Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215201115.3

Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu
o maloletú F. B. Y., O.. XX.XX.XXXX a maloletú W. U. Y., O.. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - P.
U., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. B., M. XXX/XX, zastúpená JUDr, Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská
Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - U. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. C., Č. O. L., U. X, t. č. na neznámom
mieste, zastúpený v konaní opatrovníkom: W. Y., O.. XXXX, V. M., U. XXXX/X, o návrhu matky na úpravu
výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú F. B. Y., O.. XX.XX.XXXX a maloletú W. U. Y., O.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v
bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. F. sumu 130 eur mesačne a na výživu mal. W. sumu 130 eur
mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 27.01.2015.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 27.01.2015 do 31.01.2016 v sume 1.580,97 eur
v prípade mal. F. a v sume 1.580,97 eur v prípade mal. W.. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať
mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 65 eur mesačne pre mal. F. a po 65 eur mesačne
pre mal. W., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.01.2015 sa matka maloletých detí domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k deťom tak, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu
výživného v sumách 250 a 200 eur mesačne. V priebehu konania navrhla výživné sumou po 130 eur
mesačne na každé dieťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od
mája 2012, maloleté deti žijú s ňou. Otec maloletých ich odvtedy nenavštívil, finančne deťom nepomáha.
Deti navštevujú predškolské zariadenie, výdavky na deti odhadla sumou 500 eur mesačne. Otec detí má
podľa nej príjem 1.400 až 1.500 eur mesačne, pracuje v Anglicku, kde poberá na deti aj rodinné prídavky.

Otcovi maloletých detí bol návrh doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu evidovaného na území SR,
podľa informácie polície sa však na danej adrese nezdržiava, bývajú na nej jeho rodičia. Rodičia otca
sa na výzvu súdu vyjadrili tým, že im nie je známa presná adresa pobytu otca maloletých, ani adresa
jeho zamestnávateľa. Z dôvodu neznámeho pobytu otca maloletých detí, mu súd ustanovil v zmysle
§ 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. opatrovníčku v osobe jeho matky K návrhu sa vyjadrila písomne podaním z
03.07.2015, v ktorom uviedla, že nemá informácie o zárobku a majetku otca maloletých.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníčky otca (cestou dožiadaného súdu),
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka vypovedala, že príjem má zo živnosti 700 eur mesačne, podniká od roku 2012, pracuje ako
opatrovateľka v Rakúsku. Je nemajetná, s deťmi býva u svojich rodičov, na výdavkoch na bývanie sa
podieľa v polovici. K maloletým deťom uviedla, že výdavky na ich starostlivosť predstavujú na každé
250 eur mesačne. Staršia dcéra navštevuje prvú triedu špeciálnej školy, bola u nej zistená porucha
pozornosti a pozorované nejaké autistické prvky, navštevuje s ňou neurológa, psychológa a logopéda.
Výdavky k tomu nepreukázala. Mladšia dcéra navštevuje materskú školu. Napriek prejavenému záujmu
zo strany otca (internetom) v lete, otec deti nenavštívil. Otec v priebehu konania platí matke z anglického
bankového účtu úhrady označené ako „prídavky“.

Podľa predložených mesačných vyúčtovaní vykázala matka príjem za obdobie roka 2014 v priemere
688,92 eur mesačne brutto, za obdobie roka 2015 v priemere 726,51 eur mesačne netto. Za rok 2014
podľa daňového priznania vykázala základ dane vo výške 2.195,78 eur a nulovú daňovú povinnosť, jej
priemerný mesačný príjem predstavoval 499,93 eur mesačne (netto).

Opatrovníčka otca vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom matky maloletých detí, okrem výšky
výživného, súhlasí, výdavky uvádzané matkou sú podľa jej názoru neprimerané. So svojím synom
(otcom maloletých detí) nie je v kontakte asi dva roky a nemá vedomosť, na akej adrese sa v Anglicku
otec maloletých detí zdržiava, ani aký má príjem, prípadne výdavky, syn ich nenavštevuje. Doma bol asi
pred piatimi rokmi, kedy sa aj stretol s deťmi, nevedela sa vyjadriť, či platí na ich výživu. Nemá vedomosť
o tom, že by mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné navrhla určiť sumou po 40 eur na každé dieťa.
Poukázala na to, že s matkou maloletých detí, aj s deťmi sú v kontakte, majú korektné vzťahy, v lete sa
však kontakt s matkou maloletých detí prerušil, ale opatrovníčka s manželom majú o deti naďalej záujem.
Matka maloletých detí špecifikovala výdavky spojené so starostlivosťou o deti v prípade mal. F. sumou
255 eur mesačne (vrátane bežných výdavkov - na stravu, hygienu a oblečenie: obedy v školskej jedálni
20 eur, hračky a pomôcky 20 eur, lieky 20 eur, cestovné do školy (v Dunajskej Strede) 50 eur) a v prípade
mal. W. sumou 280 eur mesačne (vrátane bežných výdavkov: strava v škôlke 25 eur, hračky a pomôcky
20 eur, lieky 20 eur, cestovné do škôlky (v Dunajskej Strede) 50 eur, krúžok tanečný, anglického jazyka
2x 10 eur), predložila potvrdenie z MŠ o výdavkoch spojených so začiatkom roka 42,90 eur, podľa
pripojených dokladov stravné v škole predstavuje v priemere 20,19 eur mesačne, stravné v škôlke v
priemere 25,56 eur mesačne. Výdavky na bývanie (preukázané dokladmi) predstavujú mesačne 79 eur
na polovičnom podiele matky.

Matka maloletých detí predložila súdu scanovú verziu písomného znenia „Dohody o úprave práv a
povinností rodičov k maloletým deťom“ spísanej dňa 21.02.2015, opatrenú podpisom matky aj otca
maloletých a k nemu (podpisu otca) ručne pripísaným dátumom 25.02.2015, zmysle ktorej sa rodičia
dohodli na tom, že obe deti budú v starostlivosti matky, ktorá ich bude v bežných veciach zastupovať a
spravovať ich majetok, otec bude platiť výživné na každé dieťa v sume 130 eur mesačne. S poukazom
na otcom podpísanú dohodu navrhla v uvedenej výške určiť mu výživné.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 04.03.2015 uviedol, že matka
sa o deti riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu. Maloleté deti navrhol zveriť do
starostlivosti matke a výživné otcovi určiť minimálne ním navrhovanou sumou.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich
súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.
1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný
vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť
úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností
toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu,
ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa
pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej
osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby
oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na
strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
(podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností),
majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu
práv a povinností rodičov k mal. deťom, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia
detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, ani nebol zistený
žiadny dôvod, pre ktorý by deti nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloleté do
osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ne riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca
súd určil s prihliadnutím na jeho súhlas s návrhom výšky výživného, nakoľko inak nepreukázal svoje
zárobkové a majetkové pomery a predpokladane svoje schopnosti zvážil a je schopný zo svojho príjmu
určené výživné platiť, pričom je potrebné poukázať aj na to, že matka svoju vyživovaciu povinnosť

vyvažuje osobnou starostlivosťou o deti a zabezpečovaním ich potrieb (vrátane bývania a platieb s
tým spojených). S poukazom na vek detí a z neho vyplývajúce ich všeobecné (základné) odôvodnené
potreby dieťaťa v danom veku, súd považuje za primeranú ich potrebám čiastku 130 eur mesačne na
dieťa. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a
účelných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, pričom z jeho strany nebolo preukázané platenie
výživného v priebehu konania (doklady o platbách pre deti sú definované ako prídavky). Otcovi do dňa
rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume za 12 mesiacov - február 2015 až január
2016 x 130 eur + 5 dní za január 2014 (130 eur/31 dní x 5); ktorý dlh je povinný otec splatiť približne do
dvoch rokov spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh
v záujme detí zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený. V prípade omeškania s čo len jednou
splátkou sa stane zvyšok dlhu splatný v celosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
(§ 162 ods. 2 O. s. p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)