Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200910
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti B. Z., bytom Q. XXX/XX,
Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V XXX/XXXX zo dňa 12. marca 2014
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. k.: V XXX/XXXX zo dňa 12. marca 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.03.2014 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o

povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“)
rozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva podanom dňa 18.02.2014, ktorého prílohou je zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom a Petrom Z., zastúpeným združením ProHelp-
združenie občianskoprávnej pomoci tak, že konanie (správne návrh) podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona z dôvodu porušenia ust. § 22 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18.02.2014 mu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v
k. ú. Bardejov na LV č. XXXX, XXXXX.

Dôvodil, že k dohode o plnej moci v danom prípade platí, že dlžník (spravidla spotrebiteľ) nemôže
ovplyvniť výber splnomocnenca- ide o formulárovú typovú zmluvu, štandardnú zmluvnú podmienku,

ktorej obsah dlžník nemohol ovplyvniť. Ide tu teda o hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie
odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Skutočnosť, že splnomocnenca vyberá na štandardnom
zmluvnom formulári veriteľ je predpokladom naplnenia konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá
bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne
nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu
splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje

porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 č. k. 14Co/346/2011, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie
okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti
výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretýchsplnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Poukázal aj na rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2011 č. k. 10C/121/2011, ktorý predbežným opatrením
zakázal nebankovej spoločnosti výkon zabezpečovacieho prevodu práva a výkon záložného práva

k majetku spotrebiteľov zo zmlúv, ktoré v mene a na účet spotrebiteľov uzavrel splnomocnenec,
ktorého vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky v zmluvách o
spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi)
vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných
prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr/19/2010).

Ďalejuviedol,žeajkeďdohodaoplnejmocijezaradená nasamostatnejlistineideoštandardnú(typovú)
zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
ktorá podlieha súdnemu prieskumu. Komisia na posudzovanie podmienok takúto dohodu uvádzanú
navrhovateľom v jeho zmluvách vyhodnotila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka), a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.

V rovine ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských úverov poukázal na to, že zákon už dnes v § 7 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z. z. zakazuje ex lege nekalé obchodné praktiky, pričom aj v danom prípade ide o
vážnu nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, ktorou veriteľ dosahuje

zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania
úveru.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona v súvislosti s ktorými uviedol, že správny orgán
musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne neplatný

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Kritérium § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v
objektivizujúcom zmysle- „rozpor záujmov“. Za takýchto okolností musí návrh na vklad zamietnuť, ak sú
preukázané odôvodnené pochybnosti o súlade úkonov so zákonom.

Včaspodanýmopravnýmprostriedkomnavrhovateľžiadalpreskúmaťnapadnutérozhodnutie.Namietal,

že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná

vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe

uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa
sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a §

46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový
stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého

sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie
je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí
reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení

o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednoustranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek
účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva,
že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ

zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačnepoužitévodôvodnenírozhodnutiaabsolútneneobstojí.Uvedeniezástupcujenevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné

z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,
ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazynapreukázaniesprávnostisvojhotvrdenia.Samotnéuzavretiezmluvymedzizáložnýmveriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,

ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva
je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o

splnomocnení s odvolaním sa na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, teda zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a nevzťahuje sa preto na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka. K citovanému rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica vo veci predbežného opatrenia č. k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011,
ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva zo zmlúv, ktoré

uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov namietal, že takýto dôvod, ktorý uviedol odporca nie je správny. V
danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva,
ktorý upravovalo predbežné opatrenie. V prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie,
pričom naviac konanie o tomto predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie
na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Taktiež zdôraznil, že predmetné predbežné opatrenie bolo

vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad.

Podľanavrhovateľataktiežneobstojíargumentáciasprávnehoorgánu,vktorejpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 10Sžr/19/2010, nakoľko v posudzovanom rozhodnutí išlo o skutkovo a právne
úplne odlišný prípad, kde sa posudzovalo plnomocenstvo, ktoré bolo súčasťou úverovej zmluvy a

nie samostatná dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dvoma samostatnými subjektmi nezávisle od
veriteľa.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v
správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s

výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka správneho konania B. Z., oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Nariadeného pojednávania dňa 15.10.2014 sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
písomným podaním zo dňa 08.10.2014 a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včasdoručené dňa 12.09.2014 a svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd konal v ich neprítomnosti
podľa § 250g ods. 2 O.s.p. Na pojednávanie sa dostavil účastník konania Peter Z..

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 18.02.2014
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 018/2014-Šte do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj citovaná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a B. Z. ako záložcom, ktorý bol v tomto prípade zastúpený na základe
dohodyosplnomocneníProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci.Predmetomzáložnéhoprávaboli

nehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.Bardejov,ktorébolišpecifikovanévtejtozmluveaktorémalibyťvo
výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve záložcu B. Z.. Obsah administratívneho spisu
tvorila aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi záložcom B. Z. ako splnomocniteľom a združením
ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, zastúpeného
Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ako splnomocnencom. Z bodu 2 a 3 dohody
o splnomocnení vyplýva, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých

veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
zastúpenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri
rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne.
Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa

rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je

potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich
zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere
uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho

záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V bode 4 dohody o splnomocnení sú
uvedené bližšie špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve
splnomocniteľa B. Z.. Dohoda o splnomocnení bola B. Z. podpísaná a datovaná 13.09.2011 a zástupcom
ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci dňa 14.09.2011.

V konaní bol vypočutý účastník správneho konania B. Z., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom
záložnom práve ani o uzavretí záložnej zmluvy, ktorou by poskytol z dôvodu zabezpečenia pohľadávky
veriteľa svoj majetok. V konečnom dôsledku on ani nie je vlastníkom bytu, ktorý je predmetom záložného
práva, pretože vlastníctvo bytu v januára 2004 previedol na svoju švagrinú W. Z.. V predmetnom byte

má iba právo doživotného bývania. Pokiaľ sa v zmluve o zriadení záložného práva spomína právo
doživotného bývania pre F. Z., je to jeho matka, ktorá však zomrela pred dvoma rokmi. Po nahliadnutí
do dohody o splnomocnení, na základe ktorej ho združenie ProHelp zastupovalo uviedol, že predmetnú
listinu nepozná a nemá ju ani k dispozícii. Pripustil, že na listine je jeho podpis, ale nepamätá si, že
by takúto listinu podpisoval. Združenie ProHelp nikdy nekontaktoval, sám ich neoslovil a nikdy s ním

toto združenie ani osobne nejednalo ohľadom jeho zastúpenia vo veci plnenia si jeho záväzkov voči
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a pre spísanie záložnej zmluvy. V kontakte bol iba s pracovníkom
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde požiadal o pôžičku a kde podpisoval všetky listiny.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporcaakoorgánverejnejsprávypostupovalvrámcisvojejkompetencieavsúladesozákonom.Vjeho
kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritériíuvedenýchv§31ods.1a2Katastrálnehozákona,kdeokreminéhoposudzujeaprihliadaajnaskutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je
aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne
prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná

vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť
plnomocenstvo pre združenie Prohelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede účastníka správneho konania Petra Z. však tieto deklarované skutočnosti nevyplývajú.

Podľa jeho tvrdenia združenie ProHelp nikdy nekontaktoval, sám ich nikdy neoslovil a toto združenie s
ním ohľadom jeho zastúpenia vo veci plnenia si jeho záväzkov voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a pre spísanie záložnej zmluvy ani nikdy osobne nejednalo. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva,
že si toto združenie osobne a dobrovoľne nevybral. Vychádzajúc z týchto skutočností mal preto súd
za jednoznačne preukázané, že združenie ProHelp s účastníkom konania Petrom Z. nikdy osobne

nekomunikovaloanepoučilohoovšetkýchprávnychúkonoch,ktoréspodpisomdohodyosplnomocnení
súviseli, ako aj o ich dôsledkoch. Je tu teda dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle B. Z. uzavrieť takýto
dvojstranný právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený

splnomocnenec- združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať,
že v prípade B. Z. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny
úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Zo spornej
dohody o splnomocnení, ako aj na základe výsluchu účastníka správneho konania B. Z. vykonaného

na nariadenom pojednávaní dňa 15. októbra 2014 sa navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nepodarilo odstrániť rozpor, či dlžník B. Z. mal možnosť výberu advokáta alebo inej
právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a
vážna. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Navrhovateľsanestotožňovalsnázoromodporcuuvedenomvnapadnutomrozhodnutí,ktorýneplatnosť
dohody o splnomocnení posudzoval aj z hľadiska § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa v danom prípade stotožňuje s
názorom navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a preto

sa na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Je potrebné ju v tomto prípade posudzovať
ako dvojstranný právny úkon uzavretý medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorým sa rieši jeho
zastupovanie v rozsahu, ktorý je v dohode uvedený. Táto skutočnosť však s ohľadom na vyššie uvedené
dôvody nemá vplyv na celkovú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.