Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313219249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové
družstvo občanov so sídlom v Pezinku, IČO: 00 170 364, Na Bielenisku 4, 902 01 Pezinok, proti
žalovanému:BHSiteManagement,s.r.o.,IČO:45867844,Považská23,83103Bratislava,ozaplatenie
477,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
29.05.2014, č.k. 25Cb 64/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.05.2014, č.k. 25Cb
64/2014-57 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 29.05.2014 č.k. 25Cb 64/2014-57 vyhovel žalobe žalobcu
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 477,- eur a poplatok z omeškania vo
výške 0,5 promile za každý deň omeškania a to takto :
- Zo sumy 79,50 eur od 24.12.2012 do zaplatenia,
- Zo sumy 79,50 eur od 17.04.2013 do zaplatenia,
- Zo sumy 79,50 eur od 14.05.2013 do zaplatenia,

- Zo sumy 79,50 eur od 15.06.2013 do zaplatenia,
- Zo sumy 79,50 eur od 23.07.2013 do zaplatenia,
- Zo sumy 79,50 eur od 14.08.2013 do zaplatenia.
Citovaným rozsudkom Okresný súd Bratislava III zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov
konania žalobcu v sume 30,- eur do troch dní od právoplatnosti.

Žalobca sa žalobou zo dňa 26.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 477,-

eur a príslušenstva. Žalobca svoj nárok dôvodil tým, že medzi ním a žalovaným bol uzatvorený zmluvný
vzťah nájomnou zmluvou č. XX/XXXX/Pn-M. zo dňa 27.07.2012, účinnou dňa 01.08.2012,
na základe ktorej žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností - prenajímateľ, prenechal do užívania za
dojednané nájomné žalovanému ako nájomcovi nebytový priestor opísaný v zmluve o nájme nebytových
priestorov. Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov prenechal žalobca žalovanému do nájmu
dojednaný nebytový priestor pre účely podnikania a žalovaný sa zaviazal k úhrade nájomného v sume
66,25 eur + DPH (spolu 79,50 eur s DPH) mesačne, a to vždy vopred k 15. dňu kalendárneho mesiaca

na účet prenajímateľa. Pre prípad omeškania si zmluvné strany dojednali príslušenstvo s odkazom na
zákonné ustanovenie upravujúce poplatok z omeškania, v súlade s § 697 Občianskeho zákonníka a v
spojení s § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď poplatok z omeškania predstavuje 0,5 promile
z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.Žalobca poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti riadne prenechal žalovanému do nájmu, a teda
si splnil povinnosti prenajímateľa. Žalobca žalovanému zasielal mesačne faktúry, ktorými vyúčtoval
nájomné za ten-ktorý mesiac. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nesplácal dojednané

mesačné nájomné za mesiace december 2012, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013 a august
2013, spolu v sume 477,- eur. Žalobca poukázal na to, že vyzýval žalovaného na dodatočné zaplatenie
nájomného, a to upomienkami, ktoré súdu predložil, a ktoré zasielal opakovane v tom-ktorom mesiaci
omeškania. Žalobca z dôvodu neuhradenia dlžného nájomného, s využitím práva dojednaného v zmluve
o nájme nebytových priestorov, čl. V. bod 1 až 3 zmluvy, vypovedal zmluvu písomnou výpoveďou

zaslanou žalovanému. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 29.07.2013, o čom svedčí doručenka.
V súlade s čl. V. bod 3, žalobca a žalovaný si dojednali výpovednú dobu v trvaní 1 mesiac, ktorá začala
plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená zmluvnej
strane. Výpovedná doba uplynula dňa 31.08.2013. Žalobca si návrhom uplatňoval nárok na zaplatenie
istiny pozostávajúcej z dlžného nájomného za obdobie december 2012 a mesiace apríl 2013 až august
2013, spolu 477,- eur s DPH a titulom príslušenstva si žalobca uplatnil poplatok z omeškania 0,5 promile

za každý deň omeškania, pričom za prvý deň omeškania určil žalobca deň nasledujúci po splatnosti
faktúr na jednotlivé mesačné nájomné. Žalobca si tiež uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 30,- eur.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, pričom nepoprel, že

za mesiac december 2012 a apríl 2013 až august 2013 nájomné žalobcovi neuhradil. Žalovaný však
namietal, že v týchto mesiacoch nemohol prenajaté priestory užívať z dôvodov na strane žalobcu -
prenajímateľa. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že už v roku 2012, kedy bola zmluva uzatváraná,
boli priestory nespôsobilé na riadne užívanie a tiež uviedol, že o nespôsobilosti na riadne užívanie
upovedomil prenajímateľa. Žalovaný tiež súdu uviedol, že v marci 2013 žalobca nechal vymeniť

na prenajatých priestoroch zámky na vstupných dverách bez vedomia nájomcu, a teda mu fakticky
znemožnil vstup do prenajatých priestorov. Za daných okolností považoval žalovaný nájomnú zmluvu
za ukončenú z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu na
nájomné za mesiace apríl až júl 2013 považoval za nedôvodný.

Žalobca považoval dôvody žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu za účelové
vyhýbanie sa plneniu povinnosti žalovaného. Vo veci spôsobilosti prenajatej nehnuteľnosti na riadny
výkon nájmu, čo bolo základnou povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa, poukazoval žalobca na
ust. článku VI. ods. 1 druhá veta nájomnej zmluvy: „Nájomca podpisom tejto zmluvy vyhlasuje, že
nebytový priestor od prenajímateľa prevzal v stave spôsobilom na užívanie s prihliadnutím na účel nájmu

podľa tejto zmluvy“. Žalobca uviedol, že podpísaním nájomnej zmluvy vyjadril žalovaný potvrdenie o
spôsobilosti prenajímanej nehnuteľnosti v dobe, kedy bola nájomná zmluva uzatvorená. Ďalej žalobca
uvádza, že v súlade s čl. Vl. ods. 5 nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný informovať prenajímateľa o
všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy, a to výlučne v písomnej
forme, do 10 dní odkedy sa o takýchto skutočnostiach dozvedel. K ukončeniu nájomnej zmluvy uviedol,

že žalovaný nikdy protokolárne priestory neodovzdal po ukončení nájmu, tak ako bolo medzi účastníkmi
dojednané a tiež, že žalovaný nikdy, a to ani písomne ani ústne nenamietal stav nehnuteľností alebo iné
okolnosti, ktoré by mu bránili v ich užívaní. Na základe nesplnenia povinnosti prenajímateľom, jednak
oznámiť vady brániace výkonu nájmu a tiež protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľnosti po ukončení
nájmu, žalobca vyjadril názor, že nájomná zmluva bola platne ukončená až uplynutím výpovednej doby,

a teda ku 31.08.2013. Žalobca sa vyjadril k výmene zámkov od vchodových dverí nehnuteľností tak,
že tieto zámky vymenil až následne, keď v koncom júla 2013 po opakovaných upomienkach zistil, že
priestory sú prázdne a ponechané otvorené. Na základe uvedeného žalobca súdu uviedol, že zámky
boli vymenené až v júli 2013 a nie v marci 2013, tak ako uviedol žalovaný. Na podporu tvrdení o výmene
zámkov navrhol žalobca výsluch svedka - pracovníka žalobcu, ktorý zámky od dverí vymieňal a tiež súdu

predložil fotodokumentáciu fasády nehnuteľnosti, na ktorej bola umiestnená reklama žalovaného, ktorú
si neodstránil a neprišlo z jeho strany k protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľnosti po skončení nájmu.

Prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 29.05.2014 o 9:00 hod.. Predvolanie na
pojednávanie bolo žalobcovi aj žalovanému riadne doručené, žalobca mal doručenie vykázané dňa

07.04.2014 a dňa 11.04.2014 je vykázané doručenie predvolania žalovaným.Na pojednávanie dňa 29.05.2014, sa dostavil len žalobca v zastúpení povereného zástupcu, žalovaný
sa na pojednávanie nedostavil, pričom do termínu konania pojednávania svoju neúčasť žalovaný
neospravedlnil.

Súdprvéhostupňapojednávalvneprítomnostižalovanéhopodľa§101ods.2O.s.p., nazákladeobsahu
spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov.

Žalobca sa na pojednávaní vyjadril v súlade so svojím písomným návrhom a pridŕžal sa predložených

listinných dôkazov, pričom zdôraznil svoj nárok na dlžné nájomné za mesiace december 2012 a apríl
až august 2013 tým, že bola riadne uzatvorená nájomná zmluva s určeným nájomným, žalobca tiež
poprel tvrdenia žalovaného o nespôsobilosti priestorov na výkon nájmu ako nezakladajúce sa na pravde.
Uviedol že neobdržal zo strany žalovaného žiaden písomný ani ústny podnet ohľadne nespôsobilosti
priestorov na výkon nájmu v súlade so zmluvou. Ohľadne výmeny zámkov sa žalobca vyjadril tak, že
na základe neplatenia nájomného a opakovaných výziev, žalobca išiel osobne v júli 2013 do priestorov

a zistil, že sú otvorené a žalovaný sa v nich nenachádza. Z daného dôvodu pre účely ochrany svojho
majetku nechal vymeniť zámok na vchodových dverách. Žalobca uviedol, že následne zaslal výpoveď
žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 25.07.2013, pričom ani do dnešného dňa mu priestory neboli
protokolárne odovzdané, tak ako to vyžaduje zmluva. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal a
v prípade úspechu si uplatnil trovy konania v sume 30,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Následne po skončení pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, bolo súdu doručené
dňa 29.05.2014 o 13:40 hod. ospravedlnenie žalovaného so žiadosťou o odročenie pojednávania na iný
termín z dôvodu práceneschopnosti spôsobenej vážnym ochorením. Žiadosť o odročenie pojednávania
bola doložená preukazom o trvaní dočasnej práceneschopnosti vystavenej ošetrujúcim praktickým

lekárom S.. M. dňa 29.05.2014, z ktorého vyplýva, že práceneschopnosť trvá do 31.05.2014. Zároveň
doložil žalovaný doklad o práceneschopnosti vystavený dňa 02.05.2014, teda kedy nastúpil na PN, tento
doklad tiež vystavený ošetrujúcim lekárom S.. M..

Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania - listinných dôkazov

predložených žalobcom: LV č. XXX, nájomnou zmluvou XX/XXXX/Pn-M., faktúrami č. XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, výzvami na zaplatenie dlžného nájomného, písomnou
výpoveďou, doručenkou výpovede, fotodokumentáciou, výpisom z obchodného registra a z odporu
žalovaného. Po posúdení dôkazov a vyjadrenia žalobcu na pojednávaní súd ustálil skutkový stav
tak, že mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej

prenajal žalobca žalovanému dojednané nebytové priestory o výmere XX,XX m2 za účelom výkonu
podnikateľskej činnosti za dohodnuté nájomné 79,50 eur s DPH mesačne vopred na účet prenajímateľa.
Súd mal za preukázané, že žalovaný nájomné za mesiac december 2012 a apríl - august 2013 neuhradil,
pričom táto vec ani nebola medzi účastníkmi sporná. Súd sa zaoberal otázkou, že žalobca nepredložil
do spisu faktúru za mesiac august 2013, za ktoré tiež požadoval nájomné, pričom súd ustálil, že nakoľko

povinnosť uhrádzať nájomné vyplývala žalovanému priamo zo zmluvy, vystavenie faktúry podmienkou
pre vznik záväzku nebolo. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a s účinnosťou dňom 01.08.2012.
Výpoveď zo zmluvy bola dojednaná ako možnosť pre obe strany bez uvedenia dôvodu, s mesačnou
výpovednou dobou počítanou od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
druhejstranedoručená.Súdmalzanesporné,ževýpoveďbolažalovanémudoručenádňa25.07.2013,a

teda výpovedná doba začala plynúť dňa 01.08.2013 a uplynula dňa 31.08.2013. Súd mal za preukázané
ukončenie nájomnej zmluvy dňa 31.08.2013. S obranou žalovaného sa súd vysporiadal tak, že žalovaný
síce tvrdil, že nemohol užívať priestory pre ich nespôsobilosť na výkon nájmu, avšak tieto skutočnosti
len tvrdil a svoje tvrdenia nepreukázal, žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z
dôvodu nepreukázania tvrdení žalovaného súd nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu v zmysle jeho

návrhu a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania uplatnenej sumy 30,- eur v súlade s
§ 142 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

Prvostupňový súd sa v písomnom vypracovaní rozsudku vysporiadal tiež s ospravedlnením žalovaného,
o ktorom v čase vyhlásenia rozsudku nemal súd vedomosť, keďže bolo doručené až po konaní

pojednávania. Ospravedlnenie posúdil súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré mu umožňovalo
pojednávať v neprítomnosti. Zároveň súd posúdil samotné ospravedlnenie v intenciách úpravy § 119
ods. 2 a 3 O.s.p., ktoré vyžaduje pre odročenie pojednávania, aby účastník dokladoval svoj zdravotný
stav vyjadrením ošetrujúceho lekára o nemožnosti účasti na pojednávaní bez ohrozenia života alebozávažného zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň sa vyžaduje, aby účastník bez zbytočného odkladu
potom, ako sa dozvie o svojej prekážke v účasti na pojednávaní z dôvodu zdravotného stavu, informoval
súd a žiadal pojednávanie odročiť. Potvrdenie o nástupe do práceneschopnosti od ošetrujúceho lekára

žalovaného neobsahuje vyjadrenie lekára o tom, že stav pacientovi znemožňuje účasť na pojednávaní.
Zároveň z tohto dokladu vyplýva, že žalovaný nastúpil na PN už dňa 02.05.2014, teda mal dostatok času
informovať súd o tejto skutočnosti. Následné potvrdenie o trvaní PN bolo vystavené až v deň konania
pojednávania. Súd teda toto ospravedlnenie neakceptoval ani v následnom odôvodnení písomného
vyhotovenia rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Žalovaný namietal postup súdu, kedy súd konal v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní v rozpore
s § 101 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti. Žalovaný
poukázal na to, že súd svojím postupom odňal jeho možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo

na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného
stavu, ktorý dokladoval potvrdením od lekára, pričom ospravedlnenie doručil súdu dňa 29.05.2014,
ktoré ospravedlnenie sa týkalo zdravotného stavu jediného konateľa spoločnosti žalovaného F.. I. G..
Žalovaný uviedol, že F.. G. sa vzhľadom na chorobu a zlý zdravotný stav z objektívnych dôvodov

nemohol zúčastniť pojednávania bez vážneho zhoršenia zdravotného stavu. Žalovaný považoval
konanie súdu v neprítomnosti žalovaného za významnú procesnú vadu, kedy súd postupoval v rozpore
s O.s.p. a odňal žalovanému procesné práva. Zároveň žalovaný uviedol, že k podanému návrhu žalobcu
sa riadne a včas vyjadril a mal v úmysle preukázať svoje tvrdenia dôkazmi na pojednávaní, pričom tým,
že súd konal v jeho neprítomnosti odňal mu reálnu možnosť tieto dôkazy predložiť a vyvrátiť tvrdenia

žalobcu. Túto skutočnosť uviedol žalovaný ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p..
Na podporu svojich tvrdení sa žalovaný odvolal na názor Najvyššieho súdu SR, Uznesenie NS SR zo
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo204/2009 a uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry je choroba účastníka
(právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za
dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o

odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, žalovaný sa pridŕžal
svojho názoru, kedy poprel nárok žalobcu na nájomné za dlžné mesiace, a to z dôvodu, že prenajaté
priestory žalovaný neužíval a nemohol užívať pre dôvody na strane žalobcu a tiež, že boli vymenené
zámky na vstupe a znemožnil sa mu prístup k týmto priestorom. Zároveň sa žalovaný nestotožnil s

rozhodnutím súdu, kedy súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného aj za mesiace júl a august
2013 napriek tomu, že mal súd za preukázané, že v tom čase už boli zámky vymenené, a teda prístup
žalovaného do priestorov fakticky znemožnený. Tu videl žalovaný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p., teda že súd na základe dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým

rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 64/2014-57 zruší a vráti vec súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania sa žalobca nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,

vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd
sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 3 ods. 1, 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len
„zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera.

Podľa § 5 ods. 1, 4 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovaťriadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je
povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť
a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá

nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného
alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 10 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie
na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu,
ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania.

Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však
0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.

Súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania k správnemu zisteniu skutkového stavu veci a
vec správne právne posúdil, keď z vykonaného dokazovania mal za ustálené, že medzi účastníkmi
bola platne dojednaná nájomná zmluva na nájom nebytových priestorov na účely podnikania, ktorá
zmluva bola dojednaná písomne na neurčitú dobu a na základe ktorej sa zaviazal žalobca prenechať

do užívania priestor za dojednané nájomné a žalovaný sa zaviazal toto nájomné uhrádzať na účet
žalobcu v dojednanom termíne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný neuhrádzal nájomné za
mesiace december 2012 a apríl až august 2013. Žalobca si uplatnil nárok na dlžné nájomné s tým, že
si uplatnil aj ako príslušenstvo poplatok z omeškania, ktorý bol medzi účastníkmi dojednaný. Žalovaný
nárok rozporoval tým, že z dôvodu na strane žalobcu neužíval a nemohol užívať priestory, keďže tieto

už v roku 2012 a následne neboli spôsobilé na výkon nájmu, pričom svoje dôvody nekonkretizoval a
nepreukázal. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca s využitím zákonného práva a v súlade
s uzatvorenou zmluvou medzi účastníkmi nájomnú zmluvu vypovedal a ku dňu účinku výpovede, teda
až uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2013, považoval súd nájomný vzťah za ukončený. Ku dňu
zániku nájomnej zmluvy si žalobca uplatnil dlžné nájomné. Súd nárok žalobcovi priznal z dôvodu, že

žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne nespôsobilosti nebytových priestorov, respektíve žalovaný
nepreukázal, že o vadách v priestoroch opakovane žalobcu informoval a vyzýval na zľavu z nájomného,
respektíve na nápravu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že vo veci preukázania namietania vady
prenajatých nehnuteľností žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a teda nárok žalobcu súd považoval
v plnej miere za oprávnený.

Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožňuje s výrokom aj odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného a jeho zásadnú námietku vo veci odňatia možnosti konať pred

súdom, a teda porušenia procesných práv účastníka, ktorú námietku využil žalovaný ako odvolací
dôvod v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a poukázal na
to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď konal bez jeho prítomnosti na pojednávaní dňa
29.05.2014 bez naplnenia zákonných predpokladov § 101 ods. 2 O.s.p. pre konanie v neprítomnosti,
odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom a názorom súdu prvého stupňa. Nakoľko bolo súdu

prvého stupňa doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie až následne po konaní pojednávania,
a teda žalovaný aj napriek skutočnosti, že od 11.04.2014, kedy mal vykázané doručenie predvolania,
teda vedel o termíne pojednávania, nesplnil svojím odôvodneným ospravedlnením základnú zákonnú
požiadavku, ktorou je včasnosť a bezodkladnosť ospravedlnenia, súd prvého stupňa postupoval správnea v intenciách ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Za včasné ospravedlnenie nie je možné považovať také,
ktoré je súdu doručené až následne po pojednávaní. Zároveň je potrebné podotknúť, že samotné
ospravedlnenie neobsahuje vyjadrenie lekára o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie bez ohrozenia

života, či zhoršenia zdravotného stavu, tak ako to vyžaduje § 119 ods. 3 O.s.p.. Za situácie, kedy je
ospravedlnenie účastníka doručené súdu oneskorene, až niekoľko hodín po skončení pojednávania a
navyše neobsahuje zákonom predpísané náležitosti pre odročenie pojednávania, súd prvého stupňa
správne postupoval, keď konal v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 29.05.2014, nakoľko
nemohol vedieť o ospravedlnení tohto účastníka. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ani

následne s podaným odvolaním nedodal súdu žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali neoprávnenosť
nároku žalobcu, respektíve by preukázali tvrdenia žalovaného, žalovaný teda neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, tak ako správne ustálil súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu iné ako potvrdiť napadnutý rozsudok
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu konania nepriznal, pretože tento si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.