Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204133
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114204133.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: L. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: H., A., Q. XX, zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikluš,
advokát so sídlom Košice, Budapeštianska 8 , o zaplatení 353,76 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/64/2014-52 zo dňa 12.11.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

Navrhovateľ n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
navrhovateľovi určil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 34,60 Eur na
účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 497 Obchodného zákonníka a ust. § 9
ods. 1, 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmluvy.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd podrobil kontrole predloženú zmluvu o
splátkovom úvere, nakoľko je preukázané, že sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
kedy sa na režim vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch. Predložená zmluva o splátkovom úvere
spĺňa náležitosti písomnej formy, no zo zmluvy vyplýva len skutočnosť, že výška splátky istiny je 60,93
Eur. Uvedené znenie nespĺňa náležitosti citovaného paragrafu Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého takáto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z dikcie citovaného zákona nepochybne vyplýva, že náležitosťou zmluvy je presný rozpis, z ktorého
bude zrejmé, aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úroku a aká je výška splátky ostatných
poplatkov. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že mesačná splátka v sebe zahŕňa všetky
tri zložky a jednoduchým aritmetickým výpočtom je možné dospieť k záveru, že táto splátka, okrem čistej
istiny, obsahuje aj výšku úrokov a poplatkov. Pokiaľ zákon vyžaduje expresis verbis takéto vyjadrenie a
rozloženie toho, čo splátka obsahuje, táto zmluva nespĺňa túto náležitosť. Z uvedeného dôvodu v zmysle
citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch súd dospel k záveru, že pri takejto zmluve
je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

Napriek skutočnosti, že zmluva je nazvaná ako zmluva o revolvingovom úvere, je zrejmé, že predmetné
finančné prostriedky boli poskytnuté jednorázovo ako to vyplýva z karty klienta, bez toho, aby došlo
k nejakému revolvingovému dodatočnému poskytnutiu finančných prostriedkov, preto je nepochybné,
že už v samotnej zmluve nebolo technickým problémom rozčleniť mesačnú splátku na sumu, ktorá
bude účtovaná na splatenie istiny, úrokov a iných poplatkov, čím nemožno vylúčiť aplikáciu citovaného
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého následkom je to, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ bolo odporcovi poskytnuté finančné plnenie vo výške 822,69 Eur, je zrejmé, že táto
suma z jeho strany bola uhradená a aj preplatená, nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Výrok o trovách odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento ich nežiadal, pričom vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania nevznikli, nakoľko vo veci sa nevyjadril.

O trovách vedľajšieho účastníka bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vo výške 26,56
Eur, k čomu je nutné pripočítať režijný paušál vo výške 8,04 Eur, teda spolu 34,60 Eur. Jedná sa o
úkon právnej služby, a to písomné podanie vo veci samej, kde vedľajší účastník po oboznámení sa
s predmetom konania súdu uviedol skutočnosti, ktoré považoval za rozhodujúce v konaní a jednalo
sa podľa názoru súdu o účelný úkon právnej služby. Súd nepriznal ako účelne vynaložený úkon
právnej služby prevzatie veci, nakoľko v týchto veciach reálne nedochádza k porade medzi právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka a štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka, nakoľko vedľajší
účastník formulárovými podaniami vstupuje do konaní, v ktorých sú účastníkmi spotrebitelia. Tieto
skutočnosti sú súdu známe z úradnej činnosti.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právne
odôvodnil svoje odvolanie navrhovateľ ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania, a to jeden úkon vo výške 31,87 Eur, čiže 26,56 Eur + 20 % DPH a jedenkrát
režijný paušál 9,65 Eur, teda 8,04 + 20 % DPH.

Navrhovateľ namietal, že závery súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje termíny
splátok istiny ako aj údaj o výške úrokov a iných poplatkov nie sú správne a nezodpovedajú jej
obsahu. Z neho vyplýva, že úver mal byť uhradený v 30 mesačných splátkach, pričom splátky boli
splatné k dohodnutému dňu. Uvedené skutočnosti vyplývajú tak zo samotnej zmluvy ako aj z potvrdenia
akceptácie žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Navrhovateľ poukázal na to, že záver súdu
nepodporuje ani slovné spojenie právnej normy, ktoré nehovorí o uvádzaní počtu termínov a výšky
splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok,
dátumu jej splatnosti v mesiaci. Údaj o dátume splatnosti prvej splátky, poslednej splátky vyplýva z
oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale aj zo splátkového kalendára. Výkladom ust. § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odporuje aj iné ust. zákona, a to napr. o výpočte RPMN. Ak
by malo platiť, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. spočíva v uvedení
splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ust. ukladá
uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový
súčet. Žiadne ust. v Zákone o spotrebiteľských úveroch neuvádza samostatne uvádzať ešte aj súčet
rozdelenej splátky. Závery súdu prvého stupňa nie sú dôvodné a aplikácia zákona 129/2010 Z.z. je
založená na jeho nesprávnom výklade. Ak navrhovateľ vychádza z výkladu súdu, podľa ktorého sa
povinnosť uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ostatných poplatkov vzťahuje na každú
túto položku, potom rovnaký prístup by musel platiť aj ohľadne chýbajúcich náležitostí podľa ods. 2
písm. a) až k), r) a y), teda že musia chýbať všetky uvedené náležitosti súčasne. Navrhovateľ napadol
aj výrok o priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je v
rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník sa deklaruje ako združenie na ochranu spotrebiteľa,
a teda sa prioritne predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom a nie zo strany
zvoleného zástupcu združenia. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu
ministerstva. Z uvedeného dôvodu súdy, napr. Okresný súd Košice a okolie sp.zn. 13C/366/2013
rozhodujú tak, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta,
musí jeho trovy znášať samo z vlastných prostriedkov. Zákonná úprava priznáva združeniam, ktoré
majú predmet činnosti ochranu spotrebiteľa osobitné práva a povinnosti (§ 25 zákona č. 250/2007

Z.z.). Priznanie týchto oprávnení vzhľadom na ich obsah odlišuje takýto typ združenia od obyčajných
združení a pripodobňuje ich postavenie takým subjektom, ako sú napr. odborová organizácia a pod.
Teda subjektom, u ktorých vzhľadom na ich zameranie sa predpokladá odborné a personálne vybavenie
na vykonávanie ich činnosti. Podporne navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.
6Mcdo/5/2013. V tomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné
právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na
právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú
neoddeliteľné. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k
záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Rovnakým spôsobom rozhodujú v tomto smere aj Okresný súd
Bratislava V. sp.zn. 43C/25/2012 a Bratislava IV. sp.zn. 23C/27/2012. Uvedenú neúčelnosť trov konania
potvrdil následne aj Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp.zn. 5Co/515/2012.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 27.01.2016 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Premetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je vymedzený rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa je posúdiť, či súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak návrh zamietol z dôvodu, že
úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom
na argumenty, ktoré uviedol navrhovateľ v svojom odvolaní.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere dňa 03.08.2010, na základe ktorej bol schválený úverový limit 990,- Eur, ktorý mal byť splatený
celkovom čiastkou 1.827,90 Eur pri RPMN 66,47. Mesačná splátka vrátane úrokov mala činiť 60,93 Eur.
Odporca splatil 1.474,14 Eur, pričom bolo mu poskytnutých 822,69 Eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 2.4.2010 do
10.6.2013).

Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. f) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzami spotrebiteľského úveru a pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)- k), r) a y)
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.1 alebo
d) v zmluva o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úveru a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť

úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co
286/14 zo dňa 27.5.2014).

V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k) citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Uvedená informácia je totiž významná pre spotrebiteľa, najmä pre posúdenie výhodnosti
daného úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co 401/12 zo dňa 6.8.2013).

K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval zákon č. 129/2010
Z.z. odvolací súd uvádza, že výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie ako aj
právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie
prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona, v danom prípade teda
úloha aplikácie práva. Cieľom aplikácie právnej normy je zistiť a objasniť jej obsah často aj nad rámec
gramatického výkladu. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom
požiadavka racionality je kľúčová. Teologický výklad právnej normy postihuje zmysel, resp. cieľ právnej
normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie
účelu zákonného ust., a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad
právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak,
ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významných súvislostí, do ktorých je zaradené.
Viazanosť zákonom neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu
na zmysel a účel zákona.

Ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy má za účel ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred
uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých
sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím
zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok
informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. vymenúva obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v ust. § 11 presne uvádza, kedy sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z hore uvedeného, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zdieľa názor, že ust. §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, že každá zmluva musí obsahovať
presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok, osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných
poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd zároveň uvádza, že v zmluve absentujú i ďalšie náležitosti podľa vyššie citovaných ust.,
čo by tiež spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti
však odvolací súd sa uvedenými nezaoberal.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odporca už poskytnutú istinu úveru navrhovateľovi zaplatil, čo v
konaní sporné nebolo. Preto správne súd prvého stupňa návrh zamietol.

Správne rozhodol súd prvého stupňa i o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., ktorých priznanie navrhovateľ namietal. Ide o jeden úkon právnej služby vo výške
26,56 Eur a režijný paušál 8,04 Eur.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odôvodniť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Žiadnym
zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc si uplatnilo aj združenie
spotrebiteľov. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc patrí aj zastúpenie účastníka
konania, teda každého i združenia advokátov. Obsah tohto základného práva nepredpokladá, že
spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné práva na súdnu ochranu
bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou
založenou a vzniknutou so špecifickým účelom ochrany spotrebiteľa. Len so zamerania združenia
na ochranu spotrebiteľa nemožno vyvodiť, že takého združenie je schopné zabezpečiť realizáciu

základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Na základe vyššie uvedeného odvolací
súd konštatuje, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom.

Preto odvolací podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Úspešná odporkyňa ani vedľajší účastník na strane odporkyne si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili. Keďže ide o konanie návrhové, vo vzťahu k ním odvolací súd o trovách odvolacieho konania
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.