Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Er/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201036
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Gallo
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812201036.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 4586964, Hattalova
č. 12/C, Bratislava, proti povinnému: V. U., D.. XX.XX.XXXX, Z. S. XX/E, N., zast.: HKP Legal, s.r.o.,
IČO: 36727334, Sasinkova 6, Bratislava, o vymoženie 1 060,99 € vedenej vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Ľudovíta Štúra č. 12, Michalovce, takto

r o z h o d o l :

1/ Exekúciu zastavuje.

2/ Odkladá exekúciu do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

3/ Oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy konania vo výške 93,00 Eur, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

4/ O trovách exekútora rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s. v Bratislave sp. zn. ISC0910033, zo dňa 14.10.2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol
doručený exekútorovi dňa 10.01.2012.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č.5808 035593, zo dňa 06.02.2012, v zmysle ust. § 45
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu.

Povinný dňa 09.07.2014 požiadal o odklad a zastavenie exekúcie, z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorá nebola osobitne

vyjednaná, bola vopred naformulovaná v zmluve. Miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil
dodávateľ. Ďalej povinný poukázal na judikatúru súdov.

Oprávnený mal za to, že nie je daný žiadny zákonný predpoklad pre zastavenie exekúcie a žiadal návrh
povinného zamietnuť. K návrhu povinného uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké

účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako,
ako by to išlo s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery) rozhodcovského súdu. z ustanovenia §45 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom koknaní vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,
či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je premetom konania,

predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankov. Zákon č. 483/2001 Z.z. o
bankách v čase uzavretia zmluvy v §93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientomneodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Na podporu svojich tvrdení poukázal oprávnený na judikatúru súdov.

Podľa §56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) aj bez
návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),
sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
januára 2015. Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) (t.j. zákona
č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na

základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.

januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31. decembra 2014
(ďalej len „ZRK“)
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Podľa §57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje definované nedostatky, t.j. zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.

Medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným bola dňa 15.07.2008
uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo
výške 40 000,00 Sk. Oprávnený sa domáhal svojich práv z úverovej zmluvy pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave.

Podľa § 52 zákona ods. 1 č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 OZ (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa §53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd posúdil predmetnú zmluvu, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu
účastníkov zmluvy (Úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci

je jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského
úveru. Predchodca oprávneného mal v čase uzavretia zmluvy v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom

tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah
všeobecných obchodných podmienok poskytovateľa úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy. Mohol len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený
záver súdu potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený,
resp. jeho právny predchodca vystupuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno
ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí
právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ

zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú

zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by
súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy,
pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Oprávnený sa domáhal svojich práv z uzavretej zmluvy o úvere pre Stálym rozhodcovským súdom

zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., ktorý založil svoju právomoc a príslušnosť
narozhodovanievsporenazákladerozhodcovskejdoložkydohodnutejvbode3bod7vspojenísbodom
11.2 Obchodných podmienok a bodom 10 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
oprávneného
.

Riešenie sporov - rozhodcovskú doložku upravujú Obchodné podmienky pre úver, ktoré tvoria prílohu
Zmluvy o úvere.

Podľa čl. 10.1 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 23.06 2012, tak ako to uvádza v
odôvodnení rozhodcovský súd: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a

OP,budúriešenédohodou.Vprípadenedosiahnutiadohody sauplatnínariešeniesporovrozhodcovská
doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov." Podľa
bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa
riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutia
Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Podľa bodu 2 v 1. časti VOP- "Definícia pojmov" rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd
zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,
zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) .

V zmysle bodu 10.2.3 VOP sa zmluvné strany dohodli, že ak Klient najneskôr pri uzavretí bankového
obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal.

Súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v

spotrebiteľskejzmluvevsúlades§53ods.1OZ.Rozhodcovskúdoložkuvspotrebiteľskejzmluvemožno
pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo
v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa.

Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná (v zmluve a vo všeobecných obchodných

podmienkach) a spotrebiteľovi predložená na podpis nesvedčí o jej individuálnom dojednaní.
Rozhodcovská doložka bola určená vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa a v zmluve
o úvere je riešená len odkazom. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými obchodnými
dojednaniami, o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu,
že v samotnej zmluve deklaruje opak. Dodávateľ si musel byť istý jej prijatím, keďže spotrebiteľ nemal

možnosť do nej zasiahnuť, či ju odmietnuť po uzavretí zmluvy. Spotrebiteľ (povinný) mohol zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Za individuálne dojednanie nemožno považovaťtaké dojednanie, ktorého obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne alebo konkludentne) práva, ktoré
spotrebiteľovi priznáva OZ, alebo znamená zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Súd preto konštatuje, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a javí sa, že účelom rozhodcovskej doložky bolo

predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť domáhať sa práv proti povinnému pre rozhodcovským
súdom, ktorý si sám určil a zakotvil do všeobecných obchodných podmienok.

Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala
účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená

zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 OZ a je v súlade s 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.

Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností

z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
exekučného titulu teda nebola daná a jeho rozhodnutie vydané nemá legitimitu a nie je spôsobilým
exekučným titulom. Súd preto v súlade s §57 ods. 2 EP v spojení s §45 ods. 1 a 2 ZRK exekúciu zastavil.

V súlade s vykonaným dokazovaním a už uvedenými závermi, súd povolil odklad exekúcie v zmysle

citovaného ustanovenia §56 ods. 2 EP, keďže existuje predpoklad, že na základe zákonom stanovených
skutočností dôjde k právoplatnému zastaveniu exekúcie.

Podľa §243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa §200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. októbra 2013 Trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Keďže exekučný poriadok neobsahoval špecifickú úpravu náhrady trov konania povinného súd na
rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plný úspech v spore mal povinný, ktorý sa úspešne
bránil proti exekúcii.

Náhrada trov právneho zastúpenia povinného bola priznaná za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - návrh na odklad a zastavenie exekúcie zo dňa
09.07.2014). Súd pri výpočte vychádzal z výšky peňažného plnenia istiny bez príslušenstva, ktorá
bola vo výške 1060,99 €. Základná sadzba tarifnej hodnoty bola 61,41 €. Hodnota právneho úkonu

predstavovala sumu 30,71 € v zmysle ust. § 10 ods. 3 v spojení s 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. Hodnota režijného paušálu predstavovala podľa ust. §16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, pre rok 2014
sumu 8,04 Eur. Spolu tak za dva úkony právnej služby bola priznaná náhrada 77,50 €. Právny zástupca
odporcu je platiteľom dane z pridanej, z toho dôvodu súd priznal DPH vo výške 20 % z priznanej tarifnej
odmeny a režijného paušálu v sume 15,50Eur, v zmysle ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Spolu trovy

právneho zastúpenia predstavovali výšku 93,00 Eur.

Podľa §151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.Keďže súdu v čase rozhodovania nebola známa výška trov exekútora. Súd v súlade s § 151 ods. 3 OSP
rozhodne o trovách exekútora v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

ských zmlúv (v prípadevidlá týkajúce sa spotrebite špecifikcé ratislava III dnská konsolidačná, a.s.Proti
tomuto uzneseniu možno podať odvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naOkresnýsúdRožňava.

Podľa ust. §205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.