Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/285/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231079
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111231079.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a
sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa HONT-
stav spoločnosť s ručením obmedzeným, Kuzmányho 22, Krupina, IČO: 31 578 756, proti odporcovi
MERK REALITY a.s., Gorkého 8/12, Bratislava, IČO: 35 787 198, práv. zast. Advokátska kancelária
Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 8.574,82 EUR s prísl. a o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/183/2011-40 zo dňa
14.5.2014, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/183/2011-40 zo dňa 14.5.2014
p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa žalobu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.046,87 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na tunajší
súd dňa 23.9.2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu vo výške 8.574,82 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14,25 % z dlžnej sumy, a to od 30.10.2008 do zaplatenia a trovy konania.
Tento návrh odôvodnil tým, že odporca si uňho objednal vykonanie práce, a to výrobu nerezového
zábradlia na garážach a na bytovom dome vyšpecifikované na faktúre č. 080110. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že dodal a vykonal prácu - výrobu nerezového zábradlia na garážach a na bytovom dome
pre odporcu a odporca navrhovateľom dodanú a vykonanú prácu prevzal. Navrhovateľ uviedol aj to,
že faktúrou č. 080110 zo dňa 15.10.2008 vyfakturoval odporcovi cenu za vykonané práce a odporca
zaplatil navrhovateľovi na základe navrhovateľom predloženej faktúry č. 080110 zálohovú platbu vo
výške60.000,-Skvprospechúčtunavrhovateľač.71629148/0900.Tiežtvrdil,žeodporcaaninazáklade
výzvy na zaplatenie zo dňa 2.3.2009 požadovanú sumu z faktúry č. 080110 neuhradil.
Dňa 3.8.2012 súd vyzval uznesením odporcu, aby sa vyjadril k podanej žalobe a v nej uvedeným
dôkazom, ktoré navrhovateľ pripojil k žalobe na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie spolu s návrhom
a prílohami boli odporcovi doručené dňa 20.8.2012.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že neeviduje voči navrhovateľovi záväzok vyplývajúci z faktúry
č. 080110 zo dňa 15.10.2008 na sumu 8.574,82 EUR, pričom ju neeviduje ani vo svojom účtovníctve.
Popieral i tvrdenie navrhovateľa o tom, že mal byť navrhovateľom písomne vyzvaný na zaplatenie sumy
vo výške 8.574,82 EUR z faktúry č. 080110 zo dňa 15.10.2008. Odporca navrhovateľom uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznal a to čo do podstaty uplatneného nároku ako i jeho dôvodov a výšky.
Odporcovi nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vznik a existenciu právneho vzťahu,
na základe ktorého by mu mala potom vzniknúť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ním požadovanúsumu. Navrhovateľ vo svojom návrhu ani neuvádza, kedy konkrétne a akým spôsobom si mal odporca
u neho objednať vykonanie prác. Tiež neuvádza ani kedy a kde mali byť ním tvrdené práce odovzdané a
odporcom prevzaté. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že povinnosťou navrhovateľa je podľa §
79 ods. 1 O. s. p. v návrhu skutkovo vymedziť a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ako aj označiť
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo navrhovateľ doposiaľ neurobil, odporca sa nevie viac k vzniku
navrhovateľom požadovaného nároku vyjadriť. Podľa odporcu tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu
nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali vznik jeho nároku na zaplatenie
požadovanej sumy. Preto žalobný návrh navrhol v celom rozsahu zamietnuť a uložiť navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania.
Dňa 14.5.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili odporca a jeho právny zástupca.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie prevzal dňa 24.4.2014, doručenka sa
súdu vrátila dňa 25.4.2014, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol všetky skutočnosti tak ako ich odporca prezentoval vo
svojom vyjadrení a dôrazne poprel, že by si objednal nejaké práce u navrhovateľa, ktoré boli vykonané,
dokonca aj skutočnosť, že by platil zálohovú platbu vo výške 60.000,- Sk. Následne vypovedala
Ľ. G. - predsedníčka predstavenstva odporcu, ktorá uviedla, že pôsobila a aj naďalej pôsobí v
spoločnosti odporcu - do roku 2010 bola podpredsedníčkou predstavenstva. Uviedla, že v minulosti
spolupracovali čiastočne s navrhovateľom a to pri výstavbe bytového domu v rokoch 2005-2006. Čo
sa týka predmetných faktúr, nikdy ich od navrhovateľa neobdržali, žiadne práce si od navrhovateľa
neobjednávali, odporca nevlastní žiadnu chalupu v H. Tesároch, ani rodinný dom s garážami. Nevie
vôbec o čo sa jedná. Ďalej uviedla, že všetky zmluvy, ktoré sa robili pre spoločnosť - odporcu musia
mať písomnú formu a musia byť podpísané. Taktiež krátka spolupráca s navrhovateľom bola podložená
riadnou zmluvou o dielo, išlo však o bytový dom, ktorý odporca staval s 8 bytovými jednotkami. Tvrdila,
že toto dielo sa dosť dlho dokončovalo z dôvodu stavebných závad, ktoré nahlasovali majitelia bytov.
Po tejto skúsenosti odporca s navrhovateľom žiadny kontrakt neuzavrel. Na základe vyššie uvedeného
odporca trval na tom, že nevie o čo sa jedná a vzhľadom na neprítomnosť navrhovateľa sa domnieva,
že sám navrhovateľ si uvedomuje, že zrejme došlo k nejakému omylu, respektíve nedorozumeniu.
Súd prvého stupňa na základe uvedeného vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to: návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.9.2011, faktúra č. 080110, odpoveď na list z
25.2.2009, Výpis z obchodného registra pre navrhovateľa, Výpis z obchodného registra pre odporcu,
vyjadrenie odporcu k návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Po vykonanom dokazovaní vec posúdil tak, že v sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná
zásada,ktorejprirodzenýmdôsledkomjenielenpožiadavkanávrhunazačatiekonania,aleajvšeobecné
bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť všetky rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol
vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci dôkaznú
povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Účastník, ktorý
navrhuje vykonanie dôkazu, musí tiež uviesť, na preukázanie akého konkrétneho skutkového tvrdenia
má vykonanie daného dôkazu slúžiť. Uvedenie tejto skutočnosti umožňuje súdu spoľahlivo uvážiť, či
vykonanie toho - ktorého dôkazu je potrebné, a to aj z hľadiska, či týmto dôkazom má byť preukázané
tvrdenie, ktoré je medzi účastníkmi sporné, či už nebolo preukázané inými vykonanými dôkazmi, či sa
vzťahuje na skutočnosť, ktorá je pre rozhodnutie vo veci podstatná. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti znamená nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním.
Povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami, o ktorých musí súd
účastníka poučiť, ak je to potrebné. Účastník, ktorý neunesie bremeno tvrdenia a označenia dôkazov,
nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom rozumieme procesnú zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je preukázanie určitej skutočnosti. Neúspech
v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno.
Navrhovateľ v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú
návrhu vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané. Na druhej strane však odporca nesie dôkazné
bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe, a to predovšetkým hmotnoprávne
námietky, ako sú započítanie, splnenie dlhu, premlčanie a podobne. Ak nie je možné zistiť určitúskutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý
dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Ak po vykonanom dokazovaní
nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani
záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Preto
po vykonanom dokazovaní konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie sumy
8.574,82 EUR z titulu neuhradenej faktúry č. 080110, nakoľko nepriložil žiadny preberací protokol
podpísaný odporcom alebo iný listinný dôkaz o tom, že odporca práce prevzal. Tvrdenia navrhovateľa
uvedené v návrhu nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali vznik jeho
nároku na zaplatenie požadovanej sumy, sú zmätočné a absolútne nepodložené. Z uvedených dôvodov
žalobu zamietol a o trovách rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nezákonné
a tiež nepreskúmateľné a zároveň, že mu odňal možnosť konať pred súdom jednak tým, že je jeho
rozhodnutienepreskúmateľnéatiežtým,žerozhodolvjehoneprítomnosti,pretoženebolpoučenýotom,
že možno rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Zdôraznil, že ako neprítomného na pojednávaní ho nemohol
poučiť,apretomalpojednávanieodročiťavyzvaťnavrhovateľananavrhnutiedôkazovspoučenímpodľa
§ 120 O.s.p.. Zdôraznil, že súd nemal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, pretože nevedel s akého dôvodu
sa navrhovateľ pojednávania nezúčastnil. V ďalšej časti odvolania poukazuje na tvrdenie vypočutej
svedkyne G., ktorá poprela vykonanie prác, pričom navrhovateľ nemohol predpokladať takúto výpoveď
nakoľko vyhotovené zábradlie bolo objednané na jej obytný dom na Búdkovej ceste v Bratislave, o čom
teda vedieť musela. Keďže navrhovateľ nebol prítomný na pojednávaní nemohol sa k tomuto vyjadriť a
tiež sa nemohol k nemu vyjadriť ani v písomnom vyjadrení. Ďalej v odvolaní navrhol, aby súd v ďalšom
konaní vypočul štatutárneho zástupcu navrhovateľa ako aj jeho zamestnancov, ktorý môžu potvrdiť
vykonanie prác pre odporcu.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie
odporcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné a účelové, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno pred súdom prvého stupňa a teraz sa snaží preniesť toto bremeno na odporcu. Ďalej
uviedol, že nemožno súhlasiť s argumentáciou, že navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred
súdom a tiež odopreté právo na spravodlivý proces tým, že súd uskutočnil pojednávanie v jeho
neprítomnosti. Naviac nesúhlasí ani s tvrdením, že navrhovateľ nebol poučený ani o skutočnosti, že keď
súd ukončí dokazovanie, nebude môcť predkladať nové dôkazy, pretože z predvolania na pojednávanie
je preukázané, že bol o týchto skutočnostiach poučený. Navrhovateľ nepredložil v konaní žiadne dôkazy,
ktoré by preukázali akýkoľvek vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a tiež ani
vykonanie a odovzdanie prác. Preto už v odvolacom konaní nemôže predkladať a navrhovať ďalšie
dôkazy, nakoľko toto mal vykonať pri podaní žaloby a pred súdom prvého stupňa.
Kvyjadreniuodporcuzaslalpísomnéstanoviskonavrhovateľ,vktoromzopakovalvšetkysvojedoterajšie
výhrady k tvrdeniu odporcu a k postupu súdu prvého stupňa.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä skutočnosť, že
navrhovateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný, predvolanie mu bolo doručené včas dňa 22.4.2014
a bol v ňom poučený o tom, že ak sa nemôže dostaviť, musí túto skutočnosť spolu dôvodmi neúčasti
oznámiť súdu najneskôr dva dni pred nariadeným dňom pojednávania a ak tak neurobí môže súd vec
prejednať v jeho neprítomnosti. Ďalej bol v predvolaní poučený i o tom, že všetky dôkazy musí predložiť
alebo označiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy na predloženéa označené neskôr súd už neprihliada. Z uvedeného je zrejmé, že postupom súdu prvého stupňa nebola
navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ani na spravodlivý proces. Svojou nečinnosťou sa
navrhovateľ vzdal svojich procesných práv. Odvolací súd tiež ako súd prvého stupňa je toho názoru,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, pretože k svojmu nároku predložil súdu
k žalobe len faktúru, ktorá nie je postačujúcim dôkazom odôvodňujúcim vyhovenie jeho žalobnému
návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní vypočutá D.. G. nebola vypočutá ako svedkyňa, ale
ako štatutárny zástupca odporcu, čo navrhovateľ vo svojom odvolaní zle posúdil.
Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
a s poukazom na vyššie uvedené odporcovi, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov
odvolaciehokonania,spočívajúculenvnákladochprávnehozastúpenianepriznal,nakoľkosiichvlehote
podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.