Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200500
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek

senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: ST SIRIUS,
spol. s.r.o., so sídlom Námestie Generála Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpenému JUDr.
JurajomTibenským,advokátom,sosídlomŠtefánikova15,Nitra,protižalovanému:Slovenskáinšpekcia
životného prostredia - ústredie, útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, so sídlom Karloveská 2,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 43 960 009
13/3825-14168/Leg zo dňa 28. mája 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove č.k. 5S/22/2013-87 zo dňa 22. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/22/2013-87 zo dňa 22.
januára 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,04 € k
rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") napadnutým rozsudkom
zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie
žalovaného č. 43 960 009 13/3825-14168/Leg zo dňa 28. mája 2013 v spojení s rozhodnutím Slovenskej

inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra
(ďalej len prvostupňový správny orgán") č. 43 962 002 13/959-8706/Hrd zo dňa 27. marca 2013 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím bola žalobcovi uložená peňažná pokuta
vo výške
1 660,- € za správny delikt podľa zákona č. 127/2006 Z.z. o perzistentných organických látkach a o
zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o perzistentných organických látkach"), a to z dôvodu, že

nenakladal s odpadovou agrochemikáliou pozostávajúcou z perzistentných organických znečisťujúcich
látok ako s odpadom s obsahom perzistentných organických látok v súlade s Nariadením (ES)
č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29. apríla 2004 o perzistentných organických
znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS v znení neskorších predpisov
(ďalej len „nariadenie").

Krajský súd posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z

ustanovení § 7 ods. 2 písm. a/, ods. 6, ods. 8 zákona o perzistentných organických látkach a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný
nesprávneprávneposúdilvec,keďkonštatoval,žepodľa§7ods.6zákonaoperzistentnýchorganických
látkach lehota začala plynúť dňom, kedy bol prerokovaný protokol č. 25 zo dňa 4. mája 2012, t.j. 25.júna 2012 a z tohto dôvodu jednoročná subjektívna (prekluzívna) lehota uplynie dňa 25. júna 2013.
V nadväznosti na ustálenú judikatúru (nález Ústavního soudu Českej republiky, sp.zn. II. ÚS 192/05,
rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky, sp.zn. 6A/99/2001, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, vedenej pod sp.zn. 5Sžo/41/2011 zo dňa 31. mája 2012), mal za to, že s
ohľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt, až materiálnou
právoplatnosťou je dotknutá právna sféra páchateľa správneho deliktu, keďže týmto okamihom vznikne
jeho povinnosť podrobiť sa rozhodnutiu. Preto podľa názoru krajského súdu na zachovanie lehôt podľa
§ 7ods. 2 zákona o perzistentných organických látkach nestačí iba v rámci nich vydať prvostupňové

rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj
právoplatnosť. Krajský súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že prvostupňový správny orgán sa o
tom, akým spôsobom budú zneškodnené odpady perzistentných organických látok, ktoré sa nachádzali
v objekte žalobcu (sklad na parcele č. 329/4 v k.ú. U. T. D.) dozvedel z Protokolu o vyčistení objektu
Nová Dedina a Sprievodného listu nebezpečných odpadov vrátane nákladných listov, ktoré doručil
splnomocnený zástupca žalobcu V.. J. M. e-mailovou poštou dňa 14.03.2012. Konštatoval, že vedomosť

prvostupňového správneho orgánu o porušení povinnosti žalobcu vyplýva neskôr z Protokolu č. 25 zo
dňa 04.05.2012 a jednoročná lehota na uloženie pokuty preto uplynula najneskôr 04.05.2013. Podľa
krajskéhosúdu,prvostupňovéadruhostupňovékonaniepodľazákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(ďalej len „správny poriadok") tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového
rozhodnutia, čo v danom prípade je 31.05.2013. Na záver krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou

žalovaného v tomto konaní na plynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej možné uložiť pokutu
za správny delikt prihliadať ex offo a konanie zastaviť. Ak takto žalovaný nepostupoval, krajský súd
skonštatoval, že sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ OSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na

vyššie uvedené procesné pochybenia žalovaného sa súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania priznal, preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 888,67 €.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta. Podľa
názoru žalovaného, rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Žalovaný vo svojom odvolaní opätovne zdôraznil skutočnosť, že
postup výkonu kontroly podľa § 6 ods. 2 zákona o perzistentných organických látkach je upravený v

zákone číslo 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o kontrole"). Podľa žalovaného, kontrola je skončená prerokovaním protokolu v zmysle § 13 ods. 8
zákona o kontrole. Nestotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že žalovaný sa dozvedel o
porušení povinnosti žalobcom dňom vyhotovenia protokolu z kontroly číslo 25, t.j. 4. mája 2012 (teda
dňom, kedy kontrola ešte nebola riadne zákonným spôsobom ukončená), keďže podľa jeho názoru

by muselo platiť, že tento deň je aj okamihom, ktorý je zákonným dôvodom na začatie konania vo
veci uloženia pokuty podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach. Uvedené je podľa
žalovaného v rozpore so zákonom o kontrole, pretože by sa jednalo o kontrolu neukončenú postupom
určeným podľa tohto zákona a kontrolovanému subjektu by bolo týmto spôsobom zabránené uplatniť
jeho právo, t.j. podať námietky, ktoré by mohli zmeniť skutkový stav a teda by mali podstatný vplyv na

to, či by bolo vôbec začaté konanie vo veci uloženia pokuty. Ďalej uviedol, že uvedené je aj v rozpore
s § 6 ods. 2 zákona o perzistentných organických látok , ktorý ustanovuje postup výkonu kontroly a
to podľa zákona o kontrole. Podľa názoru žalovaného, až kontrola riadne ukončená podľa zákona o
kontrole, t.j. dňom prerokovania protokolu z kontroly zakladá právny nárok na postup podľa § 7 ods.
6 zákona o perzistentných organických látkach, t.j. začatie konania vo veci uloženia pokuty. Žalovaný

je toho názoru, že z protokolu z kontroly jednoznačne vyplýva, že sa o porušení povinnosti žalobcu, a
to, že nenakladal s nepovolenými zásobami - odpadom s obsahom perzistentných organických látok,
dozvedel až preskúmaním všetkých dokladov predložených počas kontroly až do jej ukončenia, teda do
dňa 25.06.2012, kedy bol protokol z kontroly prerokovaný formou zápisnice. Žalovaný konštatoval, že
okamihom, kedy začína plynúť subjektívna lehota, v ktorej sa príslušný orgán mal dozvedieť o porušení

zákona, môže byť len taký okamih, kedy bol protokol z kontroly riadne prerokovaný postupom podľa
zákona o kontrole, ktorý ako jediný zakladá zákonné dôvody na postup podľa ustanovenia § 7 ods.
6 zákona o perzistentných organických látkach. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr.
sp.zn.5Sž/50/2007,sp.zn.3Sž/103/2007,sp.zn.3Sž/107/2007,sp.zn.2Sžo/73/2010.Vytýkalkrajskémusúdu,žesanijakýmspôsobomnevysporiadalsobsahomvyjadreniažalovanéhoč.4561-16314/24/2013/
Leg z 20.06.2013 zaslaného na základe výzvy krajského súdu, v ktorom poukázal na vyššie uvedené
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalovaného, námietky žalobcu v predmetnej veci

neobstoja a aj právny názor krajského súdu je v rozpore s Ústavou SR, zákonom o perzistentných
organických látkach a zákonom o kontrole. Na záver žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného, vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci,
vydaného podľa príslušného zákona a v jeho medziach a nemalo vadu, ktorá mohla mať vplyv na jeho
zákonnosť.

Žalobca vo svojom vyjadrení z 28. marca 2014 na odvolanie žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu
sa stotožňuje s právnym záverom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu a
zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Námietky žalovaného považuje za nedôvodné
a súčasne poukázal na to, že žalovaný vo svojom odvolaní opätovne uvádza dôvody, ktoré už uviedol
vo svojom stanovisku k žalobe. Zdôraznil, že žalovaným citované právne názory uvedené v rozsudkoch

NajvyššiehosúduSRaprávnynázorNajvyššiehosúduSRobsiahnutývrozhodnutí,sp.zn.6Sžf/51/2010
zo dňa 22.06.2011, nie sú rozdielne, t.j. za okamih, kedy začína plynúť subjektívna lehota, v ktorej sa
mal správny orgán dozvedieť o porušení zákona považuje ten okamih, kedy sa správny orgán dozvie
o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k
porušeniu zákona ako takého.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods.
1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 43 960 009

13/3825-14168/Leg zo dňa 28. mája 2013 a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 43
962 002 13/959-8706/Hrd zo dňa 27. marca 2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške 1 660,- € podľa § 7 ods. 2 písm.
a/ zákona o perzistentných organických látkach za to, že ako držiteľ perzistentných organických
znečisťujúcich látok nenakladal so zásobami perzistentných organických látok ako s odpadom v

súlade s čl. 5 ods. 1 nariadenia v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 a prílohu V, časť 1 nariadenia,
t.j. nezneškodnil a ani nepretransformoval odpadovú agrochemikáliu (MELIPAX POPRAŠ), ktorá
pozostávala z perzistentných organických látok (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen
10% obsahujúci 67-69% chlóru) takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že obsah perzistentných
organických látok sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad a

uvoľňovanianevykazovalivlastnostiperzistentnýchorganickýchlátok(bezodkladnézneškodneniealebo
pretransformovanie činnosťami zneškodňovania D9, D10 alebo činnosťou zhodnocovania R1). Podľa
predložených dokladov bola predmetná odpadová agrochemikália pozostávajúca z perzistentných
organických látok zneškodnená činnosťami D1 alebo D15, čo je nedodržanie čl. 5 ods. 1 v nadväznosti
na čl. 7 ods. 2 nariadenia. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie tým, že prvostupňový správny orgán vykonal

kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o perzistentných organických látkach a nariadenia v dňoch
23.02.2012 a 04.05.2012 u žalobcu v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Nová Dedina, sklad
na parcele č. 329/4 v k.ú. U. T. D., za kontrolované obdobie od 01.01.2011 do 04.05.2012, na základe
písomného podnetu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho so sídlom
v Bratislave. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 04.05.2012 bol spísaný Protokol č. 25, Č.j.:

5715-12769/346/2012/Hrd z operatívnej kontroly za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. Kontrola
bola vykonaná v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších
predpisov a zákonom č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnom protokole konštatoval
prvostupňový správny orgán zistené nedostatky, a to:

1. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ perzistentných organických látok (MELIPAX POPRAS - účinná
látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67-69 % chlóru) nezaslal za rok 2010, t.j.
do 31.3.2011 oznámenie obsahujúce informáciu o charaktere a veľkosti zásob Ministerstvu životnéhoprostredia SR alebo prvostupňovému správnemu orgánu, t.j. poverenej organizácii, čo je v rozpore s §
3 ods. 1 písm. a/ zákona o perzistentných organických látkach.
2. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ perzistentných organických látok (MELIPAX POPRAS - účinná látka

Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10% obsahujúci 67-69% chlóru) vôbec neviedol evidenciu o zásobe
perzistentných organických látok, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o perzistentných
organických látkach.
3. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ perzistentných organických látok nenakladal so zásobami
perzistentných organických látok (MELIPAX POPRAS - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen

10% obsahujúci 67-69% chlóru) ako s odpadom v súlade s čl. 5 ods. 1 v nadväznosti na čl. 7
ods. 1 nariadenia, t.j. táto odpadová agrochemikália nebola zabezpečená pred odcudzením, ako aj
nežiaducim únikom do okolia, čím kontrolovaný subjekt nevynaložil dostatočné úsilie v súlade, aby
zabránil kontaminácii touto odpadovou agrochemikáliou, uvedenou v prílohe č. IV k nariadeniu.
4. Kontrolovaný subjekt nezlikvidoval odpadovú agrochemikáliu (MELIPAX POPRAŠ), ktorá pozostávala
z perzistentných organických látok (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10% obsahujúci

67-69% chlóru) podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia, t.j. nebola bezodkladne zneškodnená alebo
pretransfomovaná činnosťami zneškodňovania D9, D10 alebo činnosťou zhodnocovania R1, t.j. tak,
aby sa zabezpečilo, že obsah perzistentných organických látok sa zneškodní alebo nenávratne
pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti perzistentných
organických látok. Podľa predložených dokladov bola predmetná odpadová agrochemikália

pozostávajúca z perzistentných organických látok zneškodnená činnosťami Dl alebo D15.
5.Kontrolovanýsubjektakodržiteľzásobperzistentnýchorganickýchlátok,ktorésúodpadom(MELIPAX
POPRAS - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10% obsahujúci 67-69% chlóru) s
odhadovanou hmotnosťou cca 0,5 t s týmto odpadom nezaobchádzal v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia,
spôsobom, ktorý nepoškodzuje životné prostredie, t.j. obaly, v ktorých sa nachádzal, neboli dostatočne

havarijne zabezpečené, do priestoru skladu, kde sa nachádzal, dochádzalo k prenikaniu atmosférických
zrážok, čím mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok a následne aj k ohrozeniu životného prostredia.

Prerokovanie protokolu z kontroly č. 25 bolo vykonané dňa 25.06.2012, čo preukazuje zápisnica z
prerokovania protokolu z kontroly.

Vkonaníbolospornévymedzenierozhodujúcejskutočnostiprezačatieplynutiasubjektívnejprekluzívnej
lehoty pre uloženie sankcie za správny delikt - pokuty žalovaným podľa § 7 ods. 6 zákona o
perzistentných organických látkach.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybeniesprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o perzistentných organických látkach, inšpekcia uloží pokutu od 1
659,69 € do 33 193,91 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nenakladá so
zásobami ako s odpadom v súlade s čl. 5 ods. 1 osobitného predpisu (nariadenia).

Podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach, pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno

uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do
troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 4 možno uložiť do jedného
roka odo dňa, keď sa mala splniť povinnosť uložená podľa odseku 4. Uložením pokuty nie je dotknutá
povinnosť vykonať opatrenia na nápravu, ani zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody.

Podľa § 7 ods. 8 zákona o perzistentných organických látkach, na konanie podľa tohto zákona sa použije

všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a
po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.

2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto
závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa
s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc správne posúdenie veci krajským súdom
za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalovaného uvedených v

odvolaní dopĺňa nasledovné:

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v súlade s § 7 ods. 6 prvá veta zákona o
perzistentných organických látkach, je zrejmé, že určenie začiatku plynutia jednoročnej subjektívnej
prekluzívnej lehoty sa odvíja od výkladu pojmu „... keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti ...".

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, uvedené sa vzťahuje na určitú právnu skutočnosť, z ktorej plynie
dôvodné podozrenie, že k porušeniu došlo. Deň, kedy je táto skutočnosť správnemu orgánu známa,
je deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t.j. poznal, že došlo ku konaniu obsiahnutému v
zákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia ďalších podmienok definuje
ako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty treba

teda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné
právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa jednalo o informáciu zvlášť
kvalifikovanú. Začiatkom plynutia subjektívnej lehoty tak môže byť aj okamih, kedy správnemu orgánu
dôjde podnet od určitého oznamovateľa, ktorý svojím konkretizujúcim obsahom dostatočne opisuje
hodnotený skutok a vedie (hoci aj nepriamo) k určeniu zodpovedného subjektu.

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sžf/51/2010
z 22. júna 2011 uverejneného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod číslom 19/13, v zmysle ktorého, lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt
v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je

súčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Je
potrebné upozorniť na to, že predmetná jednoročná lehota nie je spojená s povinnosťou vydať konečné
administratívne rozhodnutie o správnom delikte a uložiť zaň pokutu, ale iba so začatím správneho
konania. Zákonodarca touto konštrukciou dáva správnemu orgánu viac priestoru k preverovanie
rozhodných okolností veci ešte pred začatím samotného správneho konania. Skutočnosť, že správny

orgán následne začne s určitým subjektom správne konanie, sama o sebe neznamená, že tento subjekt
bude za jemu vytýkané konanie vo výsledku sankcionovaný.

Najvyšší súd SR je toho názoru, že prvou objektívnou možnosťou, kedy sa v danom prípade
správny orgán dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, bol písomný podnet Ústredného kontrolného a

skúšobného ústavu poľnohospodárskeho so sídlom v Bratislave doručeného žalobcovi dňa 27.12.2011,
a najneskoršie dňa 04.05.2012, kedy došlo k vykonaniu operatívnej kontroly prvostupňovým správnym
orgánomvsubjektežalobcuzakontrolovanéobdobieod01.01.2011do04.05.2012premožnéporušenie
ustanovení zákona o perzistentných organických látkach a nariadenia, a výsledky ktorej sú obsiahnutév Protokole č. 25. Vzhľadom na uvedené, je nevyhnutné začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej
prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných
organických látkach viazať práve k tomuto dňu, t.j. 04.05.2012. Najvyšší súd SR sa stotožňuje s právnym

záverom uvedeným v odôvodnení krajského súdu, podľa ktorého subjektívna jednoročná lehota na
začatie administratívneho konania vo veci uloženia pokuty žalobcovi uplynula správnemu orgánu dňa
04.05.2013. Napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa
31.05.2013, správny orgán pochybil, keď neprihliadal ex offo na plynutie jednoročnej (prekluzívnej)
lehoty, v ktorej je možné uložiť pokutu za správny delikt a konanie nezastavil.

Na námietku žalovaného, že okamihom plynutia subjektívnej lehoty môže byť len taký okamih, kedy bol
protokol z kontroly riadne prerokovaný podľa § 13 ods. 8 zákona o kontrole, t.j. dňa 25.06.2012, Najvyšší
súd SR zdôrazňuje, že nemožno zamieňať časový moment začiatku plynutia jednoročnej subjektívnej
lehoty, ktorý je viazaný k okamihu vzniku dôvodného podozrenia a moment prerokovania protokolu, ktorý
je závislý od objektívne zisteného a preukázaného porušenia povinnosti. S ohľadom na vyššie uvedené

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že žalovaným uplatnená námietka nie je vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu
vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, krajský súd sa s relevantnými

námietkami vznesenými v žalobe náležite vysporiadal a stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) doplniac tieto vo
vyššie uvedenom texte napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1
OSP a 246c ods. 1 veta prvá OSP, tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania
v celkovej výške 142,04 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k

odvolaniu) vo výške 134,-€ a režijný paušál vo výške 8,04 €, spolu 142,04 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.