Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/462/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220498
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4212220498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: F. s.r.o., so sídlom W., F. XX, G.: XX XXX XXX, v

zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanej: X. H., P. X. X. H., so sídlom W., N. A. XX, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 307,95 Eur titulom
nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 125,00 Eur, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno

ako exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho exekútora, ale zamietol
žiadosť o udelenie poverenia, pričom toto uznesenie o zamietnutí žiadosti súd vyhotovil až po uplynutí
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia, exekučný súd mal povinnosť zaoberať sa danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej lehote. V exekučnom

konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd poverenie pre súdneho exekútora neudelil, preto si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pre nesprávny úradný postup okresného súdu, ktorý bol dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Ak by došlo ku skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej

lehote, včas by mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a jeho príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá
a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Týmto postupom súdu došlo k zásahu do
práv žalobcu, žalobca konštatoval, že mu bola spôsobená nemajetková ujma v sume 307,95 eur, ktorej
výpočet uskutočnil alikvotným pomerom 55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to podľa doktríny ústavného súdu, ktorý priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie za každý
rok prieťahov v konaní vo výške 660,00 eur.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125,00 eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočneuplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vynaložil sumu 70,00 eur, na udržiavanie a správu informačného systému

sumu 40,00 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania sumu 15,00 eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým
je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu a v tomto
prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.

Súd rozsudkom zo dňa 09.06.2014 žalobu v plnom rozsahu zamietol, keď nezistil príčinnú súvislosť
medzi uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou zo strany žalobcu a činnosťou exekučného súdu. Proti
tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/91/2015-84
zo dňa 21.05.2015 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca podal dňa 11.02.2016 návrh na prerušenie konania, ktorý návrh bol podaný elektronicky
bez zaručeného elektronického podpisu, nebol v zákonnej lehote doplnený, preto súd na tento návrh
neprihliadal.

Súd v zmysle § 101 ods. 2/ OSP pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť

na pojednávaní ospravedlnili.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, vyjadrením
k námietke zaujatosti, uznesením KS v Nitre č. k. 11NcC/352/2012-9 zo dňa 18.10.2012, pripojeným
spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 25Er/703/2011, a to: žiadosť o udelenie poverenia, návrh

na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 15254/10 zo 28.02.2011,
výzva na doplnenie návrhu zo 20.06.2011, zmenka, spis rozhodcovského súdu, uznesenie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 29.07.2011, výzva na vyjadrenie k trovám z 26.09.2011, uznesenie
o zastavení exekúcie z 14.10.2011; ospravedlnením žalovanej zo 06.06.2014, ospravedlnením práv.

zást. žalobcu zo 06.06.2014, vyjadrením žalovanej zo 17.06.2014, rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 09.06.2014, odvolaním z 20.08.2014, odvolaním proti uzneseniu z 20.01.2015 spolu s
rozhodnutiami, uznesením KS NR č. k. 8Co/91/2015-84 zo dňa 21.05.2015, dovolaním z 29.07.2015,
uznesením NSSR č. k. 8Cdo 625/2015 z 19.11.2015, návrhom na prerušenie konania a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 125,00 eur titulom majetkovej škody
spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 eur na udržiavanie a správu

informačného systému a z čiastky 15,00 eur na administratívne spracovanie textov urgencií na príslušný
exekučný súd. Ďalej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 307,95 eur, ktorá nemajetková ujma
mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že ústavný súd
pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 660,00
eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno, bol bezdôvodne nečinný, preto
prináleží žalobcovi náhrada vo výške 307,95 eur, ktorú bližšie nekonkretizoval.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa
20.05.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní č. k. 10Er/606/2011 proti
povinnému H. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi
dňa 12.04.2011. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie bolo exekučným titulom. Okresný súd Komárno z

dôvodu miestnej príslušnosti spis postúpil dňa 23.05.2011 Okresnému súdu v Galante. Výzvou zo dňa
20.06.2011 v exekučnom konaní pred Okresným súdom Galanta č. k. 25Er/703/2011 bol vyžiadaný z
rozhodcovského súdu kompletný rozhodcovský spis. Exekučný súd uznesením z 29.07.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.09.2011.Súdny exekútor si neuplatnil náhradu trov exekúcie, exekúcia bola zastavená uznesením z 14.10.2011,
právoplatným dňa 15.02.2012.

Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie , ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012, právo podľa odseku 1 možno priznať len vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a).

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov, exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhona
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo od odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť,

b/ vznik. škody,
c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom
škody,
d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2/ zodpovednosti podľa ods. 1/ sa nemožno zbaviť) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmysluresp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu
štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3/
ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom").

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku

poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája

zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, a to postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.

Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom, PhD., z ktorého záveru vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii zasahovať
do právomoci členských štátov stanoviť a následne podrobne upraviť možnosti riešenia sporov v
rámci rozhodcovského konania. Najmä zo smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že EÚ kladie na možnosť

rozhodovania spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania určité podmienky a medzi týmito
podmienkami ani písmeno q) ods. 1 prílohy smernice č.93/13/EHS neumožňuje konštatovanie, že
rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania, aké je upravené v právnom
poriadku SR, je zakázané. Znalec má za to, že uvedené písmeno nemožno aplikovať na rozhodcovské
konanie podľa Zák. č. 244/2002 Z. z. z dôvodu výslovného znenia jeho ustanovenia § 31 ods.

3 "Rozhodcovský súd použije rovnako ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa". Ani Súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval že rozhodovanie
spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská doložka
predstavuje nekalú a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Právo EÚ všeobecne a bez
splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v
zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne

právo žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd v tomto prípade preskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej

resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. V zmysle § 41 ods. 2/ písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania návrhu na vydanie
poverenia boli exekučnými titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41
ods. 2/ písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov
v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konanie bolo vedené v čase účinnosti
Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2/ je uvedené, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods.2/ písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V ďalšej vete je uvedené, že
ak zistí rozpor žiadosti , alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde všakuž nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že
návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto činnosť rozhodovacia si vyžaduje jednak
zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných

dôkazov potrebných pre rozhodnutie.

Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 20.05.2011 a súd rozhodol o tejto žiadosti 29.07.2011,
súd rozhodol v zákonnej lehote a teda nedošlo jeho postupom k nesprávnemu úradnému postupu. Údaj
uvedený v žalobe, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia s omeškaním

viac ako 5 mesiacov je nepravdivý, súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2/ písm. c), d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V ďalšej vete je uvedené, že ak zistí rozpor žiadosti, alebo
návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však už nie je uvedená žiadna lehota
na rozhodnutie. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je

v rozpore so zákonom, táto činnosť rozhodovacia si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si
vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie.

Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 20.05.2011, súd rozhodol o tejto žiadosti dňa
29.07.2011, pričom súd rozhodol v zákonnej lehote a teda nedošlo jeho postupom k nesprávnemu

úradnému postupu, nakoľko exekučný poriadok v prípade rozporu žiadosti o udelenie poverenia so
zákonom žiadnu lehotu na rozhodnutie neustanovuje.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný

súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto
základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov

verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória,
ako aj súdna prax, takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné -paakt), teda z právneho hľadiska
za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté

nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný

nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobamiuvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.
V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) -postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného)

v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie,
o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému
právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.04.2013.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd neprihliadal na znalecký posudok predložený žalobcom,
nakoľko bol toho názoru, že znalec riešil otázku právnu, ktorú bol oprávnený riešiť súd a pretože súd

dospel k názoru, že na strane žalovaného konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu vo veci, ďalej sa nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy,
pretože nebol zistený právny základ, a to zodpovednosť žalovaného za škodu.

Od podania návrhu na vykonanie exekúcie (20.05.2011) do podania žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody u žalovaného (25.09.2012) neuplynula lehota 3 rokov, súd nepovažoval nárok
žalobcu za premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu

spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.