Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/15/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898588
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2009:1202898588.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľky: R.. W. K., O. XX/XX, Z., zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2,
Bratislava, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, o neplatnosť
výpovede, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy, a o vzájomnom návrhu odporcu, že od
neho nie je možné spravodlivo žiadať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že výpoveď odporcu zo dňa 27.05.2002, daná navrhovateľke dňa 05.06.2002 je neplatná.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu t r v á .

Súd protinávrh odporcu, že od odporcu nie je možné spravodlivo žiadať, aby navrhovateľku naďalej
zamestnával, z a m i e t a.

O náhrade mzdy a náhrade trov konania b u d e rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2002 a doplneným dňa 05.05.2005 domáhala,
aby súd určil, že výpoveď zo dňa 27.05.2002, ktorá jej bola daná odporcom z dôvodu nadbytočnosti,
je neplatná, a jej pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Zároveň žiadala uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť jej náhradu mzdy s príslušenstvom a taktiež náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že u odporcu začala pracovať ako metodik na ústredí Všeobecnej úverovej
banky a.s. dňa 01.01.1990 na základe pracovnej zmluvy. Dňa 12.03.2002, po rozhodnutí vedenia
banky - odporcu zo dňa 11.03.2002 o znížení počtu pracovníkov, zrušení 4 funkčných miest metodikov-
špecialistov v odbore 6400- riadenie ochrany a bezpečnosti banky s účinnosťou od 30.06.2002, bola
prizvaná k riaditeľovi odboru V.. W. F., ktorý jej predložil dopredu predtlačený záznam o prerokovaní

organizačnej zmeny. Mohla si vybrať, či skončí pracovný pomer dohodou, alebo s dohodou nesúhlasí,
a preto bude s ňou rozviazaný pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny. Navrhovateľka s
týmto nesúhlasila, pretože jej činnosť nebola zrušená, nakoľko túto činnosť podľa zákona je povinný
zabezpečovať odporca a doposiaľ je vykonávaná iným zamestnancom. Takýmto nátlakom odporca
dosiahol, že z oddelenia ochrany a bezpečnosť ukončili pracovný pomer traja zamestnanci vo funkcii
metodik-špecialista, konkrétne N. Q., V. K. a pán F. a z oddelenia zabezpečovacia technika, patriaceho
do tohto odboru, ďalší dvaja zamestnanci vo funkcii metodik-špecialista, pán I. a pán M.. Teda odporca

dosiahol nátlakom zníženie počtu ešte o jedno miesto viac ako bolo rozhodnuté v organizačnej zmene.
Napriek tomu odporca ďalej nútil navrhovateľku, aby pristúpila k rozviazaniu pracovného pomeru z
organizačných dôvodov, i keď tu dôvod už nebol. Pracovná náplň navrhovateľky nebola zrušená,nakoľko, hoci funkcie boli zrušené ku dňu 30.06.2002, odporca vyžadoval od navrhovateľky plný výkon
jej pracovnej náplne až do uplynutia výpovednej lehoty t.j. do 30.09.2002.

Odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 27.05.2002 z organizačných
dôvodov a teda dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, hoci na to nemal
právny dôvod. Výpoveď navrhovateľka prevzala dňa 05.06.2002, pričom odporca jej dal pri prevzatí
vopred pripravenú prílohu s textom uvádzajúcim voľné miesta, o ktoré vraj nemá navrhovateľka záujem,
čo táto odmietla a dopísala vlastnou rukou na túto prílohu, že prijme akékoľvek voľné miesto.

Výpoveď je neplatná z dôvodu, že v čase výpovede navrhovateľke už odpadol dôvod k výpovedi podľa
§ 63 ods. l písm. b/ ZP, nakoľko v tom čase bolo už bol počet zamestnancov odboru znížený až o 5
funkčných miest, teda o jedno viac ako bola organizačná zmena odporcu, činnosť navrhovateľky nebola
zrušená ani po 30.06.2002, odporca porušil aj ustanovenie § 63 ods.2 Zákonníka práce, keď neponúkol
navrhovateľke iné vhodné voľné miesto, naopak neustále jej tvrdil, že takéto miesto nemá.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že skončil pracovný pomer s navrhovateľkou
výpoveďou podľa ust. § 63 ods. l písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľky
vzhľadom na rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce. Rozhodnutím riaditeľa Odboru riadenia ochrany a bezpečnosti O., F..M.. č. X/XXXX

zo dňa 11.03.2002 boli v tomto odbore zrušené 4 pracovné miesta: metodik - špecialista v G. XX,
medzi nimi aj pracovné miesto navrhovateľky, a to s účinnosťou od 30.06.2002. Keďže navrhovateľka
nesúhlasila so skončením pracovného pomeru v dôsledku zrušenia jej pracovného miesta dohodou,
odporca skončil pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods.l písm. b) Zákonníka práce písomným
podaním zo dňa 27.05.2002, ktoré navrhovateľka prevzala osobne dňa 05.06.2002. Pracovný pomer

skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2002. Navrhovateľka sa stala pre odporcu nadbytočnou,
pričom výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi. Postup pri skončení
pracovného pomeru s navrhovateľkou bol v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky,

poverenéhozástupcuodporcu,svedkovR.G.,R..Š.G.W.,V..W.F.,aoboznámilsaslistinnýmidôkazmi:
Pôvodná pracovná zmluva navrhovateľky a Štátnej banky československej a jej dodatky, dodatok č.
4 k pracovnej zmluve zo dňa 29.12.1989, nasledujúce dodatky č. 5 a 6, popis práce navrhovateľky,
žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie uvoľnenia z pracovného pomeru zo dňa 13.03.2002, rozviazanie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.05.2002, Rozhodnutie riaditeľa odboru č. X/XXXX zo dňa

11.03.2002 o organizačnej zmene v odbore XXXX - Riadenie ochrany a bezpečnosti banky, organizačná
štruktúra O. F..M.. pred a po vydaní rozhodnutia o organizačnej zmene, rozhodnutie o organizačnej
zmene, Záznam o prerokovaní rozhodnutia o organizačnej zmene s navrhovateľkou, prehľad voľných
miest dňa 03.06.2002, skončenie pracovného pomeru s pracovníkmi: R.. Q., R.. I., R.. F., R.. M., V. K.,
Návrh zníženia počtu pracovných miest v organizačných útvaroch ústredia VÚB, a. s. v 1. etape, Príkaz

Predstavenstva Všeobecnej úverovej banky, a. s. zo dňa 15. februára 2002, Pracovnoprávne postupy
na riešenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov O., F.. M.. v dôsledku realizácie organizačných
zmien vo O. F.. M.. v rokoch 2002-2004, Potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o evidencii
navrhovateľky medzi uchádzačmi o zamestnanie, výpis so zápisu z 9. zasadnutia predstavenstva O.,
F..M.. zo dňa 5.3.2002, návrh rozpisu zníženia počtu pracovných miest ústredia a pobočiek O., F..M.. v

prvej etape, mandátna zmluva na zabezpečenie výkonu funkcie technika PO uzavretá medzi odporcom
a spol. B., M..L..T.. dňa 30.9.2003, potvrdenie o pracovnom pomere R.. E. J., rozhodnutie Sociálne
poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľke, osobný list dôchodkového
poistenia, menný zoznam zamestnancov ústredia O., ktorí boli dňa 15.3.2002 prerokovaní E., ako i
ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe dodatku č. 4 pracovnej zmluvy
zo dňa 29.12.1989, v zmysle ktorého navrhovateľka s účinnosťou od 01.01.1990 začala pracovať vo O.,
na ktorú na základe organizačnej prestavby štátnej banky československej prešli k 01.01.1990 práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo štátnej banky československej, s ktorou navrhovateľka

uzatvorila pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 18.02.1981. Pracovný pomer bol v znení
nasledovných dohôd a dodatkov uzavretý na dobu neurčitú, v zmysle dodatku č. 6 zo dňa 30.01.1992
so zaradením metodik-špecialista, v tarifnej triede XX.Riaditeľ odboru rozhodnutím č. X/XXXX zo dňa 11.03.2002 o organizačnej zmene v odbore XXXX -
riadenie ochrany a bezpečnosti banky zrušil s účinnosťou od 30.06.2002 tri pracovné miesta metodik -
špecialista v G. XX v oddelení ochrana a bezpečnosť a jedno pracovné miesto metodik - špecialista v

G. XX v oddelení zabezpečovacia technika.

Dňa 27.05.2002 dal odporca navrhovateľke výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Výpoveď navrhovateľka
prevzala dňa 05.06.2002.

Z písomnej výpovede súd zistil, že odporca dal navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Výpoveď je odôvodnená tým, že z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej
zmene za účelom zvýšenia efektívnosti práce, podľa ktorej zamestnávateľ zrušil funkciu navrhovateľky
- metodik-špecialista, stala sa navrhovateľka pre zamestnávateľa nadbytočnou. Ďalej je vo výpovedi
uvedené, že odporca ponúkol navrhovateľke ku dňu výpovede v súlade s § 63 ods. 2 písm. b) ZP
voľné pracovné miesta, pričom navrhovateľka ani jedno neprijala. Odporca nemá žiadnu inú možnosť

navrhovateľku ďalej zamestnávať, preto jej dáva výpoveď. Vo výpovedi sa uvádza, že zamestnávateľ
v súlade s § 74 ods. 1 Zákonníka práce vopred prerokoval rozviazanie pracovného pomeru s
navrhovateľkou výpoveďou s príslušným odborovým orgánom dňa 15.3.2002.

Tento skutkový stav nebol medzi stranami sporný.

Navrhovateľka a právny zástupca navrhovateľky zotrvali na pojednávaní na podanom návrhu.
Právny zástupca uviedol, že v čase, keď dostala navrhovateľka výpoveď, pracovala ako metodik
špecialista. Navrhovateľka je držiteľkou odbornej spôsobilosti na úseku odbornej ochrany a technika
BOZP, má dlhoročnú prax a odbornosť. Bola prizvaná k riaditeľovi odporcu, kde jej bol predložený

záznam o organizačnej zmene odporcu, a zároveň jej bolo oznámené, že odporca nemá ďalšiu
možnosť ju zamestnávať, nakoľko nemá pre ňu žiadne voľné miesto. Navrhovateľka s rozviazaním
pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien formou dohody nesúhlasila, odporcom bol nielen
na navrhovateľku ale aj na ďalších zamestnancov vyvíjaný nátlak, následkom čoho nakoniec odporca
rozviazal pracovný pomer s ďalšími piatimi zamestnancami. Odporca teda dosiahol zníženie počtu

zamestnancov, avšak na navrhovateľku naďalej vyvíjal nátlak s cieľom jej ukončenia pracovného
pomeru. Napriek tomu, že odporca už znížil stav zamestnancov, s navrhovateľkou ukončil pracovný
pomer výpoveďou, s výpovednou lehotou. Počas výpovednej lehoty navrhovateľka vykonávala riadne
svoju prácu. Navrhovateľka bola uvádzaná do omylu tým, že odporca tvrdil, že pre ňu nemá žiadnu
vhodnú prácu. Navrhovateľka žiadala o preloženie na akúkoľvek inú vhodnú prácu, čo odporca neurobil.

Výpoveď navrhovateľke je neplatná, jednak z dôvodu, že v čase výpovede už odpadol dôvod výpovede,
nakoľko bol znížený stav zamestnancov už predtým o 5 zamestnancov, ani miesto navrhovateľky
zrušené nebolo, ani jej nebolo ponúknuté riadne iné vhodné miesto.

Pred organizačnou zmenou bolo na danom odbore 20 zamestnancov, po organizačnej zmene ich malo

byť 16, ku dňu výpovede danej navrhovateľke bolo zamestnancov na odbore 15. Z tohto vyplýva, že
navrhovateľka už bola šiestym zamestnancom vo funkcii metodik-špecialista, s ktorým bol ukončený
pracovný pomer.

Poukázala na to, že odporca v tom čase disponoval novými pracovnými miestami, dokonca priamo na

odbore navrhovateľky pracovala v tom čase pani J., ktorá bola prijatá na zastupovanie počas materskej
dovolenky, pričom pracovný pomer pani J. bol zmenený na dobu neurčitú práve v čase výpovede
navrhovateľke. Navrhovateľka má za to, že toto miesto jej malo byť ponúknuté. Jej ponúknuté pracovné
miesta boli na dobu určitú do decembra 2002, pracovné miesto na dobu neurčitú jej nebolo ponúknuté.
Navrhovateľka poukázala aj na rozpor výpovede s kolektívnou zmluvou, odbory však nezaujali vo veci

žiadne stanovisko.
Poukázali tiež na to, že výpoveď je neplatná i z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná s odbormi.

Poverený zástupca odporcu na pojednávaní taktiež zotrval na podanom písomnom vyjadrení k návrhu,
i na odôvodnení v ňom uvedenom. S navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer vzhľadom na

rozhodnutie odporcu o znižovaní počtu zamestnancov a teda jeho organizačnej zmene. Rozhodnutie
o organizačnej zmene bolo rozhodnutím predstavenstva odporcu za účelom zefektívnenia práce. V
danom prípade išlo o organizačnú zmenu, kedy banka bola po privatizácii, a tieto zmeny sa robili vo
viacerých etapách. S navrhovateľkou bol ukončený pracovný pomer v rámci prvej etapy znižovaniazamestnancov, pričom znižovanie zamestnancov bolo uskutočnené na základe príkazu predstavenstva
O. zo dňa 26.02.2002. Išlo o prvotný vnútorný akt týkajúci sa organizačnej zmeny. Na základe tohto
aktu riaditeľ odboru ľudských zdrojov vydal rozhodnutie pre jednotlivých riaditeľov odborov, na základe

ktorého riaditeľ odboru riadenie ochrany a bezpečnosti banky V.. F. vydal rozhodnutie o organizačnej
zmene. S ostatnými zamestnancami, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer, bol rozviazaný dohodou.
Odporca si nie je vedomý žiadneho nátlaku na navrhovateľku.
Činnosť, ktorú vykonávala navrhovateľka, nebola zrušená, bola prerozdelená a od 30.09.2003 bola časť
jej činnosti presunutá na súkromnú firmu.

Odporca postupoval voči navrhovateľke korektne, bol jej ponúknutý výber z dvoch alternatív voľných
pracovných miest, ktoré neprijala. Odporca si ponukovú povinnosť splnil, nakoľko v zmysle ZP a platnej
judikatúry si zamestnávateľ túto povinnosť splní aj vtedy, ak ponúkne zamestnancovi prácu na kratší
pracovný čas, a teda aj na dobu určitú, taktiež postačuje, ak mu ponúkne jedno voľné pracovné miesto.

Organizačná zmena bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, odporca však nedisponuje
zápisnicou z predmetného rokovania.

Svedok V.. W. F. uviedol, že v čase keď bola daná výpoveď navrhovateľke bol riaditeľom odboru riadenia
ochrany a bezpečnosti banky a znižoval stavy v zmysle rozhodnutia predstavenstva po organizačných

zmenách percentuálne. S kým bude ukončený pracovný pomer rozhodoval on, rozhodnutie, ktorým
zrušil štyri pracovné miesta podpísal on. Nepamätá si, prečo bola daná výpoveď navrhovateľke z
nadbytočnosti, keď už bol rozviazaný pracovný pomer s piatimi zamestnancami, asi išlo o ďalšie
znižovanie stavov. Viac sa k veci vzhľadom na odstup času vyjadriť nevedel.

Svedkyňa R. G. uviedla, že v čase skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou pracovala
na personálnom oddelení banky. Ako prebiehali rokovania s navrhovateľkou sa vyjadriť nevie, ani
nepripravovala prehľad voľných miest pre navrhovateľku. Viac k veci neuviedla.

Svedok R.. Š. W. uviedol, že dňa 15.3.2002 o 11,00 hod. sa konalo zasadnutie alebo rokovanie na

výzvu zamestnávateľa, ktorého sa zúčastnil osobne za odbory. Zamestnávateľ im slovne uviedol, s
ktorými zamestnancami mieni skončiť pracovný pomer, ale nevie, či išlo zo strany zamestnávateľa o
informovanie odborov, alebo či to má vyhodnotiť ako prerokovávanie. Menný zoznam zamestnancov
v zmysle informovania prišiel odborom mailom až poobede, bol odoslaný až 13,43 hod. teda po
skončení rokovania. Zápisnicou z rokovania nedisponuje, následne si dal potvrdiť tento zoznam X..

W. z personálneho oddelenia, ktorý pod zoznam napísal "predložené na prerokovanie ZOOH dňa
15.3.2002". Predpokladá, že okrem tohto zoznamu žiadny záznam alebo zápisnica neexistuje, nakoľko v
ostatných prípadoch, ak sa rokovalo alebo prerokovávali podobné veci, boli odborom doručené podklady
pred rokovaním, v tomto prípade to tak nebolo, a zoznam zamestnancov bol odborom doručený až
následne. Predpokladá, že na tomto rokovaní im neboli predložené písomné výpovede, ktoré chcel dať

zamestnávateľ zamestnancom a navrhovateľke. Myslí si, že neexistuje záznam z tohto rokovania.

Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 výpoveďou môže skončiť pracovný pomer

zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné
miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomnérozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď, ak nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a)zamestnávateľanijehonástupcanemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávaťvmieste,ktorébolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 24.07.2002 výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s

príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.

Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že návrh navrhovateľky je dôvodný. Pri výpovedi pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce musia byť splnené všetky zákonné predpoklady vymedzujúce tento výpovedný dôvod

ako aj ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce.

Súd sa oboznámil s písomným znením výpovede, pričom dospel k záveru, že skutočnosti uvedené ako
výpovedný dôvod nie sú uvedené v takom znení, aby ich nebolo možné zameniť s iným výpovedným
dôvodom. Taktiež má súd za to, že tieto skutočnosti odporujú listinným dôkazom založeným v spise. V

priebehu konania nebolo spochybnené, že odporca rozhodol o organizačnej zmene tak, že zrušil štyri
pracovné miesta v odbore riadenie ochrany a bezpečnosti banky. V písomnej výpovedi sa však uvádza,
že zamestnávateľ v zmysle organizačnej zmeny zrušil funkciu navrhovateľky metodik - špecialista, čím
sa mala navrhovateľka stať pre zamestnávateľa nadbytočnou. Tu chce súd poukázať na to, že zrušenie
funkcie v žiadnom prípade nemôže spôsobiť nadbytočnosť zamestnanca v zmysle predmetného

rozhodnutia o organizačnej zmene , nakoľko v tomto je jednoznačne uvedené, že sa zrušujú štyri
pracovné miesta a nie funkcie. Funkcia metodik-špecialista zrušená nebola. Z uvedeného je zrejmé, že
písomná výpoveď trpí formálnou vadou, nakoľko sú v nej uvedené skutočnosti ktoré ako výpovedný
dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b./ ZP neobstoja, a nie sú ani v súlade s výpoveďami účastníkov v konaní
ani s listinnými dôkazmi založenými v spise. V zmysle Zákonníka práce je nevyhnutné dôvod výpovede

vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Súd má za to, že v písomnej výpovedi nebol výpovedný dôvod skutkovo vymedzený tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným a taktiež nezodpovedal preukázaným skutočnostiam v konaní.

Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že výpoveď je neplatná už z formálneho hľadiska.

Súd sa v konaní zaoberal aj dôvodnosťou výpovede vzhľadom na organizačnú zmenu a argumentáciou
navrhovateľky. Na základe všetkých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že výpoveď vzhľadom na
organizačnú zmenu nie je dôvodná, nakoľko navrhovateľka sa nemohla stať pre odporcu v čase, keď jej
bola daná výpoveď nadbytočnou, nakoľko odporca v tomto čase už dosiahol stav počtu zamestnancov

na odbore riadenie ochrany a bezpečnosti banky, zamýšľaný predmetnou organizačnou zmenou. Je
nepochybné, že odporca rozhodol o znížení počtu pracovných miest tak, že na predmetnom odbore
mali byť zrušené štyri pracovné miesta a dosiahnutý stav 16 pracovných miest. V čase rozhodovania
o organizačnej zmene bolo na predmetnom odbore 20 pracovných miest. V čase keď bola daná
výpoveď navrhovateľke teda dňa 05.06.2002 s odôvodnením, že sa stala nadbytočnou vzhľadom na

predmetnú organizačnú zmenu, už ukončili pracovný pomer na predmetnom odbore zamestnanci R..
Z. M. (31.5.2002), R.. N. Q. (28.2.2002), R.. V. I. (24.3.2002), R.. F. (31.3.2002), V. K. (31.3.2002).
Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ už rozviazal pracovný pomer z piatimi zamestnancami na
odbore riadenia ochrany a bezpečnosti banky, pričom na uvedenom odbore pracovalo teda 15 ľudí.
Napriek tomu z dôvodu nadbytočnosti doručil výpoveď aj navrhovateľke, hoci zamýšľané zníženie

pracovných miest už odporca dosiahol, dokonca o jedného zamestnanca prekročil. Súd dospel k záveru,
ženeobstojí výpovednýdôvodznadbytočnostiodvolávajúcsanaorganizačnúzmenu,nakoľkouvedená
organizačná zmena už bola v čase kedy bola daná výpoveď navrhovateľke zrealizovaná.Súd sa zaoberal aj argumentáciou odporcu, ktorý poukázal na to, že pracovný pomer s Ing. N. Q.
bol skončený ešte pred rozhodnutím predstavenstva (5.3.2002) a rozhodnutím riaditeľa o zrušení 4
pracovných miest na predmetnom odbore (11.3.2002), a teda jeho pracovný pomer skončil ešte pred

prijatím rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov. Tu súd poukazuje na to, že skončením pracovného
pomeru s R.. N. Q. nedošlo k zrušeniu jeho pracovného miesta, a teda, síce s ním bol pracovný pomer
ukončený, avšak jeho pracovné miesto naďalej v odbore zostalo, len neobsadené zamestnancom. Až v
zmysle organizačnej zmeny došlo k zrušeniu pracovných miest.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že odporca nepostupoval v zmysle v tom čase účinného
Zákonníka práce, nakoľko neprerokoval vopred výpoveď navrhovateľky s príslušným odborovým
orgánom. Uvedené spôsobuje neplatnosť výpovede v zmysle § 74 ods. 1 ZP i v prípade, ak by
ostatné zákonné podmienky výpovede boli dané. V prípade konania o neplatnosť výpovede spočíva
dôkazné bremeno na zamestnávateľovi , ktorý však v priebehu konania ničím nepreukázal, že by
podmienka platnosti výpovede prerokovať vopred výpoveď navrhovateľky s odbormi bola splnená.

Sám odporca v konaní uviedol, že nedisponuje zápisnicou z rokovania. Do spisu odporca založil len
zoznam zamestnancov ktorí boli údajne dňa 15.03.2002 prerokovaní v E. z dôvodu predpokladanej
výpovede. Uvedený zoznam bol zaslaný odborom dňa 15.3.2002 o 13,43 hod. a následne na uvedený
vytlačený zoznam rukou dopísal X.. W. "predložené na prerokovanie z T. dňa 15.3.2002". V tejto
súvislosti súd vypočul svedka R.. Š. W., ktorý bol v uvedenom čase predstaviteľom odborov. Z jeho

výpovede však jednoznačne vyplýva, že 15.03.2002 sa konalo nejaké zasadnutie alebo rokovanie
na výzvu zamestnávateľa, ktorého sa zúčastnili odbory, zasadnutie bolo o 11,00 hod.. Zamestnávateľ
odborom slovne uviedol, s ktorými zamestnancami mieni skončiť pracovný pomer, pričom ani svedkovi
nebolo jasné, či má toto oznámenie chápať ako informáciu alebo prerokovávanie. Menný zoznam
zamestnancov mu bol doručený až poobede, teda po skončení zasadnutia. Taktiež svedok žiadnou

zápisnicou alebo záznamom z rokovania nedisponuje, podľa jeho názoru sa ani žiadna nevyhotovovala.
Svedok sa tiež vyjadril, že vopred neboli odborom doručené žiadne materiály na rokovanie.

Súd konštatuje, že v danom prípade nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany
zamestnávateľa , nakoľko tento neprerokoval vopred výpoveď navrhovateľky s odbormi, resp. neuniesol

dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenie, že tak urobil, nepreukázal žiadnym dôkazom. V zmysle
Zákonníka práce nesplnenie tejto podmienky spôsobuje neplatnosť výpovede.

Súd sa pri vyhodnocovaní dôkazov bližšie nezaoberal skutočnosťou, či si odporca voči navrhovateľke
splnil ponukovú povinnosť, nakoľko dospel k záveru, že neplatnosť výpovede spôsobuje už nesplnenie

formálnej a hmotno - právnej podmienky tak ako je to vyššie uvedené, pričom už nesplnenie jednej
z nich by neplatnosť výpovede spôsobilo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd ďalšie
dokazovanie vo veci za nadbytočné, pričom taktiež účastníci konania ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania neoznačili. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a vyhodnotenie dôkazov
súd rozhodol o neplatnosti výpovede a určil že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá.

Odporca podal v konaní protinávrh, ktorým sa dožadoval v prípade, ak by súd určil že výpoveď
je neplatná, rozhodnutia súdu, že od odporcu nie je možné spravodlivo žiadať aby navrhovateľku
naďalej zamestnával. Odporca odôvodnil svoj návrh tým, že pracovné miesto navrhovateľky bolo z
organizačných dôvodov zrušené a činnosti ktoré navrhovateľka vykonávala, vykonáva v súčasnosti

externá spoločnosť. Poukázal tiež na to, že od skončenia pracovného pomeru navrhovateľky sa u
odporcu vykonalo množstvo ďalších organizačných zmien a opatrení, ktoré vedú k ďalšiemu možnému
znižovaniu stavu zamestnancov a preto neumožňujú odporcovi navrhovateľku zamestnať.

Súd protinávrh odporcu zamietol z dôvodu, že hoci odporca argumentoval, prečo nie je možné od neho

spravodlivo žiadať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával, avšak svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi
nepreukázal, ani na podloženie svojich tvrdení žiadne dôkazy neoznačil. Súd teda dospel k záveru,
že návrh odporcu nie je dôvodný, a odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti
svojho návrhu.

O náhrade mzdy a náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.