Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226138
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113226138.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky G.. Q. T., H.. E.,

A.. X.XX.XXXX, W. O., Y. Č.. X, zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou AK, so sídlom Košice,
Mlynárska č. 19, proti odporcovi G.. G. T., F.., A.. X.XX.XXXX, S. W. X., Ľ.. Š. Č.. X, F. W. O., Y. Č.. X,
zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti
maloletého E. T., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky G.. Q. T., H.. E., A.. X.XX.XXXX a odporcu G..
G. T., F.., A.. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu

O. G., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého E. T., A.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude vždy v prvom kalendárnom týždni v mesiaci u navrhovateľky s
tým, že si dieťa prevezme v byte odporcu v nedeľu predtým o 17,00 hod. a v nedeľu koncom týždňa ho
u navrhovateľky prevezme odporca. Dieťa bude ďalšie tri týždne v starostlivosti odporcu.

Počas letných prázdnin bude dieťa dva týždne u navrhovateľky od 1.7. od 10,00 hod. do 15.7.
do 19,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov bude dieťa
u odporcu; počas jarných prázdnin bude v párnom roku dieťa u odporcu a v nepárnom roku bude dieťa
u navrhovateľky vždy od prvého dňa prázdnin od 9,00 hod. do 18,00 hod. posledného dňa prázdnin;
počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 30.12. od 10,00 hod. do konca zimných prázdnin do 18,00
hod. bude dieťa u odporcu a v párnom roku od začiatku zimných prázdnin od 10,00 hod. do 29.12. do
18,00 hod. bude dieťa u navrhovateľky.

Zo strany navrhovateľky u r č u j e pre maloleté dieťa výživné vo výške 600,- Eur
mesačne, ktoré je navrhovateľka p o v i n n á posielať odporcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred,
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Trvalým bydliskom maloletého bude Y. Č.. X O..

Rodinné prídavky bude poberať odporca a daňový bonus si bude od právoplatnosti tohto rozsudku

uplatňovať navrhovateľka.

Súd za majetkových opatrovníkov u s ta n o v u j e oboch rodičov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 18.9.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu
práv a povinností k ich maloletému dieťaťu. Požiadala o zverenie maloletého syna E. do striedavej

starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch.
Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorila s odporcom po osemročnej známosti, bolo
harmonické do júla 2004, kedy narodil ich maloletý syn. Odvtedy medzi nimi začali výrazné nezhody.
Odporca začal všetku svoju pozornosť upriamovať na dieťa a odmietal navrhovateľku akceptovať
ako manželku a najmä ako matku ich dieťaťa. Začal ju ako matku znevažovať. Tvrdil, že sa nevie
o syna poriadne postarať. Odvtedy ju neustále psychicky týral a ponižoval. Viackrát sa pokúsila s

ním komunikovať na tému - krízy v rodine, no nepodarilo sa jej to. Veľmi často dochádzalo medzi
nimi ku konfliktom, ich vzájomné city ochladli, čoho príčinou bolo, že stratili navzájom o seba záujem,
prestali si ako partneri rozumieť. Aj keď už v roku 2011 uvažovala o rozvode, no keďže ešte nebola
zmierená s rozpadom ich manželstva a chcela čo najmenej ublížiť ich dieťaťu, návrh na rozvod
manželstvanepodala.Prejavilaskutočnúsnahuoudržaniemanželstvaanaznaktohoiniciovalasedenia

u psychologičky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto návštevy vykonávala približne jeden
rok, bola tam osemkrát, odporca dvakrát a raz tam bol ich maloletý syn. Tieto terapeutické sedenia u
psychologičky však nepriniesli požadovaný výsledok, ich manželská kríza sa ďalej prehlbovala.
Po uplynutí roku navrhovateľka dospela k presvedčeniu, že rozpad ich manželstva je nezvratný a s
výnimkou ich maloletého syna už neexistuje žiadne spojenie, ktoré by medzi partnermi vytváralo puto a

ochotu podieľať sa na riešení vecí spoločne. Ako manželia sa účastníci nestýkajú od roku 2007. Keďže
vzťahy medzi nimi sú vážne rozvrátené a manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní a ani v budúcnosti
nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet nádeje na jeho obnovenie, navrhovateľka na rozvode svojho
manželstva trvala.
Keďže obaja rodičia spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby riadne zabezpečovali osobnú starostlivosť

o ich syna, ktorý navštevuje 4. ročník ZŠ, navrhovateľka bola presvedčená, že striedavá osobná
starostlivosť s ohľadom na všetky okolnosti najlepšie vystihuje záujem dieťaťa a že takto budú najlepšie
zabezpečené všetky potreby maloletého. Maloletý má silné citové väzby na oboch rodičov a preto bola
navrhovateľka presvedčená, že až zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bude plne
rešpektované jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2013 s návrhom na rozvod súhlasil, avšak dôvody
rozpadu ich vzťahu prezentoval odlišne. Uviedol, že je pravdou, že ich spolužitie bolo harmonické do
času narodenia ich syna Olivera, kedy začal evidovať v zmeny správaní sa navrhovateľky. Spoločnú

domácnosť viedli do roku 2008, kedy spoločne hospodárili, mali spoločné finančné prostriedky, z ktorých
uhrádzali potreby rodiny. O spoločnú domácnosť sa starali spoločne podľa ich časových možností.
Spočiatku to bolo vyvážené, ale vzhľadom na charakter zamestnania navrhovateľky, ktorá bola veľmi
vyťažená v práci a charakter jeho zamestnania, v ktorom mal viac času, viac sa venoval domácnosti
a výchove syna. Varil, upratoval, pral, staral sa o riadny chod domácnosti a zabezpečoval výchovu

maloletého syna. Popieral tvrdenia navrhovateľky, že by ju bol psychicky týral a ponižoval. Tvrdil, že
práve navrhovateľka sa často uchyľovala ku hádkam, fyzickým útokom na neho, nadávkam a rôznym
obviňovaniam. K vážnemu narušeniu ich vzťahov došlo v roku 2008, kedy navrhovateľka prejavila
záujem kúpiť do výlučného vlastníctva za spoločné finančné prostriedky byt, s čím on nesúhlasil.
Navrhovateľka na protest začala zanedbávať rodinu a väčšinu času trávila v zamestnaní. Z domu

odchádzala medzi 7,00 hod. až 8,00 hod. a vracala sa o 18,00 hod., niekedy aj o 22,00 hod. až 23,00
hod. a pracovné aktivity mala aj cez víkendy. To malo za následok, že sa o výchovu a vzdelávanie syna
nestarala, nepomáhala mu s prípravou do školy, nezaujímala sa o jeho potreby, nechodila na rodičovské
združenia. Všetky tieto veci zabezpečoval on. V októbri 2011 si navrhovateľka zadovážila byt na N. J.
Č.. XX, ktorého vlastníkom sa stal jej otec. Do tohto bytu si odsťahovala niektoré veci zo spoločnej

domácnosti. Často tam prespáva a zdržiava sa.
Nesúhlasilstým,abybolichsynE.zverenýdostriedavejosobnejstarostlivosti,pretožebolpresvedčený,
že navrhovateľka vzhľadom na svoje pracovné zaradenie, doterajší prístup k dieťaťu a absolútny
nedostatok skúseností s jeho výchovou nedokáže sama zabezpečovať jeho výchovu a starostlivosť len
prostredníctvom tretích osôb, s čím on zásadne nesúhlasí. Žiadal, aby bol E. zverený do jeho osobnej

starostlivosti a navrhovateľka zaviazaná na platenie výživného vo výške 850,- Eur mesačne.Kolízna opatrovníčka uviedla, že boli prešetrené pomery na strane oboch rodičov maloletého, u oboch
boli zistené rovnako dobré podmienky pre starostlivosť o dieťa. Obom rodičom bola ponúknutá návšteva

na referáte poradensko-psychologických služieb.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
O. G., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko mali v O. A. Y. J. Č.. X.

Obaja sú slovenskí štátni občania.

Dňa XX.X.XXXX sa im narodil syn E..

Z výpovedenavrhovateľkysúdzistil,že sodporcom sapoznalaosemrokovpreduzavretímmanželstva
a z toho už dva roky žili v spoločnej domácnosti. Chodili spolu už počas vysokej školy a spolu žili. Bola
veľmi zaľúbená, niektoré veci, ktoré sa jej nepáčili, jednoducho prehliadala a bagatelizovala. Manželstvo
uzatvárala z lásky. Po piatich rokoch sa im narodil syn E.. Až do narodenia syna bolo ich manželstvo
harmonické. Potom sa odporca veľmi zmenil. Prestal si ju všímať, stala sa pre neho neviditeľnou.

Vôbec ju neregistroval ako manželku, ako partnerku, ako ženu a ani ako matku ich syna. Obsadil celý
priestor okolo ich dieťaťa, prestal ju informovať o základných veciach týkajúcich sa jeho školy. Všetko
prebral na seba, napr. keď prišla prihláška do školy v prírode, bez toho, aby ju o tom upovedomil, vybral
dieťaťu prihlášku z tašky, podpísal ju a vložil ju späť do tašky bez toho, aby ju o tom informoval. Takisto jej
nedovoľoval, aby chodila so synom do školy, vybojovala si až po niekoľkých návštevách Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny možnosť aspoň dvakrát do týždňa môcť odprevádzať syna do školy. Takisto
sa ju snažil odstaviť od celého okruhu jej známych, jej rodiny, rodiny odporcu. Vôbec ju nepripúšťal k
nikomu a k ničomu. Veľmi ju takáto situácia urážala, keď si ju nevážil ani ako manželku, ani ako matku.
Dokonca ju neregistroval ani ako človeka.

Navrhovateľka pracuje ako manažérka vo firme Slovak Telecom a jej priemerný čistý mesačný príjem
je variabilný, je to približne od 1.500,- Eur do 2.500,- Eur mesačne. Má 8,5 hodinovú pracovnú dobu.
Ak príde do práce okolo 8,30 hod., musí dodržať pracovnú dobu (8,5 hodín) a po skončení pracovnej
doby ide nakúpiť, vybaviť si nejaké veci.
Odporca chodí do práce niekedy na štyri, niekedy na sedem hodín a má možnosť vybavovať si svoje

osobné veci aj počas pracovnej doby. Veľmi skoro chodí pre syna do školy, okolo 15,00. hod. a potom je
s ním doma. Celý čas trávi doma so synom, nekontaktuje sa so žiadnymi ľuďmi. Nevidela už minimálne
dva roky, aby s niekým telefonoval, nikam nechodí.

Bývajú v byte, ktorý patrí do osobného vlastníctva odporcu, za tento byt sa mesačne platí 220,- Eur. Od

určitého času viac menej uhrádzajú tieto poplatky rovnakým dielom.

Maloletý E. chodí do 4. ročníka ZŠ na O. J. Q. O.. Učí sa dobre, problémy s ním nie sú žiadne. Stravuje
sa v školskej jedálni, za obedy mesačne platí 20,- Eur. Na začiatku školského roka sa platia poplatky do
ZRPŠ a triedneho fondu. Maloletý chodil aj do školy v prírode a zúčastňoval sa aktivít, ktoré organizovala

škola. Keďže bol prihlásený do školskej družiny, vždy tam bol do 16,00. hod. až dovtedy, kým sa odporca
nedozvedel, že podá návrh na rozvod manželstva. Vtedy sa to zmenilo, začal syna vyberať z družiny
okolo 14,00 - 15,00 hod. a odvtedy spolu trávia čas v byte. Myslí si, že tým je dieťa dosť ochudobnené
o kontakt so svojimi rovesníkmi, so svojou vychovávateľkou, ktorá bola veľmi dobrá. Organizovala im
v školskej družine rôzne aktivity a každý deň chodili von na čerstvý vzduch. Odkedy odporca vyberá

dieťa zo školy tak skoro, dieťa je minimálne na vzduchu. Odporca s ním vôbec nechodí von. Maloletý
je zdravý, nie sú s ním žiadne problémy.Uviedla, že v prípade, ak súd rozvedie ich manželstvo, zvažovala aj to, ako upraviť práva a povinnosti
k ich synovi tak, aby to vyhovovalo najmä dieťaťu, ale aj obom rodičom. Nechcela ukracovať odporcu
od možnosti byť so svojím synom čo najčastejšie, aj keď v prípade, že by bol zverený len do jej osobnej

starostlivosti, poskytovala by mu dostatočný priestor pre to, aby sa so synom mohol kontaktovať.
Zvažovala dlho a vidí, že ich syn má svojho otca rád, má ich rád rovnako a preto by súhlasila so
striedavou starostlivosťou.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že to, čo vypovedala navrhovateľka, nezodpovedá pravde. Nie

je pravdou, že ju nútil, aby po pol roku nastúpila do práce a prerušila materskú dovolenku. Už
počas tehotenstva v posledných týždňoch mala nárok byť doma, avšak ona tú možnosť nevyužila.
Chodila do práce až do termínu pôrodu a takisto hneď po príchode z pôrodnice komunikovala so
svojím zamestnávateľom. Je pravdou, že navrhovateľka má lukratívnu pozícii v práci aj dobre finančne
ohodnotenú a dalo sa pochopiť, že si ju chce udržať. Dohodli sa v rámci rodiny tak, že on ako
vysokoškolský učiteľ má predsa len inú pracovnú dobu a viac možností prísť z práce skôr a postarať sa

o dieťa. Veľmi im pomohla aj jeho matka, ktorá kvôli tomu odišla do predčasného dôchodku a starala sa
o ich syna. Od začiatku, ako maloletý začal chodiť do materskej škôlky a do školy, bol to práve on, ktorý
bol častejšie doma a preto sa mohol synovi viac venovať. Odporcu to bavilo, zaujímal ho život syna a
venoval samuzovšetkýchsíl.Tak, akosanavrhovateľkatešilanadieťa, on sa naňtešilrovnako.Robil
všetko pre to, aby ich syn bol úspešný v škole. Keďže bol veľmi šikovný, navrhovateľka mala záujem

na tom, aby chodil do nejakej „lukratívnej“ školy, kde by sa nemusel učiť doma a doma by nemal ani
učebnice, nemusel by ich nosiť so sebou, on však bol za klasickú výučbu, pretože si myslí, že maloletý
by ani pri takomto spôsobe výučby nič zo svojich schopností nestratil. Navrhovateľka sa venovala svojej
práci a jej pracovná doba bola taká, že prichádzala domov často v neskorých večerných hodinách, nie
tak, ako prezentovala, že po 8,5 hodinách bola doma. Veľmi často chodila na rôzne školenia, na rôzne

aktivity s klientmi, kam ju aj on zaviezol, keď to bolo niekedy vo večerných hodinách. Je pravdou, že
chodila aj na služobné cesty, ktoré trvali aj dva - tri dni, maximálne štyri - päť dní.V ich domácnosti
nahrádzal preto aj matku. Pral, žehlil, varil pre syna. Ak navarí niečo navrhovateľka, tak synovi to
ani nechutí a núti otca, aby mu pripravil iné jedlo, pretože to, čo navarila navrhovateľka odmieta. Je
pravdou, že je na otca naviazaný, ale jednoducho to vyplynulo z toho, že viac času trávil s ním, ako so

svojou matkou. Chodil so synom na všelijaké aktivity, či už na športové, kultúrne podujatia, na výstavy,
ktoré sa v meste organizovali. Nie je pravdou, že by len sedeli doma a nikde sa nepohli. Chodia aj na
návštevy k príbuzným, väčšinou je to ale jeho príbuzenstvo. K navrhovateľkiným príbuzným maloletý tak
často nechodieva a keď ide, tak otcovi tvrdí, že ho tam ničím neinšpirujú a že ho tam nedokážu zaujať. S
navrhovateľkou chodili spoločne k rôznym známym, mali rôzne spoločné aktivity, ale to sa zmenilo. Je

pravdou, že momentálne spoločné aktivity nemajú. Navrhovateľka sa minimálne zaujímala o prospech
dieťaťa, mala zvláštnu formu prístupu k jeho vzdelávaniu. Myslela si, že mu niečo stačí povedať raz a
keď to nepochopí, nechať ho tak, nech sa trápi sám. Odporca sa naopak snažil synovi niektoré veci
aj viackrát vysvetliť. Nikdy nebol na syna agresívny, ale navrhovateľka sa mu vyhrážala aj bitkou, ak
niečo neurobí na prvýkrát tak, ako mu ona prikáže.

Odporca pracuje ako odborný asistent na Stavebnej fakulte na Technickej univerzite v Košiciach a jeho
príjem je podstatne nižší ako je príjem navrhovateľky. Zarába v priemere okolo 800,- Eur netto.
Nikdy sa nevyčleňoval z ich domácnosti, z ich rodiny, z ich manželstva a snažil sa aj manželke
vysvetliť, že ich príjmy sú ich spoločnými príjmami. Zbadal však, že navrhovateľka sa snažila od

neho oddeľovať a že si odkladala peniaze na svoj účet. Snažila sa ho nahovoriť, aby si zakúpili inú
nehnuteľnosť, kde by väčšinovou vlastníčkou nehnuteľnosti bola ona a ešte od neho chcela, aby na
väčší podiel tejto nehnuteľnosti prispel presnou polovicou, čo si dovoliť nemohol, pretože nemal také
úspory.Zosvojhopríjmu zabezpečovalvšetkypotrebydomácnosti,stravu,platil dourčitéhočasuvšetky
poplatky súvisiace s chodom domácnosti, uhrádzal potreby ich syna v škole. V poslednom roku už aj

navrhovateľka začala prispievať na tieto aktivity. Popieral, že by navrhovateľku zhadzoval ako matku,
alebo ženu, že by sa takto vyjadroval či už pred synom, alebo pred ich známymi. Naopak, navrhovateľka
dosť často na neho nepatrične vystupovala, pred synom mu nadávala do „debilov“ a podobne. Ani to
nie je pravdou, že nemal záujem zvrátiť túto nepriaznivú situáciu a zachrániť ich manželstvo. Nebol len
dvakrát u psychológa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, bol tam šesťkrát. Asi trikrát

inicioval toto stretnutie on a snažil sa od psychologičiek dozvedieť, prečo sa jeho manželka takto
správa, lebo mu to nebolo jedno. Žiaľ, správanie sa navrhovateľky sa voči nemu natoľko zhoršilo, že si
už nemyslí, že by bolo vhodné, aby ich manželstvo naďalej právne trvalo. Fakticky už spolu nežijú dlhšiu
dobu, nehospodária spoločne a nežijú spolu ani manželským životom. Odporca zabezpečuje všetkypotreby ich syna, tvrdil, že najlepšie pozná jeho potreby. Maloletý je na neho veľmi citovo naviazaný, aj
keďmárádsvojumatku.Mnohéaktivityvposlednomčasesnímodmietolpreto, žebynatopoukazovala
jeho mama a dožadovala by sa, aby išiel s ňou tiež niekam, čo však on urobiť nechce. Preto radšej

nepôjde ani s jedným z nich nikde, začal byť samotárom a zostáva radšej doma v byte.

Navrhol, ak súd ich manželstvo rozvedie, zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože on
najlepšie pozná všetky jeho potreby. Dieťa je na otca fixované, ale nie je tak preto, že by si to odporca
osobne takto želal, alebo že by obsadil celý priestor okolo ich syna. Vždy hovoril navrhovateľke, aby

sa ich spoločne trávených aktivít zúčastňovala, ale ona začala deliť ešte aj ich prechádzky, alebo výlety
na tie, ktoré strávi ona sama so synom a ktoré strávi so synom otec sám. Tvrdil, že navrhovateľka ich
ako rodinu rozdelila. Tvrdil, že navrhovateľka nemá priestor na to, aby mohla byť so synom pravidelne
doma, aby mohla zabezpečiť všetky jeho potreby už aj vzhľadom ku charakteru jej práce. Málokedy je
doma a dosť často chodí na služobné cesty a zabezpečuje rôzne aktivity, ktoré si jej pracovná pozícia
vyžaduje. On sa naopak môže aj naďalej synovi venovať, tak ako sa mu venoval doteraz v celom

rozsahu.
Nenavrhoval ani upravovať styk navrhovateľky so synom, pretože by mala úplne voľný príchod do ich
domácnosti tak, ako by jej to jej pracovné povinnosti dovoľovali a aký by mala záujem na tom, koľko
času strávi s dieťaťom. Nesúhlasil so striedavou starostlivosťou.

Navrhovateľka k výpovedi odporcu uviedla, že to, čo vypovedal, z 90% nie je pravdou. Už to, že
nechcela ísť pred pôrodom na materskú dovolenku nie je pravda. Odporca ju sám presviedčal, že má
bezproblémové tehotenstvo, že môže zostať v práci, lebo potrebujú peniaze. To isté bolo aj po pôrode.
Povedal, že on starostlivosť o syna zabezpečí, že má na to možnosti, že mu to pracovná doba dovoľuje
a že jeho matka im pomôže. On chcel, aby išla do práce, keďže potrebujú peniaze. Nevedela sa s tým

stotožniť, po celý čas, kedy už mala nastúpiť do práce, preplakala. Nakoniec s tým súhlasila za
podmienky, že keď nastúpi do práce, hneď otehotnie, pôjde na druhú materskú dovolenku s druhým
dieťaťom a že zostane doma vychovávať dve deti. Potvrdila, že odporca doma všetko urobí, ale urobí
to v čase, kedy ešte ona musí byť v práci. Všetko nakúpi a porobí, ona mu v tom brániť nemôže. Keď
príde domov a je nakúpené, vypraté, upratané, už nemá čo robiť. Varila pre ich syna, avšak odporca

ju presviedčal, že nemá dávať dieťaťu tie jedlá, ktoré mu chcela dávať, napr. zeleninovú polievku a
podobne. On si myslel, že dieťaťu stačí pizza, špagety a hamburgery. Tvrdil, že sa nemá ani pýtať syna,
čo by rád zjedol, že dostane to, čo mu on prichystá. Tvrdila, že odporca ju systematicky psychicky týral.
Nakoniec ju zdeptal tak, že v posledných rokoch bola úplne pasívna. Nešla túto skutočnosť nikde ohlásiť
len s ohľadom na to, že odporca pracuje v školstve a vedela, že ak by mal záznam v registri trestov,

mal by problém aj so zamestnaním.

Z výpovede kolíznej opatrovníčky súd zistil, že pri prešetrení pomerov v rodine s dieťaťom nehovorila,
pretože ani jeden z rodičov nechcel súhlasiť, aby dieťa bolo zaťahované do ich sporu, ale je pravdou, že
obaja rodičia chodili na úrad práce k psychológovi. Podľa jej vedomostí návštevy rodičov u psychológa

nepriniesli žiaden pozitívny výsledok. Nemyslí si, že by navrhovateľka nebola schopná sa starať o
dieťa. Prešetrila pomery v rodine odporcu a aj v byte, ktorý má navrhovateľka na N. ulici. Podmienky sú
vytvorené rovnako u oboch a navrhovateľka je takisto schopná sa o dieťa postarať. Nie je vhodné, aby
odporcaúplnevylúčilnavrhovateľkuzoživotadieťaťaapreto navrhovalanariadiťstriedavústarostlivosť.
Z dôvodu, aby sa odstránili rozpory medzi výpoveďami účastníkov navrhla, aby ich tvrdenia preskúmal

psychológ.

Navrhovateľka sa dňa 24.12.2013 obrátila na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s prosbou o
poskytnutie pomoci a poradenstva v snahe o udržanie manželstva hlavne kvôli maloletému E.. Pri
pohovore uviedla, že problémy v ich manželstve pretrvávajú takmer sedem rokov. Manželia spolu

nekomunikujú, majú rozdielne názory na život, na výchovu maloletého Olivera. Navrhovateľka v tom
čase uvažovala o zverení maloletého Olivera do striedavej osobnej starostlivosti. Zo strany Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice bolo navrhovateľke za účelom zvládnutia situácie v rodine schopnosti
vzájomnej komunikácie medzi rodičmi hlavne v súvislosti s výchovou a zabezpečovaním starostlivosti
o maloletého E. navrhnuté využitie pomoci a poradenstva referátu poradenskopsychologických služieb

pri ÚPSVaR. V priebehu mesiaca jún 2012 boli uskutočnené konzultácie s oboma manželmi. Ako
prvé prebehli individuálne konzultácie, počas ktorých bolo najviac rozdielností zaznamenaných ohľadne
výchovného prístupu k maloletému E.. Matka aj otec boli presvedčení o správnosti svojich postupov
a fakt, že druhá strana to vnímala inak, neustále spôsobovalo napätie v rodine. V roku 2013 sa nazáklade žiadosti navrhovateľky od 9.9.2013 realizovali individuálne a diadické poradenskopsychologické
stretnutia s manželmi T.. Stretnutia boli zamerané na individuálny pohľad rodičov na situáciu v rodine,
riešenie problému, nezastupiteľnosť role rodiča, potreby zachovania pozitívneho obrazu obidvoch

rodičovspoukazomnariziká,ktorépsychikumaloletéhodieťaťavyplývajúcehozovzájomnýchkonfliktov
medzi rodičmi zaťažujú a ohrozujú. Podľa psychológa bol maloletý E. opakovane vystavovaný záťažovej
situácii, v ktorej sa mal rozhodovať, ktorého rodiča uprednostní. Dňa 11.12.2013 bolo realizované
diadické stretnutie s cieľom pracovať na dohode rodičov ohľadne pravidiel súvisiacich s režimom
dieťaťa. V marci 2014 matka maloletého opätovne kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice. Ďalšie stretnutia boli zamerané na individuálne konzultácie ďalšej možnosti spolupráce.
Vzhľadom na súdom nariadené znalecké dokazovanie odporca sa po konzultácii rozhodol počkať na
výsledky znaleckého dokazovania, avšak iniciatívu navrhovateľky vnímal ako účelovú. V auguste/2014
navrhovateľka opätovne kontaktovala RPPS za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ako
aj možnosti využitia mediácie pri rozvodovom konaní. Zo strany RPPS bol telefonicky kontaktovaný
odporca, ktorému bola ponúknutá možnosť pokračovania v psychologickom poradenstve na základe

požiadavky navrhovateľky u kolízneho opatrovníka. V individuálnych stretnutiach odporca prezentoval
svoj pohľad na aktuálnu situáciu. Uviedol, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, mediáciu ani
poradenstvo v tejto fáze využiť neplánoval.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a podaním znaleckého posudku poveril súdnu znalkyňu z

odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a nariadil jej vyšetriť maloletého a jeho rodičov
a zistiť:

- psychický vývin maloletého, emotívne prežívanie celkovej situácie, ktorá nastala,
- aká je citová väzba, vzťah maloletého k matke a k otcovi,

- čo je príčinou prípadného negatívneho vzťahu maloletého k niektorému z rodičov,
- či nedochádza k ovplyvňovaniu maloletého voči matke, alebo otcovi,
- či styk maloletého s niektorým z rodičov neohrozuje jeho zdravie, zdravý vývoj a
výchovu,
- aká je najvhodnejšia forma úpravy rodičovských práv a povinností; či je vhodné

maloletého zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jedného rodičov; či doporučuje
striedavú starostlivosť, ak áno akou formou; či je vhodné, aby sa maloletý v prípade
zverenia len jednému rodičovi s druhým rodičom stretával, ak áno tak akou formou a
ako často,
- či maloletý sám odmieta kontakt s niektorým rodičom, ak áno od kedy a prečo,

- akú formu starostlivosti si maloletý od rodičov želá,
- posúdiť iné zistené skutočnosti súvisiace s predmetom konania.

Znalkyňa podala znalecký posudok dňa 9.6.2014.
Z psychologického vyšetrenia matky maloletého zistila, že osobnostná štruktúra matky je bez zjavných

markerov psychopatológie, resp. duševnej poruchy. Je výkonový typ, ktorý vníma veci komplexne.
Emocionalitajevšakmenejvyvážená.Reaguječastejšiemaladaptívne,podráždene,vznetlivo,výbušne.
Súčasnúsituáciuprežívaakozväzujúcuaobmedzujúcu.Zdrojomnegatívnehovnútornéhonapätiajepre
ňufrustrovanápotrebapoistejnezávislostivovzťahu.Domnievasa,ženiejeschopnásituáciuadaptívne
zvládnuť. Vnútorne môže mať pocity sebapochybovania, ale aj pocity vyčerpanosti, ktoré ju frustrujú.

Reaguje hnevom a podráždenosťou. Hľadá únik zo situácie tam, kde by nebola obmedzovaná, kde sa
môže slobodne a nezávisle rozhodovať. Akcentovaná je u nej potreba rešpektu a uznania, (ktoré sa jej
v manželskom spolužití nedostávalo). Matka má primerané výkonové charakteristiky. Je zodpovedná,
spoľahlivo dokáže fungovať v pracovnej pozícii. Pracovnú záťaž znáša dobre. Vie sa presadiť, byť
súťaživá. Skôr však pozerá na svoje záujmy, menej sa dokáže obetovať pre rodinu a druhých, vie

využiť účelovo druhých, vypočítavo sa správať, aj keď subjektívne to vníma ináč. Častejšie vstupuje do
konfrontačného tónu v komunikácii. Sociabilita je u nej primeraná. Má dobrú sebadisciplínu, vytrvalosť a
húževnatosť. V sociálnych vzťahoch je sebavedomá a sebapresadzujúca. V blízkych citových vzťahoch
je požadovačná, náročná na prejavené city a pozornosť, emočné odmietanie ťažko znáša. Emocionalita
je menej stabilná a zrelá s egoistickými a narcistickými črtami. V sociálnych vzťahoch sa dokáže

primerane kontrolovať, avšak v blízkych vzťahoch sa správa protichodne. Mnohé veci sa jej dotknú,
reaguje popudlivo, výbušne, emotívne až s dramatickým hysteroidným postojom, kedy dáva naplno
priechod svojím afektívnym výbuchom. Prehnane popudlivo a tvrdo reaguje. Reaguje tiež projektívne,
často obviňuje druhého z toho, čo ona sama robí. Vie si rýchlo zdôvodniť svoje nedostatky, ktoréu seba nevníma. Naopak intenzívne ich vníma u druhého. Svoje nedostatky premieta do druhého
(manžela), nepripúšťa si vôbec svoj osobný podiel, alibisticky sa správa. Má tiež tendenciu nedostatky
druhých značne zveličiť, zdramatizovať ich konanie, odcudzovať ich za tieto domnelé, či skutočné

previnenia. Matkino správanie je upodozrievavé, predovšetkým voči osobe manžela. Jej vyjadrenia sú
expresívne. Zveličene interpretuje niektoré situácie. Jej reagovanie je vo všeobecnosti viac protichodné.
Na jednej strane je u nej prítomná zvýšená kontrola s racionalizáciou, na druhej strane reaguje so
zvýšenouimpulzívnoutvrdohlavosťou.Občasnadnesenesebavníma,ajkeďjejvýkonovécharakteristiky
a pracovné úspechy do istej miere objasňujú tento jej postoj. Vnútorne však v istých veciach skôr o sebe

pochybuje. Matka maloletého rozhodne nie je typ, ktorý by sa nechal manipulovať a zatlačiť do úzadia.
Je typom asertívneho človeka, ktorý sa vie tvrdo obhájiť a zastať sám seba.

Z psychologického vyšetrenia odporcu znalkyňa zistila, že jeho osobnostná štruktúra je bez znakov
psychopatologického reagovania. V jeho osobnostnom profile nie sú zistené ani zvýšené neurotické
tendencie. Temperamentové zameranie je extrovertné a v reagovaní skôr pokojné. Je typom, ktorý

dokáže byť presvedčivý vo svojom konaní, vie zaujať a zapôsobiť. Má črty dominantného človeka, ktorý
sa vie správať aj manipulatívne voči iným. Na druhej strane je priateľský, stráži si svoju nezávislosť a
hranice. V reagovaní je menej flexibilný a pružný voči prijímaniu istých zmien. Ťažšie sa prispôsobuje
iným. Je značne samostatný v úsudku, zameraný na realizáciu svojich vlastných rozhodnutí. Sleduje
svoje zámery bez toho, aby ho niekto obmedzoval, či musel prijímať kompromisy. V tomto sú tvrdenia

navrhovateľky (na jeho adresu objektívne podávané). Vnútorné napätie chce však uvoľňovať pokojne
bez konfliktov a hádok. Situáciu sa snaží zvládnuť skôr obozretným prístupom. Je vnímavý so
schopnosťou presného postihovania detailov. V práci je veľmi dobre organizovaný so zmyslom pre
poriadok, plánovitosť a systém. Vo vzťahu s manželkou vzájomne nedokážu kooperovať pre značne
narušené vzťahy. Napriek tomu, že popieral, že sa negatívne vyjadroval na adresu matky dieťaťa, aj

dieťa samotné pripustilo, že ho obidvaja rodičia vzájomne ovplyvňovali voči sebe. Obidvaja rodičia tiež
skĺzavali do manipulatívneho správania voči dieťaťu aj znižovaniu autority druhého rodičia v prítomnosti
maloletého Olivera. Vo všeobecnosti u otca znalkyňa nezistila zvýšenú kritickosť, avšak nevylučuje, že
voči osobe manželky sa táto kritickosť viac prejavovala v rámci narušených manželských vzťahov medzi
nimi. Vo vzťahu k nej sú u odporcu prítomné rivalizačné tendencie. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu je

otec veľmi zodpovedný, spoľahlivo a dlhodobo sa takto voči nemu prejavuje. Dieťaťu sa dokáže venovať
s pochopením, s maximálnou ústretovosťou voči jeho potrebám. Je dieťaťu vo všetkom nápomocný.
Stará sa o neho značne nadštandardne. Tento jeho záujem dieťaťu sa venovať maximálne je úprimný,
nefalšovaný a dlhodobý od útleho veku dieťaťa. K dieťaťu pristupuje empaticky so značne rozvinutým
otcovským citom, ktorý vyplýva z jeho vnútorných dispozícií pre výchovu dieťaťa, ako aj nenaplnenej

vlastnej potreby, keďže otec mu zomrel v jeho útlom veku. A tak sa otec pozitívne, kompenzačne snaží
dať dieťaťu to, o čo on bol sám v detstve ukrátený. Zároveň má otec aj potrebu stavať sa do pozície istej
svojej nenahraditeľnosti pri výchove a starostlivosti o syna a tendenciu matky z tejto pozície vytláčať,
byť majetnícky napriek faktu, že matka sama dlhodobo túto starostlivosť rada prepúšťala otcovi a tento
spôsob jej aj často vyhovoval.

Obaja rodičia sú značne sebapresadzujúce osobnosti, podvedome stále majú potrebu rivalizovať
medzi sebou. Ťažšie sa prispôsobujú druhému, prijímajú istý kompromis. Obidvaja dieťa ovplyvňujú
svojím správaním, ktoré spochybňuje druhého rodiča vo výchove. U oboch rodičov znalkyňa v
psychodiagnostických metódach zistila nadmerne zvýšené tzv. lži - skóre, ktoré skôr svedčí o

nesebakritičnosti a zhovievavosti k sebe, snahu javiť sa v spoločensky žiaducom svetle.

Z vyšetrenia maloletého dieťaťa znalkyňa zistila, že dieťa je bystré a vnímavé. Prítomné je u neho
zvýšené uvedomovanie si situácie, ako aj závažnosti svojich odpovedí voči rodičom. Dieťa sa snaží
byť vo vzťahu k rodičom lojálne a diskrétne a aj keď u neho vnímala znalkyňa citovú naviazanosť na

otca, kŕčovite sa snažil chrániť oboch rodičov, zároveň aj seba. Rýchlo pochopil inštrukcie k úlohám,
intelektovú úlohu riešil samostatne a pohotovo. Pri projektívnych technikách reagoval zablokovane.
Sporadicky nastával u neho istý psychický blok vo vyjadrovaní, spontánnej produkcii a uvoľnení fantázie
a hravosti. Chýbala mu akákoľvek spontánna verbalizácia v interview. Dieťa celkovo pôsobilo pasívne,
zablokovane, smutne a skľúčene so zvýšenou sebakontrolou svojich pohnútok v reagovaní. Ku koncu

vyšetrenia, keď už bol prítomný aj jeho otec, s ktorým znalkyňa dohodla prípadné doplnenie rozhovoru
po týždni, bola pozorovaná lakrymozita u maloletého. Vzhľadom k zistenej situácii v rodine, kedy obaja
rodičia bojujú za dieťa, ktoré je vystavené tlaku z ich strany, nebolo možné v rozhovore klásť dieťaťu
priame otázky ohľadom jeho citových preferencií, vzťahu a správania sa rodičov k nemu. Dieťa si staviavýraznú psychickú bariéru v kontakte s druhými. V pozorovanej krátkej vzájomnej interakcii bolo badať
citovú naviazanosť na osobu otca. Otec sa k dieťaťu veľmi pozitívne a taktne správal. Mal tendenciu
situáciu odľahčiť cez humor. Snažil sa dieťa podporiť, pozitívne naladiť a upokojiť ho pred vyšetrením.

Maloletý má oboch rodičov rád, má ku nim rovnocenný postoj. V prípade, že by rodičia mali fungovať
oddelene asi by chcel byť s nimi rovnako. Dieťa však formulovalo tieto vyjadrenia veľmi nesmelo, klopilo
zrak, bolo ho sotva počuť, bolo nutné opakovane sa pýtať a uisťovať o správnosti pochopenia jeho
odpovede na otázku. Pripúšťal, že rodičia sa hádajú, doma je preto dusná atmosféra a napätie. Hádajú
sa aj kvôli nemu. S otcom trávi viac času, matka pracuje dlhšie. Do školy ho vyprevádza otec, niekedy

matka. V pondelok obyčajne s ním ide matka, otec v zostávajúce dni. Obaja rodičia doma varia, možno
matka teraz varí viac, cez týždeň viac večere. Otec doma skôr upratuje, perie a žehlí. Na ďalšie otázky
ohľadom fungovania rodičov doma mal chlapec problém odpovedať. Odpovedí sa vyhol, neodpovedal,
alebo dal nejednoznačnú odpoveď. Je pravdou, že rodičia ho ovplyvňujú proti sebe, nadávajú na seba.
Oliver naznačil, že sa v takých momentoch necíti v pohode. Na otázku, či je pravdou, že s otcom nechce
napr. chodiť do kina, pretože matka si tiež robí nároky na to, že by Oliver musel s ňou ísť tiež do kina,

nesmeloprisvedčil.Naotázku,čisasotcomcítivoväčšejpohodenapr.keďsnímidedoškoly,odpovedal
znovu kladne, avšak so zvýšenou anxiétou (vyplývajúcou z toho, že dieťa si strážilo svoj lojálny postoj ku
obidvom rodičom). Maloletý uviedol, že s matkinou rodinou je menej v kontakte ako s otcovou. S matkou
chodí na dovolenky v rámci Slovenska, ale aj inde. Na otázku, či chodí do bytu, ktorý si matka zakúpila,
odpovedal kladne. V tomto byte sa dobre cíti. Má tam svoju zariadenú izbu, v ktorej už aj prespal. Vie

si predstaviť, že by tam s matkou pobýval aj častejšie. Na takúto situáciu by si pravdepodobne zvykol.
Na neskoršie otázky ohľadom kontaktov s rodičom v prípade ich oddeleného bývania, resp. intervaloch,
v ktorých by sa mala realizovať prípadná striedavá starostlivosť, alebo styk s druhým rodičom, ktorému
nebude zverený do výchovy, maloletý odpovedal už nejednoznačne. Znalkyňa uviedla, že nehovorila s
ním o rozvode a striedavej starostlivosti o neho v prípade rozdeleného bývania, ani o definitívnom riešení

jeho situácie, pretože rodičia maloletého Olivera dovtedy Olivera neoboznámili so situáciou ich rozvodu.
Rodičia tesne pred znaleckým dokazovaním informovali dieťa o tom, že bude vypočuté znalkyňou, na
čo reagoval plačom, s obavami, že príde o jedného rodiča. Zdalo sa, ako by si dieťa postupne začalo
uvedomovať závažnosť svojich vyjadrení, zároveň sa však obávalo prípadného hnevu rodičov za svoje
priame vyjadrenia k nim, čo aj neskôr v interview pripustilo. Dieťa sa vedome vyhlo otvorenej kritike

správania rodičov. Nezmieňoval sa vôbec o ich negatívach, aj keď bol priamo vyzvaný k tomu, aby sa
zmienil o tom, čo sa mu nepáči na ich správaní. Rovnako však mal problém vyjadriť aj pozitívne črty ich
správania.Naotcovivšakocenilpredovšetkýmto,žesaonehostará,pomáhamuamávňomvzor.Tieto
odpovede však bolo z neho doslova potrebné ťahať. Na otázku, či sa pred znaleckým vyšetrením otcovi
vyjadrilo v tom zmysle, že znalkyni o matke nebude nič zlé hovoriť, dieťa súhlasne odpovedalo. Z jeho

psychologického vyšetrenia vyplynulo, že kognitívno poznávací vývin u dieťaťa sa nadpriemerne rozvíja.
Psychické kognitívne procesy sú zdravé, bez organického narušenia vývinu. Dieťa je snaživé a chtivé
po intelektuálnom poznaní, má dobrý potenciál pre sebarozvoj nielen z dôvodu školy, ktorú navštevuje
(škola pre nadané deti), ale aj podpory rodičov, ktorí ho k intelektuálnym potrebám vedú hlavne zo strany
otca. Mentálna kapacita dieťaťa sa nachádza v pásme nadpriemeru, čo sa týka praktickej nonverbálnej

zložky intelektu. Maloletý disponuje tvorivým úsudkom, nápaditosťou, jeho percepčnomotorický vývin je
na veľmi dobrej úrovni, rovnako kresba a grafický prejav. Pamäťové schopnosti sú intaktné. V popredí
klinického obrazu u maloletého je oslabenie emočnej regulácie správania. Dieťa ťažko prežíva situáciu
doma - konflikty rodičov a ich „boj o dieťa“. Obranne sa uzatvára do seba, nechce stratiť priazeň ani
jedného z rodičov. Vnútorne sa cíti značne zneistené celkovou situáciou a obavami z budúcnosti. V

projektívnej technike sú naznačené pocity osamelosti a chýbania citovej podpory v situácii, keď je
vystavený konfliktným situáciám medzi rodičmi, resp. keď je istým spôsobom manipulovaný z ich strany,
alebo konfrontovaný, ak rodiča rivalizujú medzi sebou. Obracia senzitivitu k vlastnému prežívaniu.
Navonok sa správa rezervovane, cíti sa skôr izolovaný a sám. Napriek tomu, že u maloletého Olivera
zistila znalkyňa snahu po sebazdokonaľovaní, sebapresadzovaní tieto črty správania boli v tom čase

značne potláčané. V správaní dieťaťa ďalej zaznamenala zvýšenú citlivosť a zvýšené obavné myšlienky,
ktoré sa týkajú aj rodičov, vyhýbavé správanie (so snahou uniknúť z nepríjemnej situácie aj klamaním),
emočnú labilitu, subjektívne pociťovanú nervozitu a starosti. Dieťa je veľmi senzitívne na postoj okolia
voči nemu, chce sa správať v súlade s očakávaniami okolia od neho, záleží mu na mienke okolia, snaží
sa druhým nadmieru vyhovieť, vyhnúť sa ich kritike. Je veľmi nerozhodné. Na emočne záťažovú situáciu

reaguje s neurotickým dekompenzáciami. V sociometrickej pozícii je Oliver ambiciózny a súťaživý typ.
Praje si byť medzi najlepšími. Aktuálne však túto potrebu potláča a správa sa skôr pasívne, čo súvisí
so situáciou doma. Spätné väzby, ktoré maloletý dáva rodičom sú pozitívne napriek tomu, že dieťa
doma prejaví občasnú nespokojnosť s ich správaním a „dovolí si byť viac otvorený“ než v rozhovore.Zachováva si k nim kladnú citovú väzbu a odmieta skutočnosť, že by sa s jedným z rodičov mal menej
kontaktovať. Otca vníma ako osobu, ktorej dôveruje a ktorá sa mu najviac venuje. Je s ním rád, teší
sa, keď sa môžu spolu hrať a šantiť, tráviť s ním svoj voľný čas. Otec mu najviac pomáha s učením,

venuje sa jeho záujmom, často ho obdarúva, stará sa o neho. S otcom sa dokážu spolu veľmi pekne
hrať a venovať sa istým činnostiam. Otca považuje za veselého človeka. Vo vzťahu k matke prevažujú
tiež pozitívne spätné väzby. Uvádza, že je na neho veľmi dobrá, často ho chváli, chodí s ním na výlety,
rada ho k sebe pritúli, mazná sa s ním, aj ho rozmaznáva, všetko mu dovolí. Nechá sa ňou obsluhovať,
nepotrestá ho aj keď hnevá. Sporadicky sa objaví aj kritika jej správania - je veľmi zamestnaná než,

aby na mňa mala čas. Dieťa v projektívnej technike naznačilo aj jej konzum alkoholu doma, aj keď
vierohodnosť tohto tvrdenia môže byť u dieťaťa v tomto veku sporná, aj vzhľadom na ovplyvňovanie
dieťaťa rodičom. Podľa názoru znalkyne však nejde o závislosť matky na alkohole, otec sám uviedol,
že u matky pitie v posledných mesiacoch neregistruje. Vo vzťahu k starému rodičovi zo strany matky
(matkin otec) dieťa neposkytlo žiadnu spätnú väzbu, čo môže signalizovať absenciu kontaktu s ním. Vo
vzťahu k otcovej matke je tento kontakt zachovaný.

Záverom znalkyňa uviedla, že osobnostná štruktúra matky vykazuje prejavy emočnej nestability. V
osobnostnej štruktúre sú tiež zistené egoistické pohnútky správania, istá účelovosť a vypočítavosť
správaní. Matka má tendenciu veci zveličovať a dramatizovať. Ľahko sa dá vyprovokovať. Mnohé
situácie z manželského spolužitia vníma projektívne - alibisticky sa zbavuje svojej osobnej

zodpovednosti a tie isté nedostatky, ktoré u seba nevníma zvykne pripisovať manželovi. Nie je typom
človeka, ktorý by podliehal manipulácii druhého a nechal sa zatlačiť do úzadia. Naopak vie sa aktívne
brániť a zastať sa. Je sebapresadzujúca, konfrontačná, niekedy až s agresívnym postojom v správaní
voči manželovi. Je nutné uviesť, že matka sa aj voči dieťaťu v mnohých ohľadoch prejavovala viac
sebecky, využívala situáciu, že otec sa o dieťa veľmi zodpovedne staral, až neskôr jej tento jeho postoj

začal prekážať. V tomto ohľade vníma matkino správanie ako účelové a vypočítavé so zohľadnením
jej vlastných záujmov. Osobnostná štruktúra otca je viac vyvážená. Otec je typ dominantného človeka,
ktorý sa rozhoduje samostatne podľa svojich predstáv. Dokáže sa voči dieťaťu nesebecky prejavovať, je
zodpovedný a spoľahlivý. Svoje každodenné fungovanie prispôsobuje predovšetkým potrebám dieťaťa.
Má však tendenciu dieťa si viac privlastňovať, matku vytláčať z jej výchovného pôsobenia, zvýšene

kriticky ju vnímať a dieťa manipulovať voči nej, čo však robí aj matka. Obidvaja rodičia sú voči
sebe rivalizujúci, toho času neschopní kooperovať, dohodnúť sa vzhľadom na ich narušenú vzájomnú
komunikáciu. Otec sa rád stavia do pozície istej nenahraditeľnosti vo výchove maloletého Olivera. Má
tiež tendenciu zaberať celý výchovný priestor pri dieťati, čo však môže byť spôsobené aj tým, že od
začiatku sa matka spoliehala na neho a otec rád prijímal túto starostlivosť o dieťa. Jeho prioritnou

zároveň aj kompenzačnou potrebou bolo byť dobrým otcom pre dieťa. V popredí klinického obrazu u
dieťaťa je výrazné oslabenie emočnej regulácie správania vzhľadom na narušené vzťahy rodičov, ako
aj ich ovplyvňovanie dieťaťa.

Psychický vývin maloletého je toho času poznačený výrazne oslabenou emočnou reguláciou správania.

V záťažových situáciách dieťa reaguje emočne labilne s psychosomatickými dekompenzáciami.
Obranne sa uzatvára do sebe. V klinickom obraz sú v popredí zvýšené starosti, obavné myšlienky do
budúcnosti, ako aj strach, že stratí niektorého z rodiča v prípade ich rozvodu. Dieťa je veľmi úzkostné,
citlivé, smutné, skľúčené z celej situácie, ktorá sa ho nadmieru dotýka. Nálada dieťaťa je častejšie
subdepresívna. Vo svojom sociálnom fungovaní sa správa aktuálne pasívnejšie a submisívnejšie voči

ostatným. V minulosti podľa vyjadrenia oboch rodičov sa dieťa javilo bez problémov. Je evidentné, že
zmena správania súvisí s konfliktnými, matrimoniálnymi vzťahmi rodičov.

Citová väzba maloletého k matke a k otcovi je pozitívna napriek tomu, že v jeho správaní sa voči nim
vyskytujú aj negatívnejšie prejavy (hnev, sklamanie z toho, ako sa rodič zachová v konkrétnej situácii,

nespokojnosť, konfrontačné správanie matky voči nemu a podobne, ovplyvňovanie dieťaťa z ich strany,
ktoré vyvoláva v dieťati reakcie hnevu). Vyslovene negatívny vzťah maloletého k niektorému z rodičov
znalkyňa nezistila.

K ovplyvňovaniu maloletého dochádza aj voči matke aj voči otcovi napriek tomu, že obidvaja rodičia to

odmietali.

Znalkyňa uviedla, že styk maloletého s niektorým z rodičom neohrozuje jeho zdravie, zdravý vývoj a
výchovu, pokiaľ sa rodičia zdržia vzájomných útokov proti sebe. Ako samostatne fungujúci rodičia súschopní naďalej realizovať každodennú rutinnú starostlivosť o dieťa a výchovu maloletého. Narušenou
komunikáciou v rodine, keď rodičia nedokážu spolupracovať v rodine medzi sebou ani s ohľadom na
záujmy dieťaťa a útočia vzájomne proti sebe, sa psychický vývin dieťaťa značne oslabuje. V prípade

ďalšieho pretrvávania tohto stavu je možné, že psychický vývin bude u maloletého ohrozený (hlavne v
emočnej labilite správania).

Znalkyňa uviedla, že pre dieťa sa javí ako najvhodnejší variant striedavá starostlivosť. Dieťa v rozhovore
prejavilo potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi, ktorých potrebuje pre svoj ďalší vývin. Pre

aplikáciu striedavej formy starostlivosti sa však javí ako výrazná prekážka narušená komunikácia
rodičov, neschopnosť dohodnúť sa vo výchovných postojoch, ako aj v pravidlách zabezpečovania
bežného fungovania dieťaťa. V prípade, že sa rodičia budú vedieť nakoniec racionálne dohodnúť na
týchto pravidlách v zabezpečovaní striedavej starostlivosti o dieťa, javí sa striedavá forma starostlivosti
pre dieťa ako najprijateľnejšia. Túto formu znalkyňa navrhla akceptovať v priebehu roka. V prípade,
že sa neosvedčí práve pre neschopnosť spolupráce rodičov a ich prípadné ďalšie konflikty, bude

nutné prehodnotiť túto formu starostlivosti. Odporúčala preto po roku vykonať dodatok k znaleckému
dokazovaniu, kde by sa znalec zameral na posúdenie adaptácie dieťaťa na tento typ striedavej
starostlivosti. Interval striedania by mal byť po týždni. V prípade, že súd nebude v danom prípade
akceptovať túto variantu, práve z vyššie spomenutých dôvodov, odporúčala zveriť maloleté dieťa do
starostlivosti otca. Dieťa otcovi dôveruje, otec sa preukázateľne o dieťa najviac zaujímal a staral. Jeho

správanie voči dieťaťu je dlhodobo zodpovedné a starostlivé. Dieťa je na jeho prítomnosť a výchovu
zvyknuté. Otec mu pomáha v učení a v školských povinnostiach, je pre dieťa citovou oporou, dieťa má
v jeho osobe vzor. Synovi dokáže vytvoriť pokojnejšie prostredie pre jeho vývin, než matka. Dieťaťu
je stále k dispozícii. Zároveň je nutné uviesť, že aj matka v prípade, že by dieťa malo byť v striedavej
starostlivostidokážesamostatnezabezpečovaťtútostarostlivosť,ajkeďdoposiaľnebolanútenásatakto

prejavovať, keďže otec vzhľadom na svoje pracovné pôsobenie sa mohol dieťaťu venovať v oveľa väčšej
miere. Otec sa však až nadmieru prispôsoboval potrebám dieťaťa a matka túto angažovanú starostlivosť
otca o dieťa bez problémov prijímala. Neskôr jej však táto angažovanosť otca začala prekážať, keďže
sa cítila vylučovaná a obmedzovaná v starostlivosti o dieťa a domácnosť. Pre uplatnenie striedavej
starostlivosti je prekážkou iba to, že rodičia maloletého nedokážu vôbec kooperovať a dohodnúť sa

takmernažiadnychveciachsúvisiacichsdieťaťom.Výhodouvšakje,žeobajamajúvytvorenéprimerané
podmienky pre dieťa, čo sa týka bývania, ako aj finančného a materiálneho zabezpečenia dieťaťa.
Maloletý sám neodmietal kontakt so žiadnym z rodičov.

Na otázku súdu, akú formu starostlivosti si maloletý od rodičov želá, znalkyňa uviedla, že aj keď si

dieťa reálne nedokáže úplne predstaviť pozitíva a negatíva striedavej starostlivosti, keďže ho rodičia
neoboznámili s rozvodovou situáciou, ako aj jej (uplatňovaním v praxi), najviac by akceptovalo model
striedavej starostlivosti. Do budúcnosti by si želalo mať rovnocenne zachované kontakty s obidvoma
rodičmi.Tentojehozáujembynadradilamomentálneneschopnostirodičovvzájomnekooperovať,keďže
túto schopnosť rodičia môžu rozvíjať a aj pod vplyvom odborného vedenia zmeniť u seba (spolupráca

s psychológom).

Záverom znalkyňa uviedla, že obaja rodičia by mali upustiť od ovplyvňovania dieťaťa a znižovania
autority druhého rodiča pred dieťaťom, keďže na maloletého E. tento spôsob komunikácie vplýva značne
negatívne. Rovnako by sa mali obaja vyhnúť konfrontácii dieťaťa s jeho niektorými vyjadreniami v

znaleckej situácii. Maloletého by sa mali naopak snažiť uspokojiť, citovo podporiť a primerane veku mu
objasniť rozvodovú situáciu.

Voči niektorým záverom znalkyne otec vzniesol písomne námietky a navrhol, aby súd dieťa napriek jej
odporúčaniu určiť striedavú starostlivosť a upraviť styk matky s maloletým tak, aby sa s ním stretávala

každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10,00 hod. do nedele 10,00 hod. a jeden mesiac
počas letných prázdnin, počas jarných letných a zimných prázdnin približne v týždňových intervaloch.
Od matky maloletého požadoval určiť výživné vo výške 850,- Eur mesačne.

Ajmatkamaloletéhovznieslavočiznaleckémuposudkunámietky,popieralaakúkoľvekmierujejegoizmu

alebo neschopnosti sa o syna postarať. Tvrdila, že je to jednoznačne otec, ktorý si dieťa prisvojuje,
okupuje celý priestor okolo neho, neváži si ju ako matku, manželku a ženu. Svoj negatívny postoj k nej
prenáša aj na ich maloletého syna, pred dieťaťom ju očierňuje.Súd na pojednávaní vypočul znalkyňu za účelom odstránenia nedorozumení, ktoré mohli vplývať na
hodnotenie rodičov a tiež preto, aby rodičia mohli položiť znalkyni otázky, ktoré mali pre nich význam pri
celkovom vyhodnotení ich postojov, schopností a možností pri starostlivosti o maloletého syna.

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa znalkyne opýtala, prečo v znaleckom posudku uviedla, že ak by
sa striedavá starostlivosť ukázala byť nevhodnou, bolo by vhodnejšie dieťa zveriť otcovi a nie matke.
Znalkyňa to odôvodnila tým, že ak by súd zvážil nenariadiť striedavú starostlivosť, navrhuje druhú
alternatívu, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. Vychádzala z toho, že otec sa

dlhodobo osvedčil pri dieťati ako stabilný rodič, ktorý sa mu veľmi trpezlivo venuje. Myslí si, že otec má
dieťa vo svojom rebríčku hodnôt na prvom mieste. Dieťa je s jeho starostlivosťou, s jeho formou výchovy
spokojné. V osobnej starostlivosti o dieťa nevidela žiadne prekážky zo strany otca, ale vzhľadom k
tomu, že uplynul dosť krátky čas od vypracovania znaleckého posudku vo veci, naďalej sa prikláňa ku
striedavej osobnej starostlivosti. Nejde pritom o rodičov, o to, kto je z rodičov lepšípretože v tomto
ohľade majú obaja dosť rovnocenné predpoklady ako samostatní rodičia postarať sa o dieťa. Variantu

striedavej starostlivosti dala na prvé miesto preto, lebo pre dieťa sa naozaj táto forma starostlivosti javí
ako najvhodnejšia. Je však zásadná prekážka pri takejto starostlivosti na strane rodičov a to, že rodičia
nedokážu komunikovať ohľadom dieťaťa, čo je pri aplikácii striedavej formy starostlivosti dosť zásadná
prekážka. Na druhej strane vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sú inteligentní ľudia, ak budú schopní
spolu riadne komunikovať v prospech ich syna, tak taká forma starostlivosti o dieťa môže fungovať.

Najvhodnejší je podľa znalkyne na začiatku týždňový interval. Možno po roku, ak by mala znovu
preskúmavať tento prípad, mohla by dôjsť k inému rozhodnutiu, ale momentálne sa jej zdal týždňový
interval ako lepší variant aj kvôli tomu, že dieťa asi nie je pripravené na vec rozvodu rodičov, je
zúskostnené, emočná strata rodiča, ktorý s ním nebude, by bola pre neho komplikovanejšia.
Ďalej uviedla, že je chyba rodičov, že dieťa nepripravili na ich rozvod, nerozumela tomu, čo je dôvodom

toho, že dieťa s ich rozchodom nebolo uzrozumené. Postupne, nejakým spôsobom mali pripravovať
syna na ten fakt, čo by podľa nej dieťaťu pomohlo.

Odporca napriek vysvetleniam znalkyne trval na tom, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej
starostlivosti, pretože podľa neho navrhovateľka nemá ani predpoklady ani schopnosti na to, aby

dokázala dieťaťu zabezpečiť riadnu starostlivosť. Nezabezpečovala ju ani v súčasnosti, všetko
ponechávala na neho a až potom, čo sa začalo toto súdne konanie, začala meniť svoje správanie,
ale často krát bola bezradná a nedokázala zabezpečiť potreby dieťaťa tak, ako sa to vyžadovalo. V
poslednom čase sa však robí voči nemu (odporcovi) také podrazy, že dieťa vedome štve proti nemu,
snaží sa ho od neho (odporcu) citovo odpútať. Navrhovateľka mu údajne povedala, že striedavú

starostlivosť si predstavuje tak, že keď ona bude mať rôzne pracovné aktivity, alebo služobné cesty, že
dá dieťa k odporcovi (otcovi) a takisto, že bude dieťa s odporcom (otcom) vypracovávať svoje úlohy, s
ktorými mu ona údajne nevie pomôcť.

Uvádzal, že matka v poslednom čase dieťa proti nemu popudzuje, nadáva mu pred synom, nazýva

ho debilom, vrahom zvierat a podobne. Je jej správaním znepokojený, záleží mu na synovi a je
presvedčený, že ním vykonávaná starostlivosť o dieťa bola správna, syn je nadaný, v škole patrí medzi
absolútny vrchol. Do 6 - 7 rokov bol veselý, hravý, vysmiaty, komunikatívny, pretože do siedmych rokov
navrhovateľka doma neexistovala. Keď sa jej v jeho siedmych rokoch pýtal, čo naučila syna, povedala,
že nič, že ona ho porodila a že dieťa si do 6 - 7 rokov aj tak nič nepamätá. On bol synovi otcom a matkou

zároveň. Maloletý je na neho silno naviazaný. Keď mali v škole písať na tému „môj vzor“, ich syn si
ako jediný zo spolužiakov vybral za vzor otca. Napísal, že jeho otec je dobrý, obetavý, pomáha, hrá
sa, môj otec ma má rád.

Navrhovateľka uviedla, že odporca nevhodne vychováva ich syna, ale ona odpor a hnus voči nemu

necíti. Odporca je pre ňu človek, ktorý je otcom ich spoločného dieťaťa a ona mám záujem komunikovať
aj s ním a všetko urobiť preto, aby ich syn bol šťastný. Nie je pravda, že s ním o synovi nekomunikuje.
Odporcove vyjadrenia, že dieťa vyžaduje jeho „všadeprítomnosť“ sú z psychologického hľadiska pre
ich syna do budúcnosti veľmi nezdravé. Stalo sa, že si maloletý chcel robiť domáce úlohy s ňou,
ale nemohol, lebo odporca mu povedal, že to je pomýlená myšlienka. Stále odporcovi hovorí to isté,

že dieťa je absolútne izolované od okolitého sveta a to vďaka odporcovi, ktorý tvrdí o sebe, že je úplne
nenahraditeľný. Ona už málokedy chodí na služobné cesty a keď by náhodou musela na nejakú ísť, vie
zabezpečiť starostlivosť o syna. Má v Košiciach otca a dve sestry.Súd v prítomnosti kolíznej opatrovníčky vypočul maloletého E., ktorý súdu povedal, že má rád oboch
svojich rodičov rovnako a bol by rád, keby aj naďalej bývali všetci spolu. Dieťa bolo spočiatku nervózne,
pri výpovediach o vzťahu k rodičom malo slzy v očiach. E. sa postupne osmelil, porozprával, že rád

pozerá v televízii filmy, pozerá aj niektoré krimi, takže hocičo ho nevystraší. Do školy chodí rád a učí
sa dobre. Na svoju mamu nikdy nič škaredé nepovedal, ani si o nej nič zlé nemyslí, ak to niekto tvrdí,
tak nemá pravdu. Striedavú starostlivosť by nechcel, nerád by menil svoje obydlie, tam, kde teraz býva,
sa cíti doma, nechce sa nikde sťahovať každý týždeň, putovať hore-dole so svojimi vecami. Do bytu,
kde teraz býva jeho mamka, chodí s mamou, nie často, stretáva sa tam s jej príbuznými a so svojím

kamarátom. S rozvodom svojich rodičov nie je vyrovnaný.

Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko

druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Podľa ust. § 62 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, zapríčinený obojstranným citovým ochladením a nezáujmom o spoločný
manželský život. Manželstvo účastníkov je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a ani jeden z nich nemá
záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol.

Na úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa účastníci konania nedohodli, preto súd tento styk upravil
podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine.

Na čas po rozvode zveril maloletého E. do striedavej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude tri
týždne v mesiaci u otca týždeň u matky. K takémuto riešeniu dospel potom, čo zhodnotil argumenty

rodičov a výsledky znaleckého dokazovania. Znalkyňa sa opakovane jednoznačne vyjadrila, že pre
maloletého by bola najvhodnejšia forma úpravy jeho práv striedavá starostlivosť. Maloletý chce byť s
oboma rodičmi, súčasne však vylučuje striedanie svojho bydliska, nie je na to pripravený. Znalkyňa po
určitom čase odporúčala formu striedavej starostlivosti prehodnotiť. Preto súd rozhodol tak, že spočiatku
zostane maloletý dlhšie časové obdobie v byte, kde žije v súčasnosti, v prostredí, na ktoré je zvyknutý.

Týždňovým pobytom u matky si bude zvykať na nové prostredie, ako aj na skutočnosť, že by mal svoj
pobyt u rodičov pravidelne striedať.Súd pri rozhodovaní o šírke styku rodičov s maloletým vychádzal z toho, že úloha oboch rodičov je v
živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho
zrodičov,ktorýuznávaúlohuadôležitosťdruhéhorodičavživotedieťaťaajepresvedčený,žeitendruhý

rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen
materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. V procese
socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s
maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich
rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom

rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej
zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je,
sa s maloletým dieťaťom stretával v obmedzenom rozsahu. Záujem maloletého dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú
v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. (Nález Ústavného súdu Českej

republiky vo veci II.ÚS 554/04)

V prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone starostlivosti o dieťa sa maloleté dieťa
stáva ich rukojemníkom a obeťou. (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10,
III. ÚS 439/05).

Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v
neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).

Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak

rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.

Keďže súd na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa zistil skutočný záujem o výchovu svojho syna
a o aktívne podieľanie sa na jeho výchove, umožnil im starať sa o neho v rozsahu, aký je uvedený vo
výroku tohto rozsudku.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom.Vyživovaciapovinnosťrodičovsaprirozhodovaníposudzujevždysamostatnezakaždéhoznich.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Navrhovateľka má podstatne vyšší príjem ako odporca a dieťa bude u odporcu dlhšie časové obdobie.

Preto súd určil z jej strany pre maloletého výživné vo výške 600,- Eur mesačne. Vychádzal z
potrieb maloletého a z príjmov navrhovateľky, ktoré súd zistil z opisu jej mzdového listu. Navrhovateľkin
čistýpríjembolzadeväťmesiacov2014vovýške24.825,35Eur,čojemesačnýpríjemvovýške2.758,37
Eur. Príjem navrhovateľky sa skladá z dvoch zložiek. Jedna je základná časť, t.j. okolo 1.800,- Eur a v
prípade, že dostáva odmeny za splnenie jej úloh, čo je v kompetencii jej nadriadených, zarobí 4.107,-

Eur alebo 3.120,- Eur.

Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach súd zistil, že príjem odporcu od 1.1.2014 do 31.10.2014
bol v čistom 9.674,65 Eur, čo je 967,46 Eur mesačne. Mesačne platí nájomné vo výške 220,- Eur; mágio
vo výške 27,97 Eur; ošatenie a obuv vo výške 84,96 Eur. Sú to spoločné náklady okrem odporcových

nákladov. Na ošatenie syna za mesiac vynakladá 100,- Eur. Ďalej má výdavky na zakupovanie
školských potrieb dieťaťa, jeho školských a mimoškolských aktivít, stravovanie, oblečenie a hygienu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú. právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.