Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/336/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219671
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4212219671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 879,59 eura, keď Okresný súd v Komárne
o návrhu na vydanie poverenia rozhodol po 477 dňoch vo veci vedenej exekútorom pod exekučným
číslom EX 379/2010.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa dostavil právny
zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. Namieta,
že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote. Teda nepostupoval v súlade so zákonom.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že žiada návrhu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to : vyjadrením odporcu doručeným dňa 15.02.2013, pripojeným spisom sp. zn. 9Er/45/2010

OS Komárno a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 879,59 eura. Navrhovateľ ako oprávnený
prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Komárno na vykonanie exekúcie voči
povinnému: O. G.. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej doby s
omeškaním viac ako 477 dní, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda predstavovala

náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej.
Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v sume 15 eur.
Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozenélegitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k
strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu
za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný

súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 55 eur
za každý mesiac.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca

namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či

právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca
poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to,
že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom
na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej

a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku
je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd musí v 15-dňovej

lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie lehoty predstavuje
bez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok
rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť
okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť
súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke zložitou
vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd oprávnený
preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu

spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov.
Navrhovateľ túto majetkovú ujmu dokladuje znaleckým posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa §
136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj
úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by
súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné

a neprerušené. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo
strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby
o tom oprávneného alebo povinného upozornil.Zo spisu sp. zn. 9Er/45/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol podaný dňa 17.02.2010. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol

uznesenímzodňa14.03.2011právoplatnédňa24.03.2011tak,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Nitre pre
späťvzatie odvolacie konanie zastavil. Navrhovateľ ako oprávnený listom zo dňa 30.08.2010 podal
sťažnosť na prieťah v konaní. Prípisom zo dňa 08.12.2010 bol oprávnený vyzvaný na doplnenie návrhu,
čo doplnil dňa 27.12.2010.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2011 podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2010 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu
a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Vzhľadom na to, exekúcia bola začatá v roku 2010 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012 návrh nebol premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetné

exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 25.09.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula, avšak
súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už
nemohol súd považovať za predčasnú. Navrhovateľ sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný
postup z dôvodu, že k vydaniu poverení nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade

neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom

boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by
takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia,
na základe rozhodcovského rozsudku došlo, z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad
neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto
zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011.
Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej
správe k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa
by súd musel vydávať poverenie, na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom
na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovský rozsudkoch hovorí

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Exekučný
súd výzvou odstraňoval vady podania oprávneného. V čase rozhodovania exekučného súdu o návrhu
podania návrhu na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, sťažnosť,

nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie
náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však
mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie

poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané po 477 dňoch.
Súd zistil, že o zamietnutí žiadosti bolo rozhodnuté za 390 dní od doručenia návrhu uznesením. Z
tejto doby bolo potrebné 19 dní čakať na doplnenie návrhu oprávneným - navrhovateľom. Navrhovateľ
uvádzal minimálne štyri ďalšie urgencie vo veci vydania poverenia, ktoré sa v exekučnom spise

nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom rozhodovania o návrhu. Údaje navrhovateľa sú nesprávne
priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, pristupoval k
veci nesústredene na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch
prenemajetkovúškoduznačnenedôveryhodne.Vkonanísp.zn. 25C/378/2012sanavrhovateľdomáhal
náhrady škody z dôvodu, že o návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté po 557 dňoch, pričom

podľa exekučného spisu to bolo v lehote desať dní. Právny zástupca navrhovateľa bol na túto skutočnosť
upozornený, napriek tomu zotrval na podanom návrhu a dôvodoch podania žaloby. Navrhovateľ tak trval
na dôvodoch návrhu, ktoré boli preukázateľne nepravdivé a nároku sa vedome domáhal na základe
neexistujúcich skutočností. Aj táto skutočnosť podľa súdu nárok navrhovateľa vyvracia. Predmetné
exekučné konanie je právoplatne skončené. V exekučnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady

škody, bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v
uvedenej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na
navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne
popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o

vzniknutej škode. Je na navrhovateľovi, aby spolu s návrhom predložil dôkazy. Znalecký posudok je
na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Navrhovateľ nepreukázal svoje
tvrdenia. Znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere predloženie
znaleckého posudku resp. znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu
je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať,

či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných
tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Rovnako súd
nepovažoval za hospodárne čakať na potrebné čakať na dôkaz navrhovateľa, ktorý i keď by bol
nadbytočný mal navrhovateľ predložiť spolu s návrhom. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že

možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia
a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Rovnako ako pri vzniku škody je
poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti,
na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ
navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí

exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do
samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu,

nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v
zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ ani nevedel špecifikovať v čom konkrétne boli ohrozené
jehopodnikateľskéaktivity(sp.zn. 25C/52/2013).Súdvšaknevideldôvod,abysanejakouvýškouškody
vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danomčase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov
lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy

aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR sp.
zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002)
za týmto účelom žiadať dôkazy. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na
vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009

založený v spise sp. zn. 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ v konaní 25C 319/2012 predložil
vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210 dňoch! V konaní sp. zn.
25C/411/2012 ďalších sa právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil z dôvodu kolízie, teda nie je
schopný sa včas zúčastňovať pojednávaní vo veciach, ktoré podal v mene navrhovateľa. Ani exekútor
navrhovateľa Z. H. nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote (napr. sp. zn. 25C/332/2012). Vydanie
poverenia je obsahovo jednoduché rozhodnutie, vydané na základe overených podkladov. Zákon

určoval lehotu na vydanie poverenia, nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia.
V prípade, že súd ma za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne. Pre
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Do pozornosti súd
dáva skutočnosť, že aj exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrhy na začatie exekúcie
nedodržiaval lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní

(napr. konanie sp. zn. 25C/378/2012, 25C/82/2013 a ďalšie, bolo to niekedy aj viac ako tri mesiace), z
čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval. Exekučný súd vydal rozhodnutia
v lehote 371 dní, neberúc do úvahy dobu počas ktorej navrhovateľ nedoplnil návrh, v lehote 87 dní
od doplnenia návrhu, pričom žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia a ani na vydanie uznesenia
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia v čase rozhodovania súdu o návrhu na vydanie poverenia

neexistovala. Išlo o rozhodnutie vydané v dlhšej súdnej lehote nie však veľmi dlhej. V danom prípade
súd nevydal poverenie. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu možno charakterizovať ako rozhodnutie s
vyššou zložitosťou rozhodnutia. Súd si nevie predstaviť vydanie predmetného rozhodnutia v lehote 15
dní. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci, v danej lehote, sa pre skoršie rozhodnutie nepričinil,
dokonca ho spôsobil (znenie zmluvy, rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd, nezáujem o podaný

návrh na vydanie poverenia). Napriek tomu možno konštatovať, že lehota v ktorej súd vydal rozhodnutie
bola dlhšia ako mala biť. Súd však nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v
neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Navrhovateľ poznal postupy a lehoty súdov v jeho exekučných
veciach. Nešlo o žiadne prekvapivé rozhodnutie. Dobre vedel ako bude vo veci rozhodnuté. Ani
nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS

16/2002). Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované, majetková ujma nebola preukázaná
a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej, či primeranej
lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, a na základe ktorých súd
nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I ÚS
16/12). Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje

nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie
je v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie, že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Neboli konštatované
zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený,

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu.Tedanesprávnyúradnýpostup môžemaťzanásledokvznik
zodpovednosti podľazákonač.514/2003Z.z.lenvovzťahuktakémuzmenšeniumajetkunavrhovateľa,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý

by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,
nepreukázal jej priamu spojitosť s nedodržaním údajnej zákonnej lehoty na vydanie poverenia, teda, že

by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, abyokresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Navrhovateľ v
podstate napádal aj samotné zdôvodnenie predmetného rozhodnutia exekučného súdu pričom uvádzal,
že napáda nesprávny postup nie nesprávne resp. nezákonné rozhodnutie podľa § 5 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z.. Súd preto k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný
titul nie je vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi,
resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny
názor, nielen ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach
sp. zn. 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach

sp. zn. 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6CoE 167/2012,
Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 2 Cdo 31/2013, 3 Cdo
46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, 6 Cdo 23/20132, 2 M Cdo 4/2012 (mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora) ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010. Podľa súdu navrhovateľ
sa nemôže domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že podľa neho
exekučný súd nesprávne zdôvodnil rozhodnutie, resp. nesprávne aplikoval právne normy SR alebo

EÚ. Ak sa súd opiera vo svojom rozhodnutí o nesprávne právne normy, ktoré v rozhodnutí uvádza,
alebo svoje rozhodnutie opiera o dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom by išlo
o porušenie právnych noriem alebo porušenia postupu štátneho orgánu nemožno tieto považovať za
nesprávny úradný postup (v daných prípadoch išlo o správnu aplikáciu právnych noriem a dokazovanie
bolo vykonané v súlade so zákonom). Súdy pri zdôvodneniach odkazovali aj na smernice EHS v

zmysle ktorých návrhy na vydanie poverenia zamietali, resp. vyššie súdy tieto rozhodnutia potvrdzovali.
Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999).

Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. čo však
navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny
názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za
splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol

zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania,
ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné nepredstavuje
nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009).

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase rozhodovania exekučného súdu
ohľadne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, nepravdivé - zavádzajúce údaje navrhovateľa o
dĺžke nedodržania lehoty, nedodržiavanie lehôt exekútorom navrhovateľa, nemožnosť samotného

navrhovateľa spĺňať lehoty súdu, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v
konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup
oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
exekučný titul v rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.