Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/424/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412202371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa PIARG, spol. s
r.o., so sídlom Planckova 3/1209, Bratislava V, IČO: 35 922 591, proti odporcom : 1/ Slovenská republika,
v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám.
Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30416094, 2/ Obec Štiavnické Bane, 969 81 Štiavnické Bane,
IČO: 00321028, právne zastúpená JUDr. Antonom Matúškom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Dr. Jánskeho 19/11, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom vo výške 9.294.297 €, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. 5C/18/2012-153 zo dňa 05. 09. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/18/2012-169 zo dňa 09. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a v súvisiacom výroku, ktorým uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy konania vo výške 76.077,64 € k rukám jeho
právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 19.019,70 EUR k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody z dôvodu
nesprávneho úradného postupu v celkovej výške 9.294.297 €. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd
uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že v danej
veci chýba jeden zo základných predpokladov zodpovednosti štátu - existencia škody, ktorá by vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom obce. Konštatoval, že navrhovateľovi

nerealizácioupredajaobchodnéhopodieluškodanevznikla,pretožetentopredajsanemoholuskutočniť,
keďže navrhovateľ ako spoločnosť, nemôže predať vec, ktorú vlastní. Navrhovateľ teda nemohol mať
zisk z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, preto nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu ušlého
zisku. Pokiaľ sa týka možnosti získania úveru, v zmysle dohôd medzi navrhovateľom a treťou osobou
v zmluve o budúcej zmluve, poukázal na to, že v prípade uzavretia zmluvy o úvere veriteľ sa zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej výšky, a dlžník sa
zaväzuje tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že navrhovateľ by

musel získaný úver vrátiť, preto nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku a nezískanie úveru
za ušlý zisk.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, odporca v 1/ rade v konaní úspech mal, avšak trovy konania si
neuplatnil. Preto okresný súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

odporcovi v 2/ rade v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej
v texte „Vyhláška“).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s.
p.) odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporca 2/.

Navrhovateľ namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam, a preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s
tvrdením okresného súdu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že odporca v 2/
rade nie je pasívne legitimovaný, pretože v žalobnom návrhu žalobca podrobne zdôvodnil, v čom

spočíva pasívna legitimácia odporcu 2/. Prvostupňový súd teda nepostupoval v súlade so zákonom,
ak po zistení, že odporca v 2/ rade nie je pasívne legitimovaný na základe ust. § 94 ods. 3 O. s. p.,
konanie vo veci zamietol. Trval na tom, že zavinenie, ako jeden z nevyhnutných predpokladov pre
uplatnenie náhrady vzniknutej škody navrhovateľ nepochybne preukázal v tomto konaní, okrem iného
aj rozsudkom v trestnej veci Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 1T/55/11, keď porušenie právnej

povinnosti odporcu 2/ spočívalo v jeho nečinnosti odo dňa 06. 07. 2007 do 14. 04. 2010. Opätovne
zdôraznil, že súčasťou návrhu bola aj zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 15.
10. 2007 a splnomocnenia jednotlivých spoločníkov na prevod 50% z každého obchodného podielu,
ktoré vlastnia strategickému investorovi (tretej osobe) a jednotlivo splnomocnili konateľa spoločnosti,
aby v ich mene uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve s treťou osobou a následne konal vo veciach

prevodov týchto obchodných podielov. Konštatoval preto, že nebyť protiprávneho konania odporcu v
2/ rade spoločníci dôvodne očakávali zväčšenie svojho majetku, pretože by disponovali dostatočnými
finančnými prostriedkami na ďalšie projekty v obci Štiavnické Bane. Na záver spochybnil rozhodnutie
okresného súdu aj v časti náhrady trov konania, keď trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia nepovažoval za účelné, pretože štát má rozsiahly aparát pracovníkov platených z peňazí

daňových poplatníkov, súčasťou ktorého sú aj osoby s právnickým vzdelaním, dostatočne spôsobilé na
zastupovanie štátu v konaniach pred súdmi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

Odporca 2/ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu, a to proti jeho výroku o trovách konania

(v poradí tretiemu výroku), ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v rade 2/. Namietal, že
prvostupňový súd nepostupoval správne, keď vydaným rozsudkom nepriznal právnemu zástupcovi
odporcu v rade 2/ trovy konania za študovanie spisu dňa 11. 05. 2012 a nesprávne vyčíslil aj
odmenu za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23. 05. 2012. Nestotožnil sa ani s názorom
prvostupňového súdu, že právnemu zástupcovi nepriznal odmenu ani za študovanie spisu na okresnom

súde dňa 03. 09. 2012. Taktiež namietal vyúčtovanie odmeny 1 x paušál vo výške 7,63 €. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že
navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 133.143,84 €.

Odporca2/vpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľauviedol,ženámietkaodvolateľa,podľaktorej

okresný súd mal po zistení, že odporca 2/ nebol pasívne legitimovaný v predmetnom spore konanie voči
nemu zastaviť, je nepochopením rozdielu medzi podmienkami konania a vecnou legitimáciou účastníkov
konania v danom konaní o náhradu škody. Odporca 2/ mal v konaní procesnú subjektivitu, spôsobilosť
na právne úkony, ako i procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, preto zastavenie konania voči nemu
neprichádzalo do úvahy. Opätovne zdôraznil, že odporcovi 2/ chýba pasívna vecná legitimácia, nakoľko

obec v stavebnom konaní nevykonáva výkon územnej samosprávy, ale len prenesený výkon štátnej
správy v tejto oblasti podľa čl. 71 Ústavy SR, preto aj v prípade pochybenia obce, zodpovednosť nesie
štát - Slovenská republika, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiaden predpoklad pre vznik a existenciu náhrady škody voči štátu,
preto okresný súd rozhodol vecne správne, ak návrh navrhovateľa zamietol. Navrhol, aby odvolací súd

vo veci samej rozsudok okresného súdu potvrdil a v poradí tretí výrok týkajúci sa náhrady trov konania
zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 133.143,83
€, ako aj trovy odvolacieho konania.Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom a

odporcom 2/ v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné

a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Obsah
predmetného odvolania je takmer zhodný s obsahom žalobného návrhu navrhovateľa, ako i prednesmi
pred prvostupňovým súdom, a preto samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam
navrhovateľa je úplné. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by
neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak
práve na navrhovateľovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný
predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Aj pre
rozhodovanie súdu o nároku na náhradu škody, resp. i ušlého zisku totiž platí ust. § 154 O. s. p., ktoré

stanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že rozhodujúci
je skutkový stav veci aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, ktorý s väčšou
alebo menšou pravdepodobnosťou v najbližšej dobe nastane. Ak neexistuje škoda, resp. ušlý zisk v
dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jeho náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má
za následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov

zodpovednosti za škodu (viď i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 2601/2010).

Ak navrhovateľ spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu a namieta vykonané
dokazovanie, k uvedenému odvolací súd uvádza :
I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé

súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov, alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené. Tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi
súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony,
spravidla na procesné kódexy. Tak isto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je zásadne v právomoci tohto orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(I. ÚS 52/03).
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, príp. sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 252/03). Okresný
súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd, nemusí

daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.Námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy nachádzajúce sa v spise,
konkrétne sa neoboznámil so zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 15. 10. 2007 a
splnomocnením jednotlivých spoločníkov na prevod 50% z každého obchodného podielu, ktoré vlastnia

strategickému investorovi (tretej osobe) a jednotlivo splnomocnili konateľa spoločnosti, aby v ich mene
uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve s treťou osobou a následne konal vo veciach prevodov týchto
obchodných podielov, neobstojí. Je zrejmé, že sám navrhovateľ uvádza, že uvedená zápisnica bola
súčasťou návrhu. Žiadnym spôsobom zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia a prípadné
splnomocnenia neboli zo strany okresného súdu spochybňované, avšak pre posúdenie samotného

nároku na náhradu škody z nich okresný súd nevychádzal, pretože pre posúdenie vzniku ušlého zisku vo
výške 30 mil. Sk v pôvodne platnej mene, ( ktorá suma bola dohodnutá ako cena medzi navrhovateľom
a treťou osobou, ktorá osoba sa zaviazala vstúpiť odkúpením 50% vlastníckych podielov všetkých
spoločníkov do spoločnosti navrhovateľa, a k realizácii predaja 50% vlastníckych podielov všetkých
spoločníkov nedošlo ) je podstatné, že navrhovateľ zostal vlastníkom týchto obchodných podielov, a
nedošlotýmkžiadnemu zníženiumajetkutejtospoločnosti.Aktedanedošlokprevodu50%vlastníckych

podielov všetkých spoločníkov na tretiu osobu, hodnota týchto vlastníckych podielov naďalej zostáva v
prospech navrhovateľa, ktorý nimi môže disponovať i do budúcnosti.

Aj právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že v prípade uzavretia zmluvy o úvere nedošlo
zo strany navrhovateľa k vzniku škody - ušlého zisku je správny, pretože pokiaľ na požiadanie dlžníka

poskytne veriteľ v jeho prospech finančné prostriedky do určitej výšky, je dlžník povinný tieto poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, teda, získaný úver je povinný vrátiť a ak navrhovateľ
tvrdí, že nebyť protiprávneho konania odporcu v 2/ rade, spoločníci by dôvodne očakávali zväčšenie
svojho majetku, uvedené zväčšenie majetku žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nekonkretizoval, preto
v tomto rozsahu by bol nárok týkajúci sa ušlého zisku spočívajúceho v tom, že by spoločníci

disponovali dostatočnými finančnými prostriedkami na ďalšie projekty v obci Štiavnické Bane neurčité,
ale predovšetkým aj neisté vzhľadom na riziko vyplývajúce zo samotnej podstaty podnikateľskej činnosti.
Je nevyhnutné uviesť, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by spoločníci dôvodne
očakávali výlučne len zväčšenie svojho majetku a v akom rozsahu, príp. by disponovali finančnými
prostriedkami na ďalšie projekty za účelom čoho by získali majetkový prospech, a v akom rozsahu,

keď v prípade podnikateľskej činnosti uvedený zisk, príp. očakávané majetkové hodnoty, nemôžu byť
považované za konkrétny určitý nárok, a teda ani nárok právny.

Ak teda okresný súd konštatoval, že u navrhovateľa nebol preukázaný vznik škody - ušlého zisku
v rozsahu, v akom sa ho domáhal, a súčasne neexistovala prípadná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si navrhovateľ uplatňoval, je jeho právny záver
vecne správny. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel, keď neboli
naplnené súčasne všetky zákonom vyžadované predpoklady pre vznik zodpovednosti na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Ani námietka odvolateľa týkajúca sa vecnej pasívnej legitimácie odporcu 2/ nie je dôvodná. Okresný
súd správne odkázal na ust. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Zákon o zodpovednosti za škodu“),
a to najmä ust. § 10 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého územná samospráva zodpovedá za
podmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškoduspôsobenúorgánmiúzemnejsamosprávyprivýkone

samosprávy. Podľa § 10 ods. 2 písm. b) tohto zákona územná samospráva zodpovedá za škodu
podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
obce preto zodpovedá štát - Slovenská republika (ust. § 1 písm. a/ až c/ Zákona o zodpovednosti za
škodu),pretopasívnevecnelegitimovanýmvtomtokonaníbolaSlovenskárepublika,vmenektorejkoná
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. d/ Zákona

o zodpovednosti za škodu). Pasívnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Oprávnenie vystupovať v mene
štátu neznamená, aby navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom uplatnil priamo proti obci, a keďže odporca 2/ nie je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z
ustanovení Zákona o zodpovednosti za škodu, odvolací súd v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie

na strane odporcu 2/ považoval i v tomto rozsahu výrok rozsudku okresného súdu za vecne správny.

K námietke navrhovateľa, že okresný súd mal v tomto rozsahu návrh voči odporcovi 2/ zastaviť nie
je správny, keď okresný súd neskúmal podmienky konania, na základe ktorých by k zastaveniu došlo(viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 149/2011 zo dňa 26. 09. 2012). Nedostatok vecnej legitimácie,
či už pasívnej alebo aktívnej vždy vedie k zamietnutiu návrhu bez povinnosti skúmať vecnoprávnu
stránku konania. Otázka vecnej legitimácie zostáva zachovaná aj v prípade novely zák. č. 412/2012

Z. z., ktorým bol Zákon o zodpovednosti za škodu zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť
dňa 01. 01. 2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01. 01. 2013 sa
aplikuje znenie dané novelou - zák. č. 212/2012 Z. z.. Na základe uvedeného aj odvolací súd v konaní
konštatuje, že aj v rámci odvolacieho konania, a teda i prvostupňového konania, bolo správne konané

so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, výstavby a racionálneho rozvoja
Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. d), ktoré znenie je i po novele totožné. Na základe
uvedeného súd aj v odvolacom konaní ďalej konal s odporcom 1/, ako orgánom konajúcim v mene
Slovenskej republiky.

Na základe odvolania odporcu 2/ proti výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť

nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 76.077,64 € do rúk jeho právneho zástupcu v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd preskúmal vecnú správnosť i tohto súvisiaceho
výroku o náhrade trov konania. Právny záver okresného súdu, podľa ktorého o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní, je správny. Navrhovateľ v konaní nebol
úspešný, naopak, odporca 2/ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu vzniklo právo na

náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Pokiaľ okresný súd pri náhrade trov
právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky, a priznal právnemu zástupcovi odporcu 2/
trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie návrhu, písomné podanie na súd písomné podanie
na súd, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 23.5.2012 a 5.9.2012,
ako aj režijný paušál dvakrát po 7,41 € a dvakrát po 7,63 €, postupoval vecne správne. Dôvodne

nepriznal právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade trovy konania za študovanie spisu dňa 11.5.2011
na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, ak návrh na súd bol podaný až dňa 10.6.2011. Ak následne
nepriznal okresný súd trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd, týkajúce sa doručenia
listinných dôkazov dňa 25.6.2012, správne konštatoval ak uviedol, že uvedené písomné dôkazy mohol
zástupca odporcu 2/ predložiť spolu s vyjadrením, prípadne priamo na pojednávaní, preto je možné

vyhodnotiťtentoúkonzaneúčelný.Rovnakojemožnépostupovaťipriďalšomúkoneprávnehozástupcu
odporcu 2/ týkajúceho sa študovania pripojeného trestného spisu 1T 55/12 dňa 3.9.2012, ak právny
zástupca odporcu 2/ zastupoval starostu Obec Štiavnické Bane, resp. starostu obce, ako obhajca, čiže
s uvedeným spisom už bol oboznámený v čase jeho zastupovania v rámci trestnej veci. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia v rozsudku prvostupňového súdu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu o trovách konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré boli priznané odporcovi 2/ a vyplatenie ktorých bolo
uložené ako povinnosť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu odporcu 2/, je vecne správne, preto

odvolací súd aj v tomto rozsahu (súvisiacom výroku) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia odvolací súd priznal odporcovi 2/, ako úspešnému účastníkovi konania, a to za 1
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky vo výške 19.011,
89 EUR + režijný paušál vo výške 7,81 EUR v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky, spolu vo výške 19.019,70
EUR. Trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu

2/ podľa § 149 ods. 1 O. s. p. do troch dní.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.