Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413207799.3

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: H. C., rod.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.041,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 893,03 eur s 8,05%-ným úrokom z omeškania
ročne od 18.04.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 91,60 eur,
ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,súdudoručenýmdňa16.12.2013,sanavrhovateľkavočiodporcovidomáhalazaplateniasumy
1.041,91 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 12.02.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.
Žalobný návrh odôvodnila tým, že uzavrela s odporcom dňa 14.12.2007 Zmluvu o úvere č. 5760484
(ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej bol zo strany odporcu poskytnutý navrhovateľke úver

vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk). Navrhovateľka sa zaviazala vrátiť odporcovi istinu úveru navýšenú
o poplatok úveru v dvanástich dvojtýždňových splátkach po 27,22 eur (820,- Sk), spolu celkovo sumu
326,63 eur ( 9.840,- Sk). Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") platného v čase uzavretia úverov
zmluvy: § 4 ods. 2 písm. g) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje

najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva
o úvere neobsahuje údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, čo v súlade s ustanovením
ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje,
za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, ktorých absencia je
ustanovení, zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

poskytnutého úveru mal žalovaný právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 165,97 EUR,
bez úrokov a poplatkov. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (platného v čase uzavretia
predmet zmluvy): § 53 ods. 1 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). ods. 4 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. § 54 ods. 1 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktot
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. ods. 2 V pochybnostiach oobsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. § 37 ods. 1 Právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. § 39 Neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení,
ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore
s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Odplata za poskytnutý
úver dosiahla úroveň 96,8 % ročne, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných prípadoch, čo je v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu
o výške ročnej odplaty v miere 96,8 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie
sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná

na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri
svojej rozhodovacej činnosti napr.: Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č.
k. 3Co 3/2011, v ktorom súd posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a
spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi
za absolútne neplatnú. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané

protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je
podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom
(tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky,
rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti

prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne
slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Námietka, že spotrebiteľ bol
oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o neplatnosti úrokov, kedže dôležitý je stav
núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9.
novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99, v ktorom "sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu

a uviedol, že ak si navrhovateľ uplatňoval, úroky najmenej vo výške 24 % ročne, teda takmer trojnásobne
ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali
obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v rozpore s dobrými mravmi. Súd neuznal argumenty
nebankového subjektu, že úroková miera zodpovedá miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
bez akéhokoľvek zaistenia." Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 29. júna 2010

č. k. 10C/20/2010-83, v ktorom Okresný súd uviedol, že "Nemožno úspešne dôvodiť, že by výška úrokov
závisela len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami
pri poskytnutí úveru. Nebankovým subjektom stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit

obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto súd vyhodnotil postup spoločnosti za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho
zákonníka." Rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 č. k. 16 ICm 944/2010, v ktorom krajský
súd skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo
dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na

celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súd skonštatoval, že neplatnosť
zmluvyoúvereuzavretejmedzinebankovouspoločnosťouaspotrebiteľomvdôsledkurozporusdobrými
mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 96,31 % a v
tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úverov
predstavovali max. 20 % ročne). Na základe uvedeného, pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pre rozpor dohody o odplate so zákonom a s dobrými mravmi, mal odporca nárok
len vrátenie ním poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 165,97 eur. Navrhovateľka zaplatila
na účet odporcu prostredníctvom dobrovoľných splátok sumu 326,63 eur a prostredníctvom zrážok zo
mzdy vykonávaných v rámci nezákonne vedenej exekúcie (exekúcie vedenej Okresným súdom Dolný
Kubín, sp. zn.: 8 Er/5/2009) sumu 881,25 eur, teda súhrne sumu 1.207,88 eur, to znamená o 1.041,91

eur viac, než mal odporca nárok. V rozsahu sumy 1.041,91 eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane odporcu. Dobrovoľná úhrada sumy 326,63 eur je preukázaná Oznámením o aktuálnej výške
dlžnej sumy zo dňa 2.10.2012. Suma zrážok vo výške 881,25 eur je preukázaná na základe potvrdenia
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 12.12.2013. Podľa Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. ods. 2 Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov. § 456 Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Na
základe vyššie uvedeného si navrhovateľka uplatňuje voči odporcovi právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.041,91 eur, čo predstavuje plnenie poskytnuté odporcovi nad rámec istiny
úveru. Podľa Občianskeho zákonníka §517 ods. 2 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.§ 3 Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka odporcu vyzvala
na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak odporca ho doposiaľ nevydal, je odporca v
omeškaní splnením peňažného záväzku. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka okrem zaplatenia dlžnej

sumy uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sad: ECB
bola dňa 12.03.2013 vo výške 0,75 %.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.3.2015, v ktorom
uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi navrhovateľky uvedenými v žalobe a k posúdeniu

zmluvy o úvere uvádza, že dňa 14.12.2007 uzatvoril ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníkom Zmluvu
o úvere č. 5760484 ( ďalej len "zmluva o úvere") v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Čo
sa týka charakteru zmluvy, predmetnú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Odporca poskytuje úvery klientom ako

dlžníkom na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Tento druh zmluvy nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 14.12.2007),
nakoľko : Ad 1. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
účinnom k 14.12.2007 rozumie "dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme". Odporca poskytuje
svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na
povahuzmluvnýchstrán.Navyšeajúčastnícikonaniasivbode19.Všeobecnýchpodmienokposkytnutia

úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok
veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane
druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že

predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka
s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným
(§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) a ide tak o zmluvu plne podriadenú obchodnoprávnemu režimu
a nie je namieste poukazovať na ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere. Odporca poskytuje
svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme

splátok, pričom klient si môže vybrať z podmienok, za ktorých spoločnosť poskytuje úvery, a to či bude
splácať v pravidelných mesačných alebo v pravidelných štrnásťdňových splátkach a v tomto intervale
si určí i deň splatnosti splátky. Výber možnosti splácania úveru v pravidelných intervaloch nie je možné
považovať za odloženie splátky, ale za určenie konkrétne dohodnutých termínov splátok. V záujme
ochrany spotrebiteľa (klienta), ale ani z hľadiska korektnosti podnikania, nie je možné požadovať od

klienta, aby sa v zmluve o úvere zaviazal, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere uhradí prvú splátku.
S poukazom na uvedené splátky nie je možné posudzovať ako odložené platby. Ad 2. V zmysle § 2
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 14.12.2007 "zmluvou o spotrebiteľskom úvere
je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom". Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba
časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ad 3. Podľa § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch účinnom k 14.12.2007 "zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecnýchnáležitostí obsahuje najmä : sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak
vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky

závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera
nákladov, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené
náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Z gramatického
a logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere musela predmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom

"najmä", ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany
žalovaného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany
žalovaného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu
o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho,
na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza

na spotrebiteľa okamihom odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). Odporca trvá na tom, že
navrhovateľka nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie
spotrebiteľa. Odporca do zmluvného vzťahu s navrhovateľkou vstúpil v dobrej viere a mal za to, že
uzavrel platnú zmluvu s osobou, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade postavenia odporcu treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho

vzťahu s navrhovateľkou vstupoval. Argumentácia odporcu v tomto smere je napokon v plnom súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu
spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá
strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD,
C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Skárová,

M., Hulmák, M. akol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009,
s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie
dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako
obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože
dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR

91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. akol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentár. 1. svazek. § 1 -
487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotŕebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha :
C. H. Beck 2008, s. 54). Vyššie špecifikovaná zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti
kogentne ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka. Právna úprava zmluvy o úvere je prevažne
dispozitívna, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej úpravy v Obchodnom

zákonníku (s výnimkou ustanovení §§ 497 a 499). Odporca zdôrazňuje absolútnu obchodnoprávnu
povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, čo znamená, že sa vždy
spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom takéhoto vzťahu. V nadväznosti na
uvedenépretonemožnospornúzmluvupodriadiťpodrežimspotrebiteľskýchzmlúv,naktorésavzťahujú
ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, tak ako tvrdí navrhovateľka. Skúmanie

postavenia jednej zo zmluvnej strán pri absolútnych obchodných záväzkových vzťahoch je irelevantné,
nakoľko v intenciách Obchodného zákonníka je rozlišovacím kritériom pre posudzovanie či ide o
obchodnýzáväzkovývzťahjeobjektzáväzkovéhovzťahuaniejehosubjekt.Použiteprávnychpredpisov
ako aj judikátov upravujúcich ochranu spotrebiteľov, na ktoré poukazuje žalobca nie je v danom prípade
vôbec na mieste.V predmetnom prípade je nesporné, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere sú

navrhovateľkou citované ustanovenia týkajúce sa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch) neaplikovateľné. Vyššie špecifikovanú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca navrhovateľku
riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom navrhovateľka pri podpise

zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, t.j. sú vytlačenéna zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o
úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a
aj preto je odporca toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o RPMN a teda odporca má

nárok nie len na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. K poplatku a k úrokom
z omeškania za poskytnutie úveru: Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa odporcu neprimerane
vysoký vzhľadom na skutočnosť, že odporca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,
ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o výšku príslušného
poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere navrhovateľke vyhovoval, keďže nič voči jeho výške

nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od odporcu prostredníctvom obchodného
zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí navrhovateľky či na dané podmienky úverovej
zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka príslušného poplatku tento v 1/3 tretine predstavuje úrok v zmysle
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu s administratívou s tým spojenou (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Pokiaľ ide
o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný,

je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia.
Navrhovateľka mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Predmetný
poplatok nie je podľa názoru odporcu v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku. V ustanovení
§502ods.1Obchodnéhozákonníkasauvádza,žeoddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že na prvom mieste je teda výška úrokov, ktorú si strany
dojednali v zmluve a až ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Odporca je zároveň toho
názoru, že príslušný poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku.

Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu
neodporuje. K uvedenému je potrebné poukázať aj na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto
prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky

nedostalipreistérizikospojenésosoboudlžníka.Jenutnévziaťdoúvahy,ževprípadetýchtopeňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú
úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie

obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskýmisubjektmivprípadezmlúvokrátkodobejpôžičkeaúverevurčitomobdobí(Rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M.,
Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s.
67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia

NS ČR). Odporca poukazuje aj na ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v prípade
zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie
peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných
platieb ako len splátok úveru a úroku. K údajnému bezdôvodnému obohateniu: V zmysle § 451 OZ kto

sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odporca je
toho názoru, že zo zmluvy o úvere č. 5760484 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná

zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie
z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a
majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke
ako dlžníkovi na základe zmluvy o úvere sumu vo výške 165,97 eur, ktoré sa navrhovateľka zaviazala
odporcovi vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok 160,66 eur, (t.j. celkovo zaplatiť čiastku 326,63 eur v

12- tich mesačných splátkach po 27,22 eur počnúc dňom 15.01.2008. Navrhovateľka po splatnosti dlhu
dňa 20.02.2008 poukázala na účet odporcu sumu spolu 1.059,- eur formou tridsiatich troch splátok.
Nedoplatok pohľadávky voči navrhovateľke odporca eviduje už len vo výške 59,- eur. Odporca razantne
odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonomstanovený predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje. Odporca je
toho názoru, že čo sa týka rozhodovania súdu, či odporca mal alebo nemal nárok na plnenie zo zmluvy
o úvere č. 5760484 je tu prekážka veci už rozhodnutej. Legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok,

resp. zmluvy o úvere č. 5760484 ako celku, sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály
rozhodcovský súd v Bratislave a následne aj Okresný súd Bratislava V, ktorý rozhodoval o udelení
povereniapresúdnehoexekútora.Odporcamázato,ževdanomprípadeidejednoznačneoresiudicata,
ktorápredstavujezávažnýnedostatokpodmienkykonania,naktorúmásúdvakomkoľvekštádiukonania
povinnosť prihliadnuť a rozhodnúť o zastavení takéhoto konania. Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. v

platnom znení, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v platnom znení,
ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Medzi
neodstrániteľné nedostatky v konaní sa považuje, nedostatok právomoci súdu, litispedencia, res iudicata
anedostatokspôsobilostibyťúčastníkomkonania.Podľaustanovenia§159ods.3O.s.p.lenčosaoveci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Navrhovateľka bola v konaní o plnenie zo zmluvy

o úvere č. 5760484 zaviazaná, právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., a to rozsudkom sp. zn. SR 08728/08 zo dňa 23.09.2008.
Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal teda nárok odporcu na poplatok,
úroky z omeškania ako aj zákonné úroky a navrhovateľku zaviazal na plnenie. Je teda zrejmé, že
navrhovateľka sa domáhala žalobou o vydanie plnenia, ktoré je povinná plniť odporcovi na základe

právoplatnéhoavykonateľnéhorozhodcovskéhorozsudku,pričomotázkanárokužalovanéhonaplnenie
bola už prejednaná v konaní na plnenie, a to Stálym rozhodcovským súdom. Stály rozhodcovský súd
zároveň v konaní na plnenie musel už prejudiciálne rozhodnúť aj o platnosti zmluvy o úvere ako aj
o platnosti rozhodcovskej doložky. Prejednaniu žaloby navrhovateľky teda bráni prekážka právoplatne
rozsúdenej veci v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je pritom

rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutím rozhodcovského súdu, nakoľko v ustanovení § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa uvádza, že "doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu." Účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku sú teda zhodné
s účinkami rozsudku súdu upravenými v § 159 a nasl. OSP. Okrem iného je potrebné poukázať,

že exekučné konanie prebiehalo na základe právoplatného exekučného titulu a exekúcia vedená v
prospech odporcu nebola zastavená. Odporca súdu predložil Uznesenie Krajského súdu v Prešove,
č.k. lCo/79/2011-93 zo dňa 20.12.2011, Uznesenie Okresného súdu Martin, č.k. 10C/3/2011-100,
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co/214/2012-110 zo dňa 31.01.2013, v ktorých sa súdy
zaoberali existenciou prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že res iudicata

je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to
kedy túto prekážku zistí, žiada odporca, aby Okresný súd Dolný Kubín konanie vedené pod. sp. zn.
6C/194/2013 zastavil, eventuálne, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako neopodstatnenú v
plnom rozsahu zamietol.
V predmetnom vyjadrení odporca vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, o ktorej

súd rozhodol uznesením č.k. 6C/194/2013-55 zo dňa 23.05.2014 tak, že táto námietka je nedôvodná.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 10Co/477/2014-80 zo dňa 26.02.2015

Na vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu, reagoval navrhovateľka, prostredníctvom svojho zástupcu

podaním, tunajšiemu súdu doručenom dňa 12.06.2014. Vo vyjadrení uviedla, že odporca v článku
I. svojho vyjadrenia uvádza, že Zmluvu o úvere č. 5760484 uzavretú medzi účastníkmi konania
dňa 14.12.2007 (ďalej len "zmluva o úvere") nie je možné podriadiť pod právny režim zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o

spotrebiteľských úveroch") platného a účinného v čase uzavretie zmluvy o úvere, nakoľko zmluva
vznikla podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník").
Uvedené tvrdenia odporcu v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ako v súlade
s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") je
nevyhnutné hodnotiť za nesprávne a zavádzajúce. Na vzťah založený zmluvou o úvere je totiž

nevyhnutné uplatniť práve ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.
Uvedené je odôvodnené tým, že podľa 1/ ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch platných a
účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere písm a). Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie eňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úverevo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.písm. b) Na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom. § 3 ods. 1 Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; ods. 2 Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,povolania
alebo podnikania. § 4 ods. 2 písm. g) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. K aplikácii ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch platných a
účinných v čase uzavretia zmluvy uvádzame, že zákon o spotrebiteľských úver v ustanovení § 2 písm.
a) jasne stanovoval, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Pod pojem inou právnou formou je nevyhnutné a jednoznačne potrebné zaradiť práve formu úverovej
zmluvy. O uvedenom svedčí aj samotné doplnenie formy úveru v neskoršom znení daného ustanovenia.

K náležitostiam, ktoré mala zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať je v prejednávanom prípad .Je
potrebné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého musela zmluva pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať údaj o výške ročnej
percentuálnej miery nákladov. Znova teda poukazujeme na to, že predmetná zmluva o úver tento údaj
neobsahovala, a preto bol poskytnutý úver od počiatku, priamo zo zákona bezúročný a bezpoplatkový.

Údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov zmluvy o úvere odporcu navyše neobsahujú dodnes.
Najdôležitejšou skutočnosťou a skutočnosťou, o ktorú navrhovateľka opiera vznik bezdôvodného
obohatenia je teda tá skutočnosť, že na predmetnú zmluvu je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere teda nie len, že údaj o výške ročnej percentuálnej miere
nákladov mohla obsahovať (odporca vo vyjadrení uvádza, že určité náležitosti vyžadované ust. § 4 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o úvere nemohla obsahovať), ale dokonca pod sankciou
bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať musela. Uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci
C 76/10 Pohotovosť s. r. o. proti vete Korčkovskej, podľa ktorého okrem iného za okolností, aké sú
vo veci samej, neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES
zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho
analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej
sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o takýto

prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v jej podmienke
týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3
a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska
smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje

aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej
uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. 1/ ustanovení Občianskeho zákonníka platných a účinných v čase uzavretia zmluvy
o úvere § 52 ods. 1 Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné

zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej
strane dodávateľa na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Napriek skutočnosti, že občiansky zákonníka reálne
obsahovalzúženévymedzeniespotrebiteľskýchzmlúvbolatátonesprávnosťzákonodarcomodstránená
a judikatúra všeobecných súdov jednoznačne potvrdila, že aj v čase takéhoto znenia pod režim ochrany

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami spadali všetky zmluvy uzatvárané medzi dodávateľmi
a spotrebiteľmi. V uvedenej súvislosti príkladmo poukazujeme na: Rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove z 15. 2. 2011 č. k. 19CoE/99/2010, Krajský súd odmietol výhrady banky, že zmluva o úvere
uzavretá 17. 6. 2004 sa nespravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a uzavrel, že aj takáto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 20/2009. Jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. a ktoré neboli dotrochmesiacovoddňajehoúčinnostidanédosúladusustanoveniami§53a54Občianskehozákonníka,
sú neplatné. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2011 č. k. 17Co/167/2011-73
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.12.2004

medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka). 1/ ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") platných

a účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere § 2 Na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby; Keďže má odporca v predmete podnikania
od 14.03.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a je jednou z najväčších, ak nie najväčšou
spoločnosť pôsobiacou na slovenskom úverovom trhu a navrhovateľka nekonala v rámci predmetu

svojho podnikania a vzhľadom na to, že odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy konal s absolútnym
odignorovaním odbornej starostlivosti ignorujúc nie len ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
ale celé spotrebiteľské právo je jednoznačne dané to, že navrhovateľka mala pri uzatváraní zmluvy
o úvere postavenie spotrebiteľa a toto postavenia má doteraz. Z uvedeného je teda nevyhnutné
vyvodiť nasledujúce závery: zmluva o úvere je zmluvou, na ktorú je nevyhnutné popri všeobecnej

právnej úprave obsiahnutej i/Obchodnom zákonníku nevyhnutné aplikovať taktiež špeciálnu právnu
úpravu obsiahnutú v zákone o spotrebiteľských úveroch. Z toho dôvodu zmluva mala obsahovať
údaj vyžadovaný ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a z dôvodu
jeho absencie je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový, zmluva o úvere je zmluvou, na ktorú
je nevyhnutné popri všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku nevyhnutné

aplikovať taktiež právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Z toho
dôvodu a pre rozpor odplaty s dobrými mravmi je zmluva o úvere v časti odplaty neplatná. K poplatku a k
úrokom z omeškania za poskytnutie úveru: odporca ďalej v II. článku svojho vyjadrenia poukazuje na to,
že:poplatokzaúverpredstavujev1/3úrokav2/3nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere
spolu s administratívou s tým spojenou a podľa aktuálnej rozhodovacej praxe nemožno u nebankových

subjektov obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami; K uvedeným
tvrdeniam odporcu navrhovateľka uvádza, že tieto nie sú správne, čo vyplýva z dnes už konštantnej
judikatúry, ako i priamo ustanovení zákona. Pokiaľ ide o ustanovenia zákona, ktoré uvedené tvrdenia
negujú poukazujeme na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: s účinnosťou
od 01.01.2008 platí, že ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných

prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. s účinnosťou od 01.11.2008 platí, že ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy, s účinnosťou

od 01.06.2010 platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmieodplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhu(tedaajbankovom
trhu) za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a
ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré

sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý
úver. K výške odplaty poskytnutého úveru uvádzame, že v prejednávanom prípade nie je dôležité
to z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru 96,8 % ročne, čo je v
absolútnom rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu požadovanú bankami.
Pokiaľ ide o konštantnú judikatúru, okrem rozhodnutí, na ktoré poukázala navrhovateľka v samotnej

žalobe, príkladom poukazujeme taktiež na: Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra
2011 č. k. 3Co 3/2011. Okresný súd posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou
a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi
za absolútne neplatnú. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva
absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol,

že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri
nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru
bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
z 21. decembra 2010 č. k. 8Cob/60/2010. Nebanková spoločnosť predložila spotrebiteľke zmluvu ospotrebiteľskom úvere s úrokom 60 % ročne (v bankách sa úrok v rozhodnom čase pohyboval v
priemere okolo 12,5). Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil neplatnosť úverovej
zmluvy. K výške úrokov z omeškania, ktoré sú podľa odporcu dojednané v zákon prípustnej výške

uvádzame, že tieto sú dojednané v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, a tým i v rozpore s
nariadením vlády č. 87/1955 Z.z.. V súlade s uvedeným a tým, že navrhovateľka poukázala na účet
odporcu vyššiu sumu ako na akú mal odporca nárok vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie z
dôvodu získania majetkového prospechu bez právneho dôvodu. K námietke odporcu o prekážke veci už

rozhodnutej navrhovateľka uviedla, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. (ďalej len "rozhodcovský súd") vydaný dňa 23.09.2008 v konaní vedenom pod sp.
zn.: SR 08728/08 nemožno v žiadnom prípade považovať za právoplatné rozhodnutie vo veci, keďže
tento bol vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci na jeho vydanie. Uvedené je odôvodnené
tým, že rozhodcovský súd konal a rozhodol na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovský proces realizovaný odporcom nebol totiž ničím iným, ako odňatím práva na spravodlivý

proces navrhovateľky. Rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá je
v danom žalovanom prípade odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1
v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom
bez platného založenia právomoci je ničotným právnym aktom. Aj v prípade, ak by vyššie uvedené
nemaloplatiťuvádzame,žesohľadomnazáveryvyjadrenévrozsudkuCOFIDIS,jepotrebnévuvedenej

súvislosti posúdiť prekážku res iudicata tak, že nie je možné vôbec prihliadať na procesno-právnu
normu § 159 ods. 3 O. s. p., resp. úplne vylúčiť jej použitie z dôvodu, že odporuje kogentným normám
európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Vzhľadom na obranu odporcu, skôr ako súd vo veci nariadil pojednávanie, zaoberal sa posúdením
podmienok konania, konkrétne sa zaoberal tým, či existuje alebo neexistuje prekážka rozsúdenej veci,
pretože ak by tomu tak bolo, bol by to dôvod na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 v spojení s
ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako "O.s.p."), keď prekážka právoplatne

rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní (k tomu porovnaj
komentár k OSP autorov Števček/Ficová a kol., I. vydanie 2009, vydavateľstvo C.H.BECK str. 425).

Zhodne s argumentáciou navrhovateľky súd uzavrel, že existencia tejto prekážky daná nie je s ohľadom
na skutočnosť, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, na ktorý poukazuje odporca

(a ktorý sa nachádza na č.l. 4 pripojeného exekučného spisu č.k. 8Er/5/2009), rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na rozhodcovskej doložke zakotvenej vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktorá je ale neplatná. Neplatnosť vyplýva nielen z toho, že bola založená na neprijateľnej zmluvnej
podmienke, ale aj pre nezachovanie písomnej formy. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky a
jej dôvodoch je obsiahnutý v uznesení tunajšieho súdu aj Krajského súdu v Žiline, ktoré boli vydané

v exekučnom konaní č.k. 8Er/5/2009 dňa 18.06.2014 a 27.11.2014 (č.l. 118 a 146 spisu sp. zn.
8Er/5/2009) a ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 08.01.2015. V súvislosti s neplatnosťou rozhodcovskej
doložky treba poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013,
ktorého záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako
rozhodcovská doložka) zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis) možno plne použiť
aj podmienkach slovenskej právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, bol vydaný orgánom, ktorý nemal na to právomoc
a s ním vydaným rozsudkom nemožno potom spájať žiadne právne účinky, teda nemôže predstavovať
prekážkurozsúdenejveci. Právepreto,žedanýrozhodcovskýrozsudokjepreneplatnosťrozhodcovskej

doložky nespôsobilým exekučným titulom, bola exekúcia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/5/2009
vyššie zmieňovaným právoplatným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.06.2014, č.k. 8Er/5/2009-118,
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že vzhľadom na uvedené
možno konštatovať, že tvrdenie odporcu vo vyjadrení k žalobnému návrhu o tom, že exekúcia, ktorá sa
začala na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nebola zastavená, je nepravdivé. Napokon

je potrebné poukázať aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3
Cdo 27/2011, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej
pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom prejednávanejveci je síce vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak otázku neplatnosti zmluvy súd v tomto konaní
rieši ako predbežnú.

Keďžesúddospelkzáveruoneexistenciiprekážkyrozsúdenejveci,konanienezastavilavoveci nariadil
pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu, keď odporca
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a právny zástupca navrhovateľky, ktorý predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 17.04.2015 o jeho odročenie nežiadal a navrhovateľka na jeho účasti na
pojednávaní netrvala.

Vzhľadom na uvedené súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinami, ktoré do
spisu predložili účastníci konania, ako aj listinami založenými v pripojenom spise tunajšieho súdu č.k.
8Er/5/2009. Uvedený spis súd pripojil z dôvodu, že ako dôkaz bola v žalobnom návrhu označená listina,
ktorá sa mala nachádzať v tomto spise.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že nemá prehľad koľko spoločnosti Pohotovosť celkovo
zaplatila, ale vie, že je to preplatené, keď sa to sťahovalo z dôchodku jej manžela, aj jej dôchodku. Na
otázku súdu uviedla, že pokiaľ ide o v žalobe uvedenú celkovo zaplatenú a vymoženú sumu 1.207,88
eur, tak to tak mohlo byť, ale presne sa k tomu vyjadriť nevie. Myslela si, že to už všetko bolo súdu
predložené. Pokiaľ hovorila, že mala dve zmluvy, tak druhá zmluva by mala mať číslo 5760166. Súdu

predložila list, ktorý adresovala p. Jane Hrozáňovej zo spoločnosti Pohotovosť Bratislava, ktorý sa týka
tejto zmluvy a riešenia toho, že nebola evidovaná zaplatená suma 5.000,- Sk. Pohľadávka spoločnosti
Pohotovosť bola uhrádzaná zrážkami zo mzdy, kým robila, ako aj jej manželovi a potom zrážkami z
dôchodku jej i jej manžela, a to do 11. júla 2012. Pokiaľ ide o ďalšiu zmluvu, tak táto bola tiež robená na
sumu 5.000,- Sk. Jednu pôžičku si brala na kúpu chladničky a druhú na kúpu okna a ešte nejakých iných

vecí. Akjepotrebnépohľadádomapapiereadoložíčobudetrebaajodsvojhobývaléhozamestnávateľa
Detský domov Istebné, kde boli sťahované zrážky.

Z ňou predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku súd zistil, že
boli vykonávané zrážky pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo veci exekúcie EX 11676/08

a to v roku 2010 aj v r. 2011. Z ňou predloženého oznámenia spoločnosti Pohotovosť o aktuálnej
výške dlžnej sumy a z oznámenia zo dňa 21.4.2008, ktoré sa týka zmluvy 5760484 súd zistil, že
spoločnosť Pohotovosť pristúpila k realizácii zabezpečovacieho prostriedku : dohody o zrážkach zo
mzdy. Z oznámenia zo dňa 12.12.2008, ktoré sa týka zmluvy 5760484 súd zistil, že týmto listom
spoločnosť navrhovateľke oznamuje začatie exekučného konania, z oznámenia zo dňa 21.2.2014 súd

zistil, že ide o oznámenie, ktoré je obsahovo zhodné s oznámením na čl. 4 spisu a z oznámenia zo dňa
8.8.2014 ktoré sa týka zmluvy 5760484 súd zistil, že ide o výzvu na doplatenie sumy 55, 61 eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v prevažnej časti
dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli dňa 14.12.2007 Zmluvu o úvere č. 5760484
s poukazom na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, navrhovateľka ako dlžníčka a odporca
ako veriteľ. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Sk, ktorý sa navrhovateľka
zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 820,- Sk, počnúc dňom 15.01.2008 a zaviazala sa tak

celkovo zaplatiť 9.840,- Sk, z čoho suma 4.840,- Sk predstavovala tzv. poplatok. Zmluva má podobu
predtlačeného formulára, do ktorého boli vpísané len údaje o navrhovateľke (meno, priezvisko, rodné
číslo, trvalé bydlisko a číslo občianskeho preukazu), výška poskytnutej sumy, výška poplatku, počet
a výška splátok, ako aj termín prvej splátky a napokon dátum zmluvy. Podľa záverečnej vety zmluvy
súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č.l. 20 a 21 spisu č.k. 8Er/5/2009).

Predmetná úverová zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008 (teda v čase uzavretia
zmluvy) zakotvoval, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že aj predmetná úverová zmluva, ktorá bola uzavretá podľa
Obchodnéhozákonníkamápovahuspotrebiteľskejzmluvy,pretožejezrejmé,žeakmalazmluvapodobu

predtlačeného formulára a jej obsah bol tvorenými aj vopred pripravenými všeobecnými podmienkami,
navrhovateľka nemohla obsah zmluvy podstatne ovplyvniť.

Súčasne z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj na takúto zmluvu (ktorá nebola uzavretá podľa
Občianskeho zákonníka) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Aplikujúc citované ustanovenie súd dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy o úvere č. 5760484 uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 14.12.2007 pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý spočíva v dohodnutej

odplate za úver, ktorá dosahuje takmer 100% ročne (konkrétne 96,8% ročne), keďže sumu 5.000,-
Sk sa navrhovateľka zaviazala odporcovi vrátiť za 12 mesiacov spolu so sumou 4.840,- Sk (suma
4.840,- Sk predstavuje 96,8% zo sumy 5.000,- Sk). Priemerné úrokové miery z úverov obchodných
bánk boli v decembri 2007 pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti do 1 roka vo výške 13,77%
ročne a pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti od 1 roka do 5 rokov vo výške 13,88% ročne

(zdroj: internetová stránka www.nbs.sk). Do určitej miery je správna argumentácia odporcu, že vyššia
odplata za úvery poskytované nebankovými spoločnosťami oproti odplate za úvery poskytované
bankami má svoje opodstatnenie, avšak v tomto prípade dojednaná odplata predstavuje takmer
sedemnásobok priemernej úrokovej miery obchodných bánk. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že
dohodnutý poplatok predstavuje úroky len v 1/3-ine a 2/3-iny predstavujú náklady na vypracovanie

a administratívu pri uzatváraní zmluvy. K tomu treba uviesť, že z pohľadu spotrebiteľa toto "interné
členenie" celkového poplatku (ktoré mimochodom zo zmluvy vôbec nevyplýva) je bezpredmetné. Pre
spotrebiteľa je rozhodujúca celková suma, ktorú musí zaplatiť za to, že má na vopred určený čas k
dispozícii finančné prostriedky od veriteľa. Okrem toho akceptovateľný by bol len taký poplatok, za
ktorý by bolo spotrebiteľovi poskytnuté skutočné protiplnenie. V tomto prípade o takúto situáciu nejde.

V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 03.05.2011
( 17 U 192/10), podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34 rozhodnutia).

Cena úveru vo výške 96,8% ročne je zjavne neprimeraná. Dohoda o takejto cene nie je akceptovateľná
a odporujúca všeobecne uznávaným pravidlám chovania, pričom vzhľadom na jej úžerný charakter
neprichádza do úvahy jej akákoľvek moderácia (napr. rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1484/204, rozhodnutie
KS Prešov 16Co/71/2011 zo dňa 08.12.2011).

Súd dospel k záveru, že v časti dohody o cene úvere je úverová zmluva neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi, čo má za následok neplatnosť zmluvy ako celku, keďže neplatnou je dohoda o jej podstatnej
náležitosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Aplikujúc citované ustanovenia súd dospel k záveru, že ak navrhovateľka na základe
neplatnej úverovej zmluvy plnila nad rámec poskytnutej sumy 5.000,- Sk, resp. 165,97 eur, na
strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že formou dobrovoľných splátok uhradila sumu 326,63 eur a
prostredníctvom zrážok vykonávaných v rámci nezákonne vedenej exekúcie (8Er/5/2009) sumu 881,25
eur, takže nad rámec poskytnutej sumy 165,97 eur zaplatila 1.041,91 eur. K návrhu pripojila emailové
oznámenie Exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 12.12.2013, z ktorého vyplýva, že vexekučnom konaní č. EX 11676/08 (na súde vedené pod č.k. 8Er/5/2009, ako to vyplýva zo žiadosti o
udelenie poverenia na č.l. 1 spisu 8Er/5/2009-pozn. sudkyne) bolo celkovo vymožených 1.230,84 eur, z
ktorej sumy boli na pohľadávku oprávneného vymožené finančné prostriedky vo výške 881,25 eur a na

úhradu trov exekúcie 349,59 eur. Ďalej navrhovateľka k návrhu pripojila list odporcu zo dňa 02.10.2012,
ktorým navrhovateľku vyzýva na zaplatenie sumy 59,09 eur a v ktorom sa uvádza, že dňa 31.03.2010
navrhovateľka zaplatila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 326,63 eur, ale keďže sa dostala do
omeškania vznikli jej ďalšie náklady vo výške 791,46 eur, čím sa celková suma zvýšila na 1.118,09 eur,
z ktorej ku dňu 02.10.2012 bolo celkom uhradené 1.059,- eur (č.l. 4 a č.l. 4 p.v. spisu).

Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil splátkový kalendár (č.l. 31-32 spisu), z ktorého vyplýva, že
navrhovateľka mala v 12 splátkach vo výške 27,22 eur splatných v období od 15.01.2008 do 15.12.2008
zaplatiť spolu sumu 326,64 eur. Súčasne z neho vyplýva, že prvá úhrada bola vykonaná dňa 09.05.2008
v sume 85,24 eur, druhá 09.06.2008 v sume 92,51 eur, tretia 08.01.2009 v sume 116,18 eur, čo spolu
predstavuje 293,93 eur. Ďalšie úhrady, ktoré eviduje odporca, sú úhrady po začatí exekučného konania

8Er/5/2009 (ktorá sa začalo doručením žiadosti o udelenie poverenia dňa 12.01.2009 tunajšiemu súdu
- č.l. 1 spisu 8Er/5/2009). Ide o úhrady v sume 24,32 eur zo dňa 01.03.2010, 31.03.2010, 28.04.2010,
31.05.2010, 06.07.2010, 04.08.2010, v sume 24,28 eur zo dňa 24.09.2010, 11.10.2010, 30.11.2010,
07.01.2011, 28.02.2011, v sume 26,39 eur zo dňa 03.03.2011, v sume 25,35 eur zo dňa 05.04.2011 a
03.06.2011, v sume 27,30 eur zo dňa 30.06.2011, 26.07.2011, 31.08.2011, 28.09.2011, v sume 26,60

eur zo dňa 31.10.2011, 30.11.2011, 31.12.2011, 31.01.202, 29.02.2012, 30.03.2012, v sume 2,62 eur
zo dňa 18.05.2012, v sume 28,62 eur zo dňa 31.05.2012, v sume 30,99 eur zo dňa 20.07.2012, v
sume 31,07 eur zo dňa 31.07.2012, v sume 31,07 eur zo dňa 31.08.2012 a v sume 27,89 eur zo dňa
28.09.2012. Všetky odporcom evidované úhrady predstavujú sumu 1.059,- eur. Ide pritom nielen o
dobrovoľné úhrady, ale aj úhrady počas exekučného konania, resp. nedobrovoľné úhrady spolu.

Súd vychádzal ohľadne výšky celkovo zaplatenej sumy zo sumy, ktorú ma evidovanú odporca, t.j.
zo sumy 1.059,- eur, pretože táto predstavuje plnenie, o ktoré sa odporca bezdôvodne obohatil z
titulu neplatného právneho úkonu. Súdny exekútor v emailovej správe na č.l. 4 p.v. spisu uviedol, že
na pohľadávku oprávneného bolo vymožených 881,25 eur (podľa jeho vyúčtovania na č.l. 159 spisu

8Er/5/2009, ktoré je zo dňa 10.04.2015, bolo na pohľadávku oprávneného vymožených 895,17 eur, z
toho ale 161,42 eur bolo vymožených na trovy konania, 32,07 eur + 32,07 eur na trovy advokáta v
exekúcii (odmena za prevzatie zastúpenia, predexekučná upomienka) a 6,12 eur na trovy za spísanie
zápisnice. Trovy konania rozhodcovského a exekučného konania však nie sú plnením získaným na
základe neplatnej úverovej zmluvy. Okrem toho, podľa názoru súdu si navrhovateľka nesprávne vyložila

obsah oznámenia odporcu zo dňa 02.10.2012 (č.l. 4 spisu). Podľa názoru súdu odporcom uvádzaná
celkovo zaplatená suma 1.059,- eur (ku dňu 02.10.2012) zahŕňa aj úhradu istiny s poplatkom v sume
326,23 eur uskutočnenú do 31.03.2010, tak ako to koniec koncov aj vyplýva zo splátkového kalendára
odporcu. Zo splátkového kalendára je zrejmé, že ku dňu 31.03.2010 mala navrhovateľka celkovo
zaplatených 342,57 eur.

Z týchto dôvodov sú navrhovateľke priznal rozdiel medzi celkovo zaplatenou sumou 1.059,- eur a sumou
poskytnutého úveru (165,97 eur), čo predstavuje 893,03 eur.

Odporca v odvolaní na č.l. 62 spisu uviedol, že predmetná úverová zmluva nepodlieha režimu zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa jeho ust. § 1 písm. e/ v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk
zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR;

Odporca však necitoval celé ustanovenie uvedeného zákona, v ktorom sa v čase uzavretia zmluvy

uvádzalo, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

V danom prípade bolo predmetom zmluvy poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur). Zo zmluvy
o úvere vyplýva, že ide o opakovanú zmluvu a navrhovateľka uviedla, že druhá zmluva bola tiež na
5.000,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom boli uzavreté dve
zmluvy. Tieto by však bolo možné považovať za jediný spotrebiteľský úver (už so sumou nad 200,- eur)vtedy, ak by boli uzavreté na rovnaký účel. Z vykonaného dokazovania tento záver nevyplynul, keď
navrhovateľka uviedla,žejednu"pôžičku"sibralanakúpuchladničkyadruhúnakúpuoknaainýchvecí.

Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že režim zákona č. 258/2001 Z.z. na predmetnú úverovú zmluvu
aplikovať nemožno.

Ako už bolo ale uvedené súd návrhu navrhovateľky vyhovel čo do sumy 893,03 eur, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie odporcu titulom plnenia získaného z neplatnej úverovej zmluvy. K tejto sume

súd priznal úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol odporcovi doručený
žalobný návrh, keď navrhovateľka nijako nepreukázala, že by výzvu zo dňa 06.02.2013, adresovanú
odporcovi, v ktorej ho vyzvala na vrátenie sumy 1.112,04 eur titulom bezdôvodného obohatenia aj
odporcovi (hoci aj emailom) odoslala. Na výzve je len rukou v angličtine napísané, že bola odoslaná
06/01/(?)2013. Úrok bol priznaný podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, keďže omeškanie sa odvíja od

záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 31.01.2013.

V prevyšujúcej časti žalovanej sumy a úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na takýto výsledok konania, súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

a náhradu trov konania rozdelil pomerne, podľa rozsahu úspechu účastníkov konania. Navrhovateľka
sa podaným návrhom domáhala priznania sumy 1.041,91 s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
12.02.2013 do zaplatenia, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 205,06 eur. Súd navrhovateľke
priznal sumu 893,03 eur s 8,05% úrokom z omeškania od 18.04.2015 do zaplatenia, ktorý do dňa
vyhlásenia rozsudku predstavuje 5,12 eur. Žiadaná suma (so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku)

predstavuje 1.246,97 eur a priznaná suma (so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku) predstavuje 898,15
eur. V percentuálnom vyjadrení je úspech navrhovateľky 72,03% a úspech odporcu 27,97%, na základe
čoho je čistý úspech navrhovateľky 44,06%. V takomto rozsahu vzniklo navrhovateľke právo na náhradu
trov konania. Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia, keď v konaní bola zastúpená
advokátom, ktorý vo veci vykonal v rámci súdneho konania tri úkony právnej služby: prevzatie veci a

príprava zastúpenia dňa 12.12.2013, spísanie návrhu na začatie konania dňa 12.12.2013 a vyjadrenie
zo dňa 11.06.2014 vrátane jeho doplnenia zo dňa 13.05.2015. Za každý z týchto úkonov náleží odmena
z hodnoty veci vo výške 61,41 eur a režijný paušál, k prvým dvom úkonom vo výške 7,81 eur a k tretiemu
úkonu vo výške 8,04 eur. Odmena a režijný paušál za všetky tri úkony predstavujú sumu 207,89 eur.
V takejto sume si ich vyúčtoval aj právny zástupca navrhovateľky (č.l. 99 spisu) a súd konštatuje, že

boli vyúčtované v súlade s ustanoveniami § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 15 písm. a/,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
91,60 eur, ktorá suma zodpovedá rozsahu jej čistého úspechu v konaní (44,06% zo sumy 207,89 eur).

Priznané trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky,
a to s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín
13. mája 2015

JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa