Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Hýbelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/544/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2509205549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef Urban, advokát,
Komenského 24, Piešťany, IČO: 22 694 498, zastúpený: JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou,
M. Waltariho 7, Piešťany, proti odporkyni: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, P., zastúpená:
Mgr. Štefanom Sándorom, advokátom, Mickiewiczova 6, Bratislava, o zaplatenie 2.799,24 eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 04. júna 2014,
č.k. 3C/200/2009-341, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 143,08 eur za
trovy právneho zastúpenia do rúk JUDr. Daniely Suchánkovej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2.799,24 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.06.2007 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania v sume 699,52 eur za trovy právneho zastúpenia a v sume 168 eur za iné trovy konania do

rúk právnej zástupkyne navrhovateľa. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal
návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 02.06.2009 určenia odporkyni povinnosti zaplatiť mu
2.799,24 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.06.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania z dôvodu, že odporkyni vyfakturoval faktúrou č. AD 11-05/2007 zo dňa 31.05.2007 sumu
2.799,24 eur ako odmenu za právne služby poskytnuté jej v dedičskom konaní po jej manželovi,
nebohom X. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť.
Namietala, že návrh podala osoba, ktorá s ňou nebola v žiadnom vzťahu, pretože navrhovateľ podal

návrh ako fyzická osoba a s dodatočným upresnením označenia súd o zámene účastníka nerozhodol,
vznieslanámietkupremlčaniatvrdiac,že navrhovateľúčtovalzaúkonprevzatieaprípravazastúpeniapo
viac ako troch rokoch od vykonania tohto úkonu a svoj návrh podal na súd správne až dňa 06.09.2010,
teda s upresnením označenia navrhovateľa, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, keď faktúra
bola splatná 15.06.2007. Potvrdila, že ju navrhovateľ v dedičskom konaní po manželovi zastupoval,
avšak nezastupoval ju riadne podľa jej pokynov, čím jej spôsobil úmyselne škodu, ktorú v písomnom
vyjadrení zo dňa 13.07.2010 vyčíslila v sume 2.910,60 eur a v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2014

v sume 1.002 eur. Využila právo započítať si do výšky celej žalovanej istiny a príslušenstva svoju
pohľadávku na náhradu škody voči navrhovateľovi. Poukázala, že navrhoval vedel aké je jej stanovisko
v dedičskej veci a podľa jej názoru postupoval v rozpore s dobrými mravmi proti jej záujmom. Uviedla,
že ústne mu odvolala plnú moc dňa 16.04.2007 pred posledným dedičským pojednávaním a hoci išloo procesné plnomocenstvo, ktoré bolo uzavreté v písomnej forme, môže byť jednostranným úkonom
vypovedané aj bez dodržania písomnej formy. Navrhovateľ namietol premlčanie akéhokoľvek nároku
odporkyne na náhradu škody, nakoľko dedičské konanie po jej manželovi právoplatne skončilo dňa

17.04.2007, teda premlčacia lehota začala plynúť 18.04.2007 a uplynula dňa 18.04.2009. Odporkyňa
o uzatváraní dohody v dedičskom konaní vedela, napriek tomu sa dedičského konania nezúčastnila,
vedela tiež o tom, že sa vzdajú odvolania, pretože ich postup bol vopred prerokovaný dňa 15.04.2007
a 16.04.2007. Všetky úkony, ktoré vykonal v dedičskom konaní uskutočnil po predchádzajúcej dohode
a so súhlasom odporkyne. Nespôsobil jej žiadnu škodu, konal vždy v jej záujme, v jej prospech a riadil

sa jej pokynmi. Odporkyňa mu ústne plnú moc nevypovedala, plnú moc písomne vypovedala dňa
23.04.2007, čo bolo po právoplatnom skončení dedičského konania, na ktoré mal plnú moc udelenú.
Súd prvého stupňa zo zhodných tvrdení účastníkov mal preukázané, že navrhovateľ zastupoval
odporkyňu v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi X. B., zomrelom XX.XX.XXXX. Dedičské
konanie bolo vedené pod sp.zn. D 357/2002 a bolo skončené vydaním osvedčenia o
dedičstve zo dňa 17.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2007. V písomnom podaní zo

dňa 23.04.2007 odporkyňa odvolala navrhovateľovi splnomocnenie na jej zastupovanie v dedičskom
konaní. Po právoplatnom skončení dedičského konania navrhovateľ vyúčtoval odporkyni odmenu za jej
zastupovanie v celkovej výške 2.799,24 eur, faktúrou č. AD 11-05/2007, vystavenou dňa 31.05.2007
s dátumom splatnosti dňa 15.06.2007. Príloha k faktúre obsahuje vyúčtovanie odmeny za právne
služby, ktoré navrhovateľ poskytol odporkyni. V podrobnej špecifikácii zo dňa 27.07.2012 navrhovateľ

konkretizoval jednotlivé úkony, ktoré vykonal a za ktoré si účtoval odmenu. Rozdelil ich na úkony
do 31.12.2004 a úkony po 01.01.2005. Išlo o nasledovné úkony: prevzatie a príprava zastupovania,
porada s klientom za účasti predchádzajúceho právneho zástupcu dňa 24.06.2003, rokovanie s právnou
zástupkyňou protistrany dňa 22.08.2003, účasť na pojednávaní dňa 25.08.2003, ďalšia porada s
klientkami, oboznámenie s posúdením všeobecnej hodnoty nehnuteľností, konečné upresnenie dohody,

dňa 16.04.2007, rokovanie s protistranou o podmienkach uzavretia dedičskej dohody vrátane dohody
v súdnom spore dňa 16.04.2007 a účasť na dedičskom pojednávaní dňa 17.04.2007. Z pripojeného
spisu súdu prvého stupňa sp.zn. 10C/15/2009 bolo zistené, že navrhovateľ sa domáhal aj proti dcére
odporkyne Mgr. L. B. zaplatenia sumy 2.865,63 eur z titulu odmeny za právne služby v dedičskom
konaní vedenom pod sp.zn. D 357/2002. Toto konanie bolo skončené schválením zmieru, na základe

ktorého sa Mgr. L. B. zaviazala navrhovateľovi zaplatiť žalovanú sumu 2.865,63 eur a trovy konania.
Odporkyňanavrhlavykonaťvýsluchsvedkovatojejdcéry,ktorásamalavyjadriťkokolnostiamodvolania
plnej moci navrhovateľovi, ako aj k okolnostiam uzavretia dedičskej dohody, advokáta JUDr. P. P., ktorý
upozorňoval na chyby v dedičskom konaní, s ktorým rokovala ešte pred skončením dedičského konania,
pretože chcela ukončiť spoluprácu s navrhovateľom. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa

04.06.2014 návrh odporkyne na výsluch svedkov zamietol s tým, že vykonanie takýchto dôkazov by bolo
nehospodárne, neúčelné a nadbytočné. Dcéra odporkyne Mgr. B. bola niekoľkokrát podrobne vypočutá
ako účastník konania - odporkyňa v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/15/2009. Jej výpoveď by nemohla
ovplyvniť výsledok vo veci samej, napokon by ju nebolo možné považovať za dostatočne hodnovernú
vzhľadom na vzťah k odporkyni (dcéra), ako aj na to, že i ona navrhovateľa splnomocnila na svoje

zastupovanievdedičskomkonaní.PokiaľsatýkaJUDr.P.tentonebolosobneprítomnýpritom,keďmala
odporkyňa odvolať ústne navrhovateľovi plnomocenstvo, jeho výpoveď by nemohla ovplyvniť hodnotu
dedičského podielu, z ktorého si navrhovateľ vypočítal tarifnú odmenu. Právne súd prvého stupňa vec
posúdil podľa § 25, § 28 ods. 2, 3 O.s.p., podľa § 31 ods. 1, podľa § 33b ods. 1, podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, podľa § 18 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 Zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa § 2 ods. 1,

2, § 12, § 13 ods. 1, § 17 ods. 2 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov účinnej
do 31.12.2004 a § 1 ods. 2, § 6, § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 15 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách advokátov účinnej od 01.01.2005, podľa § 489, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvého stupňa pokiaľ sa týka námietky odporkyne týkajúcej
sa nesprávneho označenia navrhovateľa konštatuje, že upresnenie označenia navrhovateľa v podaní zo

dňa 27.08.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.09.2010 nemožno považovať za právnu skutočnosť
súvisiacu so zámenou účastníka ako sa mylne domnieva odporkyňa. Nebolo potrebné rozhodovať o
zámene navrhovateľa, pretože bez ohľadu na to, či navrhovateľ vystupuje v konaní ako fyzická osoba,
alebo ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie, odporkyňa ho preukázateľne splnomocnila na
svoje zastupovanie vo veci prejednania dedičstva a tento vzťah súd posúdil ako vzťah občianskoprávny

s tým, že ide o príkaznú zmluvu uzatvorenú v zmysle O.z.. Upresnenie označenia navrhovateľa v
súvislosti s IČOm ešte samo o sebe nie je zámenou účastníka konania. Nárok navrhovateľa nemožno
považovať za premlčaný, nakoľko navrhovateľ postupoval správne, keď si odmenu vyúčtoval až po
skončení jeho zmluvného vzťahu s odporkyňou. Dedičské konanie vedené pod sp. zn. D 357/2002 boloprávoplatne skončené dňa 17.04.2007 a týmto dňom aj zaniklo udelené plnomocenstvo navrhovateľovi,
kdepremlčacialehotajevzmysle§101OZ.trojročnáazačneplynúťododňanasledujúcehopodni,kedy
skončil zmluvný vzťah o poskytovaní právnych služieb. Nakoľko účastníci neboli dohodnutí o spôsobe

finančného vysporiadania po každom úkone navrhovateľa, bolo potrebné vychádzať z príslušného
ustanovenia advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia sú advokát alebo jeho
spoločnosť povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať. Takže
správne navrhovateľ vyúčtoval odmenu až po skončení zmluvného vzťahu s odporkyňou. Premlčacia
lehota začala plynúť dňom 16.06.2007, čo je deň po splatnosti faktúry a navrhovateľ si svoj nárok

uplatnil na súde dňa 02.06.2009, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. K započítaniu škody,
ktorého sa domáhala odporkyňa a ktorú vyčíslila v písomnom podaní zo dňa 13.07.2010 na sumu 10.168
eur a v písomnom podaní zo dňa 25.04.2014 na sumu najmenej vo výške 1.002 eur, odvolací súd
považoval započítanie za nedôvodné, poukázal na ust. § 97 a 98 O.s.p. a keďže odporkyňa využila právo
započítať svoj nárok na náhradu škody len do výšky žalovanej istiny a príslušenstva súd tento návrh na
započítanie považoval len ako obranu proti návrhu. Navrhovateľ tvrdenie o tom, že by mu odporkyňa

ústne vypovedala plnú moc poprel. Súd dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo
svojom tvrdení, že navrhovateľovi vypovedala plnú moc ústne skôr, ako prebehlo dedičské pojednávanie
dňa 17.04.2007. Pokiaľ nebola spokojná so zastupovaním, mala právo kedykoľvek navrhovateľovi
písomne odvolať plnomocenstvo, pričom ešte v priebehu dedičského pojednávania dňa 17.04.2007
mohla buď osobne, alebo prostredníctvom dcéry oznámiť súdneho komisárovi, že ju navrhovateľ

nezastupuje. Pokiaľ odporkyňa skutočne nemala záujem na svojom zastupovaní v dedičskom konaní,
mala možnosť požiadať notára o odročenie dedičského pojednávania, čo neurobila a až dňa 23.04.2007
písomne odvolala plnomocenstvo navrhovateľovi, čo však už nebolo účinné, vzhľadom na skorší zánik
plnomocenstva dňom právoplatného skončenia dedičského konania. V liste zo dňa 23.04.2007 uviedla,
že ruší splnomocnenie z dôvodu, že na ostatnom konaní o dedičstve dňa 17.04.2007 navrhovateľ konal

oproti jej záujmom, bez jej súhlasu podpísal uznesenie o dedičstve a vzdal sa odvolania, čím jej spôsobil
škodu nie malého rozsahu a zneužil svoje postavenie. Škodu žiadnym spôsobom nešpecifikovala
konkrétnou sumou ani neuviedla, že si ju započítava voči jeho odmene na zastupovanie. Preto na
jej tvrdenie v písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2010 a 25.04.2014, že si svoj nárok na náhradu
škody voči navrhovateľovi započítala v minulosti, nemožno prihliadnuť. Prvý krát nárok na započítanie

uplatnila v podaní zo dňa 13.07.2010, ktoré bolo súdu doručené 14.07.2010. Dedičské konanie bolo
právoplatne skončené 17.04.2007 a nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie
si nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 18.04.2010. Súd tak prihliadol na námietku premlčania
navrhovateľa a nárok odporkyne na náhradu škodu a ďalšie jej vyjadrenia považoval za bezpredmetné a
neopodstatnené. Navrhovateľ správne účtoval tarifnú odmenu ako to vyplýva z vyúčtovania tvoriaceho

prílohu k faktúre, keď vychádzal zo všeobecnej ceny majetku poručiteľa, čistej hodnoty dedičstva a
hodnoty, ktorú odporkyňa nadobudla a tak zo sumy, ktorú vyplácala ustupujúcim dedičom správne
vypočítal výšku odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty vecí. Úkony, za ktoré si uplatnil odmenu
sa týkali zastupovania odporkyne, tieto špecifikoval, keď uviedol o aké konkrétne úkony išlo i dátum,
kedy ich uskutočnil. Vzhľadom k týmto skutočnostiam návrhu navrhovateľa, ktorý považoval za plne

dôvodný vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, podľa § 149 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. keď určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 699,52 eur za trovy
právneho zastúpenia, 168 eur za iné trovy, všetko do rúk JUDr. Suchánkovej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa.

Uviedla, že v pôvodnom návrhu bol navrhovateľ označený ako občan - fyzická osoba JUDr. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, P.. Až podaním zo dňa 27.08.2010 doručeným súdu 06.09.2010 návrh
zmenil a označil sa ako JUDr. Jozef Urban, advokát, Komenského 24, Piešťany, IČO: 22 694 498.
Ide podľa nej o dve rozličné osoby, pričom nebolo rozhodnuté o zámene účastníkov, z ktorého dôvodu
namieta premlčanie nároku navrhovateľa, pretože ona bola vo vzťahu s JUDr. Jozefom Urbanom -

advokátom, nie s občanom H., ktorý podal žalobu. JUDr. Urban - advokát nepodal na ňu žalobu,
nevstúpil do konania a preto ani súd nemohol rozhodovať v jeho mene a keďže súd nevydal uznesenie
o zámene účastníkov, hoci k nemu reálne došlo, a v konaní koná so zmenenou osobou, má za to, že
došlo k pochybeniu. Po celý čas prvostupňového konania tvrdila, že navrhovateľ jej svojím konaním
najmä uzatvorením dohody s ostatnými dedičmi v rozpore so závetom jej muža spôsobil škodu,

keď postupoval proti jej záujmom a pokynom bez splnomocnenia, ktoré mu odobrala najneskôr dňa
16.04.2007, kedy ich s dcérou navštívil. Súd neodôvodňuje vôbec či podľa neho došlo k vzniku škody
alebo k vzniku škody nedošlo. Iba to, že bola vznesená námietka premlčania voči jej nároku zo strany
navrhovateľa. Má za to, že v dedičskom konaní ju navrhovateľ zastupoval tak, že išlo o jednoznačnýnezdar spôsobený navrhovateľom. Dala navrhovateľovi jasné pokyny skončiť konanie podľa závetu, čo
navrhovateľ neurobil a bol jej pokynmi v konaní viazaný a mal tak podľa nich postupovať. Nepostupoval
však podľa nich, porušil svoje povinnosti, preto ona nie je povinná mu uhradiť odmenu. Skutočnosť, že

odvolala ústne dňa 16.04.2007 plnú moc navrhovateľovi tvrdila v konaní a tvrdila ju aj jej dcéra v konaní
vedenom na Okresnom súde Piešťany sp.zn. 10C/15/2009, bola ochotná to dosvedčiť ako svedkyňa v
tomto konaní. Súd postupoval nesprávne, keď jej dcéru ako svedkyňu nevypočul, pričom pri jej výsluchu
si mohol urobiť názor o tom, kto hovorí pravdu a následne výpoveď svedkyne vyhodnotiť takým, či
onakým spôsobom. Nemôže však tvrdiť, že neuniesla dôkazné bremeno, svojím postupom súd jej odňal

možnosť konať pred súdom. Faktúru č. AD 12-05/2007 zo dňa 31.05.2007 považuje za neurčitú a ako
takú neplatnú. Je nemysliteľné, aby niekto vyúčtoval svoje služby tak, že neoznačí o aký úkon ide a
kedy bol vykonaný. Navrhovateľ jej vyúčtoval odmenu neurčitou formou kedy ona nevedela, či si bude
ešte niečo uplatňovať a kedy nie je možné skontrolovať, či bol taký úkon v jej mene vykonaný. Ide tak o
neurčitý úkon, ktorý je ako taký neplatný. Navrhla rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť v celom rozsahu,
alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu

trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu
podal ako advokát - fyzická osoba. Vzhľadom na skutočnosť, že advokáti vykonávajú svoju advokátsku
činnosť na základe osobitného zákona nie je nevyhnutné, aby používali identifikačné číslo. Sídlo jeho

advokátskej kancelárie je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. Námietka premlčania jeho nároku
na zaplatenie odmeny nie je dôvodná. Faktúra, ktorou vyúčtoval poskytnuté právne služby bola splatná
dňa 15.06.2007, teda premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom 16.06.2007. Návrh na vydanie
platobného rozkazu bol podaný na súde dňa 02.06.2009. Pokiaľ sa týka premlčania návrhu odporkyne
o započítanie jej pohľadávky o náhradu škody, tak správne súd prvého stupňa prihliadol na premlčanie,

ktoré bolo dôvodné a na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania nárok bez ohľadu na ďalšie
nie je možné priznať a teda akékoľvek ďalšie dokazovanie je zbytočné a nehospodárne. Poukazovanie
na § 730 ods. 2 OZ v odvolaní odporkyne nie je správne, pretože jeho práva a povinnosti advokáta
sú upravené špeciálnou právnou normou, ktorou je Zákon o advokácii a pokiaľ ide o jeho odmenu
je to Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov. Poukázal na sťažnosť odporkyne adresovanú

Slovenskej advokátskej komore, ktorá sťažnosť bola prešetrená a neboli zistené žiadne pochybenia z
jeho strany. Na prejednaní dedičstva dňa 17.04.2007 bola prítomná dcéra odporkyne, ktorá s uzavretou
dedičskou dohodou, ktorá bola uzavretá tak, ako to deň predtým s odporkyňou a jej dcérou prejednal a
dohodol u nich doma, súhlasila a nenamietala ani proti vzdaniu sa opravného prostriedku, čo vyplýva
zo súdneho spisu v spore, ktorý viedol proti dcére odporkyne Mgr. L. B.. Nedá mu uviesť, že hoci

odporkyňavdedičskomkonanívystriedalaniekoľkoprávnychzástupcovdoterazsanenechalapoučiť,že
dohoda, ktorú uzavreli v dedičskom konaní po jej manželovi, nemohla rešpektovať závet, ktorý zanechal
jej nebohý manžel, pretože jeho synovia z prvého manželstva, t.j. zákonní dedičia v prvej dedičskej
skupine, mali právo zdediť aspoň polovicu svojho zákonného podielu a v tejto časti bol závet jej manžela
relatívne neplatný a synovia z prvého manželstva sa tejto relatívnej neplatnosti aj dovolali. Faktúra, ktorú

vystavil má všetky náležitosti účtovného dokladu a má prílohu, v ktorej sú všetky fakturované úkony
špecifikované. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť s tým, že si uplatňuje náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník

konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením
termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/200/2009 je určenie povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.799,24 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
16.06.2007 do zaplatenia a trovy konania, ktorá suma predstavuje odmenu za právne služby poskytnuté
navrhovateľom odporkyni v dedičskom konaní po jej manželovi, neb. X. B., zomrelom XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľkou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní
navyše neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd k odvolacím
námietkam uvádza, že v danom konaní nedošlo k žiadnej zámene účastníka konania na strane
navrhovateľa. Navrhovateľ JUDr. Jozef Urban - advokát, je fyzická osoba a jeho označenie dátumom

narodenia je správne, pričom označenie IČOm je doplňujúci údaj, nejedná sa o žiadnu zámenu, stále
je to tá istá fyzická osoba, ktorej označenie bolo doplnené a viac konkretizované. Vzhľadom k tejto
skutočnosti správne súd prvého stupňa posúdil aj premlčanie uplatnené odporkyňou ako nedôvodné.
K namietanej škode, ktorú mal navrhovateľ spôsobiť odvolací súd dodáva, že správne súd prvého
stupňa posúdil námietku premlčania tejto škody a keďže uvedený nárok bol premlčaný, nie je možné

ho priznať a nie je preto potrebné ďalej ohľadne tohto nároku preukazovať akékoľvek skutočnosti.
V prípade, ak by aj tento nárok nebol premlčaný, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
uvedená pohľadávka, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že predstavuje náhradu škody spôsobenú jej
navrhovateľom nie je spôsobilou pohľadávkou na započítanie, ktorá skutočnosť je však v danom konaní
pre premlčanie nároku irelevantná. Pokiaľ sa týka namietaného konania navrhovateľa v dedičskom

konaní proti záujmom odporkyne, tak odporkyňa sa obrátila so sťažnosťou na konanie navrhovateľa
na Slovenskú advokátsku komoru, kde revízna komisia Slovenskej advokátskej komory odporkyni
listom zo dňa 05. decembra 2007 odpovedala, že po opätovnom prešetrení sťažnosti nezistili zo
strany navrhovateľa také porušenie pri zastupovaní, ktoré by naplňovalo z jeho strany disciplinárne
previnenie. Pre úplnosť si zabezpečili plnomocenstvá, ktoré udelila navrhovateľovi, v ktorých je zrejmé k

akým úkonom ho splnomocnila a tieto plnomocenstvá on neprekročil. Na základe uvedeného sťažnosť
odkladajú, nakoľko skutok ktorý je predmetom šetrenia sa nestal. Odporkyňa žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázala konanie navrhovateľa proti jej záujmom. K neuneseniu dôkazného bremena
pri odvolaní plnej moci, čo odvolateľka v odvolaní namietala, odvolací súd dodáva, že odporkyňa
udelila navrhovateľovi pre dedičské konanie plnomocenstvo písomné. Písomné plnomocenstvo možno

platne odvolať len písomnou formou. K tomuto dňa 16.04.2007 nedošlo, písomne bolo plnomocenstvo
vypovedané až po právoplatnom skončení dedičského konania. Správne súd prvého stupňa postupoval,
keď uznesením rozhodol o zamietnutí návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania, správne nevypočul
ako svedkyňu dcéru odporkyne, čo nebolo v danom prípade pre skutočnosť, že plnomocenstvo
nebolo písomne dňa 16.04.2007 vypovedané, pričom ako podporný dôkaz toho, že nedošlo ani k

ústnemu vypovedaniu plnomocenstva, je aj skutočnosť, že dcéra odporkyne, ktorá mala byť pri
ústnom vypovedaní plnomocenstva, bola prítomná na nasledujúci deň po údajnom ústnom vypovedaní
plnomocenstva na dedičskom pojednávaní, kde sa zúčastnil aj navrhovateľ. Nepovedala notárovi,
že plnomocenstvo navrhovateľovi bolo vypovedané. Takisto nevyjadrila svoj nesúhlas s uzavretou
dedičskou dohodou, takže správne súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom tejto svedkyne

a správne skonštatoval, že k platnému ukončeniu plnomocenstva došlo až právoplatným skončením
dedičského konania, keďže k ústnemu vypovedaniu plnej moci nedošlo a ani platne, keďže bola plná
moc udelená písomne, dôjsť nemohlo. Pokiaľ sa týka namietanej neurčitosti faktúry, tak odvolací súd
mal za to, že uvedená faktúra je v súlade so zákonom, vo faktúre je jasne uvedené, že sa fakturuje
odmena za právne služby v dedičskom konaní po X. B., je tam uvedená celková fakturovaná suma,

prijatá záloha, zostatok k úhrade s tým, že v spodnej časti faktúry je uvedené ako príloha vyúčtovanie
za právne služby zo dňa 31.05.2007, kde táto príloha presne obsahuje výpočet výšky odmeny za jeden
úkon, popis jednotlivých úkonov, tiež zákonné ustanovenia vyhlášky, na základe ktorej boli uvedené
úkony vyúčtované, takže odvolací súd tieto dva doklady - faktúru a jej prílohu považoval za dostatočne
určité na preukázanie výšky odmeny.

Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov vo
výške 143,08 eur za trovy právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu

zo dňa 07.08.2014 á 111,20 eur, 1x rež. paušál á 8,04 eur + 20% DPH 23,84 eur. Odvolací súd nepriznal
odmenu za uplatnený úkon ďalšiu poradu s klientom, keď právna zástupkyňa nepredložila zápisnicu z
tejto porady ani iným spôsobom vykonanie tohto úkonu nepreukázala.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.