Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212582
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114212582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,

Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Tomášikova 3/C, Bratislava, proti žalovanému: F. W., A.. X.X.XXXXX, bytom Č. XX, F., o zaplatenie
333,87 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 84,92 EUR a
- 9,25 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 52,38 EUR od 4.5.2011 do zaplatenia,
- 9,25 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 32,53 EUR od 4.6.2011 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.5.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 333,87 EUR, úroku z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 52,39 EUR od 4.5.2011 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 32,53 EUR od 4.6.2011 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 EUR od 4.12.2012 do zaplatenia a nahradenia

trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 83,04
EUR, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca žalovanému na základe zmluvy o
pripojení poskytoval verejné telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaný nezaplatil.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže v prejednávanej veci predmet konania nepresiahol sumu 1.000 EUR, jedná sa o
drobnýsporasúdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniaspoukazomnavyššiecitovanézákonné
ustanovenia.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 15.3.2011 Zmluvu o pripojení
a Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého účastníci dohodli dobu viazanosti pre program „PODĽA

SEBA 3“ na 24 mesiacov.

V zmysle bodu 2 dodatku k zmluve sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba
viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a anineumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka.

V zmysle bodu 1 písm. b/ dodatku k zmluve sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb
podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o
pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-mobile Slovensko a.s. (ďalej len „všeobecné
podmienky“), platným Cenníkom služieb spoločnosti T-mobile Slovensko a.s.

V zmysle bodu 4 dodatku zmluve, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/
alebovčl.3bod3.6všeobecnýchpodmienokalebočl.5bod5.2písm.a/ažc/všeobecnýchpodmienoka
následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vovýške199EUR.Zaplatenímakejkoľvek zmluvnejpokutypodľatohtododatkunezanikáprávopodniku
na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná zmluvná

pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 15.3.2011 do
14.5.2011, na základe ktorých žalobca vykazuje nedoplatok vo výške 84,92 EUR.
Faktúrou zo dňa 15.11.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu, a

to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností na sumu 248,95 EUR, splatnú do 3.12.2012.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2citovanéhozákonapodstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutýdruhverejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd

uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi za
poskytnuté telekomunikačné služby faktúry splatné k 3.5.2011 a, 3.6.2011, preto súd žalobcovi priznal

sumu 84,92 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po splatnosti
jednotlivých faktúr.

V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2012,

bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o
pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania pod bodom 4.
Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom
súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda

v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani
uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s
poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95
EUR zamietol.

Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení
§ 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluvesapovažujúustanovenia,ktorépožadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných

podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a toplatí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti

neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej
neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila

význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by
naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by
bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého
počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú
spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku.
Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.

Záverom súd dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa,
aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu
nezaťažovali.Spornázmluvnápokutanielenžespôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči

štandardizovaným produktom.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne

neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.