Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2007

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/580/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5300899733
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2007:5300899733.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. V.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom B. č. X a 2/ S. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. č. X,. obaja právne zast.
JUDr. M. P., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie N. č. XX,. Ž., proti odporcom: 1/ Š. Š., nar.
X.X.XXXX,. bytom S. č. XXX,. právne zast. JUDr. E. H., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
D. D. č. XX,. Ž. a 2/ H. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. č. XXX,. právne zast. JUDr. D. C., advokátom so

sídlom Advokátskej kancelárie S. č. XX,. Ž., o zaplatenie 175.000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 175.000,- Sk so 17,6%
úrokom z omeškania od 3.11.2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v 2. rade je p o v i n n á hradiť navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy konania včítane
trov právneho zastúpenia v sume 32.775,- Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľov JUDr. M. P.,

advokátky so sídlom Advokátskej kancelárie N. č. XX,. Ž., na účet vedený v U., a. s., pobočka Ž., č. účtu:
XXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX,. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh proti odporcovi v 1. rade z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í solidárne hradiť odporcovi v 1. rade trovy konania včítane
trov právneho zastúpenia v sume 65.051,60 Sk na účet právnej zástupkyne JUDr. E. H., advokátky so
sídlom Advokátskej kancelárie D.D. č. XX,. Ž., vedený v T., a . s., Ž., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,.
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa pôvodne podaným návrhom domáhali proti odporcom v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 200.000,- Sk na tom základe, že dňa 27.9.1999 uzavreli s odporcom v 1. rade kúpnu

zmluvu, pričom predmetom tejto zmluvy bol dom č. 33 spolu s pozemkom KN 635 - zastavaná plocha
o výmere 334 m2 kat. úz. S., zapísaný na LV č. 215, za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,- Sk. Dňa
13.6.2000 uzavreli s odporkyňou v 2. rade dohodu o urovnaní, pretože uvedené nehnuteľnosti patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade a na základe dohody o urovnaní odporkyňa
v 2. rade na navrhovateľov 1 a 2 postúpila svoju pohľadávku vo výške 200.000,- Sk, ktorá jej vznikla
proti odporcovi v 1. rade v rámci vyporiadania BSM. Výzvou z 12.10.2000 navrhovatelia upovedomili

odporcu v 1. rade o postúpení pohľadávky a zároveň ho vyzvali, aby im v lehote 15 dní od obdŕžania
výzvy svoj dlh zaplatil.

Odporca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania, keď poukázal na konanie Okresného súdu v Čadci pod č. 5C 8/00, v
ktorom sa vedie spor o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva medzi odporcami v 1.

a 2. rade, ktorá vec nie je právoplatne skončená a tvrdil, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať proti jeho
klientovi zaplatenia sumy 200.000,- Sk z titulu postúpenia pohľadávky na nich odporkyňou v 2. rade.Odporkyňa v 2. rade pôvodne uvádzala, že nevie, prečo je proti nej vedené konanie zo strany
navrhovateľov v 1. a 2. rade, pretože ona iba pristúpila na návrh navrhovateľa v 1. rade, aby kúpno-

predajná zmluve medzi nimi, teda navrhovateľmi z jednej strany a odporcom v 1. rade zo strany druhej
bola platná a preto podpísala dohodu o urovnaní a postúpila svoju pohľadávku vo výške 200.000,- Sk,
ktorú má voči odporcovi v 1. rade, na navrhovateľov, keď následne potom od nich dostala túto sumu
vyplatenú a vlastne ako bezpodielovej spoluvlastníčke jej patrí z predmetnej kúpno-predajnej zmluvy
táto suma, avšak navrhovatelia jej ešte doposiaľ dlhujú 25.000,- Sk z kúpnej ceny a 15.000,- Sk trovy

spojené s právnym zastúpením pri riešení veci a spisovaní dohody o urovnaní.

V ďalšej časti konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujala stanovisko k právnemu
názoru vyslovenému druhostupňovým súdom, ktorý podľa nej prehliadol pre posúdenie veci podstatnú
skutočnosť a to rozsudok Okresného súdu v Čadci v konaní 6C 984/98, podľa ktorého
nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Teda

predávajúci odporca v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností
a nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu bez súhlasu odporkyne v 2. rade, ako sa to domnieva vo svojom
zrušujúcom rozsudku zo dňa 31.1.2007 druhostupňový súd. Navrhla potom, aby súd po preskúmaní
všetkých dôkazov konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil, pretože podľa názoru odporkyne v 2. rade
prostredníctvom jej právneho zástupcu nie je ani pasívne legitimovaná v predmetnom spore, nejde

o procesné spoločenstvo účastníkov na strane odporcov, ani ich solidárnu zodpovednosť, nakoľko k
neoprávnenému obohateniu došlo podľa jej názoru výlučne na strane odporcu v 1. rade Š. Š..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 27.9.1999 medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade, dohody o urovnaní uzatvorenej medzi

navrhovateľmi 1 a 2 z jednej strany a odporkyňou v 2. rade z druhej strany, listom vlastníctva č. 215
kat. úz. S., obsahom spisov Okresného súdu v Čadci 6C 984/98 a 5C 8/00 a z týchto dôkazov zistil,
že navrhovatelia 1 a 2 uzavreli dňa 27.9.1999 ako kupujúci s odporcom v 1. rade ako predávajúcim
kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 215 ako rodinný dom č.
XX. postavený na pozemku KN 635 - zastavaná plocha o výmere 334 včítane pozemku, za dohodnutú

kúpnu cenu vo výške 400.000,- Sk. Časť kúpnej ceny v sume 194.000,- Sk bola kupujúcimi vyplatená
predávajúcemu odporcovi v 1. rade pri podpísaní zmluvy a zvyšok dohodnutej kúpnej ceny do 30 dní
po vkladne do katastra nehnuteľností.

Po nadobudnutí nehnuteľností kúpou od odporcu navrhovatelia v 1. a 2. rade začali nehnuteľnosť užívať

a následne ich upozornila odporkyňa v 2. rade, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností a v čase, keď zmluvu s odporcom v 1. rade uzatvárali, o tejto zmluve nevedela. Keďže
odporkyňa v 2. rade navrhovateľom tvrdila, že v prípade, že sa s ňou nedohodnú, napadne platnosť
tejto zmluvy, navrhovatelia uzatvorili s odporkyňou v 2. rade dňa 13.6.2000 dohodu o urovnaní, podľa
ktorej odporkyňa v 2. rade udelila svoj súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy a následne potom bol vlastne

predmet tejto kúpnej zmluvy registrovaný, teda zmluva bola registrovaná pod RI 415/87 a zapísaná na
LV č. 215 kat. úz. S. ako rodinný dom č. XX. s príslušenstvom a pozemok KN 635 - zastavaná plocha
o výmere 334 m2 do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov.

Na základe zmluvy o urovnaní navrhovatelia vyplatili odporkyni 100.000,- Sk pri podpísaní dohody

o urovnaní a ďalších 100.000,- Sk jej mali vyplatiť v mesačných splátkach po 15.000,- Sk. Medzi
navrhovateľmi a odporkyňou v 2. rade nebolo sporné, že do začatia súdneho konania splatili odporkyni
ďalších 75.000,- Sk, teda spolu 175.000,- Sk a suma 25.000,- Sk nebola odporkyni 2. rade vyplatená.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci 5C 8/00 mal súd preukázané, že medzi odporcom v 1. rade a

odporkyňou v 2. rade prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktorá vec doposiaľ nie skončená. Z obsahu
návrhu a doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd zistené, že predmetom aktív tvoriacich majetok
uvedených účastníkov, ktorý patrí do BSM, nie sú uvedené nehnuteľnosti, najmä nie tie, ktoré sú
predmetom tohto konania.

Súdprvéhostupňapôvodnerozhodolrozsudkomzodňa10.6.2003,ktorýmnávrhnavrhovateľovvcelom
rozsahu zamietol a zaujal stanovisko, že nedošlo k právoplatnému vyporiadaniu BSM medzi bývalými
manželmi odporcami v 1. a 2. rade, nedošlo teda k platnému postúpeniu pohľadávky odporkyňou
v 2. rade na navrhovateľov, pretože inému postúpila právo, ktoré doposiaľ nemá, avšak na základeodvolania podaného navrhovateľmi Krajský súd v Žiline prvostupňový rozsudok zrušil rozhodnutím z
3.12.2003 a vytýkal súdu prvého stupňa, že neskúmal, či sa v danom prípade nejedná o neoprávnené
obohatenie, pretože zo spisu a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia v 1.

a 2. rade si uplatňujú návrhom vrátenie bezdôvodného obohatenia sa na tom základe, že došlo o
vyplatenie sumy odporkyni v 2. rade bez toho, že by medzi odporcami 1 a 2 došlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru krajského súdu v danej veci tým, že došlo k vyplateniu
pred vyporiadaním BSM odporcov 1 a 2, nie je preukázané, aké hodnoty sa vyporiadavajú medzi
odporcami 1 a 2 a rozsudok okresného súdu bol vydaný predčasne. Podľa stanoviska druhostupňového

súdu bolo potrebné zaoberať sa aj rozhodnutím o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľmi.

Na základe takto vysloveného stanoviska súd prvého stupňa potom následne vydal rozhodnutie
20.4.2004, ktorým zaviazal odporcov v 1. a 2. rade solidárne navrhovateľom zaplatiť žalovanú istinu
175.000,- Sk s príslušenstvom a náhradou trov konania, keď po doplnenom dokazovaní zaujal
stanovisko, že aj napriek tomu, že v návrhu nebolo striktne uvedené, zákonné ustanovenie, podľa

ktorého navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadajú uhradiť žalovanú istinu, súd z obsahu dokazovania mal
preukázané, že ide o nárok, ktorý vyplatili navrhovatelia odporcom v 1. a 2. rade bez právneho dôvodu.

Súd druhého stupňa uznesením z 31.1.2007 opätovne zrušil prvostupňový rozsudok, keď zaujal
stanovisko, že prvostupňový súd zaujal nesprávny právny záver, keď uviedol, že k neoprávnenému

obohateniu došlo aj u odporcu v 1. rade. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil dohodu
o urovnaní uzavretú medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporkyňou v 2. rade z 13.6.2000, na základe
ktorej odporkyňa v 2. rade udelila svoj výslovný súhlas s uzatvorení kúpnej zmluvy z 27.9.1999 a
navrhovatelia v 1. a 2. rade na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sa zaviazali odporkyni v 2. rade
vyplatiť sumu 200.000,- Sk. Súd druhého stupňa vo svojom zrušujúcom uznesení na poslednej strane v

druhom odseku zhora zaujal výslovne stanovisko, že odporca v 1. rade sa bezdôvodne neobohatil, keď
nebol ani účastníkom dohody o urovnaní zo dňa 13.6.2000. Okrem iných skutočností druhostupňový
súd uvádza, že pokiaľ u odporcu v 1. rade nevzniklo neoprávnené obohatenie, nemožno ani uzavrieť
medzi odporcami v 1. a 2. rade solidárnu zodpovednosť.

Súd prvého stupňa, pre ktorého je vyslovený právny názor druhostupňového súdu právne záväzný,
po opätovnom zaujatí stanovísk strán konania, keď navrhovatelia v 1.a 2. rade zotrvali na svojom
pôvodnom stanovisku a žiadali odporcov v 1. a 2. rade zaviazať zaplatiť im sumu 175.000,- Sk s
príslušenstvom, odporca v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že podľa jeho
názoru druhostupňový súd vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí 8Co/140/2006 právny názorom,

ktorým sa cítia byť viazaní a preto navrhujú, aby súd proti odporcovi v 1. rade návrh zamietol a odporkyňa
v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd voči nej konanie zastavil.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania zaujal stanovisko, že odporkyňa v 2. rade tým, že
uzatvorila s navrhovateľmi dohodu o urovnaní, keď im vytýkala, že uzavreli kúpno-predajnú zmluvu

iba s odporcom v 1. rade, pričom ona sa cíti byť bezpodielovou spoluvlastníčkou a na základe tohto
jej tvrdenia navrhovatelia jej vyplatili sumu 175.000,- Sk, nadobudla túto sumu bez právneho dôvodu,
pretože doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi
odporcami v 1.a 2. rade. Teda navrhovatelia plnili odporkyni v 2. rade bez právneho dôvodu. Odporca
v 1. rade nebol účastníkom tohto právneho úkonu a preto vzhľadom na to, že medzi odporcami v 1. a

2. rade nedošlo k majetkovému vyporiadaniu z titulu BSM, nebolo preukázané, že odporca v 1. rade by
získal bezdôvodné obohatenie. Súd preto proti odporcovi v 1. rade návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade, v zmysle §-u 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, súd kvalifikoval jej konanie ako obohatenie sa na základe plnenia navrhovateľov

bez právneho dôvodu.

Podľa §-u 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal a
preto súd zaviazal odporkyni v 2. rade navrhovateľom zaplatiť sumu, ktorú bez právneho dôvodu od nich
získala, teda sumu 175.000,- Sk.

Navrhovatelia v žalobnom návrhu sa domáhali aj úroku z omeškania od 3.11.2000, keď uvádzali,
že výzvou z 12.10.2000, ktorá bola doručená odporcovi v 1. rade, poskytli mu lehotu na plnenie
do 2.11.2000. Odporkyňa v 2. rade nebola vyzvaná na zaplatenie tejto sumy, prvýkrát sa o tom, ženavrhovatelia od nej požadujú spoločne s odporcom v 1. rade zaplatenia sumy, ktorá bola naviac oproti
kúpnej cene vyplatená, až z upraveného návrhu z 25.1.2001, ktorý návrh bol doručený odporkyni v 2.
rade dňa 8.2.2002.

Podľa §-u 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V
tomto prípade odporkyňa v 2. rade nebola osobitne požiadaná navrhovateľmi o plnenie a o tom, že
navrhovatelia požadujú plnenie od nej, sa dozvedela doručením návrhu, ktorým na strane pasívnej

legitimácie bol návrh rozšírený o odporkyňu v 2. rade, teda podaním z 25.1.2001. Tento dátum je
dátumom, ktorý treba považovať za vyzvanie odporkyne v 2. rade na plnenie a od tohto dátumu potom
súd stanovil aj omeškanie odporkyne v 2. rade s plnením dlhu.

Podľa §-u 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania, ktorého výška je určená Vládnym nariadením č. 87/1995 Zb.

z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska v čase, kedy došlo k právnemu
úkonu, ktorý sa posudzuje. Teda výška úroku z omeškania 17,6% zodpovedá citovaným zákonným
ustanoveniam a preto súd zaviazal odporkyňu v 2. rade navrhovateľom uhradiť úrok z omeškania v
takejto výške.

Podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V súdenom prípade navrhovatelia mali v konaní čiastočný úspech, keď voči odporcovi v 1. rade súd
návrh v celo rozsahu zamietol a zaviazal na zaplatenie istiny s príslušenstvom iba odporkyňu v 2.

rade. Z toho súd zaujal stanovisko, že ide o 50%-nú úspešnosť navrhovateľov a vzhľadom nato,
že ich právna zástupkyňa si uplatňovala trovy konania v čase do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
teda do 20.4.2004 a ďalšie trovy konania po zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom dňa
31.1.2007 nešpecifikovala, vychádzal súd z uplatnených trov konania právnou zástupkyňou, ktorá si
uplatňovala trovy za 3 úkony právnej pomoci účtované v zmysle Vyhl. 240/1990 Zb., keď odmena za

jeden úkon právnej pomoci predstavovala 2.050,- Sk a režijný paušál 100,- Sk. Ďalšie úkony právnej
pomoci - zastupovanie na pojednávaní 10.6.2003, podanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku
z 15.7.2003, zastupovanie pred odvolacím súdom dňa 3.12.2003 a zastupovanie pred súdom dňa
20.4.2004 boli účtované podľa Vyhl. 163/2000 Zb. z., keď jeden úkon právnej pomoci predstavoval
5.900,- Sk a režijný paušál ku každému úkonu 128,- Sk. Ďalej za rok 2003 DPH vo výške 14% a za rok

2004 DPH vo výške 19%. Režijný paušál k štyrom úkonom po 128,- Sk, cestovné osobným motorovým
vozidlom zn. Volvo S40, ktoré podľa technického preukazu má spotrebu pohonných hmôt 7,91 l na 100
km pri cene benzínu 34,- Sk za 1 liter, bolo účtované cestovné 162,- Sk na pojednávanie 10.6.2003
zo Ž. do Č. a späť, vzdialenosť 60 km a rovnakým motorovým vozidlom pri rovnakej spotrebe a cene
pohonných hmôt na pojednávanie dňa 20.4.2004, kde cestovné rovnako bolo účtované vo výške 162,-

Sk.

Ďalej v zmysle Vyhl. 163/2002 Zb. účtovala si právna zástupkyňa podľa §-u 20 ods. 1 stratu času za
štyri polhodiny pri strate času za jednu polhodinu 493,- Sk, teda strata času celkom vo výške 1.972,-
Sk. Odmena právneho zástupcu s náhradami cestovného a straty času predstavovala 38.500,- Sk za

uvedené úkony a súdne poplatky z návrhu a z odvolania 8.000,- Sk, trovy konania ku rozhodnutiu
súdu dňa 20.4.2004 predstavovali 46.507,- Sk. Následne na základe podaného odvolania právna
zástupkyňa vyjadrila dňa 16.9.2004 k odvolaniu, ďalej zastúpenie pred krajským súdom dňa 13.6.2006,
kedy bolo nemeritórne konanie vo veci, kde odmena prislúcha vo výške 1-iny úkonu, ďalej zastúpenie
na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 31.1.2007 a na pojednávaní pred súdom prvého

stupňa dňa 12.6.2007. Za tieto úkony súd priznal právnej zástupkyni odmenu podľa Vyhl. 655/2004 Zb.
z. v sume 17.250,- Sk a 1-inu za nemeritórny úkon dňa 13.6.2006 1.437,50 Sk, ako aj režijné paušály
1x 136,- Sk, 1x 164,- Sk a 2x 178,- Sk, teda trovy právneho zastúpenia so zaplatenými poplatkami
celkom predstavujú u právnej zástupkyne navrhovateľov sumu 65.550,50 Sk, avšak vzhľadom na 50%-
nú úspešnosť súd priznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v polovici, teda 32.775,- Sk,

ktorú sumu je povinná odporkyňa v 2. rade zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov vedený
v U., a. s., pobočka Ž..Odporca v 1. rade bol plne úspešný, keď návrh proti nemu bol v celom rozsahu zamietnutý. Odporca
v 1. rade bol právne zastúpený pôvodne JUDr. J. V. a následne po vypovedaní plnej moci JUDr. V.
JUDr. E. H., ktorá špecifikovala trovy konania za právne zastúpenie tak JUDr. J. V. ako aj jej zastúpenie

spoločne. Odporca v 1. rade zaplatil súdny poplatok z odvolania vo výške 4.375,- Sk. V súvislosti s
poskytovanímprávnychslužiebboliúčtovanéúkony atovzmysle§-u13ods.1Vyhl.240/1990Zb.,kedy
jeden úkon predstavuje zo základu uplatnenej pohľadávky, teda pôvodne zo sumy 200.000,- Sk odmenu
za jeden úkon právnej služby 2.300,- Sk. V zmysle §-u 13 ods. 1 Vyhl. 163/2002 Zb. z. predstavuje z
uplatnenej pohľadávky zo sumy 200.000,- Sk základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

pomoci 6.650,- Sk. Podľa ustanovenia §-u 10 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Zb. z. predstavuje z uplatnenej
pohľadávky 175.000,- Sk základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci 6.050,- Sk.
Režijný paušál od 1.2.1999 do 31.12.2002 predstavoval 100,- Sk k jednému úkonu, od 1.1.2003 do
31.12.2003 128,- Sk, od 1.1.2004 do 31.12.2004 sumu 136,- Sk, od 1.1.2005 do 31.12.2005 sumu
150,- Sk, od 1.1.2006 do 31.12.2006 164,- Sk a od 1.1.2007 predstavuje 178,- Sk. Tak právny zástupca
JUDr. J. V., ako aj právna zástupkyňa JUDr. E. H. sú platcami dane z pridanej hodnoty, keď JUDr. H.

je platkyňou DPH od 1.12.2006. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony právnej pomoci: príprava a
prevzatie zastúpenia 4.12.2000, odmena 2.300,- Sk + režijný paušál 100,- Sk, písomné vyjadrenie k
návrhunazačatiekonaniazo6.12.2002.300+100,-Sk,zastúpenienapojednávanípredprvostupňovým
súdom 10.6.2003 6.650,- Sk + 128,- Sk, zastúpenie na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa
3.12.2003 6.650,- Sk + 128,- Sk, zastupovanie pred prvostupňovým súdom 20.4.2004 6.650,- Sk + 136,-

Sk, odvolanie podané 23.7.2004 vrátane DPH predstavuje odmenu a režijný paušál s DPH 8.075,30
Sk, príprava a prevzatie zastúpenia JUDr. E. H. 25.1.2007 vrátane DPH 7.411,30 Sk, zastúpenie na
pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 31.1.2007 vrátane DPH a režijného paušálu 7.411,30
Sk, zastúpenie pred súdom prvého stupňa 12.6.2007 vrátane DPH 7.411,30 Sk.
Ďalej si právna zástupkyňa uplatňovala náhradu za stratu času cestou zo sídla Advokátskej kancelárie

do Ž. do Č. a späť dňa 12.6.2007 vrátane DPH 706,90 Sk a zastúpenie na pojednávaní dňa 14.6.2007
vrátane DPH (vyhlásenie rozhodnutia - 1-ica odmeny) 3.811,60 Sk. Náhrada za stratu času zo Ž. do Č.
a späť 14.6.2007 vrátane DPH 706,90 Sk. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 60.676,60 Sk a trovy
konania celkom predstavujú 65.051,60 Sk, ktoré trovy súd zaviazal navrhovateľov solidárne zaplatiť
odporcovi v 1. rade na účet právnej zástupkyne JUDr. E. H., vedený v T., a. s., Ž., č. účtu: XXXXXXXXXX/

XXXX, nakoľko navrhovatelia neboli úspešní v tej časti, v ktorej žalovali o zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom aj odporcu v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie písomne trojmo v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.