Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Aneta Budayová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Er/799/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309217208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Aneta Budayová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2309217208.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO :
35 792 752, so sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, proti povinnému: H. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX
XX Č. Q. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 4.002,09 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v časti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod spisovou značkou Ex

829/09 zastavuje.

II. O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 061069*

zo dňa 23.10.2009 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 4.002,09 € s príslušenstvom a
ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu so
sídlom Mydlárska 185, Žilina, č. k. RK-491/07-MK zo dňa 23.07.2007.

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok
č.k.RK-491/07-MK zo dňa 23.07.2007 vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 23.08.2007 a vykonateľnosť dňa 27.08.2007, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 4.450,41 € (134.073,- Sk) spolu so 6% ročným úrokom od 11.07.2007 až do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 14,84 € (447,- Sk) a náhradu trov rozhodcovského konania vo
výške 49,79 € (1.500,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2010 podal

podnet na prešetrenie prípadných dôvodov na zastavenie alebo čiastočné zastavenie v exekučnom
konaní. Svoj podnet odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") a v nadväznosti na Smernicu EHS 93/13/EHS - o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len " EP
"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 EP, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia
vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa §58 ods. 1 cit. zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Tunajší súd požiadal rozhodcovský súd o zaslanie rozhodcovského spisu sp. zn. RK-491/07-MK,
ktorého súčasťou je rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, nakoľko

exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví aj z úradnej povinnosti - ex offo skúma,
či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva je v súlade so zákonom. Súd však zistil, že
uvedený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. k. RK 491/07-MK zo dňa 23.07.2007 vydaný JUDr.
Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Mydlárska 185, Žilina, nie je v súlade so zákonom, pretože
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia

právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd zároveň zistil, že
úverovázmluvaajejsúčasťatoVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru(bod18.2),nazákladektorých
bol exekučný titul vydaný obsahujú neprijateľnú podmienku a to rozhodcovskú doložku, z ktorej výslovne
vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené s konečnou platnosťou

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov. Súd podotýka, že exekučný
titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v
tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s

právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Preto pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu si súd musel vyžiadať od oprávneného
rozhodcovský spis ako aj ďalšie listiny, o ktoré sa opiera exekučný titul a to hlavne: Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8000038983 zo dňa 13.06.2006 a jej súčasť Zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva
dôležitú úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na
spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ - veriteľ -
oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva.
Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť,

pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by
takto postupovať a rozhodnúť nemohol.

Rozhodcovský súd, tunajšiemu súdu dňa 24.02.2011 doručil však iba fotokópiu úverovej zmluvy na
základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul, a preto súd pri rozhodovaní o podanom podnete

a preskúmavaní exekučného titulu, musel vychádzať predovšetkým z návrhu na začatie exekúcie, z
exekučného titulu, z úverovej zmluvy a z podaného podnetu na odklad exekúcie a čiastočné zastavenie
exekúcie a príslušných zákonných ustanovení a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č.k RK-491/07-
MK zo dňa 23.07.2007 vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 23.08.2007 a vykonateľnosť dňa 27.08.2007, vznikol na základe úverovej zmluvy č. 8000038983 zo
dňa 20.06.2006 a úverová zmluva ako aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký
počet dlžníkov - spotrebiteľova, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemalmožnosť ich zmeniť, pričom výška skutočne poskytnutého úveru ako aj ostatné zmluvné podmienky nie
sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne.

Okrem uvedeného samotné ustanovenie zmluvy v bode 6. (údaje o revolvingu) je nejasné a
nezrozumiteľné, keďže obsahuje údaje, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. V ustanovení v bode 6 je
uvedené:
Schválená výška úveru ( v Sk): 98.028,- Sk,
Mesačná splátka vrátane úroku (v Sk): 1.500,- Sk,

Splatnosť úveru (počet/ splatnosť): 36/17,
Poskytnutá čiastka: 49.014,- Sk,
Poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk.
Zároveňvspise,zktoréhopochádzaexekučnýtitulsanachádzaajoznámenieveriteľaoschváleníúveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8000038983, v ktorom sú uvedené nasledovné údaje:
Schválená výška úveru: 98.028,- Sk,

Splatnosť úveru: 36 mesiacov,
Výška mesačnej splátky úveru: 2.723,- Sk,
Dátum splatnosti prvej splátky úveru: 17.7.2006,
Dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 17.6.2009,
Periodicita splácania úveru: mesačná,

Dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 17,
Maximálna výška úveru: 98.028,- Sk,
RPMN úveru: 26,63%,
Schválená výška revolvingu: 65.352,- Sk,
Zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 65.352,- Sk,

Výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 2.723,- Sk,
RPMN po vykonaní revolvingu: 40,03%,
Úverový limit: 98.028,- Sk,
Zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 49.014,- Sk,
Zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 32.022,- Sk,

Poplatok za uzatvorenie Zmluvy o RÚ: 1.500,- Sk,
Typ uzatvorenej Zmluvy o RÚ: Bonus,
Dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy o RÚ: 20.6.2006,
Dátum nadobudnutia účinnosti Zmluvy o RÚ: 20.6.2006.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č.k. RK-491/07-MK zo dňa 23.07.2007 vydaným
JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2007 a vykonateľnosť
dňa 27.08.2007, bol povinný zaplatiť oprávnenému 4.450,41 € (134.073,- Sk) spolu so 6% ročným
úrokom od 11.07.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 14,84 € (447,- Sk) a náhradu
trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 € (1.500,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný keďže neplnil riadne svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, oprávnený vystavil blankozmenku v súlade so zmluvou na sumu
134.073,- Sk a teda žalovaná a rozhodcovským rozsudkom priznaná suma 134.073,- Sk podľa
odôvodnenia rozsudku predstavuje:
- 82.189,- Sk titulom nesplatenia výšky istiny úveru,

- 51.884,- Sk titulom sankcií ( zmluvných pokút).
Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že rozhodca mal preukázané, že žalobca uplatnil nárok na zmluvné pokuty
oprávnene a správne. Potom rozhodca v rozhodcovskom rozsudku len citoval zákonné ustanovenie
Obchodného zákonníka § 497 a ustanovenie Občianskeho zákonníka § 544.
Podľa § 25 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.

júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v
jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d)nazákladektorýchsaneukladážiadnyúrok,akspotrebiteľsúhlasísosplatenímúverujednousplátkou

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomdo31.12.2007)., spotrebiteľskýmizmluvami

sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom od 01.01.2008) ( ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z
právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver ( zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU ) lebo
veriteľ-oprávnenýjepodnikateľomvdanompredmete(podľavýpisuzobchodnéhoregistra)apovažuje

sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní ( ďalej len dlžník - povinný ) sú jednoznačne spotrebiteľmi a
to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi
peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa § 2
písm. a ZSU ).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53, odsek 1,2,3 OZ ). Z tohto dôvodu sa na uvedený
právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských

zmluváchv§52až54,t.j.ideoprávnenormyspotrebiteľskéhopráva.Súdbraldoúvahyajto,ževtakejto
forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom,
bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne
(najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné
povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ.

Súd taktiež poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti a
to v časti podmienok je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami
ako aj v slovách.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší..

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámis právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia

vykonáva nie je v rozpore so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a
jednak z noriem európskeho práva.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení

a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžadujestanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana,ktorúsmernica(93/13/EHS)zaisťujespotrebiteľom,okremtohoodôvodňujúto,ževnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo

Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho

zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo

samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleogického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom

úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie zo dňa 24.09.2009 vymoženia
sumy4.450,41€(134.073,-Sk)spríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovský

rozsudokč.kRK-491/07-MKzodňa23.07.2007vydanýJUDr.MichalomKrnáčom,rozhodcom,sosídlom
Mydlárska 185, Žilina. Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka bod 18.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o., tak ako to vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v
bode 18.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA,
spol. s r.o., (že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené s konečnou
platnosťou rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov), ktoré tvoria

súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská
doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane

spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v
rozhodcovskomkonaní.Podľanázorusúdu,užlentietoskutočnostimožnopovažovaťzadostačujúcenazáver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe

rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98,
C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu

uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského

rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 10 a Nariadenia vlády SR č.586/2008 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008."

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu..

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je

uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

Súd taktiež zistil, že z predmetnej zmluvy o revolvingom úvere vyplýva, že povinnému oprávnený schválil
výškuúveru98028,-Sk,ktorújepovinnýakodlžníkpovinnývrátiť(tedaneurčilsaúverovýlimit,dovýšky
ktorého môže byť úver čerpaný, ale rámec, ktorý musí povinný vrátiť), avšak v skutočnosti mu reálne

poskytol len sumu (úver) 49 014,- Sk. Povinný sa poskytnutý úver zaviazal splácať vo forme splátok v
počte 36 splátok po 2 723,- Sk, čo je v konečnom dôsledku 98 028,- Sk. Takto koncipované zmluvné
podmienky sú neurčité, nezrozumiteľné a nejasné a sú taktiež v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. zmluva neobsahuje sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (neobsahuje jednoznačne vymedzenú celkovú

výšku poskytnutého úveru, rep. úverový rámec, do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, konečnú
splatnosťspotrebiteľskéhoúveru, termínysplátokistiny,výškuúrokovainýchpoplatkov),keďoprávnený
všetko vyčíslil v celkovej výške 98 028,- Sk pod pojem "schválená výška úveru", hoci v skutočnosti pod
túto sumu zahrnul finančné prostriedky, ktoré je povinný ako dlžník povinný vrátiť za poskytnutie úveru
49 014,- Sk. Z odôvodnia rozhodcovského rozsudku ani zo spisového materiálu nie je možné vyvodiť ani

konštatovať, či a kedy povinný začal spotrebiteľský úver čerpať a v akej výške ( § 4 ods. 4 z.č. 258/2001
Z.z.). Už so samotného faktu, že povinnému boli v skutočnosti poskytnuté peňažné prostriedky vo výške
49 014,- Sk, ktoré mal vrátiť v sume 98 028,- Sk v 24 splátkach a poplatkom za uzatvorenie zmluvy 1
500,- Sk je zrejmé, že nie len pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti povinným tento bol zmluvouzaviazaný zaplatiť oprávnenému neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie záväzku, ale túto sumu
bol povinný zaviazaný splatiť v rámci dohodnutých podmienok ako určitú "zmluvnú odmenu", pričom
za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 49 014,- Sk sa javí ako neprimerané, aby povinný

vrátil oprávnenému sumu vo výške 98 028,- Sk a v prípade nesplnenia tohto záväzku ešte aj sankcie
upravené v bode 14 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, t.j zmluvnú pokutu vo výške
0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania, zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky splátky v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní, zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky splátky
v prípade omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 30 dní a zmluvnú pokutu vo výške 50% z

nominálnej výšky úveru v prípade omeškania so splnením záväzkov podľa čl. 14.1 písm.a/ zmluvy o
viac ako 15 dní po termíne splatnosti. Súd dojedania uvedené v zmluve o revolvingovom úvere v časti
sankcií (zmluvných pokút) uvedených v čl. 14 považoval za neprijateľné podmienky, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku a teda za neplatné v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v
celom rozsahu a nielen v tej časti, v ktorej to žiadal súdny exekútor, nakoľko zmluva o úvere, na základe
ktorej vznikol exekučný titul obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi,
slovenským právnym poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva a ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, a preto

súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákon, 17 ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Galanta .

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.