Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/473/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203795
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2712203795.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej:
Z. Q., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX J., štátna občianka SR, zastúpená advokátom: JUDr. Ján
Pekar, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica o zaplatenie sumy 5.940,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.346,76 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 112,23 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, zo sumy
112,23 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23

eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23
eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23
eur od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur
od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie vo zvyšku z a s t a v u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.098,03 eur
a náhradu trov odvolacieho konania v sume 595,45 eur titulom trov právneho zastúpenia advokátovi
žalovanej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboupodanounaOkresnomsúdeSkalicadňa29.5.2012domáhal,abysúduložilpôvodne
označeným žalovaným 1/ (naďalej účastníčka konania) a 2/ (neb. R. Q.) povinnosť zaplatiť sumu
6.578,31 eur, úrok z omeškania v sume 383,57 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
5.421,59 eur od 26.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania ako postúpenú pohľadávku na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava a žalobcom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 13.6.2005 Zmluvu č.
252569367, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o
úvere. Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca
odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka
predstavovala sumu 7.228,31 eur, pozostávajúca z istiny 6.071,59 eur, úroku z omeškania 1.156,72
eur. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Nárok dôvodil ustanoveniami § § 497 a

nasl. ObZ. Žalovaná uznala záväzok v dohode o uznaní záväzku a týmto pristúpila k záväzku podľa §
533 a nasl. OZ. Po postúpení pohľadávky boli na zaplatenie úveru zasielané splátky po 100 eur dňa
16.3.2010, 16.4.2010, 14.5.2010, 15.7.2010, 22.9.2010 a v sume 50 eur dňa 25.2.2011. Ku dňu podania
žaloby predstavuje žalovaná suma 6.578,31 eur a pozostáva z istiny 5.421,59 eur, úroku z omeškaniav sume 1.156,72 eur, vyčísleného úroku z omeškania po realizácii čiastkových platieb v sume 383,57
eur s použitím úrokovej sadzby 9%.

Uznesením zo dňa 31. januára 2013 súd konanie v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ zastavil s použitím
ustanovení §§ 19, 103, 104 O.s.p., keď žalovaný 2/ pred podaním žaloby dňa 26.9.2006 zomrel a stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd pokračoval v konaní s hore označenou žalovanou.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalobcu.

Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2014 žalobca vzal žalobu v časti späť týkajúcej sa sumy 588,42
eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi vypočítanými úrokmi z omeškania (1.186,86 eur po odpočítaní
započítanej sumy 30,14 eur v sume 1.156,72 eur) pri použití percentuálnej sadzby 26,40 % p.a. a sadzby
aktuálnej ku dňu omeškania v zmysle Nar.vl.č.87/1995 Z.z. (6 %, 7 %, 8 %, 9 %, 9,5 %) v sume 568,30
eur za čas od 25.11.2005 do postúpenia pohľadávky a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaná

s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13. mája 2014 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.940,10 eur, úrok z omeškania v sume 189,31 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 2.618,06 eur od 26.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu a to

trovy právneho zastúpenia v sume 1.478,41 eur a iné trovy v sume 276,15 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 588,42 eur s použitím ustanovenia § 96
ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania zo strany žalovanej uznesením č.k.

11Co/485/2014 - 248 zo dňa 7. októbra 2015 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku. Keďže v čase
podpísania úverovej zmluvy znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nepoznalo žiadnu sankciu, či už
bezúročnostialebopovažovaniaúveruzabezpoplatkovpriabsenciiniektorejnáležitostitrebapovažovať

uvedenú úverovú zmluvu za platnú, avšak zmluvné dojednanie, ktoré uvádza, že by mala zmluva
obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je v zmluve riadne
naplnené, keď zmluva obsahuje len výšku splátky 112,23 eur, pričom vôbec nie je zrejmé, čo z tejto
sumy je splátka istiny, úrokov a poplatkov. Takže v tejto časti je zmluva neurčitá a preto je potrebné,
aby sa preukázalo, z čoho pozostáva splátka. Odvolací súd taktiež nesúhlasí so záverom súdu prvého

stupňa o tom, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Z obsahu predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli splatenie úveru v pravidelných mesačných splátkach, kde
každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola aj dohodnutá splatnosť celého úveru a to s
dátumom 20.5.2010. Pred týmto dátumom žalobca ani jeho právny predchodca od predmetnej zmluvy
neodstúpili, túto nevypovedali, ani ju pred uvedeným termínom nezosplatnili. Z toho dôvodu treba pri

premlčaní posudzovať premlčanie každej jednotlivej splátky samostatne, z ktorého dôvodu vyplýva, že
splátky, ktoré mala žalovaná zaplatiť do 29.5.2009 sú premlčané (dňa 29.5.2012 bola podaná žaloba na
súd). Pokiaľ ide o dohodu o uznaní, odvolací súd má za to, že nie je platne uzavretou dohodou. Úlohou
súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a
opätovne posúdiť premlčanie.

S ohľadom na vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Trnave predmetom konania zostalo
rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 5.940,10 eur, úroku z omeškania v
sume 189,31 eur, 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.618,06 eur od 26.2.2011 do zaplatenia,
vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

Žalobca s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v danej veci v podaní
doručenom súdu dňa 11.1.2016 uviedol, že naďalej požaduje od žalovanej zaplatenie neuhradených
a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 12 nepremlčaných splátok vo výške 1.346,76 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112,23 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, zo

sumy 112,23 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zo sumy
112,23 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy
112,23 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy
112,23 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,23 eur od
21.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti berie žalobca svoju žalobu späť. Súd
preto s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. so súhlasom žalovanej konanie v navrhovanej časti

zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 1.346,76 eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne z jednotlivých splátok v sume 112,23 eur vždy počnúc od 21. dňa v mesiaci do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami
(VOP), zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, oznámením o postúpení

pohľadávky, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, pokusom o zmier, platobnou
históriou, amortizačnou tabuľkou, výsluchom a písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ostatnými
predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a pôvodne žalovaní uzavreli dňa 13.6.2005
zmluvu o splátkovom úvere č. 0252569367, na základe ktorej bol žalovanej a jej manželovi, ktorý je t.č.

nebohý poskytnutý splátkový úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) s dohodnutou výškou úrokovej
sadzby 11,10 % p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru 3.000,- Sk (99,59 eur), s poplatkom za správu
úveru50,-Sk(1,66eur)mesačne,výškousplátok3.381,-Sk(112,23eur),speriodicitousplátokmesačne
k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.7.2005, konečnou splatnosťou úveru 20.5.2010,
so splatnosťou úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a spôsobom splácania inkasom z účtu.

Podľa čl. II. bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa čl. III. bod 7. bolo dohodnuté, že v prípade omeškania
so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom
zverejnením. Podľa čl. IV. bod. 5. zmluvy bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 6,18 %.
Podľa čl. V. bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy výslovne neupravené v

zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanovenia VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v
zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že

pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Podľa bodu 7.3.2. - splácanie splátkového úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej
súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere uvedenými spôsobmi. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania
úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Podľa bodu 7.4.4. pokiaľ

je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z
omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia
dlžnej čiastky.

Podľa výpisu z účtu žalovaní čerpali úver bezhotovostným čerpaním dňa 13.6.2005.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 10.12.2009 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej
pohľadávky. Podľa prílohy k zmluve výška postúpenej pohľadávky predstavovala sumu 7.228,31 eur, z

toho istina 6.071,59 eur a úrok z omeškania 1.156,72 eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej
postúpenie pohľadávky dňa 16.2.2010.

Dňa 26.2.2010 žalovaná podpísala dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, kde
uznala, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy zo

dňa 13.6.2005 s pôvodným veriteľom vo výške 8.071,20 eur a zaviazala sa splatiť svoj záväzok voči
veriteľovi v 24 pravidelných splátkach v minimálnej výške 100,- eur mesačne.

Žalobca pokusom o zmier zo dňa 25.4.2012 vyzval žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške 7.674,69
eur.

Výsluchomžalovanejmalsúdpreukázané,žeuzavrelapredmetnúzmluvuosplátkovomúvereaúverbol
poskytnutý. Na splatenie úveru zasielala splátky do roku 2006. Potom požiadala banku o ročný odklad a
opätovnezačalaúversplácať.Podľajejnázoruvýškanesplatenéhoúverunemôžebyťvžalovanejsume.Nepamätá si, že by podpísala dohodu predloženú žalobcom, ani nevie kedy bola podpisovaná. Po smrti
manžela v roku 2006 dlhodobo užívala antidepresíva, vôbec nevie, čo znamená uznanie záväzku a o
čom mala byť dohoda uzavretá. Navrhla, aby súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Podľa amortizačnej tabuľky predloženej žalobcom spôsob započítania posledných 12 splátok úveru bol
nasledovný:
- splátka 20.6.2009, započítanie na istinu 99,56 eur, na úrok 12,67 eur
- splátka 20.7.2009, započítanie na istinu 100,56 eur, na úrok 11,67 eur

- splátka 20.8.2009, započítanie na istinu 101,57 eur, na úrok 10,66 eur
- splátka 20.9.2009, započítanie na istinu 102,59 eur, na úrok 9,64 eur
- splátka 20.10.2009, započítanie na istinu 103,62 eur, na úrok 8,61 eur
- splátka 20.11.2009, započítanie na istinu 104,66 eur, na úrok 7,57 eur
- splátka 20.12.2009, započítanie na istinu 105,71 eur, na úrok 6,52 eur
- splátka 20.1.2010, započítanie na istinu 106,77 eur, na úrok 5,46 eur

- splátka 20.2.2010, započítanie na istinu 107,84 eur, na úrok 4,39 eur
- splátka 20.3.2010, započítanie na istinu 108,92 eur, na úrok 3,31 eur
- splátka 20.4.2010, započítanie na istinu 110,01 eur, na úrok 2,22 eur
- splátka 20.5.2010, započítanie na istinu 111,12 eur, na úrok 1,11 eur.

Súd posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j.
ku dňu 13.6.2005.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o

úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa§52ods.1,2,3Občianskehozákonníkvzneníúčinnomdo31.12.2007spotrebiteľskýmizmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
31.3.2006 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickýmznakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Ustanovenia§10ods.2a3,§12,14,17ods.1a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníúčinnomdo30.6.2006
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka /v znení účinnom do 31.1.2013/ výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne
vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej
zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z
úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si

tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovielen vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní.
V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Žalovaná namietala nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu pre dané konanie s poukazom na ust.
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách s odôvodnením, že žalobca nedoložil písomnú výzvu,
ktorou by pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanú vyzýval na splnenie omeškanej časti
peňažného záväzku a ani nepreukázal, že v rámci súdneho konania si uplatňuje len tú časť dlhu, ktorá
bola v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu splatná.

Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy zákon spája len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca sa tiež nestotožňuje ani s názorom žalovanej, že v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., publikovaný v
časopiseSúkromnéprávoč.1/2015,vyjadrenieNárodnejbankySlovenskazodňa24.7.2014,uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/511/2015 - 246 zo dňa 9.12.2015.

Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý bankou, ktorá
podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Súd je však toho názoru, že nevyzvanie na zaplatenie omeškaných splátok a z

toho plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná,
nespôsobuje neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že ust. §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách stanovuje osobitné povinnosti banky pri postupovaní
pohľadávok voči klientom. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom
tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli
tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Je zrejmé, že zmluvou o postúpení
pohľadávok možno postúpiť celú pohľadávku vrátene jej splatných a nesplatných častí a práv s ňou

spojených. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách len na splátky, ktoré sa už stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by
sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky
zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade k
žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie
administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo

plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky.
Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne jej zodpovednosť podľa § 50 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Civilnoprávny následok porušenia
administratívnej povinnosti pre platnosť, účinnosť alebo predpokladaný následok zmluvy vždy vyžaduje

osobitné vyjadrenie v civilnoprávnom predpise tak, ako tomu je napríklad v § 47a Občianskeho
zákonníka. Následok o neplatnosti právneho úkonu bez osobitného a k tejto administratívnej povinnosti
sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia je neprimeraným zásahom do princípu zmluvnej voľnosti, ktorý
vychádza z opomenutia pre správnosť záveru nevyhnutného systematického výkladu právnych noriem
(por. rozsudok Okresného súdu Prievidza z 18. januára 2016, sp. zn. 8C/108/2014).

Súd má za to, že v danej veci boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle
ust. 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný v splátkach,mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak, ako to
predpokladá citované ustanovenie zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta. V konaní nebolo sporné a je preukázané, že žalovaná úver riadne

nesplácala. Podľa výpisu z úverového účtu poslednú splátku v prospech poskytnutého úveru pred
postúpením pohľadávky žalovaná vykonala dňa 23.1.2007. Zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzatvorená dňa 10.12.2009 a postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej
listom doručeným dňa 16.2.2010. Podľa Prílohy 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok týkajúcej sa
žalovanej pohľadávky zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval sumu 7.228,31 eur a počet

dní omeškania 1147.

Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

Na žalobcu bola pohľadávka banky postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo

dňa 10.12.2009, ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená listom banky doručeným žalovanej dňa
16.2.2010. Navyše žalobca v konaní preukázal svoje právne nástupníctvo pohľadávky voči žalovanej
aj samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve, z ktorej je
zrejmé postúpenie žalovanej pohľadávky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel s pôvodne
žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru

s dohodnutými podmienkami. Súd má zato, že uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy
a to konkrétne spotrebiteľského úveru, napriek skutočnosti, že bola uzatvorená v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od
1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníka ako zmluva o úvere zhora, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho

zákonníka nespadala. Zmluva je však zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia § 23a zákona č.
634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy,ktorýmizmluvamivzmysle
citovaných ustanovení môžu byť všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa
ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité iba to, že ide o
zmluvu,ktorásauzavieravoviacerýchprípadochvrovnakejpodobe,žesauzavieramedzipodnikateľom

vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech; jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna: prijatie alebo odmietnutie návrhu. Spotrebiteľské
zmluvy sú v právnom poriadku SR upravené nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym
zákonníkom, ale aj Obchodnými zákonníkom, zákonom o elektronických komunikáciách a pod. Bez

ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy hore uvedený,
patrí k spotrebiteľským zmluvám. V danom konaní je nepochybné, že dodávateľ služby je podnikateľom,
ktorý podniká v oblasti finančných služieb a žalovaná je fyzickou osobou nepodnikateľ, ktorá využívala
služby právneho predchodcu žalobcu na osobné účely. Za podmienky splnenia kritéria zmluvných stráv,
a to dodávateľa a spotrebiteľa a podnikateľskej činnosti dodávateľa súd posúdil predmetnú zmluvu ako

zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa /účinného od 1. mája 2014/, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vyššie citované ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a s ohľadom

i na pôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, bolo potrebné vysporiadať sa v
konaní i s otázkou prípadného premlčania nároku žalobcu. Z obsahu predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli splatenie úveru v pravidelných mesačných splátkach, kde
každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola aj dohodnutá splatnosť celého úveru, a
to s dátumom 20.5.2010. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu, resp. jeho právneho

predchodcu prišlo k akémukoľvek ukončeniu právneho vzťahu, či už výpoveďou zo zmluvy, odstúpením
od zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru alebo iným spôsobom. K takémuto úkonu neprišlo
ani zo strany žalovanej. Z toho dôvodu treba pri premlčaní posudzovať premlčanie každej jednotlivej
splátky samostatne. S ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby predmetom konania naďalej zostal
nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 20.6.2009 do dňa 20.5.2010, t.j. splátok

splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej pre každú splátku osobitne,
s poukazom na to, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 29.5.2012. Súdu teda nezostávalo nič iné
ako konštatovať, že právo žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby na zaplatenie žalovanej čiastky nie
je premlčané.

Po skonštatovaní o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s prípadným premlčaním
nároku súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či sa na uzavretú zmluvu vzťahujú ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda, či uzavretá zmluva obsahuje všetky

náležitosti vyžadujúce zákonom. Podľa čl. I. zmluvy peňažné prostriedky žalovaným boli poskytnuté bez
uvedeného účelu. Z uvedeného dôvodu potom v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch sa nejedná o zmluvu, na ktorú by sa nevzťahoval tento zákon. Zmluva o úvere
potom musela obsahovať všetky povinné náležitosti vyžadujúce zákonom, ktoré obsahovala, okrem
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) tak ako je uvedené nižšie.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a
teda predmetná zmluva mala obsahovať aj tento údaj. Z obsahu zmluvy vyplýva, že neobsahovala sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to predpokladá citované ustanovenie

zákona o spotrebiteľských úverov, keď zmluva obsahovala len výšku splátky 112,23 eur, pričom vôbec
nie je zrejmé, čo z tejto sumy je splátka istiny, úrokov a poplatkov. Keďže v čase podpísania úverovej
zmluvy znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nepoznalo žiadnu sankciu, či už bezúročnosti alebo
považovania úveru za bez poplatkov pri absencii niektorej náležitosti, treba považovať uvedenú úverovú
zmluvu za platnú, avšak v tejto časti je zmluva neurčitá, a preto súd v zmysle viazanosti súdu prvého

stupňa právnym názorom odvolacieho súdu vykonal potrebné dokazovanie za účelom preukázania,
z čoho pozostáva splátka. Žalobca spôsob započítania posledných 12 uplatňovaných splátok úveru
preukázal predložením amortizačnej tabuľky tak, ako je uvedenie vyššie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne.

Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a
žalovaná a jej manžel, ktorý je t.č. nebohý, ako dlžníci uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
pôvodne žalovaným poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Žalovaní sa zaviazali vrátiť
poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.381,- Sk(112,23 eur) od 20.7.2005 do 20.5.2010. Po čiastočnej dispozícii žalobcu so žalobným návrhom zostalo
predmetom konania zaplatenie úverových splátok splatných tri roky pred podaním žaloby, t.j. splátok
úveru splatných odo dňa 20.6.2009 do dňa 20.5.2010. Z predloženej amortizačnej tabuľky je zrejmé že

jednotlivé uplatňované splátky úveru vo výške 112,13 eur pozostávajú zo splátky časti úverovej istiny
a zo splátky časti dohodnutých zmluvných úrokov. Úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe
11,10 % ročne. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy

(rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. Júla 2009, sp. zn. 1MCdo 1/2009). Výška dojednaných úrokov
11,10%ročnejevsúladesdobrýmimravmiisosadzbamiúrokov,zaktoréposkytovaliúveryajinébanky
na slovenskom peňažnom trhu, čo znamená, že predstavuje obvyklú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov formou úverov bankami spotrebiteľom v čase poskytnutia úveru. Splátky, ktoré žalovaná
zaplatila po postúpení pohľadávky v období od marca 2010 do februára 2011 žalobca v tom čase v
zmysle ust. Občianskeho zákonníka započítal na vtedy nesplatené a nepremlčané splátky z roku 2007.

Po podaní žaloby na súd žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu. Súd preto priznal žalobcovi právo na
zaplatenie neuhradených splátok úveru splatných odo dňa 20.6.2009 do dňa 20.5.2010, ktoré v čase
podania žaloby na súd ešte neboli premlčané, spolu 12 splátok po 112,23 eur, čo činí 1.346,76 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná je naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa

nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej splátky, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok úveru,
a to vo výške 9 % ročne tak, ako si uplatnil žalobca, ktorá nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, vždy počnúc od 21. dňa v príslušnom mesiaci do zaplatenia. Súd
pritom priznal úrok z omeškania z celej splátky vo výške 112,23 eur tak ako žiadal žalobca /teda nie len

z tej časti jednotlivých splátok, ktorá bola určená na istinu/, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru, v
zmysle ktorej sa s poskytnutím peňažných prostriedkov viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. Úroky v
tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S
omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných
úrokov úroky z omeškania (por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 26.1.2016, sp. zn. 9Co/56/2015).

Len pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou
účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre

rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29;
HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Predovšetkým ide o dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 26.2.2010, ktorej platnosť namietala žalovaná s tým, že nemohla posúdiť
obsah tejto dohody, nepamätá si, či a kedy ju podpísala. Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho

uznesenia zo dňa 7. októbra 2015, ktorým vo vyhovujúcej časti zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, okrem iného dospel i k záveru, že predmetná dohoda nie je platne uzavretou
dohodou. Nakoniec žalobca sa v konaní správal tak, že na predmetné uznesenie Krajského súdu v
Trnave a právny názor v ňom vyslovený, reagoval späťvzatím žaloby v časti „premlčaných splátok“
splatných v dobe viac ako tri roky pred podaním žaloby. Keďže žalobca si naďalej v konaní uplatňoval len

nárok na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 20.6.2009 do dňa 20.5.2010, t.j. splátok splatných
v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej pre každú splátku osobitne, teda bez
ohľadu na predmetnú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, súd sa posúdením
platnosti takejto dohody v ďalšom konaní nezaoberal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.Podľa § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď v konaní mali účastníci čiastočný

úspech,pričomprevažneúspešnábolažalovaná.Žalobcapôvodneuplatňovalnároknazaplateniesumy
6.578,31 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 383,57 eur, t.j. spolu sumu 6.961,88 eur,
z toho mu súd priznal sumu 1.346,76 eur a do zvyšku tejto sumy žalobu zamietol, príp. konanie zastavil
z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo nie pre správanie sa žalovanej, a preto
v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Miera úspechu
žalobcu tak predstavuje 19,34 % a u žalovanej 80,66 %. Nakoľko žalovaná mala v predmetnej veci čistý

úspech 61,32 %, súd jej priznal náhradu trov prvostupňového konania a tiež aj odvolacieho konania,
ktoré navrhla a vyčíslila s použitím ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p, v pomere čistého úspechu. Trovy
konaniapredstavujútrovyprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Advokát žalovanej pri vyčíslení trov vychádzal z

tarifnej hodnoty 6.578,31 eur, pri ktorej základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky
predstavuje sumu 220,77 eur.

Trovy prvostupňového konania predstavujú:
• odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 6 úkonov právnej služby, a to za úkony:

- príprava a prevzatie 2.9.2013 /§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky/
- písomné vyjadrenie z 6.9.2013 /§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky/
- 3 x OS Skalica - pojednávanie 10.9.2013, 14.1.2014, 14.1.2016 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky/
- písomné vyjadrenie z 22.2.2016 /§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky/
t.j. odmena vo výške 1.324,62 eur (6 x 220,77 eur)

• odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon: OS Skalica - účasť na
vyhlásení rozsudku 15.3.2016 /§ 13a ods. 4 vyhlášky/, t.j. odmena vo výške 110,39 eur

• 3 krát paušál po 7,81 eur za úkony v roku 2013, 1 krát paušál 8,04 eur za úkon v roku 2014, 3 krát

paušál po 8,58 eur za úkony v roku 2016, t.j. spolu v sume 57,21 eur

• 20 % DPH v sume 298,44 eur

spolu v sume 1.790,66 eur, z toho 61,32 % predstavujú trovy prvostupňového konania náhradu v sume

1.098,03 eur.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon písomné vyjadrenie zo dňa 12.5.2014, pretože
týmto úkonom neboli uvádzaná žiadne nové skutočnosti v konaní, ktoré by už neboli uvedené v
predchádzajúcom písomnom podaní zo dňa 6.9.2013, za ktoré náhrada trov priznaná bola. Rovnako súd

nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ani za úkon písomné vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu
návrhu zo dňa 13.1.2016, keďže s ohľadom na obsah tohto podania ide o vyjadrenie neobsahujúce
žiadne nové skutočnosti týkajúce sa veci samej.

Trovy odvolacieho konania predstavujú: :

• odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby, a to za úkony:
- odvolanie proti rozsudku 3.7.2014 /§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky/
- KS v Trnave - pojednávanie 16.9.2015 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky/
- písomné vyjadrenie z 18.9.2015 /§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky/
t.j. odmena vo výške 662,31 eur (3 x 220,77 eur)

• 1 krát paušál 8,04 eur za úkon v roku 2014, 2 krát paušál po 8,39 eur za úkony v roku 2015, t.j. spolu
v sume 24,82 eur• náhrada cestovného na ceste Skalica - Trnava a späť na pojednávanie dňa 16.9.2015 v sume 38,21
eur (počet km 2 x 66 km, použité vozidlo Nissan Primera, EČV: J.-0XX O., spotreba 8,5 l/100 km, cena
za 1 liter PHM 1,252 eur, paušálna náhrada 0,183 eur na 1 km)

• náhrada za stratu času v sume 83,88 eur - pojednávanie na KS v Trnave dňa 16.9.2015, trvanie cesty
3 hodiny, 1/60 výpočtového základu 13,98 eur, t.j. 6 x 13,98 eur /§ 17 ods. 1 vyhlášky/

• 20 % DPH v sume 161,84 eur

spolu v sume 971,06 eur, z toho 61,32 % predstavujú trovy odvolacieho konania náhradu v sume 595,45
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).