Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2005

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/15/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898588
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2005:1202898588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: R.. W. K., O. XX/XX, Z., zastúpená JUDr. Júliou

Gombošovou, advokátkou, Líščie nivy 23, Bratislava, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s.,
Mlynské nivy 1, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 2.12.2002 domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by vyslovil neplatnosť výpovede doručenej navrhovateľke odporcom dňa 27.5.2002 a zaviazal
odporcu na zaplatenie náhrady mzdy spolu s príslušenstvom. V priebehu konania navrhovateľka

upresnila petit návrhu a vyčíslila výšku náhrady mzdy, pričom návrh na začatie konania v ostatnej časti
nemenila.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, pričom zároveň poukázal na márne uplynutie prekluzívnej
lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa so založenými listinnými

dôkazmi:pracovnázmluvazodňa16.2.1981spolusdodatkamič.1-6,písomnérozviazaniepracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 27.5.2002 a zistil nasledovný stav veci:

Odporca rozviazal pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou zo dňa 27.5.2002, ktorá bola
navrhovateľke riadne doručená dňa 5.6.2002. Vo výpovedi odporca stanovil výpovednú dobu tri
mesiace. Výpovedná doba začala plynúť 1.7.2002 a skončila dňa 30.9.2002. Navrhovateľka uplatnila na
súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou návrhom, doručeným súdu dňa 2.12.2002.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce (platného v čase skončenia pracovného pomeru), ak je daná
výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre
zamestnávateľa aj zamestnanca a je dva mesiace. Pri výpovedi z dôvodov ustanovených v § 63 ods.
1 písm. a) a b) je výpovedná doba tri mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.Podľa § 77 cit. zákona neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 36 ods. 1 cit. zák. k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v
prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 74 ods. 3, § 75 ods. 3,
§ 77, § 103 ods. 4 a § 193 ods. 2. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne
na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť

z dôvodu márneho uplynutia zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnou cestou. Navrhovateľke bola výpoveď doručená dňa
5.6.2002, výpovedná doba začala plynúť 1.7.2002 a uplynula 30.9.2002. Stanovená dvojmesačná
lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnou cestou je prekluzívna, má
hmotnoprávny charakter, a v tomto prípade začala plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť,

teda od 30.9.2002 a najneskôr jej posledný deň, teda dňa 30.11.2002 mal byť návrh navrhovateľky na
začatie konania doručený súdu. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 2.11.2002, po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto sa súd už otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru
nezaoberal, nepripustil ani vykonanie ďalších dôkazov, na zánik práva prihliadol z úradnej povinnosti a
návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., odporca mal plný úspech vo veci,
mal teda nárok na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
Veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd
prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca

alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že
na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za
bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžeodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.