Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204961
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211204961.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v právnej veci

žalobcu: D.. L. U., X. R. XX, B., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Kružlíkom,
Ďatelinová 2, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne
námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal pôvodného žalovaného v 1. rade, ktorým bol L.. J.. F. G. C.., aby v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku uskutočnil za účasti žalobcom určených zástupcov médií tlačovú konferenciu,
na ktorej by osobne prečítal nasledovný text:

"Dňa 19.01.2011, na tlačovej konferencii primátora Hlavného mesta SR Bratislavy som predniesol
nasledovné výroky:
1.) Musím povedať, že z môjho pohľadu je Bratislavská vodárenská spoločnosť pravdepodobne
tunelovaná.

2.) Konkrétne mám na mysli predaj tisícov hektárov pozemkov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na
pokyn generálneho riaditeľa.
3.) Veľmi nevýhodný vzťah, ktorý uzavrela Bratislavská vodárenská spoločnosť so svojou dcérskou
spoločnosťou Infra Services.
4.) Dneska tá žiarovka cez Infra Services jej nákup a výmena stojí 560 eur.
5.) V dozornej rade v decembri roku 2010 bolo schválené zvýšenie odstupného pre vrcholový
manažment - môžeme to pokojne nazvať zlatý padák - desaťnásobku základného platu na

dvadsaťnásobok priemerného platu.
6.) Z môjho pohľadu ide o skrytú privatizáciu dcérskej spoločnosti bez transparentnej súťaže.
7.) Považujem za dôležité odvolať generálneho riaditeľa U., pretože z môjho pohľadu je on ten
zodpovedný človek, ktorý tieto procesy pripravoval.
8.) Vidím primárne zodpovednosť generálneho riaditeľa, ktorý sa vyskytuje vo všetkých dcérskych
spoločnostiach, ktoré BVS-ka má a ešte ktoré pripravuje. Všetko je organizované z jeho strany, čiže
preto som tú zodpovednosť zvýraznil.

Všetky tieto tvrdenia, ktoré som povedal na tlačovej konferencii dňa 19.11.2011, neboli pravdivé.
Rovnako ani moje kritiky a subjektívne názory, ktoré som na spomínanej tlačovej konferencii vyslovil,
neboli primerané a nevychádzali z pravdy a skutočne zisteného stavu.Verejným vyslovením takýchto nepravdivých tvrdení a neprimeranej kritiky, som poškodil dobré meno,
dôveryhodnosť, občiansku a profesionálnu česť D.. L. U., ktorému sa týmto verejne ospravedlňujem,

v prípade, že by pôvodný žalovaný v 1. rade túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, žiadal žalobca,
aby žalovaný v 1. rade strpel uverejnenie uvedeného ospravedlnenia v žalobcom vybraných médiách
na náklady žalovaného v 1. rade, alternatívne žalobca žiadal, aby súd zaviazal na uvedené žalovaného
v 2. rade, ktorým bol súčasný žalovaný - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 19.01.2011 sa za účasti zástupcov tlače, rozhlasových a
televíznych staníc uskutočnila tlačová konferencia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, na ktorej sa primátor difamujúcim spôsobom vyjadril k fungovaniu Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s., (BVS, a.s.) ako aj k fungovaniu jej dcérskej spoločnosti Infra Services, a.s. Primátor
Bratislavynatejtotlačovejkonferenciiuviedol,žeBratislavskávodárenskáspoločnosť,a.s.jetunelovaná
kčomuuviedolpríkladytýkajúcesapredajatisícovhektárovpozemkovvovlastníctvetejtospoločnostina

pokyn žalobcu, nevýhodným vzťahom medzi spoločnosťou BVS, a.s. a jej dcérskou spoločnosťou Infra
Services, s.r.o., ako aj schválenie zvýšenia odstupného z 10. násobku základnej mzdy na 12. násobok.
Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy doc. RNDr. F. G. CSc. vyjadril uvedené závery v nasledovnom
výroku: "Z môjho pohľadu je Bratislavská vodárenská spoločnosť pravdepodobne tunelovaná. Iné
vysvetlenie nemám na to čo sme povedali - rastie cena vody, klesajú zisky a klesá aj ekonomická

schopnosť spoločnosti". Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. CSc. uviedol taktiež, že
"ekonomické faktory a ekonomické parametre spoločnosti sa zhoršujú. Zodpovednosť za to nesú orgány
spoločnosti, pretože je to akciová spoločnosť, ktorá ma dozornú radu a predstavenstvo. A osobitne
je zodpovedný z môjho pohľadu generálny riaditeľ spoločnosti pán U. a manažment, ktorý spoločnosť
vedie". Primátor hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.. taktiež na tlačovej konferencii poukázal

na skutočnosť, že BVS, a.s. odovzdala do majetku svojej dcérskej spoločnosti Infra services všetky
automobily, ktoré mala a následne si ich prenajíma za sumu od 1 do 1,5 milióna eur ročne. Uviedol
taktiež, že nákup a výmena žiarovky cez Infra Services stojí 560 eur. Primátor G. taktiež uviedol, že
z jeho pohľadu ide o skrytú privatizáciu dcérskej spoločnosti bez transparentnej súťaže, ako aj to, že
považuje za dôležité odvolať žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa BVS, a.s., pretože z jeho pohľadu

je on ten zodpovedný človek, ktorý tieto procesy pripravoval. Všetky uvedené výroky primátora Hlavného
mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.. vnímal žalobca ako zásah do svojej osobnosti, najmä do svojho
dobrého mena a občianskej cti a to nielen ako občana tejto spoločnosti ale aj ako profesionálneho
manažéra. Verejným spojením žalobcu s proklamovaným zlým ekonomickým hospodárením v BVS, a.s.
tunelovaním tejto spoločnosti a inými negatívnymi javmi ako je napríklad vystavovanie fiktívnych faktúr,

primátor Ftáčnik zasiahol individuálnu osobnosť a renomé žalobcu v spoločnosti.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2011, upravil žalobca, na základe výzvy súdu
zo dňa 22.03.2011, svoj žalobný petit tak, že žiadal, aby súd zaviazal pôvodného žalovaného v 1. rade
strpieť na svoje náklady a vo svojom vlastnom mene v novinách Pravda, Sme, Hospodárske noviny,

Plus jeden deň, Bratislavské noviny a Nový Čas uverejniť text, ktorý už bol uvedený v pôvodnej žalobe.
Tento text mal byť uverejnený dva krát po sebe s odstupom troch pracovných dní v hrubo orámovanom
rámčeku, so zvýrazneným textom na šedom podklade s nadpisom ospravedlnenie napísanom tučným
písmom. Žalobca taktiež žiadal, aby bolo ospravedlnenie zverejnené jeho napísaním a prečítaním a to
dva krát po sebe s odstupom troch pracovných dní na staniciach TV Markíza, JOJ a Jednotka, v prípade,

že by súd vyhodnotil, že pasívne legitimovaným je žalovaný v II. rade (súčasný žalovaný - Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava), mal byť na zverejnenie ospravedlnenia uvedeným spôsobom
zaviazaný žalovaný, ktorý v tom čase vystupoval ako žalovaný v 2. rade.

Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe

uviedol, že je majoritným akcionárom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Na základe toho je
oprávnený vykonávať práva akcionára, ako aj vyjadrovať sa k fungovaniu a hospodáreniu spoločnosti.
Pretože Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., v ktorej bol žalobca predsedom predstavenstva,
nakladala a nakladá aj s prostriedkami žalovaného, ako aj ďalších obcí je pod väčším drobnohľadom
akcionárov a prostredníctvom nich i širšej spoločnosti. Podľa žalovaného v prípade výrokov primátora

Bratislavy nešlo len o jeho subjektívne hodnotenie bez akýchkoľvek dôkazov a podkladov, pričom
poukázal na skutočnosť, že zisk Bratislavskej vodárenskej spoločnosti predstavoval pred niekoľkými
rokmi sumu 10 miliónov eur ročne, pričom v roku 2009 dosiahla táto spoločnosť stratu. Žalovaný taktiež
uviedol, že o zmluve medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a Infra Serfvices, a.s. sa vorgánoch mesta dlho diskutovalo. Pochybnosti boli vo vzťahu odovzdania vozidlového parku do dcérskej
spoločnosti,odktorejsiichnáslednematerskáspoločnosťprenajímala.SpoločnosťInfraServices,a.s.si
časťvozidielobstarávalaoperatívnymlízingomodspoločnostiAWL,ktorýbolhodnotenýmedzinárodnou

spoločnosťou ako nevýhodný. Žalovaný poukázal aj na faktúru na opravu dvoch žiaroviek v cene
niekoľko sto eur, pričom dve žiarovky možno kúpiť v cene do 10 eur. Žalovaný taktiež poukázal na
skutočnosť, že rozhodnutie o zvýšení odstupného bolo skutočne schválené na rokovaní dozornej rady
17. decembra 2010. Taktiež do súťaže o vstup partnera do dcérskej spoločnosti Infra Services, a.s.
boli firmy prizývané bez širšej medializácie a možnosti prihlásiť sa aj ďalším záujemcom. Potvrdila

to aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vo svojej správe pre väčšinového akcionára. Žalovaný
taktiež považuje žalobcu, ktorý bol generálnym riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a.s., predsedom predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, členom štatutárnych orgánov
dcérskych spoločností za osobu, ktorá niesla aj najväčšiu zodpovednosť.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.11.2011 vzal žalobca svoju žalobu voči

žalovanému v 1. rade späť. Súd následne uznesením č.k. 20C/38/2011-312 zo dňa 19.12.2011 konanie
voči žalovanému v 1. rade zastavil. Súd túto zmenu petitu pripustil uznesením vyhláaseným na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.01.2012.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2013 upravil žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu opätovne žalobný petit tak, že žiadal od žalovaného okrem uverejnenia
ospravedlnenia na jeho vlastné náklady, aj poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100.000,-
EUR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu

primátora hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.., výsluchom svedkyne P. U. Š., výsluchom
svedka D.. A. A., výsluchom svedka T. Z., výsluchom svedka D. X., výsluchom svedka J. Q.,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: prepisu tlačovej konferencie primátora Bratislavy F. G.
z 19.01.2011, faktúr vystavených spoločnosťou Infra Services, s.r.o., zoznamu akcionárov Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. k 11.10.2011, výpisu z obchodného registra Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti, a.s., listu riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Ing. J. P. zo dňa 05.10:2011,
výročnej správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. za rok 2006, výročnej správy Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. za rok 2007, výročnej správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a.s. za rok 2008, výročnej správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. za rok 2009, výpisu z
obchodného registra spoločnosti Infra Services, a.s., rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, cenníku

prác a výkonov, strategického plánu rozvoja spoločnosti Infra Services, a.s. do roku 2012, zápisnice zo
zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 07.10.2010, výňatku zo stanov obchodnej spoločnosti Infra
Services, a.s., dodatku č. 1 k zápisnici č. 11 zo zasadnutia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
konaného dňa 17. decembra 2010, notárskej zápisnice č. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/
XXXX, odpovedí na otázky poslancov Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy vypracovaných Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., informácie o odpovediach na
otázky poslancov prednesených na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy
dňa 27.01.2011 ohľadne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, hodnotenia potenciálnych investorov,
monitoringu médií, audítorskej správy č. 06/2010, oznámenia o podozrení zo spáchania nekalej
trestnej činnosti páchanej terajším vedením Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. pod vedením

Ing. L. U., výzvy na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia vo veci tunelovania spoločnosti
súčasným vedením spoločnosti, listu zamestnacov úpravovne vody v Kútoch zo dňa 29.03.2011, listu
zamestnancov spoločnosti BVS, a.s. zo dňa 13.05.2011, grafu zisku BVS, a.s., v rokoch 2004 - 2009,
grafu ceny za vodné v rokoch 2004 - 2009, grafu ceny za stočné v rokoch 2004 - 2009, grafu výroby vody,
fakturácie vody a straty vody v potrubnej sieti v rokoch 2005 - 2009, potvrdenia o hľadaní zamestnania,

dodatku č. 1 k rámcovej zmluve o poskytovaní služieb, grafu cien prenájmov vozidiel BVS od Infra
Services, grafu spôsobu prenájmu automobilov, výročnej správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a.s. za rok 2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca vykonával funkciu predsedu predstavenstva a generálneho

riaditeľa od roku 2003. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že svoje funkcie vykonával najlepšie
ako vedel a v súlade so zákonom. O pozitívnych výsledkoch Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
svedčia podľa žalobcu výročné správy, ako aj rating spoločnosti Moodis. V polovici januára usporiadal
p. G. tlačovú konferenciu, kde prítomným novinárom poskytol informácie špecifikované v žalobnomnávrhu.Tietoinformáciepovažuježalobcazanepravdivé.NaúzemíSRpôsobí14veľkýchvodárenských
spoločností a celé vodárenské odvetvie od roku 2007 postupne klesalo a malo stratu, ktoré BVS dosiahla
až v roku 2010, pričom podiel BVS na stratách celého odvetvia tvoril iba 1%. Príčiny poklesu boli

vysvetlené vo výročných správach spoločnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, že tunelovanie preukazuje
aj skutočnosť, že BVS, a.s. na pokyn žalobcu predala tisíce hektárov pôdy BVS, ide zjavne o tvrdenie
s cieľom ohromiť čitateľov a poslucháčo, nakoľko BVS nikdy nevlastnila tisíce hektárov pôdy a preto
ich nemohla ani predať. Pokiaľ ide o samotný predaj akejkoľvek pôdy, ktorý patril BVS, ten bol striktne
viazaný na súhlas predstavenstva. Nikdy nemohlo dôjsť k predaju nejakej pôdy iba na základe pokynu

generálneho riaditeľa. Pokiaľ ide o ním uvádzaný vzťah medzi BVS a dcérskou spoločnosťou Infra
Services, a.s., vzhľadom na ich postavenie matky a dcéry, pri vzniku tejto spoločnosti boli vytvárné
obojstranne výhodné podmienky a určite nešlo o vzťah jednostranný a pre BVS nevýhodný. Ak p. Ftáčnik
na predražené a fiktívne faktúry, k tomuto treba uviesť, že obchodný vzťah medzi oboma spoločnosťami
sa viazal na uzatvorenú zmluvu, práce a služby boli realizované na základe pokynu BVS, po poskytnutí
a vykonaní objednaných prác a služieb tieto boli prebraté pracovníkmi BVS ako odberateľmi, na základe

čoho v súlade s uzatvorenou zmluvou bola vystavená faktúra, čiže v žiadnom prípade sa nemohlo
jednať o faktúry fiktívne, ani predražené. Aj v tomto prípade išlo podľa žalobcu iba o snahu p. X.
zaujať. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že BVS odovzdal všetky automobily spoločnosti Infra Services, a.s.
a následne došlo k ich spätnému prenájmu, z čoho vyvodil záver, že ide o nehospodárne konanie,
žalobca uvádza, že BVS tieto motorové vozidlá neodovzdal, ale vložila do spolčonosti, čo znamená,

že vkladu muselo predchádzať súdnoznalecké ocenenie, na základe ktorého bola cena motorových
vozidiel stanovená vyššie ako bola ich zostatková hodnota. K stanoveniu výšky nájmu potom došlo na
základe kalkulácie podľa nákladov a primeraného zisku. Žalobca ďalej považoval za podstatné uviesť,
že motorové vozidlá boli získané verejnou súťažou. Pokiaľ ide o tvrdenie p.B. že BVS výmenu jednej
žiarovky fakturovala za sumu 560,- EUR, to je podľa žalobcu nepravdivé. Spoločnosti BVS, a.s. a Ifra

Services, a.s. boli prehľadávané všetky faktúry, avšak ani jedna zo spoločností nenašla faktúru na
takúto sumu. K zvýšeniu odstupného žalobca uviedol, že úplnou čerešničkou na torte bolo schválenie
zvýšenia odstupného z 10 - násobku na 12 - násobok priemernej mzdy. V skutočnosti k takémuto
zvýšeniu nikdy nedošlo. Odstupné bolo žalobcovi vyplatené vo výške desaťnásobku základnej mzdy,
čo predstavuje päťnásobok priemernej mzdy. K tvrdeniam o skrytej privatizácii žalobca uviedol, že v

rokoch 2010 a 2011 vedenie BVS riešilo problém spoločnosti Infra spojené so získaním zdrojov pre
rozvoj spoločnosti. BVS v súvislosti s riešením tohto problému nesprivatizovala časť spoločnosti Infra,
ale zabezpečila zvýšenie jej základného imania a to prívátnym subjektom HAAS. Spoločnosť HAAS má
v súčasnosti už len podiel na primeranom zisku a jedného zástupcu v kontrolnom orgáne spoločnosti -
dozornej rade. Nemá ani zástupcu v predstavenstve. Nakoľko spoločnosť Infra Services, a.s.nehľadala

finačného ale strategického partnera, boli určené presné kritériá, ktoré mala táto spoločnosť spĺnať.
Súťaž prebehla podľa žalobcu štandardným spôsobom. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že p.
K. ho na tlačovej konferencii trikrát označil za človeka, ktorý je osobne zodpovedný za vykonštruované
výroky o tunelovaní. Týmito tvrdenia bola dôvera ľudí v schopnosti žalobcu oslabená, jeho dôvera bola
narušená v aj v rodine, ktorá bola z týchto informácií v šoku. Žalobca na záver uviedol, že v súčasnosti je

od septembra roku 2011 nezamestnaný. Hľadá si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho praxi, ako aj
nadobudnutým skúsenostiam, avšak s stretáva sa s problémom, že na jednej strane ho neodmietajú, na
druhej strane mu medzi štyrmi očami povedia, že by síce mohli vychádzať z mojich vyše tridsaťročných
skúseností, avšak bráni im v spolupráci to, aký má žalobca obraz na verejnosti. Teda to aký obraz o
ňom vytvoril p. G..

Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu primátora hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C..
súd zistil, že téma hospodárenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., bola témou predvolebnej
kampane všetkých kandidátov na primátora. Pred voľbami sa dvakrát riešila otázka predaja akcvií
BVS, a.s., pričom raz zastupiteľstvo rozhodlo kladne v prospech ich predaja a potom rozhodlo opačne,
takisto nemali poslanci dostatok informácií o vstupe súkromnej spoločnosti do dcérskej spoločnosti

BVS, a.s. - Infra Service, a.s. Dokladom toho je aj uznesenie, ktoré prijali poslanci Mestského
zastupiteľstva dňa 21.12.2010, v ktorom požiadali primátora o preverenie skutočností ohľadom vstupu
súkromnej spoločnosti do Infra Services. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že telefonicky
požiadal žalobcu o predloženie takejto informácie a následne mu bola písomne doručená. Začiatkom
roka 2011 dostal štatutárny zástupca žalovaného informácie od bývalých zamestnancov BVS, a.s., ktoré

neoveroval s generálnym riaditeľom a s ktorými vystúpil na tlačovej konferencii. Štatutárny zástupca
žalovaného uviedol, že na konferencii hovoril o hospodárení spoločnosti BVS, a.s, uviedol niektoré
fakty nasvedčujúce zlému hospodáreniu a na záver pomenoval zodpovednosť štatutára, ktorým bol
žalobca nielen v BVS, a.s. ale aj v dvoch dcérskych spoločnostiach, takže nešlo o kritiku jeho osoby, alehospodárenia spoločnosti mesta. Vychádzal som nielen z informácií bývalých zamestnancov BVS, a.s.,
ale k dispozícii som mal aj výročné správy, BVS, a.s.

Z výsluchu svedkyne P. U. Š. súd zistil, že svedkyňa je maželkou žalobcu. Svedkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že v čase uskutočnenia sa tlačovej konferencie boli so žalobcom manželia jeden mesiac.
Žalobca bol v tom čase dva dni po operácii. Situáciu sledovali aj rodičia svedkyne. Svoje si prežili aj deti,
ktorých zasiahlo správanie okolia. Po zmene vedenia na magistráte dostala výpoveď aj svedkyňa. Pred
tlačovou konferenciou mali svoj okruh známych, ktorý sa s nimi následne prestali kontaktovať. Svedkyňa

vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že jej a jej rodiny sa dotkli najmä výroky o ich odstupnom vo výške 14
platov pre žalobcu a štyroch pre svedkyňu.

Z výsluchu svedka D.. A. A. súd zistil, že svedok bol predsedom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. v období rokov 2006 až 2011. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že o návrhu na
zvýšenie odstupného rozhodovala dozorná rada Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. v decembri

2010. štyria členovia hlasovali za a traja proti, ale keďže pre účinnú zmenu musela zahlasovať
nadpolovičná väčšina z deviatich členov dozoronej rady uznesenie nebolo schválené. Svedok vo svojej
výpovedi ďalej uviedol, že v mesiaci január 2011 mal rozhovor s primátorom Ftáčnikom. Tento rozhovor
sa týkal údajného tunelovania BVS, a.s., ktoré sa podľa svedka nezakladalo na pravde. Primátor G. sa
ďalej svedka pýtal na údaje z anonýmných podaní. Svedok mu povedal, že tieto údaje sa prešetrovali už

v roku 2008, kedy bol vykonaný vnútorný audit a šetrenie nepotvrdilo pravdivosť anonymov. Podobne bol
vykonaný audit aj v roku 2010, kedy sa tiež žiadne z anonymov nepotvrdili. K otázke "zlatých padákov"
svedok uviedol, že tieto informácie uviedol primátorovi na pravú mieru, rovnako aj k spomínanej výmene
žiarovky uviedol, že ceny v cenníku prác sú BVS nižšie ako u iných vodárenských spoločností. Primátor
podľa svedka reagoval tak, že je rád, že mu poskytol pozitívne informácie, nakoľko on mal doposiaľ iba

negatívne.

Z výsluchu svedka T. Z. súd zistil, že svedok pracoval ako vedúci kancelárie asociácie vodárenských
spoločností, ktorú založili jej členovia v roku 2004. Po celý tento čas bol predsedom správnej rady
žalobca. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že dňa 22.03.2011 sa uskutočnilo stretnutie pri

príležitosti svetového dňa vody, ktoré bolo organizované v spolupráci s Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky. Na tomto stretnutí boli odovzdávané ocenenia zaslúžilým pracovníkom
vo vodohospodárstve. Na tomto stretnutí bolo vidno, že články, ktoré vyšli po tlačovej konferencii
primátora, vzbudili veľký záujem. Zaregistroval aj prípady, kedy pri kladení otázok k tejto téme cítil
škodoradosť. Na svedka na tomto stretnutí smerovali aj otázky týkajúce sa pochybných prevodov

pozemkov, predražovania cien za poskytované služby, ako aj "zlatého padáka" žalobcu.

Z výsluchu svedka D. X. súd zistil, že svedok je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti
Romag, s.r.o. Vzhľadom na zmenu a rozšírenie portfólia aktivít tejto spoločnosti na činnosti súvisiace
s vodohospodárstvom, prejavili záujem o obsadenie nových pracovných miest. Niekedy koncom leta,

prípadne v septembri 2011 sa uskutočnilo rokovanie so žalobcom. Svedok odmietol žalobcu, nakoľko
aj vzhľadom na jeho pôsobenie v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti považoval za riskantné zveriť
mu do hospodárenia majetok jeho firmy. Negatívny postoj svedka k zamestnaniu žalobcu vychádzali z
mediálnych výstupov okolo žalobcu zo začiatku roka 2011.

Z výsluchu svedka J. Q. súd zistil, že svedkovi sa v auguste 2011 ozval žalobca s tým, že žiadal o
zamestnanie v spoločnosti ČOVSPOL, a.s., v ktorej bol svedok v tom čase generálnym riaditeľom. Táto
spoločnosť sa zaoberala dodávkami technológií pre čističky odpadových vôd. So žalobcom sa osobne
stretol a uskutočnil s ním pohovor. Po tomto stretnutí si o žalobcovi urobil prieskum, pri ktorom si zistil
členstvo žalobcu v obchodných spoločnostiach, ako aj obsah článkov, ktoré o ňom boli pulikované. Ich

obsah sa dá podľa svedka zhrnúť do spochybnenia jeho manžérskych schopností. Na základe týchto
článkov prišiel svedok prišiel k záveru, že človek ako žalobca nemôže v ich spoločnosti pracovať, keďže
by to predatovalo hospodárske a imidžové riziko.

Z prepisu tlačovej konferencie primátora Bratislavy XXXXz 19.01.2011 súd zistil, že v uvedený

deň sa uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej sa primátor hlavného mesta Slovenskej republiky
vyjadroval k hospodáreniu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. V úvode tlačovej konferencie
primátor poukázal na skutočnosť, že zisky Bratislavskej vodárenskej spoločnosti v období po roku 2005
prudko klesli, pričom v rokoch 2009 dosiahla spoločnosť stratu a táto sa predpokladala ako výsledokhospodárenia aj pre rok 2010, ktorý v tom čase nebol hospodársky uzavretý. Primátor taktiež poukázal
na skutočnosť, že v uvedenom období vzrástla cena vodného z 0,79 EUR za m3 na 0.98 EUR za
m3 a stočného z 0,64 EUR na 0,94 EUR. Následne bol na tlačovej konferencii prezentovaný graf

výroby vody, jej fakturácie a straty vody v potrubnej sieti za roky 2005 - 2009, z ktorého vyplývalo,
že napriek stúpajúcej výrobe vody, množstvo fakturovanej vody klesalo a teda narastali straty vody
v potrubnej sieti. K uvedenému primátor Bratislavy poznamenal, že "ekonomické grafy a ekonomické
parametre spoločnosti sa zhoršujú a zodpovednosť za to nesú orgány spoločnosti, pretože je to akciová
spoločnosť, ktorá má dozornú radu a predstavenstvo. A osobitne je zodpovedný z môjho pohľadu

generálny riaditeľ pán U. a manažment, ktorý spoločnosť vedie". Primátor taktiež uviedol: " Musím
povedať, že z môjho pohľadu je Bratislavská vodárenská spoločnosť pravdepodobne tunelovaná. Iné
vysvetlenie nemám na to, čo sme povedali - rastie cena vody, klesajú zisky, rastie objem výroby a
klesá aj ekonomická schopnosť spoločnosti. Toto súvisí s niekoľkými rozmermi, ktoré v tej spoločnosti
sú, teda niekoľkými príkladmi, lebo tých príkladov by som tu mohol uviesť veľa. Konkrétne mám na
mysli predaj tisícov hektárov pozemkov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na pokyn generálneho

riaditeľa, ktoré nevidíme v ekonomike, ktoré by sa mali pozitívne prejaviť na strane príjmov, ale zatiaľ v tej
ekonomike prejavené takýmto spôsobom nie sú. Veľmi nevýhodný je vzťah, ktorý uzavrela Bratislavská
vodárenská spoločnosť so svojou dcérskou spoločnosťou Infra Services". "Ide najmä o predražené a
fiktívne faktúry, ktoré táto spoločnosť vystavuje. A úplnou čerešničkou na torte je rozhodnutie, ktoré sa
odohralo v dozornej rade 17. decembra minulého roka, kedy bolo schválené zvýšenie odstupného pre

vrcholový manažment - môžeme to pokojne nazvať zlatý padák, lebo zlatý padák to bolo aj do toho
decembra a teraz je ešte zlatejší, pretože z desaťnásobku základného platu, ktorý bol stanovený pre
vrcholový manažment, keď bude odvolaný, si ho páni zvýšili na dvanásťnásobok priemerného platu.
To je absolútna nehoráznosť. Poviem vám príklad, že pre pána generálneho riaditeľa to znamená, že
jeho odstupné sa týmto rozhodnutím zvýšilo o 50.000 eur, ktoré dostane viac oproti tomu odstupnému,

ktoré by dostal pri desiatich platoch". Primátor ďalej povedal, že: " samostatná téma je cesta spoločnosti
Infra Services a jej skrytá privatizácia, ktorá sa v týchto dňoch odohráva a ktorá vzbudila prirodzene
otázky a otázniky aj na strane vedenia mesta, pretože nie sme s týmto procesom spokojní, napriek
tomu, že ten proces manažujú orgány spoločnosti v súlade so svojimi dlhodobými plánmi. Len na
pripomenutie hovorím, že 19. decembra 2008 bola podpísaná rámcová zmluva o poskytovaní služieb

medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a v tom čase stopercentnou dcérou, ktorá sa volá Infra
Services. To znamená, táto má zabezpečovať obslužné činnosti v rámci starostlivosti o odpočty vody
a o vodomery. Sa stará prakticky už aj o základný biznis spoločnosti BVS. Ten bol odovzdaný do Infra
Services. Pôvodne bola zmluva podpísaná na tzv. úvodnú dobu platnosti, tak to v tej zmluve znie -
do 31.12.2012". "A potom sa mala zmluva predlžovať automaticky o jeden rok s tým, že ak jedna

zo strán zmluvu vypovie, má polročnú výpovednú lehotu a môže zmluvu ukončiť. V tejto chvíli to už
neplatí, pretože v decembri minulého roka Bratislavská vodárenská spoločnosť podpísala predĺženie
základnej doby do roku 2022. To je ďalšie nehoráznosť, pretože neuplynula tá úvodná doba, na
ktorej sa obidve strany dohodli, že vyskúšajú tento režim, akým spôsobom to funguje a potom majú
slobodnú vôľu sa rozhodnúť. Zrejme vzhľadom na výsledky volieb sa vedenie Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti rozhodlo predĺžiť túto zmluvu do roku 2022, čím z môjho pohľadu predĺžilo nevýhodné
podmienky pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Vzťah Bratislavskej vodárenskej so spoločnosťou
Infra Services predražuje prevádzku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Poviem vám konkrétne
príklady. Bratislavská vodárenská spoločnosť odovzdala do majetku Infra všetky automobily, ktoré mala
a spätne si ich prenajíma. A prenajíma si ich tak, že ročne platí od 1 do 1,5 milióna eur za prenájom

vlastných áut. Keďže tých áut je okolo 200 vychádza to tak, že ročne zaplatí okolo 200 - 250 tisíc
eur za prenájom áut. A na jedno auto to vychádza okolo 600 eur priemerne mesačne". Okrem iného
primátor Ftáčnik k spolupráci BVS, a.s. a spoločnosti Infra Services uviedol: "spomeniem druhý príklad,
ktorý mi povedali odborári ešte vo volebnej kampani, ktorý znie úplne banálne. Keď pôjdete vymeniť
žiarovku doma, tú žiarovku dostanete za smiešnu sumu, možno 2 - 3, možno 5 eur. Aj keď zarátate

prácu toho pracovníka, ktorý to robil, do vzťahu zo spoločnosťou Infra Sefvices, možno by to vyšlo 10
alebo 12 eur. Dneska tá žiarovka cez Infra Services, jej nákup a výmena - stojí 560 eur. To dávam
len ako príklad úplne pokrivených vzťahov, ktoré sú nastavené zjavne tak, že sa peniaze z BVS-ky
prelievajú do Infraservices, pretože tá bola plánovaná na privatizáciu. Privatizácia spoločnosti sa začala
už v roku 2009 na základe tzv. strategického plánu, ktorá bol prijatý pre spoločnosť Infra Services a

bola schválená aj v predstavenstve, aj v dozornej rade a v polovici minulého roka ju schválilo aj valné
zhromaždenie s tým, že navyšovať sa malo do roku 2012. Takúto lehotu schválilo valné zhromaždenie.
Ale už v auguste minulého roku bol schválený tzv. riadiaci výbor, ktorý riadil navyšovanie základného
imania. A v správe, ktorú som dostal od pána generálneho riaditeľa ešte pred Vianocami, pretože som hootopožiadal,sapíše,žeoslovilitristrategickéspoločnosti.Anijednunepoznáte,takženeviem,čisútaké
strategické, ani ja ich nepoznám. Sú to spoločnosti, ktoré sa zaoberajú stavebnou činnosťou. Tieto boli
oslovené ako strategické a z nich bola vybraná spoločnosť Haas, s.r.o., ktorá ovládne za sedem miliónov

eur 79% spoločnosti Infraservices. Deň pred komunálnymi voľbami rozhodla Bratislavská vodárenská
spoločnosť ako stopercentný akcionár Infra Services, že sa začne s upisovaním akcií. To znamená,
že nepočkali na výsledky volieb a tesne pred voľbami prijali rozhodnutie, ktoré je právne nevratné.
Právne znamená, že ten, kto upísal akcie, zaplatí tú sumu, ktorú požaduje Bratislavská vodárenská,
tak akcie budú vlastne upísané na jeho meno". "Z môjho pohľadu ide o skrytú privatizáciu dcérskej

spoločnosti bez transparentnej súťaže, ktorá mohla, keby sa rozhodla Bratislava, že chce privatizovať
takýmto spôsobom služby, mohla tá súťaž, keby bola dostatočne medializovaná, dostatočne široká,
mohlavygenerovaťlepšiucenu.Urobiťzásadnérozhodnutiedeňpredvoľbamijezmôjhopohľadudrzosť
vo vzťahu k akcionárom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. A to ako viete nie je len Bratislava, ale
aj obce a mestá Bratislavského kraja, dokonca aj časti Trnavského kraja, pretože akcionárom BVS-ky
je aj Skalica. Takisto predĺženie zmluvy do roku 2022 bez toho, aby uplynula úvodná doba platnosti,

je úplne účelový postup zo strany Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorý hrá všetko na to, že si
vytvorili pre nich výhodný finančný mechanizmus - teraz myslím pre konkrétne osoby, ktoré toto pripravili.
A ten finančný mechanizmus na takú dlhú dobu, aká im vyhovuje. Pre mňa, ale myslím si, že aj pre
mesto Bratislava ako hlavného akcionára je takýto postup neprijateľný. Nemôžem sa s ním stotožniť a
hľadám kroky na to, akým spôsobom proces vrátiť". Ďalej primátor hlavného mesta SR Bratislavy doc.

RNDr. F. G. C.. predstavil prítomným účastníkom tlačovej konferencie svoje návrhy riešenie situácie
vzniknutej v BVS, a.s. Na záver odpovedal primátor na otázky prítomných novinárov. Osobu žalobcu
spomenul primátor v odpovedi na otázku Slovenskej televízie keď uvedol: " Za stav Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti a za jej vzťahy s dcérami a skrytú privatizáciu zodpovedajú orgány spoločnosti,
to znamená ľudia, ktorí boli navolení. Zodpovedá aj predošlé vedenie. Pretože hlavný akcionár je mesto

Bratislava a toho akcionára zastupoval bývalý primátor pán F.. Bol pri tých rozhodnutiach, odsúhlasil
tie rozhodnutia, napr. o navyšovaní základného imania. To znamená, je to aj jeho zodpovednosť. A
potom vidím primárne zodpovednosť generálneho riaditeľa, ktorý sa vyskytuje vo všetkých dcérskych
spoločnostiach, ktoré BVS-ka má a ešte, ktoré pripravuje. Všetko je organizované z jeho strany, čiže
preto som tú zodpovednosť zvýraznil." Na záver tlačovej konferencie sa ešte primátor Hlavného mesta

SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.. vyjadril k výške mzdy žalobcu.

Z listu riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Ing. J. P. zo dňa 05.10:2011 súd zistil, že
v tomto liste oznamuje riaditeľ BVS, a.s. primátorovi Hl. mesta SR Bratislavy, že na základe záverov
analýzy spoločnosti Grant Thorton cena za prenájom vozového parku pre spoločnosť Infra Services,

prevyšuje porovnateľné služby iných lízingových spoločností o sumu 493 tisíc eur ročne. K tomuto listu
bola ako príloha priložená samotná analýza vypracovaná spoločnosťou Grant Thorton Advisory, s.r.o.

Z výročných správ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. za roky 2006 až 2010 súd zistil, že
Bratislavská vodárenská spoločnosť dosiahla v roku 2006 zisk vo výške 227.298.000,- Sk, v roku 2007

dosiahla zisk vo výške 156.551.000,- Sk, v roku 2008 dosiahla zisk 78.845.000,- Sk, v roku 2009
už bratislavská vodárenská spoločnosť dosiahla stratu vo výške 122 tisíc eur. V roku 2010 dosiahla
Bratislavská vodárenská spoločnosť zisk 150 tisíc eur.

Z dodatku č. 1 k zápisnici č. 11 zo zasadnutia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. konaného

dňa 17. decembra 2010 súd zistil, že na tomto zasadnutí dozornej rady nebola schválená zmena
manažérskej zmluvy výkonného vedúceho spoločnosti BVS, a.s. a to konkrétne čl. 4 bod 4.5, ktorý
upravovalnárokynavýkonnostnéprémie.Podľanovéhozneniamalzamestnanecnároknavýkonnostnú
odmenu iba v prípade kladného hospodárskeho výsledku za príslušný účtovný rok. Výkonnostná
odmena mala byť zamestnancovi vyplácaná zálohovo, jeden krát za štvrťrok, vždy vo výške jednej

štvrtiny dvojnásobku mesačnej odmeny. Dozornou radou nebolo schválené ani odstupné vo výške 10-
násobku priemernej mzdy.

Z rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb súd zistil, že Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.
uzatvorila so spoločnosťou Infra Services dňa 19.12.2008 rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb.

Táto zmluva bola uzatvorená na dobu do 31.12.2008. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. sa v
tejto zmluve ako objednávateľ zaviazala, že počas doby platnosti tejto zmluvy nebude používať na
poskytovanie služieb a výkon činností iného dodávateľa ako spoločnosť Infra Services, a.s.. V prípade
porušenia toho zmluvného ustanovenia by BVS, a.s. musela Infra Services, a.s. zaplatiť zmluvnú pokutuvo výške ceny, ktorú by mal podľa tejto služby zaplatiť, ak by tieto služby vykonala spoločnosť Infra
Services, a.s.

Z notárskej zápisnice č. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 06.07.2010
bola na notárskom úrade P.. D. A. spísaná notárska zápisnica obsahujúca osvedčenie o priebehu
mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.,
ktoré sa konalo dňa 29.06.2010. Bodom 16 programu zasadania valného zhromaždenia bolo udelenie
súhlasu s navýšením základného imania spoločnosti Infra Services, s.r.o. z cudzích zdrojov v súlade

so strategickým plánom rozvoja spoločnosti Ifra Sevices, a.s. do roku 2012. Podrobné informácie dodal
zástupcom akcionárov žalobca, ktorý zároveň uviedol, že poskytovanie doterajších služieb pre BVS,
a.s. a nie je predpoklad žiadnych zmien v cenovej politike po navýšení základného imania v dcérskej
spoločnosti Infra Services, a.s. Valné zhromaždenie spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť,
a.s. následne odsúhlasilo navýšenie základného imania spoločnosti Infra Services, a.s. až do výšky 49%
jej základného imania.

Z monitoringu médií súd zistil, že po uskutočnení tlačovej konferencie primátora Bratislavy boli
uverejnené články resp. reportáže zaoberajúce sa problematikou BVS, a.s. vo viacerých médiách
(pravda.sk, sme.sk, webnoviny.sk, Rádio Slovensko, relácia Rádiožurnál, Rádio Regina, TV Bratislava,
TV Markíza, STV - Jednotka, etrend.sk, Aktuálne.sk, TA3, Rádio Viva, Nový Čas, TV JOJ atď. Plus jeden

deň, Košický korzár.

Z audítorskej správy č. XX,XX0 vypracovanej Ing. K. L. súd zistil, že audítorka v závere svojej správy
konštatovala, že cenník používaný k fakturácii za poskytnuté výkony a služby bol v čase vykonávania
auditu neaktuálny, resp. neobsahoval všetky realizované výkony a k nim zodpovedajúce jednotkové

ceny. Pri fakturácii za opravy vodovodnej siete bol účtovaný jednotkový paušál vo výške 63,26 EUR,
vo faktúrach boli fakturované činnosti za výkony strojov a zariadení, ktoré neboli v cenníku uvedené a
nebolaknimstanovenájednotkovácena.Podkladykfakturáciipracovnejpohotovosti,resp.vykazovanie
hodín za výkon bolo neprehľadné a z predložených materiálov nebolo jednoznačné akým spôsobom
boli hodiny za výkon a pohotovosť stanovené. Zo strany zodpovedných zamestnancov BVS, a.s.

nebola dôsledne vykonávaná kontrola vykázaných a fakturovaných hodín a dní. Boli fakturované dni
navyše v neprospech BVS, a.s. Dochádzalo k porušovaniu kompetencií na schvaľovanie a podpisovanie
objednávok. V prípade, že Infra Services, a.s. riešila objednávku BVS, a.s. pomocou subdodávateľov,
neboli faktúry subdodávateľov súčasťou fakturačnej dokumentácie. Nebola preverovaná fakturovaná
cena s faktúrou subdodávateľa. Údaje uvedené v zakázkových listoch sa nezhodovali s údajmi vo

faktúre.

Z dodatku č. 1 k rámcovej zmluve o poskytovaní služieb súd zistil, že touto zmluvou bola predĺžená doba
platnosti pôvodnej zmluvy na dobu do 31.12.2024.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí

škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

V § 11 Občianskeho zákonníka je upravená ochrana tzv. osobnostných práv. Osobnostné práva sú určité
imateriálne hodnoty ako napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.. Predmetom ochrany
je osobnosť človeka v jej celistvosti a teda výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v §
11 je iba exemplifikatívny. Predmetom práva na česť a dôstojnosť je česť občana v jeho rozmanitých
spoločenských vzťahoch a to tak vo vzťahu k spoločnosti, ako aj vo vzťahu k ostatným spoluobčanom.

Predmetom ochrany občana je aj jeho povesť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou
a činnosťou. Z hľadiska poskytnutia ochrany týmto právam nie je dôležité, či bol neoprávnený zásah
spôsobený vedome alebo nevedome, dokonca nie je dôležité ani to, či uvedený zásah spôsobil skutočnú
ujmu vo sfére osobnostných práv, na poskytnutie ochrany stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý
takúto ujmu vyvolať. V § 13 Občianskeho zákonníka sú upravené jednotlivé prostriedky ochrany

osobnostných práv. Právo na ochranu osobnosti si môže občan presadzovať prostredníctvom troch
druhov žalôb. Prvou je tzv. negatórna žaloba, v ktorej sa žalobca domáha toho, aby súd nariadil
tomu, kto sa dopúšťa zásahov do jeho osobnostných práv, aby upustil od ďalších neoprávnených
zásahov. Druhou žalobou je žaloba reštitučná, v ktorej je cieľom žalobcu obnovenie pôvodného stavu
existujúceho pred zásahom do jeho práv (restitutio in integrum). Treťou žalobou, ktorou sa možno

domáhať ochrany je tzv. satisfakčná žaloba, ktorej cieľom je dosiahnutie určitého zadosťučinenia pre
občana, ktorého osobnostné práva boli porušené, v prípadoch, keď nie je možné dosiahnuť nápravu
obnovením pôvodného stavu. Uvedené zásahy môže žalobca kombinovať podľa spôsobu a rozsahu
zásahu do jeho osobnostnej sféry. V tomto prípade je zrejmé, keďže žalobca sa domáhal uverejnenia
ospravedlnenia ako aj zaplatenia sumy 100.000,- EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, že ide o

žalobu reštitučnú i satisfakčnú zároveň.

K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Zásah do osobnostných práv
fyzickejosobymôžemaťpodobubuďskutkovéhotvrdenia(tj.faktu,ktoréhopravdivosťmožnoobjektívne
verifikovať) alebo kritiky (tzv. hodnotiacich úsudkov), tj. názorov, ktoré sú svojou povahou subjektívne

- sú výrazom názorov toho, kto ich prednáša - a teda ktorých správnosť nie je možné objektívne
preukázať). Zákon poskytuje ochranu proti takýmto zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K
neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na česť a dôstojnosť dôjde nepochybne nepravdivými
skutkovými tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej
osoby. K zásahu do osobnostných práv však môže dôjsť i hodnotiacimi úsudkami a to najmä v takých

prípadoch pokiaľ sú tieto hodnotiace úsudky prezentované neadekvátnym urážlivým spôsobom, ktorý
so značnou intenzitou vybočuje zo zaužívaných spoločenských noriem správania sa. Ide napr. o také
hodnotiace úsudky, ktoré obsahujú vulgarizmy, resp. hrubé, hanlivé pejoratívne výrazy. Je nepochybné,
žeitakétohodnotiaceúsudkysúspôsobilézasiahnuťdopráv,ktorýchochranajezakotvenáv§11anasl.
Občianskeho zákonníka. Z obsahu navrhovateľovho návrhu je zrejmé, že sa domáhal ochrany nielen

proti skutkovým tvrdenia ( napr. informácie o nákladoch na výmenu žiarovky, informácie o schválení
zvýšenia odstupného pre žalobcu), ale i voči hodnotiacim úsudkom odporcu k jeho osobe (musím
povedať, že z môjho pohľadu je Bratislavská vodárenská spoločnosť pravdepodobne tunelovaná, z
môjho pohľadu ide o skrytú privatizáciu dcérskej spoločnosti bez transparentnej súťaže, považujem za
dôležitéodvolaťgenerálnehoriaditeľaGemerana,pretožezmôjhopohľadujeontenzodpovednýčlovek,

ktorý tieto procesy pripravoval atď.).

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich
osobnostných práv je správne označenie žalovaného, ktorým musí byť subjekt zodpovedný za takýto
zásah. Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa môže byť § 13

Občianskeho zákonníka tak fyzická, ako aj právnická osoba. Na tlačovej konferencii, na ktorej primátor
Hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.., vystupoval nepochybne z titulu ním vykonávanej
funkcie štatutára žalovaného, ktorý je zároveň akcionárom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Z
uvedeného však bez ďalšieho nemožno dovodiť zodpovednosť žalovaného za tieto výroky.Subjektom zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je vždy pôvodca zásahu. Pôvodca zásahu
je preto povinný znášať prípadné následky svojho zásahu a teda vzniká mu povinnosť od zasahovania

do osobnostných práv upustiť, následky zásahu odstrániť (napr. ospravedlnením sa), ako aj povinnosť
poskytnúť dotknutému subjektu peňažnú satisfakciu, ako náhradu nemajetkovej ujmy. Ustanovenie §
16 Občianskeho zákonníka jednoznačne uvádza, že ustanovenia tohto zákona o zodpovednosti za
škodu je možné aplikovať iba vtedy, ak zásahom do osobnostných práv bola spôsobená škoda. Pojem
škoda však nie je totožný s pojmom nemajetková ujma, keďže škodou sa rozumie majetková ujma

poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda
alebo ako ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Súčasťou
skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku. Ušlým ziskom sa rozumie

majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo
k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať
so zreteľom na obvyklý chod vecí. Z uvedeného je zrejmé, že škodou je iba majetková ujma a nie ujma
nemajetková. Na prípady zásahov do osobnostných práv, ktoré nespôsobili takú škodu, ktorá by sa
reálne premietla do zmenšenia, resp. nezväčšenia majetku poškodeného nie je možné aplikovať ust.

§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 16 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca v
lehote stanovenej ust. § 118a ods. 1 O.s.p. neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval vznik
konkrétnejškody,vdôsledkuktorejdošlokzmenšeniu,resp.nezväčšeniumajetkužalobcu.Zuvedeného
je tak zrejmé, že osobou pasívne hmotnoprávne legitimovanou v tomto konaní je primátor hlavného
mestaSRBratislavydoc.J..F.G.C..aniežalovaný,ktoréhoještatutárom.AkbytedaprimátorHlavného

mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G. C.. svojimi výrokmi prednesenými na tlačovej konferencii, ktorá sa
uskutočnila dňa 19.01.2011, skutočne zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa za nemajetkovú
ujmu nimi spôsobenú zodpovedá sám a to aj v prípade, že tieto výroky vyslovil v súvislosti s plnením jeho
pracovných úloh. Žalovaný, by zodpovedal iba za taký zásah, ktorý by mohol byť považovaný priamo za
konanie jeho hl. mesta SR Bratislavy, resp. za prípadnú škodu, ktorá by bola týmito výrokmi spôsobená,

avšak i v tomto prípade by bola jeho zodpovednosť podľa § 420 ods. 2 a § 16 Občianskeho zákonníka
vylúčená v prípade, ak by zásah by zásah spôsobený jeho štatutárom vykazoval znaky tzv. excesu, teda
vybočenia z plnenia týchto pracovných povinností.

Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobca správne označil ako

žalovaného skutočného pôvodcu zásahu, teda primátora hlavného mesta SR Bratislavy doc. J.. F. G.
C.., jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť, nakoľko ním prednesenými výrokmi nedošlo k zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom zásahu objektívne spôsobilého

vyvolať nemajetkovú ujmu, zaťažuje dotknutú fyzickú osobu (žalobcu). Neoprávnenosť zásahu do
občianskejctiadôstojnostijevšakspravidlavylúčenávprípade,aktvrdenia,ktorýmimalodôjsťkzásahu
do osobnostných práv, sú pravdivé. Žalobca je teda v konaní o ochranu osobnosti povinný preukázať, že
k zásahu skutočne došlo, ako aj to, že tieto tvrdenia boli spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu
osobnosti. Ak sa žalobca domáha i zaplatenia náhrady škody, je povinný preukázať, že v dôsledku

zásahu do jeho práv boli spôsobené také následky, ktoré nie je možné odstrániť inak ako poskytnutím
peňažného zadosťučinenia. V prípade preukazovania pravdivosti tvrdení, ktoré mali spôsobiť zásah do
osobnostných práv, dôkazné bremeno leží prirodzene na strane žalovaného.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že na tlačovej besede, ktorá sa konala dňa

19.01.2011 skutočne odzneli aj výroky uvedené v žalobe žalobcu, ako aj v texte samotného
ospravedlnenia, ktorého uverejnenia sa žalobca dožadoval. V úvode tlačovej konferencie odznel
výrok primátoraXXXX "musím povedať, že z môjho pohľadu je Bratislavská vodárenská spoločnosť
pravdepodobne tunelovaná". Pred týmto výrokom však primátor Ftáčnik uviedol, že "zisky Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti v období po roku 2005 prudko klesli, pričom v rokoch 2009 dosiahla spoločnosť

stratu a táto sa predpokladala ako výsledok hospodárenia aj pre rok 2010, ktorý v tom čase nebol
hospodársky uzavretý. Poukázal aj to, že v uvedenom období vzrástla cena vodného z 0,79 EUR za m3
na 0.98 EUR za m3 a stočného z 0,64 EUR na 0,94 EUR. Následne prezentoval graf výroby vody, jej
fakturácie a straty vody v potrubnej sieti za roky 2005 - 2009, z ktorého vyplývalo, že napriek stúpajúcejvýrobe vody, množstvo fakturovanej vody klesalo a teda narastali straty vody v potrubnej sieti. Následne
poznamenal, že "ekonomické grafy a ekonomické parametre spoločnosti sa zhoršujú a zodpovednosť za
to nesú orgány spoločnosti, pretože je to akciová spoločnosť, ktorá má dozornú radu a predstavenstvo.

A osobitne je zodpovedný z môjho pohľadu generálny riaditeľ pán Gemeran a manažment, ktorý
spoločnosť vedie" a až potom uviedol, že z jeho pohľadu je spoločnosť pravdepodobne tunelovaná. K
tomu primátor dodal: Iné vysvetlenie nemám na to, čo sme povedali - rastie cena vody, klesajú zisky,
rastie objem výroby a klesá aj ekonomická schopnosť spoločnosti.

V tomto kontexte je nesporné, že výrok o tunelovaní Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. nie je
možné považovať za skutkové tvrdenie, ale práve za hodnotiaci úsudok, ktorý má charakter kritiky.

Kritika spoločenských javov je nielen dovolená, ale v demokratickej spoločnosti aj potrebná a žiaduca.
Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o kritiku, alebo či výroky vyslovené štatutárnym
zástupcom žalovaného už za kritiku nemožno považovať. V rámci kritiky podľa okolností a povahy

konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či dokonca aj použitia
relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé.

Vysloveniu tohto hodnotiaceho úsudku - kritiky predchádzalo zhrnutie faktov o hospodárení spoločnosti,
ktoré sa v priebehu dokazovania ukázali ako pravdivé. Tu je potrebné zdôrazniť, že ak Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., ktorej činnosť nesie znaky tzv. prirodzeného monopolu, napriek stúpaniu
regulovaných cien jej produktov dosahuje stále nižší zisk, až napokon dosiahne stratu a napriek tomu,
že množstvo vyrobenej vody stúpa, stúpajú aj straty vody vo vodovodnej sieti, nemožno považovať
následný úsudok o jej zlom hospodárení, ako aj o tom, že táto spoločnosť nie je vedená správnym
spôsobom za tvrdenie, ktoré by bolo nelogické a neprimerané. Oprávnenosť hodnotiacich úsudkov

nemôže byť posudzovaná iba zo subjektívneho pohľadu žalobcu. Pojem tunelovanie (vo význame
v akom bol použitý na predmetnej tlačovej konferencii) možno definovať ako robenie podvodných
finančných operácií s cieľom odčerpať z podniku majetok, finančné prostriedky, výnosné aktíva a
pod. (Slovník cudzích slov - akademický, druhé doplnené a upravené slovenské vydanie, SPN 2005).
Ak sa spoločnosti majúcej charakter prirodzeného monopolu, bez toho, aby sa zásadným spôsobom

zmeniliobjektívneokolnostijejfungovania,náhlezhoršiaekonomickéukazovateleaznačnýmspôsobom
sa znížia jej zisky, pričom v roku 2009 dosiahne aj stratu, nie je záver o tom, že z nej musia
byť bezdôvodne odčerpávané peňažné prostriedky nemiestny. V uvedenom kontexte, v akom výrok
primátora Ftáčnika o tunelovaní spoločnosti odznel, nemožno tento výrok považovať za zásah do
osobnostných práv žalobcu. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že žalobca nebol označený za osobu,

ktorá Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s. tunelovala, ale iba za osobu, ktorá je zodpovedná za
zhoršenie ekonomických parametrov tejto spoločnosti, čo vzhľadom na to, že žalobca pôsobil ako
predseda jej predstavenstva a generálny riaditeľ, možno považovať za oprávnené. Z toho hľadiska
je oprávnený aj výrok primátora Ftáčnika v ktorom uviedol, že pri situácii v Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. vidí primárne zodpovednosť generálneho riaditeľa, ktorý sa vyskytuje vo všetkých

dcérskych spoločnostiach, ktoré BVS-ka má a ešte pripravuje, resp. jeho výrok o tom, že považuje
za dôležité odvolať generálneho riaditeľa Gemerana, pretože z jeho pohľadu ide o človeka, ktorý tieto
procesy pripravoval. Z výpisu z obchodného registra Bratislavskej vodárenskej spoločnosti je zrejmé,
že táto spoločnosť v mene tejto spoločnosti mohol konať navonok vždy iba predseda jej predstavenstva
(túto funkciu žalobca vykonával) spolu s ďalším členom predstavenstva. Žiadne rozhodnutie B.

vodárenskej spoločnosti, a.s. nemohlo byť uskutočnené bez vedomia a súhlasu žalobcu. Ak teda
primátor G. dospel vo vzťahu k osobe žalobcu k záveru, že "všetko je organizované z jeho strany, čiže
preto som tú zodpovednosť zvýraznil" tento záver neprekračuje medze oprávnenej kritiky. Z rovnakého
pohľadu súd posudzoval aj výrok primátora G. o tom, že vzťah medzi B. vodárenskou spoločnosťou, a.s.
a jej dcérskou spoločnosťou D. Services, a.s. je nevýhodný. Primátor hlavného mesta SR Bratislavy doc.

J.. F. G. C.. je tak, ako každá iná osoba oprávnený vytvárať si svoj vlastný názor na skutočnosti a javy
vyskytujúce sa v jeho okolí, s ktorými navyše prichádza do kontaktu pri výkone svojej funkcie. X. G. tak
mal právo vytvoriť si sám svoj názor na obchodné vzťahy existujúce medzi Bratislavskou vodárenskou
spoločnosťou, a.s. a Ústava Slovenskej republiky mu taktiež garantuje právo tento názory svoj názory
slobodne rozširovať a teda aj vysloviť kritiku voči spôsobu hospodárenia Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti, a.s. ako aj jej dcérskych spoločností. Keďže tieto názory neboli prezentované urážlivým
spôsobom, ktorý by napr. svojou expresívnosťou, vybočoval z medzí slušného správania, nie je možné
toto jeho právo zo strany súdu obmedzovať. Kritickým vyjadreniam navyše predchádzal skutkový opis
deja, ktorý umožňoval prítomným vytvoriť si vlastný úsudok.VýrokoskrytejprivatizáciidcérskejspoločnostiBVS,a.s.,navyševôbecnesmerovalvočiosobežalobcu.
Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že v priebehu pôsobenia žalobcu vo funkcii generálneho

riaditeľa a predsedu predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. došlo k zmene štruktúry
akcionárov jej dcérskej spoločnosti Infra Services, a.s. a to navýšením jej základného imania. Pred
navýšením základného imania bola Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., teda spoločnosť, ktorej
akcionáromsúobceamestánazápadnomSlovensku,vlastníkom100%akciíspoločnostiInfraSefvices,
a.s. po navýšení základného imania však Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vlastní už iba 51%

jej akcii, pričom 49% akcií vlastní iná obchodná spoločnosť. K výberu partnera došlo zo strany BVS, a.s.
bez verejnej súťaže, ktorej by sa mohol zúčastniť neurčitý počet subjektov, ktorý by vzájomne medzi
sebousúperiliomožnosťzískaťpodielvspoločnosti,ktorejpríjmybolivpodstatenaviacakodesaťrokov
dopredu garantované. Keďže privatizáciu možno charakterizovať ako prevedenie vlastníctva štátu, resp.
obcí do vlastníctva súkromných osôb, resp. obchodných spoločností, aj navýšenie základného imania
v spoločnosti Infra services, a.s. je možné za privatizáciu označiť.

Z výrokov, ktoré žalobca považoval za neoprávnený zásah do svojej osobnosti možno za skutkové
tvrdenia označiť iba výroky o cene za nákup a výmenu žiaroviek za cenu 560,- EUR, výrok o predaji
tisícov hektárov pozemkov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a informáciu o schválení zvýšenia
odstupného pre vrcholový manažment Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Pokiaľ ide tvrdenie o výmene žiaroviek, súdu boli v rámci dokazovania predložené faktúry vystavené
spoločnosťou Infra Services, a.s., v ktorých táto spoločnosť fakturovala Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. výmenu žiaroviek. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX bola napr. fakturovaná výmena 10
ks G10q 32W/133 žiaroviek za jednotkovú cenu 3,19584 EUR bez DPH kus, v dodacom liste

DL22812-0066, resp. v dodacom liste DL22812-0064 však bola za dodávku týchto žiaroviek účtovaná
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti suma 96,27778 EUR za kus. Uvedené svedčí nepochybne o tom,
že žiarovky boli Bratislavskej vodárenskej spoločnosti dodávané za sumy, ktoré nezodpovedajú trhovým
cenám.pokiaľideovýrokopredajitisícovhektárovpozemkov,tentonebolzostranyžalovanéhovkonaní
preukázaný. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti Infra

Services, a.s. aj pozemky, túto skutočnosť však nemožno považovať za ich predaj. i keď aj v tomto
prípade došlo k pochybeniam, keď boli na spoločnosť Infra Services prevedené aj pozemky, ktoré neboli
súčasťou nepeňažného vkladu. Pokiaľ ide o tvrdenie o schválení zvýšenia odstupného dozornou radou
pre manažment Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., tak pri tomto bolo v konaní preukázané, že
v skutočnosti k jeho schváleniu nedošlo. Pri všetkých týchto tvrdeniach je však potrebné poznamenať,

že nesmerovali priamo voči osobe žalobcu.

V konaní o ochranu osobnosti navyše žalobný petit tvorí v nároku na ospravedlnenie ucelený a
vzájomne neoddeliteľný celok, keďže všeobecne je možné povedať, že spôsob odstránenia následkov
má zodpovedať obsahu, forme a rozsahu neoprávneného zásahu do určitej osobnostnej hodnoty s

cieľom obnoviť stav pred neoprávneným zásahom. Žalobca sa môže domáhať ochrany len za konanie,
ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, resp. za konanie ktoré mu bolo spôsobilé privodiť
ujmu na osobnostných právach. Textu ospravedlňujúceho listu môže súd buď v celku vyhovieť alebo
ho musí ako celok zamietnuť. Súd nemôže vyhovieť žalobcovi iba čiastočne alebo navrhovaný text
ospravedlnenia meniť. Vzhľadom na uvedené, by ani v prípade existencie pasívnej hmotnoprávnej

legitimácie žalovaného v tomto konaní by nebolo možné vyhovieť, nakoľko jeho text obsahuje aj
ospravedlneniaajzavýroky,ktorébolipravdivé,zahodnotiaceúsudky,ktorénezasiahlidoosobnostných
práv žalobcu, ako aj za tvrdenia, ktoré voči osobe žalobcu vôbec nesmerovali.

Žalobca navyše v rámci vykonaného dokazovania poukazoval najmä na zverejnené články a komentáre

publikované v rôznych médiách, ktoré pociťoval ako zásah do svojej osobnostnej sféry. Pre posúdenie
žalobcovýchnárokovjevšaknutnéskúmaťvýlučnevýrokytak,akoodznelinatlačovejkonferencii,keďže
tak štatutárny zástupca žalovaného, ako aj žalovaný nemali žiaden vplyv na to, ako boli informácie z
tlačovej besedy ďalej interpretované médiami.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone, nakoľko žaloba smeruje voči osobe, ktorá nebola
pôvodcom zásahu, výroky obsiahnuté v požadovanom ospravedlnení nemajú povahu neoprávnených
zásahov do osobnostnej sféry žalobcu. Keďže nedošlo k naplneniu predpokladov pre vyhoveniereštitučnej časti žalobcových nárokov, nemohlo dôjsť ani k naplneniu podmienok pre priznanie peňažnej
satisfakcie a preto súd nevyhovel žalobe žalobcu ani v tej časti, v ktorej sa domáhal od žalovaného
zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- EUR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však žalovanému v priebehu konania
žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.