Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/77/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112212210
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112212210.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.EduardomValenčinomvprávnejvecižalobcu:G.K.,O..XX.X.XXXX,
bytom Č. XX, D.. P., zastúpeného opatrovníčkou R. L., F. Z. D. F. X. X. O. Z.D., proti žalovanému: Y. P.,
O.. X.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, D.. P. v konaní o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III súdu dňa 23.3.2012 žiadal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť „na svoje náklady v Korzár denníku sa žalobcovi 1 raz ospravedlniť
písomne po právoplatnosti rozsudku a svoje tvrdenie odvolať. A jeden výtlačok na svoje náklady
navrhovateľovi zakúpiť a poštou doručiť na písomnú adresu navrhovateľovi. Ospravedlňujem sa pánovi
G. K., O.. XX.X.XXXX za mnou nepravdivo uvedením výrokom s cieľom poškodiť jeho dobrú povesť u
spoluobčanov verejne vyhlasujem, že moje vyjadrenie voči jeho osobe boli klamstvom a nezakladajú
sa na pravde. A zaplatiť nemajetkovú ujmu na cti v sume 35.000 EUR. Súd zriaďuje na príspevok zo
sociálnej poisťovne a dôchodok a z úradu práce zrážky, príspevok z iných príjmov do výšky sociálneho
minima. Do 14 dní od právoplatnosti rozsudku“.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, výsluchom svedkyne, oboznámením žaloby, jej príloh, ako
ajostatnéhospisovéhomateriálu,pričomzistil,žepodstatnáčasťprílohžalobynesúvisísprejednávanou
vecou a nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca tieto prílohy k žalobe pripájal. Zo žaloby vyplýva, že
žalobca mal poskytovať podnikateľské služby za neskoršiu úhradu. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že
na žalovaného by sa mal vzťahovať rozsudok, ktorý žalobca bližšie nešpecifikoval a zároveň aj to,
že žalovaný mal v predošlých konaniach vyhlasovať, že už zaplatil nebohému otcovi žalovaného zo
sociálnych dávok, pričom odporca šírením tejto nepravdivej skutočnosti v dedine u spoluobčanov ohrozil
dobrú povesť žalobcu a znížil jeho dôstojnosť prihliadajúc aj na fakt, že žalobca skrachoval a prišiel aj
o dom, pretože nemohol splácať hypotéku a banka využila uplatnenie záložného práva a predala ho v
rámci dobrovoľnej dražby, za čo vo veľkej miere môžu dlžníci žalobcu.
Súd v súvislosti s odôvodnením žaloby poukazuje na to, že táto je zmätočná, neprehľadná a nie je
zrejmé, akým konkrétnym konaním žalovaného mohlo dôjsť k ohrozeniu dobrej povesti a dôstojnosti
žalovaného.
Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 1.8.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove vo
veci podozrenia z prečinu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť
podozrivý Y. P., Č. XX na tom skutkovom základe, že v neznámom čase nakúpil v predajni oznamovateľatovar s možnosťou neskoršej úhrady, no k zaplateniu nedošlo, čím oznamovateľovi vznikla škoda 13,28
EUR takto rozhodol:
Podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, trestné oznámenie G. K., V. Č. XX, t.č. H. X, V. zo
dňa 26.7.2011 pre podozrenie z prečinu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona odmieta, nakoľko
konanie podozrivého Y. P. nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho z trestných činov uvádzaných
v trestnom oznámení podávateľa a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že nezaplatenie za tovar, ktorý od žalobcu prevzal
žalovaný nevykazuje znaky skutkovej podstaty žiadneho z trestných činov v zmysle Trestného zákona,
nakoľko v tomto prípade ide len o občianskoprávny vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim.
Z výsluchu svedkyne Y. P. (matky žalovaného) vyplynulo, že jej syn je dlhodobo v Anglicku, kde sa
zdržiava už od roku 2007, resp. od roku 2008, pričom jej syn nemal dôvod a ani nechodil do obchodu P..
K.. V Anglicku si zarobil peniaze a mal si za čo kúpiť to, čo potreboval. Svedkyňa uviedla, že si pamätá
nejaké skutočnosti ohľadom dlhu 15,- Sk, čo neskôr bolo 0,50 EUR, k čomu nevedela uviesť ako to
mohlo vzniknúť, ale vie, že prebiehala aj nejaká exekúcia, ktorú syn aj splácal, avšak neskôr sa ukázalo,
že je to neopodstatnené, preto splátky už neplatil a dokonca mu mal žalobca zaplatiť 16,50 EUR, avšak
on to už nechal tak. Svedkyňa zároveň uviedla, že žalobca takýmto spôsobom poobviňoval veľa ľudí,
pričom tam nebýva už asi 5 rokov a skrachoval niekedy v roku 2010. Býva tam jeho brat, ktorý tiež nevie,
kde sa žalobca zdržiava.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby sú imateriálne
hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty ľudskej osobnosti akými sú napríklad
meno, česť, dôstojnosť, súkromie a telesná integrita ako aj na hmotnom substráte zachytené prejavy
osobnej povahy uvedené v ust. § 12 akými sú podobizne, zvukové záznamy sa v občianskom práve
upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej
osobe, nazývame ich osobnostnými právami.
Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak ako je to zvýraznené v dikcii zákona je česť občana v
jehorozmanitýchspoločenskýchvzťahochjednakvovzťahukspoločnostiajednakvovzťahukostatným
spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných
kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu
do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba
môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním,
či prejavmi.
Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t. j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený). Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný
petit (t. j. čoho sa žalobca domáha NS SR sp. zn. 5Cdo4/99).
Žalobcasapredmetnýmžalobnýmnávrhomdomáhaospravedlneniazostranyžalovanéhovočinemuza
nepravdivé výroky s cieľom poškodiť jeho povesť bez konkretizácie akými výrokmi malo dôjsť k zásahu
do jeho osobnostných práv, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, žalobný
návrh nie je vo svojom petite dostatočne určitý a neobsahuje konkretizáciu skutočností, ktorými malo
dôjsť k zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom sa jedná o hmotnoprávnu vadu žaloby, pre ktorú jej
nemožno vyhovieť a to ani v prípade, keby sa vykonaným dokazovaním preukázalo, že došlo k zásahu
do osobnosti účastníka konania.Za náležitú konkretizáciu v danej veci nebolo možné považovať formuláciu petitu žalobcom, že išlo o
nepravdivévýroky,lebočitateľovitohtoospravedlneniabynebolozrejmé,akéhopochybeniasažalovaný
vlastne dopustil, pričom to nebolo zrejmé ani z odôvodnenia žaloby, ktorým navyše súd nie je viazaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd náhradu
trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca bol v spore neúspešný a úspešnému žalovanému trovy
konania nevznikli a ani si žiadne trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.