Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239899
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113239899.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
CPROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47233516, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Anna Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej:
P. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXXXX W. nad T., v konaní o zaplatenie 814,08 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
1.034,36 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 3,275
% ročne zo sumy:

16,64 Eur od 18.8.2011 do 13.9.2011,
15,92 Eur od 18.9.2011 do zaplatenia,
44,28 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia,
44,28 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia,
44,28 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia,
885,60 Eur od 23.12.2011 do zaplatenia

a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.8.2010 žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej 780,- Eur, žalovaná sa zaviazala úver splácať v 36
splátkach vo výške 44,28 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania už so splatením splátky č. 3, napokon
splatila úver iba v časti vo výške 559,72 Eur, úver sa stal 22.12.2011 splatným a žalobca sa domáha
plnenia podľa stavu úverového účtu žalovaného k tomuto dňu. Žalobca sa domáha zmluvných pokút

podľa § 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne a aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania
neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10%, žalobca sa domáha zákonného úroku z
omeškania iba vo výške 3,275 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta dosiahnu 780,- Eur,
narastať bude ďalej iba úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.034,36 Eur do zaplatenia

Žalovaná sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Podaním zo dňa 22.1.2014 žalobca trval na skutkovom odôvodnení žaloby.Pojednávania konaného dňa 19.11.2012 sa právne zastúpený žalobca, ani žalovaná nezúčastnili a za
týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.

Vo veci samej rozhodol Okresný súd Žilina ako prvostupňový súd rozsudkom č.k. 8C/5/2014-30 zo
dňa 2.4.2014 (ďalej tiež prvý prvostupňový rozsudok) v znení opravného uznesenia č.k. 8C/5/2014-61
zo dňa 10.6.2015, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie 220,28 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 3,275 % ročne zo sumy 220,28 Eur od 23.12.2011 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti

zamietol a náhradu trov konania žalovanej ako prevažne úspešnej účastníčke konania nepriznal. Súd
odôvodnil prvý prvostupňový rozsudok vykonaným dokazovaním a právnym názorom, najmä podľa
ktorého považuje predmetnú zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie
žalobcu ako neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o
úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2
písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd odôvodnil nedojednaním konečnej

výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje
peniaze dlžníka, na rozdiel od banky v prípade doplnkovej služby popri správe účtu klienta, podľa názoru
súdu aj systematická podoba predmetnej zmluvy predstavuje vadu v prejave vôle spotrebiteľa, ktorého
právne aprobovaným záujmom pri uzatvorení tejto zmluvy bolo iba dočasné preklenutie potreby peňazí.
Ani vypovedateľnosť zmluvy podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by právne aprobovala zmluvu o

revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu. Naopak podľa názoru súdu nie je v súlade s
účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi bola podľa
tejto koncepcie uzatvorená na dobu neurčitú, príznačne keď samotné splatenie „predchádzajúceho“
úveru do určitej miery, by automaticky viedlo k ďalšiemu úveru v marketingovom záujme veriteľa, ktorý
môže dosiahnuť zisk z ďalších jeho peňazí, práve u dlžníka, ktorý sa svoj dlh snaží splatiť. Pravidlom pri

poskytnutí spotrebiteľského úveru je podanie informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),
a to podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o
úvere. Vzhľadom na zložitosť výpočtu RPMN podľa zákona konkrétny údaj o RPMN pri týchto rozdieloch
(žalobcom vyčíslená 69,06% vs. súdu vyplývajúca 70,01% - súčasná pozn. súdu) nebol dôvodom
rozhodnutia v tomto konaní. Pritom samotný veriteľ príznačne uvádza, že u tzv. revolvingového úveru

by išlo iba o „predpokladanú“ RPMN, zrejme vzhľadom na vysokú mieru neurčitosti vstupných údajov pri
poskytnutí ďalšieho úveru, a aj to podľa názoru súdu ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru
ako poskytovaného spotrebiteľom. Súd tiež odôvodnil rozsudok tým, že takto vyčíslená miera RPMN je
dokladom o jeho vysokej ťaživosti.

V odvolaní zo dňa 21.8.2014 žalovaný navrhol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/5/2014-61
zo dňa 2.4.2014 zrušiť. V dôvodoch odvolania najmä v otázke revolvingu argumentoval, že zmluva
nezaväzuje dlžníka revolving nutne aj prijať, práve možnosť jednostranného vypovedania zmluvy
umožňuje nárokovateľné vyplatenie prostriedkov nevyužiť, poukázal tiež na platnú právnu úpravu, ktorá

predpokladánapr.dodatočnépredpokladyprevýpočetRPMN,argumentoval,žekonečnávýškaúveruje
v každom okamihu známa. K posúdeniu nákladov podľa § 53 ods. 6 OZ poukázal na definíciu finančného
trhu podľa literatúry - Sidak, M., Ďurčanská, M. a kol. Finančné právo, 1, vydanie, Bratislava, C.H.
Beck, 2012, ako aj na zámer podľa dôvodovej správy zakotviť zákaz, aby odplata podstatne prevyšovala
odplatu obvykle požadovanú bankami, na čo skonštatoval, že priemernou odplatou za obdobné úvery

bolo 51,49 % a že hodnota RPMN dohodnutá v zmluve 69,09% (51,49 + 20 = max. 71,49%) túto hranicu
podstatným spôsobom neprevyšuje. Skonštatoval tiež, že ustanovenia § 53b ods. 1 OZ ako osobitného
predpisu majú aplikačnú prednosť, vykonávacím predpisom je § 3a ods. 1 - 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
V zmysle svojej právnej argumentácie namietal prvostupňovému súdu nezrozumiteľnosť rozsudku.

Krajský súd Žilina uznesením č.k. 8Co/453/2015-68 zo dňa 31.7.2015 zrušil rozsudok OS ZA č.k.
8C/5/2014-61 zo dňa 2.4.2014 v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj vo
výroku o trovách konania. Odvolací súd vyslovil právny názor, podľa ktorého uzavretím spornej zmluvy
o úvere nedošlo k obchádzaniu zákonných ustanovení § 497 ObZ, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., a to nedojednaním konečnej výšky úveru,
iba úverového rámca. Zvyšok odôvodnenia prvého prvostupňového rozsudku označil odvolací súd za
nepreskúmateľný, osobitne skonštatoval, že prvostupňový súd sa „nedôsledne zaoberal“ aplikáciou § 53
ods.6Občianskehozákonníka,rovnakosúdnepostupovalsprávne,keďvýškuRPMNnepočítalvzmyslevzorca stanoveného zákonom, pokiaľ ho považoval za príliš zložitý, mohol si za účelom správnosti tohto
výpočtu ustanoviť znalca.

Pojednávania konaného dňa 2.11.2015 sa právne zastúpený žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil sám žalobca ako klient, u právneho zastúpenia súd stále vychádzal z plnomocenstva v
registri OS ZA pod 1SprV 823/12.

Žalovaná osobne prítomná na pojednávaní konanom dňa 2.11.2015 sa k veci vyjadrila a osobne
vypovedala, si myslí, že je to úžera. Predmetnú zmluvu s Profi Credit uzatvárala, na radu známej išlo o
jej vlastnú iniciatívu, podpis na zmluve je jej. Účelom zmluvy bolo pokryť náklady života v núdzi. Veriteľ
jej predložil listiny, ktoré mala podpísať. Sama si ustanovenia zmluvy nepamätá, úverov mala viac, po
predložení zmluvy si ustanovenia tejto zmluvy pripomína. Celkovú čiastku na splatenie a predpokladanú

RPMN na podpisovanej listine si človek pri podpise neuvedomí, ona bola nešťastná. Iných ustanovení
zmluvy, ani priložených obchodných podmienok, si nebola vedomá. Zdá sa jej, že evidované splácanie
úveru čiastočne zodpovedá skutočnosti. Ani nevie, čo to revolving je, podľa nej veriteľ mal poskytnúť
úver jednorazovo.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 13.8.2010 súd zistil, že žalobca predložil

žalovanej ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere, podľa obsahu ktorej (v časti
„schválený úver“) veriteľ poskytol dlžníkovi úver - úverový limit vo výške 780,- Eur. Dlžník sa zaviazal
splatiť úver v 36 mesačných splátkach vždy do 17. dňa v kalendárnom mesiaci, jednotlivo vo výške
44,28 Eur.
V zmluve bola oznámená:

poskytnutá čiastka úveru 780,- Eur, „celková čiastka na zaplatenie (úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru)“ 1.594,08 Eur, „RPMN za úver“ 69,06 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, „priemerná RPMN za
úver“ 51,49 %, ako aj:
„poskytnutá čiastka revolvingu“ 446,34 Eur, „celková čiastka na zaplatenie (revolving + úroky za celú
dobu čerpania revolvingu)“ 1.062,72 Eur, „ predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu“ 69,06 %,

ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, „ročná úroková sadzba úrokov z omeškania“ (nečitateľný
číselný údaj).
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o., uvedené malými písmenami na osobitnej listine,
podľa obsahu ktorých najmä čl. 4 zakotvuje, že (ods. 4.1:) „Revolving je automatické poskytnutie

ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) Dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti (časť zmluvy
o schválenom úvere - pozn. súdu)“ ... „a oznámenú Dlžníkovi oznámením Veriteľa ...“, (ods. 4.2:) „V
prípade, že dlžník splatí vždy prvých ... 18 splátok a následne vždy každých 24 splátok pri úvere so
splatnosťou 36 mesiacov ... bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa
úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1“.

Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o. obsahovali aj ďalšie
ustanovenia, najmä upravujúce sankcie podľa čl. 14 Zmluvných dojednaní, a to najmä v b. 14.1 zmluvnú
pokutu z dlžných súm vo výške 0,065 % denne (x 365 = 23,725 % ročne - pozn. súdu).

Z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena a z potvrdenia (čl. 8 spisu) súd zistil, že žalovaná
zaplatila na predmetný úver spolu 559,72 Eur.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon

je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného

zákonníka.

V súčasnom štádiu, po nadobudnutí právoplatnosti prvého prvostupňového rozsudku 8C/5/2014-30 zo
dňa 2.4.2014, v znení opravného uznesenia č.k. 8C/5/2014-61 zo dňa 10.6.2015, ktorým súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie 220,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 220,28 Eur
od 23.12.2011 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Súd tak zamietol žalobu v pôvodnej zvyšnej časti
konania, lebo za spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov považuje zaviazanie žalovanej už prvým
prvostupňovým rozsudkom na plnenie vo výške 220,28 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutéhopôvodnevovýške780,-Eur,keďžalovanátentouhradilaibavčastivovýške559,72Eur.Zasituácie,keď
v odôvodnení zrušujúcej časti uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/453/2015-68 zo dňa 31.7.2015
bol vyslovený právny názor, podľa ktorého uzavretím spornej zmluvy o úvere nedošlo k obchádzaniu

zákonných ustanovení § 497 ObZ, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a),
b) zákona č. 258/2001 Z. z., dôvodom súčasného druhého prvostupňového rozsudku je neprijateľnosť
samotných nákladov predmetného úveru.

Osobitne čo sa týka odvolania žalobcu podaním zo dňa 21.8.2014, súd si je vedomý okrem ust. § 53
ods. 6 aj ustanovenia § 53b ods. 1 OZ, ktorý všeobecne odkazuje na vykonávací predpis - ale tento v
spojení s § 3a ods. 1 - 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. upravuje iba obmedzenia sankcií za omeškanie s
plnením záväzku spotrebiteľa. Lenže dôvodom zamietavej časti prvostupňového rozsudku systematicky
prednostnenebolisankciezaomeškaniesplnenímzáväzkuspotrebiteľa,aleprijateľnosťnákladovúveru
(t.j. hlavné ustanovenia zmluvy, s prihliadnutím na predmet zmluvy a jeho cenu). V tomto zmysle žiaden

osobitný právny predpis nie je zakotvený, naposledy bolo zakotvené Nariadenie vlády č. 238/2008
Z.z. účinné do 10.6.2010, tohto času aj popri § 53 ods. 6 OZ účinnom v danom čase, každopádne
ale nariadenie vlády bolo účinné iba do obdobia pred uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere zo dňa
13.8.2010. Za týchto okolností jediným právnym predpisom relevantným pre posúdenie nákladov úveru,
je stále cit. ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014, t.j. v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy o úvere, ako aj v čase vydania prvého prvostupňového rozsudku.

Obsah cit. ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 vyžaduje širokú hodnotiacu
činnosť súdov, v dôsledku použitia pojmov „podstatné prevýšenie“ „odplaty obvyklej“, t.j. bez exaktného

obsahu právnej normy. Aplikácia tejto právnej normy právne hodnotenie je fakticky závislé aj od toho,
či výkon práv je v súlade s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, t.j. aj keby východiskovo bolo možné
hovoriť o právach veriteľa.

Pokiaľ odvolací súd skonštatoval možnosť znaleckého dokazovania, urobil tak iba hypoteticky,
nekonštatoval jeho nevyhnutnosť. Prvostupňový súd konštatuje zhodne ako v prvom prvostupňovom
rozsudku, že vzhľadom na zložitosť výpočtu RPMN podľa zákona, konkrétny údaj o RPMN pri týchto
rozdieloch nebol dôvodom rozhodnutia v tomto konaní. Síce v dôsledku pojmovej koncepcie zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý zakotvuje všeobecný pojem nákladov úveru, ktorými môžu byť

napr. úrok a poplatky popri sebe, je údaj o RPMN naďalej podľa názoru prvostupňového súdu iba
informačného charakteru a preto nemôže byť nižší ako jednotlivé záväzné ustanovenie zmluvy, ktoré má
reprezentovať. Ale to nič menení na tom, že každopádne skutkovým východiskom vo vzťahu k právnemu
hodnoteniu nákladov úveru je v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ uvedená RPMN za úver 69,09
%, resp. ročná úroková sadzba 70,01 %.

Prvostupňový súd zhodne ako v prvom prvostupňovom rozsudku inerpretuje cit. ust. § 53 ods. 6 v
znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 tým, že podľa názoru súdu takto v zmluve vyčíslená miera
RPMN je dokladom o vysokej ťaživosti úveru. Vzájomne vyššiu RPMN by súd argumentačne toleroval

u kratších a nižších úveroch, prakticky vzhľadom na vyšší dopad fixných, t.j. jednorazových nákladov
dielčej činnosti pri poskytovaní nižších úverov, ale navyše s ochranou spotrebiteľa pri prípadnom
opakovanom uzatváraní úverových zmlúv. Súd za danej právnej úpravy nemá iné exaktné úvahy o
hodnotení nákladov predmetného úveru podľa cit. ust. § 53 ods. 6 OZ. Čo sa týka dôvodu zrušujúceho
uznesenia, podľa ktorého sa prvostupňový súd mal nedôsledne zaoberať aplikáciou § 53 ods. 6 OZ, tak

každopádneprávnehodnoteniejepovinnosťoukaždéhosúdubezohľadunajehoinštatnčnépostavenie.
Dokazovanie je každopádne dané osobnou výpoveďou žalovanej a listinnými dôkazmi, t.j. podľa povahy
veci sa týka právnych vzťahov medzi účastníkmi, pričom potenciálne iné údaje (napr. o iných sadzbách)
sú iba prvkom schopnosti právnej argumentácie, nie súčasťou zisteného skutkového stavu týkajúceho
sa účastníkov konkrétneho konania.

Podporne súd si je vedomý údajov uverejňovaných na webovej stránke Ministerstva financií SR:
www.finance.gov.sk / financie / bankovníctvo / spotrebiteľské úvery / Maximálna výška odplaty ... preplatné zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.5.2010 do 15.8.2010, zmluvná splatnosť od
1 do 5 rokov, ostatné úvery do 1.500,- Eur vrátane ... 76%, od 1.500 do 6.500 Eur vrátane ... 51,58%,
nad 6.500 Eur ... 24,22%. Ale ani tento stav uverejňovaný na základe Nariadenia vlády č. 238/2008

Z.z. účinného do 10.6.2010, s presahom do uvedeného obdobia, u zmluvy uzatvorenej 13.8.2010,
nie je dôvodom pre konštatovanie prijateľnosti nákladov tohto úveru, keď ide o údaje odvodené od
faktického správania sa obdobných veriteľov, vzhľadom na právny pojem „obvyklej odplaty“ za úver. K
argumentu samotného žalobcu v odvolaní z 21.8.2014, o odplate obvykle požadovanej bankami a o
rozdiele sadzieb 20%, si je súd vedomý aj údajov uverejňovaných na webovej stránke Národnej banky

Slovenska: www.nbs.sk /údajové kategórie SDDS / úrokové sadzby / priemerné úrokové miery z úverov
obchodných bánk, podľa ktorého priemernou úrokovou mierou spotrebiteľských a ostatných úverov
poskytnutých bankami domácnostiam v III. štvrťroku 2010 so splatnosťou 1 až 5 rokov bolo 11,52 %.

Osobitne pokiaľ je v konaní uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne, t.j. x 365 = 23,73%

ročne, príznačne ako narastajúca v čase, podporne podľa názoru súdu takto koncipovaná zmluvná
pokuta je tiež nevyváženým zmluvným ustanovením v neprospech spotrebiteľa, lebo účelom zmluvnej
pokuty podľa § 544 OZ je paušalizovaná náhrada škody, zatiaľ čo konkrétnou sankciou za nevrátenie
peňazí je zákonom obmedzený úrok z omeškania. Ani obmedzenie sankcií podľa § 3 ods. 2 Nar. vl.
č. 87/1995 Z.z. podľa názoru súdu nie je aprobovaním zmluvnej pokuty v zmluvách spotrebiteľského

charakteru koncipovanej ako narastajúcej v čase, lebo toto obmedzenie by bolo zmysluplne zakotvené aj
k jednorazovým zmluvným pokutám vo vzťahu k udalostiam predpokladaným v zmluvnom vzťahu, napr.
doručovaniam výziev veriteľa a pod., prípadne v spravodlivom rozsahu sudcovskej tvorby práva môže
ísť o ustanovenie obsolétne. Každopádne ale osobitné posúdenie tejto sankcie je iba podporné, lebo
ťažiskovým dôvodom zamietavej časti rozsudku podľa odôvodnenia vyššie, neboli neprijateľné sankcie,

ale neprijateľné náklady úveru, t.j. hlavné zmluvné dojednania zodpovedajúce úveru ako predmetu
zmluvy a jeho cene.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka

uplatnený v symbolickej výške zďaleka nedosahujúcej výšku podľa predpisov občianskeho práva, a to
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Pri procesnej pasivite
žalovanej týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jej dôkazného bremena, k priznanej istine
súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu od 23.12.2011, keď už časť splátok úveru zo
strany žalovanej bola splatná. Na miere uplatneného úroku z omeškania nič nemení, že žalobca si popri

nej uplatnil aj zmluvnú pokutu, s tým, že narastanie zmluvnej pokuty v ustanovení b. 14.3 Zmluvných
podmienok ohraničil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalovaná mala úspech vo veci

samej priznaním ešte v prvom prvostupňovom rozsudku iba menšej časti 220,28 Eur z celého dosiaľ
uplatneného predmetu konania 1.034,36 Eur (220 : 1.034 x 100 = 21 % pre žalobcu, resp. 79% pre
žalovanú), navyše aj v časti zmluvnej pokuty. Ale žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto
jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

V Žiline dňa 2. novembra 2015

Mgr. Dušan Chamula
samosudcaZa správnosť: Slávka Surovková