie, náhrada
škody, premlčanie a iné.Z objednávky, ktorú vystavil navrhovateľ nemožno vyvodiť záver a súdu sa nejaví, že tu bol úmysel,
aby tovar bol dodaný pánovi G.. Rovnako nie je možné na tento záväzkovo obchodný vzťah medzi
navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako podnikateľom aplikovať ustanovenia inominátnej

zmluvy Občianskeho zákonníka, Obchodný zákonník má svoje ustanovenia upravujúce inominátnu
zmluvu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Kúpna zmluva je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 z tohto
vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ
zmluvy základnom § 409 ods. 1. Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím síce bol súlad, alebo

obsahu zmluvy by chýbali niektorá z podstatných náležitostí. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. (§ 409 ods. 1).
V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. (§ 409 ods. 2).

Podstatnými časťami kúpnej zmluvy sú: určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, množstvo
tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy ( tovar ( kupujúcemu a previesť na
neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zánik záväzku
splnením je možné všeobecne charakterizovať ako právny úkon zaviazanej osoby, ktorým táto osoba,
s úmyslom plniť svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, poskytne oprávnenej osobe predmet plnenia,

zodpovedajúci obsahu záväzku. Právna úprava zániku záväzku jeho splnením v Obchodnom zákonníku
je komplexná a rozlišuje spôsob splnenia, miesto a čas plnenia. Jednotlivé ustanovenia majú prevažne
dispozitívnu povahu, to znamená, že účastníci sa môžu od jednotlivých ustanovení odchýliť, s výnimkou
ustanovenia §§ 324 a 341, ktoré majú v súlade s ustanovením § 263 Obchodného zákonníka kogentnú
povahu. Všeobecná úprava zániku záväzku, je vyjadrená v ustanovení §§ 324 až 343 Obchodného

zákonníka ak platí, pokiaľ z ustanovení upravujúcich jednotlivé zmluvné typy nevyplýva niečo iné,
splnenie - spôsob zániku záväzku uspokojením veriteľa, a preto sa považuje za najprirodzenejší a
základný spôsob zániku záväzku. Prostredníctvom splnenia dôjde nielen k zániku záväzku, ale zároveň
aj k naplneniu hospodárskeho a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje. Na rozdiel od prípadov, keď síce
dôjde k zániku záväzku, ale nedôjde k jeho splneniu, hovoríme o zániku nesplneného záväzku. Podľa

profesorky Ovečkovej " je potrebné rozlišovať medzi pojmom "plnenie" a "splnenie", keďže "plnenie" je
len určitý proces, ktorý vedie k splneniu, a "splnenie" je výsledok tohto procesu, pričom až výsledok
tohto procesu spôsobuje zánik záväzku "k tomu, aby záväzok komplexne zanikol, je potrebné, aby boli
splnené všetky povinnosti z tohto vyplývajúce je teda nutné rozlišovať medzi zánikom záväzkového
vzťahu a zánikom jednotlivých povinnosti zo záväzkového vzťahu. Splnenie záväzku tak predpokladá

splnenie všetkých jednotlivých povinností z neho vyplývajúcich.
V prejednávanom prípade došlo k platne uzatvoreniu kúpnej zmluvy na základe písomnej objednávky
a preto treba aplikovať na tento vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzťah vznikol medzi
navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim. To, aký vzťah bol medzi navrhovateľom
akopredávajúcimapánomG.akokupujúcimpreposúdenie,čiodporcasvojupovinnosťzozáväzkového

vzťahu medzi sporovými stranami splnil, nie je rozhodujúci. Navrhovateľ ako predávajúci vo vzťahu s
pánom G. mal tiež záväzkovú povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka
a jeho úmyslom bolo dosiahnuť zisk z tohto vzťahu.
Medzi účastníkmi bola sporná otázka miesta plnenia. Odporca vyrobil fóliu. G. si časť fólie prevzal v
sídle odporcu a časť bola dodaná G., t.j. odlišne od miesta podnikania navrhovateľa.

Miesto plnenia záväzku je obligatórnym ustanovením Obchodného zákonníka a je znakom riadneho
plnenia záväzku. Miestom plnenia je výlučne miesto, ktoré bolo dohodnuté v zmluve ako miesto na
poskytnutie plnenia dlžníkom (§ 335 Obchodného zákonníka). Ak miesto dodržané nie je, dochádza u
dlžníka k omeškaniu so splnením záväzku. Do omeškania sa môže dostať z tohto dôvodu aj veriteľ, ak
neprijme riadne a včasné plnenie na mieste, určené v zmluve.

Všeobecná úprava miesta plnenia v Obchodnom zákonníku dáva dôraz na zmluvné dojednania
obchodných partnerov o mieste plnenia zmluvy. Taxatívne však Obchodný zákonník vymedzuje miesto
plnenia záväzkov u:
Nepeňažných záväzkov- ktoré sa zásadne plnia v mieste sídla dlžníka, Ak je dlžník fyzická osoba, tak
v mieste jeho trvalého pobytu alebo podnikania. Ak nepeňažný záväzok vznikol v mieste prevádzkarne

alebo závodu veriteľa, miestom plnenia bude toto miesto.
K otázke aká bola dohoda miesta plnenia, súd vo veci vypočul svedkov.
Významnú úlohu pri rokovaní s navrhovateľom za odporcu zohral pán C.. Ako svedok bol niekoľko krát
vypočutý. Pred OO PZ uviedol: G. mal voči SPP podlžnosti, chcel objednať 20 ton fólie v hodnote cca1,200.000,-- Sk. Ja som mu však oznámil, že túto fóliu mu SPP dodá len v prípade, že uhradí všetky
doterajšie záväzky a cenu objednanej fólie. G. nebol schopný svoje podlžnosti splatiť, ale uviedol, že si
nájde garanta, ktorý túto fóliu pre neho objedná. Asi po mesiaci opäť došiel za mnou, oboznámil ma s

tým, že si našiel zmluvného partnera, ktorý za neho zákazku objedná a zaplatí. Firmu SARAH Prešov
som si telefonicky overil, kde mi pracovník tejto firmy - Jozef Žák potvrdil, že za G. predmetnú fóliu
objedná. Po zaplatení kúpnej ceny sa začalo s výrobou. Po výrobe asi polovice fólie došiel vodič, ktorý
predtým odvážal tovar pre firmu G. Trebišov, ktorý chcel prevziať uvedenú fóliu. Nakoľko sme nemali
ešte vyrobené množstvo fólie pre vyťaženie jeho vozidla, bol z toho nervózny s odôvodnením, že sa

má ešte zastaviť vo firme SARAH Prešov na prekontrolovanie dodaného množstva. Uvedený tovar som
naložil na vozidlo firmy G. z toho dôvodu, i keď bol určený pre firmu SARAH Prešov, že som mal tú
vedomosť, že tieto firmy sú v zmluvnom vzťahu a bolo mi vodičom oznámené, že sa zastaví s tovarom
vo firme SARAH. L. G. mi telefonicky nevolal, aby som tovar, za ktorý zaplatil Žák bol zaslaný do sídla
firmy G. Trebišov a nie do firmy SARAH Prešov, myslel som si, že medzi nimi je dohoda podľa ktorej,
má tovar smerovať po kontrole do Trebišova.

C. na pojednávaní konanom dňa 29.09.1999 k okolnostiam objednania tovaru vypovedal identicky ako
pred vyšetrovateľom. Vo svojej výpovedi spresnil nasledovné. Keď vodič G. prišiel do SPP prevzal iba
10.000 ton. Na otázku prečo mám vydávať predmetný tovar G., keď zmluva bola uzatvorená s pánom
Žákom, uviedol, že je to medzi nimi dohodnuté. U pána Žáka si túto skutočnosť neoveroval. Ak odberateľ
požaduje dodanie tovaru vozidlami SPP uzatvárala sa osobitná zmluva s dopravným oddelením.

Na pojednávaní konanom dňa 16.09.2009 vypovedal: K realizácii dodania tovaru bolo pristúpené po
vyrubení celého objemu 20 ton. Telefonoval som do Prešova, že je zásielka hotová, či dostal pokyn
ohľadne dodania tovaru, na to si už nepamätal. O spôsobe dopravy sa už nezaujímal. Odosielacie listy
vypisoval. Na otázku ako vedel, aké množstvo sa zmestí na konkrétne auto, pretože nemohol vedieť
aké auto s akou nosnosťou príde pre tovar, k tomu sa nevyjadril. Na konkrétnu otázku, či sa pána

Žáka pýtal na spôsob dopravy uviedol., že na to si nepamätá. Všeobecne pri vyskladňovaní tovaru
sa žiadala od vodiča, ktorý nebol vodičom SPP plná moc, pokiaľ nemal logo a občiansky preukaz,
prípadnesplnomocnenie.Vkaždomprípadesazapisovaločísloobčianskehopreukazu.Svedokpotvrdil,
že prevzatie tovaru vodičom pána G. mal sprostredkovane od zastupujúceho pracovníka.
W. K. v rozhodnom období ekonomická riaditeľka, na pojednávaní dňa 12.04.2010 k veci uviedla. S

pánom G. boli dlhodobý obchodný partneri, vedela o dohode s pánom Žákom. Do firmy SARAH Prešov
bolo avizované dokončenie zákazky. Náš pracovník z expedície v zmysle vnútropodnikových pokynov
si overoval u mňa informáciu pred vyskladnením tovaru, či môže tento tovar vydať. Vtedy sa ma spýtal,
že vodič má miesto určenia Trebišov a či je to v poriadku. Ja som kontaktovala pracovníka na odbyte
pána C., či miesto určenia je Trebišov, ktorý to potvrdil. Potvrdil, že dostal pokyn od pána Žáka, aby

fóliu naložil na auto pána G. a odviezol do Trebišova do firmy G.. Prvá dodávka podľa poradového
čísla na odosielacom liste bola realizovaná naším vodičom. Ak odberateľ požiadal, aby tovar bol dodaný
našimi autami, tak z obchodného úseku bola daná žiadanka na dopravné oddelenie. Nikdy nevstúpila
do rokovania ani s pánom Žákom alebo G. týkajúce sa tohto obchodného prípadu.
Podľa odosielacích listov navrhovateľ dodal fóliu na trikrát. Odosielací list č. 038714 (č.l. súdneho spisu

346) dodané 4.628 kg, odosielací list č. 038708 (č.l. súdneho spisu 348) dodané 7.455 kg, odosielací list
č. 038713 (č.l. súdneho spisu 348) dodané 7.767 kg. Pani K. potvrdila, že dodávky z odosielacích listov
038108, 038713 boli realizované odporcom. Dodávka - odosielací list č. 038714 - realizovaná vodičom
od p. G..
Vychádzajúc z výpovedí pána C., ktorá sa podstatným spôsobom odlišuje. Pred orgánmi OO PZ a pred

súdom na pojednávaní konanom dňa 29.09.1999 uviedol, že mali vyrobenú iba polovicu objednaného
množstva, pokyn na vyskladnenie nedával. Vo výpovedi z 16.09.2009 uviedol, že po dohotovení
vyrobeného množstva telefonoval do firmy SARAH o čom ich informoval. Ani v jednej vo svojej výpovedi
neuviedol, že dostal od objednávateľa pána Žáka akýkoľvek pokyn, miesta určenia dodávky - Trebišov.
Odvolával sa iba na existenciu zmluvného vzťahu medzi pánom Žákom a G.. Predpokladal, že je to

medzi nimi dohodnuté. Podľahol ataku G. - stále telefonoval. Kto dával žiadanku na dopravné oddelenie
spoločnosti SPP odporca nevedel uviesť. Pani K. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že pán
C. na jej telefonický dopyt uviedol, že takýto pokyn dostal od pána Žáka. Z tejto výpovede je zrejme,
že si preverovali miesto určenia dodania tovaru. V čase vyskladnenia tovaru nemali vedomosť o inom
miesto dodania tovaru. Pani K. ako vedúci pracovník spoločnosti znalá veci, komu sa má všeobecne

zo záväzkového vzťahu plniť, si to preverovala u svojho pracovníka. Pán C. jej dal klamlivú informáciu,
ktorá reťazovo viedla k nesplneniu záväzku odporcom. Pochybenie pracovníka nemôže byť na ťarchu
navrhovateľovi, pokiaľ nedostal riadne plnenie. Najvyšší súd ČR sp. zn. 32 Odo 251/2005 zo dňa
14.02.2007 vo svojom rozhodnutí, ktorý je na tento príklad aplikovateľný, riešil situáciu v ktorom bolodielo odovzdané neoprávnenej osobe a vyslovil názor, že dielo na základe zmluvy o dielo podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka musí objednávateľ odovzdať. Ak dielo bolo odovzdané tretej osobe,
ktorá nebola oprávnená konať v mene objednávateľa alebo za objednávateľa nebolo dielo vykonané

(splnené.). V posudzovanom prípade dielo bolo odovzdané blízkej osobe objednávateľa o čom mal
dodávateľ vedomosť a rovnako len predpokladal, že ide o osobu oprávnenú.
Opätovne treba poukázať na p. Evinica, ktorý pred vyšetrovateľom uviedol, že „myslel som si, že medzi
nimi je dohoda“.

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo sa navrhovateľ
nedožadoval, aby mu odporca poskytol objednané plnenie. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka
neupravuje povinnosť kupujúceho domáhať sa svojich práv z kúpne zmluvy. Je vždy na voľbe
kupujúceho, či sa dožaduje svojich práv, či toto právo využije tak ako je to zrejmé z ustanovenia § 393
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto

práv ustanovená osobitná úprava. Skutočnosť, že okamžite sa nedovolával svojich práv, neodstúpil od
kúpnej zmluvy, nemôže byť vykladané na ťarchu kupujúcemu, ktorý svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu neporušil. Zaplatil kúpnu cenu. Bolo povinnosti predávajúceho, aby plnil záväzok z kúpnej zmluvy
- dodať uvedený tovar kupujúcemu v mieste podľa § 336 a previesť na neho vlastnícke právo .

Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy je právom a nie povinnosťou.
Treba konštatovať, že zmluvy môžu byť menené i konkludentne. Pre zmenu záväzku pokiaľ si strany v
zmluve nedohodnú výnimku, nie je predpísaná zvláštna forma. Podstatou zmeny záväzkovo právneho
vzťahu dohodou, kumulatívna novácia nie je, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorý daný právny
vzťah založil, pristupuje ďalšia právna skutočnosť, ktorý mení práva a povinnosti z pôvodného právneho

vzťahu. Zmena musí byť urobená v dobe medzi vznikom záväzku a jeho zánikom.
V prejednávanej veci súd zo žiadnych listinných dokladov, z výpovede svedkov nemal preukázané, že
došlo k zmene záväzku - miesta plnenia.
Skutočnosť, že kupujúci nevyužil svoje právo okamžite odstúpiť od zmluvy, keď sa dozvedel o
porušení povinnosti predávajúceho, nemôže byť na jeho ťarchu a tým zahojené porušenie povinnosti

predávajúceho, neplniť záväzok.
Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená v Občianskom zákonníku v ustanovení §§ 34 až
51, je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom zákonníku niektorými ustanoveniami o
právnych úkonoch §§ 266 až 268. Podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych
úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov, je, že musí ísť o prejav vôle

urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle
účastníka obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel v ustanovení
§ 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka. Odporca sa bránil tým, že zo správania navrhovateľa možno
predpokladať, že konkludentným spôsobom schválil dodanie tovaru G..
Interný zápis urobený odporcom zo dňa 24.04.1996 z pracovnej cesty pána C. u navrhovateľa, v ktorom

je uvedené, že „s majiteľom firmy pánom Žákom bolo prerokované uhradenie podlžnosti vo výške
218.000,--- Sk. Pán Žák prisľúbil uhradenie tejto sumy.“ Zápis spochybnil navrhovateľ. Je vypracovaný
pánom C., ktorý pochybil pri poskytnutí plnenia G., týmto spôsobom zakrýval svoje pochybenie.
Zachytené vyjadrenie odporcom nemožno považovať za uznanie záväzku, pretože na platnosť uznania
záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu podľa § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

Podľa § 266 ods. 4 cit zákona, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Odsek 4 uľahčuje situáciu, pokiaľ by sa určitý výraz pripúšťajúci rôzny výklad nepodarilo jednoznačne
interpretovať pri použití ustanovení odsekov 1, 2 a 3. Zákonodarca tu mal zrejme na zreteli situáciu, že
prejav vôle bol interpretovaný postupom podľa predchádzajúcich odsekov, ale zostali ešte pochybnosti

o niektorom výraze alebo výrazoch, ktoré stále možno vykladať rôzne. Vtedy sa uplatní celkom
jednoznačné pravidlo, že takýto výraz treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila
ako prvá. Takéto ustanovenie má ten význam, že preventívne vedie strany k tomu, aby používaním
nejednoznačných výrazov nesledovali cieľ získavať rôzne výhody na úkor druhej strany.
Ak teda odporca tvrdí, že pri stretnutí s pracovníkmi odporcu navrhovateľ prisľúbil uhradenie záväzkov,

tým konkludentne dodatočne súhlasil so spôsobom plnenia dodaného tovaru, tak ako to má vyplývať
zo záznamu. Na ochranu navrhovateľa treba použiť výkladové pravidlo ustanovenia § 266 ods. 4
Obchodného zákonníka. K otázke následného správania navrhovateľa, na ktoré poukazuje odporca, a
to najmä na dodacie listy a faktúry, ktoré vystavil pre G., navrhovateľ vysvetlil tak, že dodanie tovaruG. namietal. Snažil sa túto pre neho nepriaznivú situáciu, do ktorej ho dostal odporca, riešil zo svojho
pohľadu ako najlepšie vedel. Ak by bol G. navrhovateľovi zaplatil za tovar a navrhovateľ by v dôsledku
pochybenianavrhovateľanevzniklamajetkováujma,nemaluždôvodďalejtentoprípadvočižalovanému

riešiť. Keď sa ukázalo, že G. nemá v úmysle za tovar zaplatiť a navrhovateľ sa stal obeťou komplotu
C. a G., využil právne prostriedky voči navrhovateľovi na ochranu svojich práv a odstúpil od zmluvy.
V čase odstúpenia od zmluvy omeškanie odporcu stále trvalo. Odporca proti odstúpeniu nenamietal,
nenamietal, trval na námietkach, že tovar bol dodaný pre tretiu osobu. Z tejto situácie bolo obidvom
účastníkom zrejmé, že navrhovateľ plniť nechce, nebude.

Základný princíp na ktorých je budovaný Obchodný zákonník je riadnosť plnenia záväzkov. V čase, keď
odporca plnil neoprávnenej osobe (G.) zamestnanec odporcu pán C. vedel o porušení povinnosti komu
a za akých podmienok má tovar vydať. Vyplynulo to aj z výpovede svedkyne W. K., v rozhodnom období
ekonomickej riaditeľky, ktorá uviedla: Náš pracovník z expedície v zmysle vnútropodnikových pokynov
si overoval u mňa informáciu pred vyskladnením tovaru, či môže tento tovar vydať. Vtedy sa ma spýtal,
že vodič má miesto určenia Trebišov a či je to v poriadku. Ja som kontaktovala pracovníka na odbyte

pána C., či miesto určenia je Trebišov, ktorý to potvrdil. Potvrdil, že dostal pokyn od pána Žáka, aby
fóliu naložil na auto pána G. a odviezol do Trebišova do firmy G.. Pričom pán C., ktorý bol niekoľkokrát
vypočutý výslovne uviedol, že nikdy si neoveroval informáciu u pána Žáka, či môže tovar dodať G..
Omeškanie dlžníka zaniká poskytnutím riadneho plnenia alebo zánikom záväzku iným spôsobom ako
splnením, napríklad zánik záväzku odstúpením od zmluvy, zánik záväzku pre nemožnosť plnenia.

Kogentné ustanovenie § 365 vymedzuje omeškanie dlžník ako porušenie záväzkového vzťahu. Ide o
vymedzenie pozitívne i negatívne. Pozitívne vymedzenie spočíva v tom, že dlžník je v omeškaní, ak
nesplní svoj záväzok riadne a včas. Zákon teda rozoznáva dva prípady omeškania dlžníka: a) v prvom
prípade dlžník nesplnil včas; omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia. Čas
plnenia záväzku je spravidla určený v zmluve alebo vyplýva z osobitných ustanovení upravujúcich čas

plnenia pri jednotlivých typoch zmlúv. b) V druhom prípade dlžník nesplnil riadne, ak včas ponúknuté
plnenie nemá všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta splnenia, osoby
splniteľa a príjemcu a pod. Napríklad ak dlžník plní včas, ale ponúkne plnenie na inom mieste (§ 335
až 339), ako je povinný, dostáva sa do omeškania preto, lebo neplnil riadne a veriteľ takéto plnenie, aj
keď je ponúknuté včas, nie je povinný prijať.

Navrhovateľ v súlade s ustanovením § 345 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy. Došlo k
omeškaniu dlžníka a veriteľovi vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy. Treba uviesť, ak by odporca
namietal, či došlo k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu zmluvy, odporca ako predávajúci si
nesplnil záväzok a v súčasnosti ani nemôže plniť. Účastník zmluvného vzťahu má do doby poskytnutého
splnenia právo odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 351 ods. 1 Ob. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na

svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa § 351 ods. 2 Ob. Z. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,
toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu

nákladov s tým spojených.

Ak zanikla zmluva uzatvorená v režime Obchodného zákonníka odstúpením, vysporiadajú sa účastníci
zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, podľa zásad stanovených v § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd neskúmal, ako skončilo šetrenie orgánov činných

v trestnom konaní v súvislosti s oznámením pána G., ktorého súčasťou bol aj nárok na náhradu škody.
Napriek snahe súdu vykonať dokazovanie oboznámením sa s výsledkami šetrenia orgánov činných
v trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením navrhovateľa na p. G. vedeného pod
ČVS: OUV-255/20-1998, nebolo možné tento dôkaz vykonať, nakoľko podľa oznámenia Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Trebišove bol vyšetrovací spis skartovaný. V trestnom konaní bola

posudzovaná trestnoprávna zodpovednosť G.. Či naplnil znaky trestného činu a nie splnenie zmluvnej
povinnosti odporcu. Navrhovateľ v trestnom oznámení na G.a uviedol, že s postupom dodania tovaru
S. nesúhlasil, ale jeho záujmom bolo vysporiadať predmetnú záležitosť s G., dal si potvrdiť dodacie listy,
vystavil faktúru. G. v čase objednávania tovaru vedel, že za tento nebude schopný zaplatiť a tým hodostal do omylu. Hrabčák potvrdil, že volal C., aby tovar zaslal do jeho podniku. Navrhovateľ vo výpovedi
potvrdil, že trval na dodaní tovaru do jeho firmy , čo výslovne uviedol v objednávke.

Súdmázato,ženaposúdeniesplneniapovinnostiodporcuniejesmerodajné,čiG.sadopustiltrestného
činu. Predmetom konania v trestnom oznámení nebol nárok na náhradu škody.

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí vytkol nezdôvodnenie, prečo opätovne nevypočul pána G., hoci
jeho adresa mu bola po šetrení známa a jeho výsluch sa obom stranám zjaví byť potrebný.

Súd sa niekoľkokrát pokúsil vykonať výsluch svedka pána G. aj cestou dožiadaného súdu. Nedostavoval
sa na pojednávania a už v minulosti za účelom jeho výsluchu boli spôsobované prieťahy v konaní,
keď sa nepodarilo ani pomocou polície svedka predviesť na výsluch. G. dňa 15.01.2002 odpovedal na
väčšinu otázok tak, že si vzhľadom na dlhú dobu nepamätá. Nie je tu predpoklad, že by z jeho výpovede
boli objasnené nové skutočnosti v konaní. Aby si po dlhých rokoch od 15.01.2002 spomenul na nové

skutočnosti. Ak by vypovedal v prospech navrhovateľa a objasnil, že nebol splnomocnený, alebo konal
svojvoľne, jeho výpoveď s ohľadom na dlhý čas, by bola hodnotená ako nedôveryhodná. Súdu opätovný
výsluch svedka sa javí ako nadbytočná, neprispela by k objasneniu veci. G. aj napriek tomu, že má
adresu trvalého pobytu v mieste trvalého bydliska sa nezdržuje.

Skutočnosť, že navrhovateľ vystavil G. faktúru neznamená, že konkludentne schválil zmenu spôsobu
dodania tovaru. Navrhovateľ ako predávajúci bol v zmluvnom vzťahu s G. ako kupujúcim. V súlade
s ustanovením § 409 Obchodného zákonníka predávajúcemu vznikla rovnaká povinnosť plniť tento
záväzok. Ak by sa navrhovateľ domáhal ako predávajúci zaplatenia ceny od G., ten by sa mohol
brániť tým, že nedošlo k riadnemu splneniu záväzku. Plnenie, ktoré dostal bolo plnením odporcu,

ktoré nemožno považovať za riadne plnenie navrhovateľa. Opätovne súd zdôrazňuje, že k porušeniu
záväzku došlo zo strany odporcu vo vzťahu navrhovateľovi. G. neuviedol , že bol splnomocnený
oprávnený prevziať tovar navrhovateľom. Navrhovateľ uviedol, že sa s G. nedohodol na prevzatí tovaru.
Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka C., pracovníka odporcu, ktorý uviedol, že sa len
domnievali, čo nie je rovnaké ako vedieť, mať to potvrdené účastníkom zmluvného vzťahu - kupujúcim.

Sprostredkovaná informácia, neoverená nepostačuje na zmenu miesta plnenia.

Odporca si svoj záväzok, ktorý vyplýva z kogentného ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka
nesplnil.Nesplnenímsadostaldoomeškaniaapretonavrhovateľovivsúlades§351ods.1Obchodného
zákonníka pre omeškanie veriteľa (predávajúceho) vznikol nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podľa

§ 351 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. (ods. 2).
K oprávnenosti odstúpenia od zmluvy súd uvádza nasledovné.
Toto právo je oprávnenie bez ďalšieho, keď je bez najmenších pochybností , že nedôjde k plneniu.

Odporca jednoznačne deklaroval, že dodanie tovaru G. považoval za riadne splnenie a preto nebude
plniť a v súčasnej dobe ani nemôže plniť, keďže ukončil výrobu.
Nesplneniepovinnostiodporcuzozáväzkovéhovzťahunemôžebyť naťarchu navrhovateľa,ktorý tovar
objednal, za tento zaplatil a nebol mu dodaný. To že okamžite nereagoval, nedožadoval sa plnenia,
jeho správanie nemôže súd posúdiť ako konkludentné správanie schvaľujúce porušenie povinnosti.

Odporca o zlom mene G. ako podnikateľa vedel (že si neplní svoje záväzky), preto je otázne, že si
neoveril, či mu môže dodať tovar. Sám svojím správaním sa dostal do nepriaznivej situácie. Nemôže
prenášať zodpovednosť na navrhovateľa a odvolávať sa na jeho konkludentné správanie. Podľa názoru
súdu G. využil situáciu, poznal sa zamestnancami odporcu, čo potvrdzuje skutočnosť, že bez riadnej
plnej moci, bez vypísania dohody o preprave, mu tento bol vyskladnený a dodaný

v rozpore s vnútropodnikovými pravidlami. Ak navrhovateľ vystavil faktúru G. (výpoveď G. pred
vyšetrovateľom, ju označil ako predfaktúra), neznamená to, že konkludentne schválil dodanie tovaru.
Vystavenie faktúry, dodacieho listu neznamená splnenie. On ako predávajúci sa dostal do pozície, že
záväzokneplnilriadne.Vdruhomprípade,dlžníknesplnilriadne,akvčasponúknutéplnenienemávšetkynáležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta splnenia, osoby splniteľa a príjemcu a
pod. Napríklad ak dlžník plní včas, ale ponúkne plnenie na inom mieste (§ 335 až 339), ako je povinný,
dostáva sa do omeškania preto, lebo neplnil riadne a veriteľ takéto plnenie, aj keď je ponúknuté včas,

nie je povinný prijať.
V prejednávanej veci obidvaja účastníci konania nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy.
Súdom priznaná žalovaná istina je priznaná podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka (nie bezdôvodné
obohatenie). Pozostáva z 1,000.000,-- Sk, ktorú odporca prijal od navrhovateľa titulom kúpnej ceny. O
povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá
sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v
zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Odporca odstúpil od
zmluvy listom zo dňa 29.01.1997, výška úroku z omeškania v rozhodnom období bola 18% p.a.
III.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspešnosti v
konaní. Úspešný bol navrhovateľ, preto má právo na náhradu torv konania. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p.,
súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi
náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smerujevakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.